Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/192/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX J., zastúpeného: Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovaným: 1. Y.. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX J., zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 3XX, 2. I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX D., 3. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX J., zastúpená žalovaným v 1. rade, 4. K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX J., 5. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX J., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu D. zo dňa 29. apríla 2XX9 č.k. -158, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovaní v prvom, druhom, treťom, štvrtom a piatom rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele reg. „C“ parc.č. XXX/X o výmere 113 m2, zapísaný Okresným úradom D., katastrálny odbor, pre obec J., katastrálne územie J., okres D. na LV č. XXXX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky W. Q., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, a Y.. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1/1 k celku a do dedičstva po poručiteľke W. Q., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , , . 1.2. Uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovaným určenia, že rodinný dom súpisné číslo XXX, . postavený na parcele reg. „C" s parc.č. XXX/X a zapísaný liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J., a pozemok 1. parcela registra „E“ parc.č. XXXX/X záhrady o výmere 1017 m2, zapísané pôvodne na LV č. XXX katastrálne územie J., a pozemok 2. parcela registra „E“ parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, zapísaný pôvodne na LV č. XXXX katastrálne územie J., zamerané Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX, patria do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky W. Q. a žalovaného v 1. rade v podiele 1/1 k celku a do dedičstva po poručiteľke W. Q. s tým, že žalobca a žalovaní sú dedičia. 1.3. Konštatoval, že súdna prax akceptuje žalobu, ktorou sa dedič domáha určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti

vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. 1.4. Žalobe v časti určenia, že rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele reg. „C" parc.č. XXX/X patrí do BSM a do dedičstva po poručiteľke W. Q. vyhovel, keďže žalovaní v tejto časti so žalobou súhlasili a v konaní uznali, že táto nehnuteľnosť mala byť zaradená do dedičstva po poručiteľke. 1.5. Pokiaľ ide o určenie, že pozemky v katastrálnom území J. pôvodne zapísané na LV č. XXX a LV č. XXXX, ktoré boli zamerané GP č. XXXXXXXX-XXX/XX, patria do BSM a do dedičstva po poručiteľke, žalovaní nesúhlasili so žalobou, z dôvodu, že síce došlo na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 18.05.2016 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a kupujúcimi k predaju a kúpe nehnuteľností, avšak dané pozemky boli prevádzané do vlastníctva iných osôb len za účelom zámeny z dôvodu vysporiadania a funkčnej a územnej celistvosti pozemkov pre každú zo strán týchto kúpno-predajných zmlúv. Zároveň žalovaní poukázali na to, že tieto pozemky sa vylučujú z BSM a teda aj z dedičského konania po poručiteľke z dôvodu, že matka žalovaného v 1. rade mu darovacou zmluvou zo dňa 13.01.1969 darovala pozemky, ktoré podľa nepatrili do BSM. 1.6. Súd prvej inštancie uviedol, že právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov je koncipovaná tak, že tie veci, ktoré vlastnil niektorý z manželov pred uzatvorením manželstva, ostanú v jeho výlučnom vlastníctve. Taktiež do BSM nepatria veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva darom. V priebehu rozhodovacej činnosti súdov sa však vyskytli pochybnosti, v koho vlastníctve budú veci získane výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov. Súdna prax tieto pochybnosti odstránila v tom smere, že tieto veci naďalej patria do výlučného vlastníctva manžela, pretože ide len o transformáciu toho istého majetku. 1.7. Považoval za preukázané, že žalovaný v 1. rade darovacou zmluvou zo dňa 13.01.1969 nadobudol od svojej matky K. Q. nehnuteľnosti v katastrálne územie J. pozemky parcela č. XXXX vo vložke č. XX podľa EN vo vložke č. XXX parcela č. XXXX. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 18.01.2011 žalovaný v 1. rade ako predávajúci predal kupujúcim V. V., V. I., A. V. nehnuteľnosti pôvodne zapísané na LV č. XX pre katastrálne územie J. podľa registra EKN parcela č. XXXX/2 záhrady o výmere 1429 m2 a parcela č. XXXX/3 zastavané plochy dom s.č.XXX o výmere 225 m2, podľa GP č. 175/2004 ide o novo zakreslené parcely: parcela č. XXX/X záhrady o výmere 237 m2, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria dom s.č. XXX o výmere 43 m2 za kúpnu cenu 1 eur, ktorá mala byť uhradená pri podpise kúpnej zmluvy kupujúcimi, každým kupujúcim uhradená čiastka 0,25 eura. Ďalšou kúpnou zmluvou uzavretou dňa 18.05.2016 žalovaný v 1. rade počas trvania manželstva s poručiteľkou W. Q. nadobudol od predávajúcich: V. V., V. I. a A. V. nehnuteľnosti v katastrálnom území J., zapísané na LV č. XXX, a to parcelu registra „E“ č. XXXX/X záhrady o výmere 1017 m2 a parcelu registra „E“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie J. za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 3 eurá s tým, že kupujúci vyplatí predávajúcim v hotovosti pri podpise zmluvy každému 1 euro. 1.8. Výsluchom žalovaného v 1. rade a svedkyne V. I. mal preukázané, že títo si medzi sebou zamieňali pozemky, prevodné zmluvy im vyhotovovali právničky, ktoré im navrhli, aby urobili zámenu kúpnou zmluvou za symbolické 1 euro resp. 3 eurá. Došlo k uzavretiu dvoch kúpnych zmlúv, jednej dňa 18.01.2011 a druhej dňa 18.05.2016, pričom svedkyňa aj žalovaný v 1. rade ozrejmili, že najskôr si dávali do poriadku po zomrelom poručiteľovi pozemky p. I. s ostatnými dedičmi a až neskôr tak urobil žalovaný v 1. rade s pomocou svedkyne p. I.. Uzavretím uvedených kúpnych zmlúv došlo k dvom samostatným prejavom vôle, ktoré vyhodnotil ako darovacie zmluvy, ktoré boli simulovanými právnymi úkonmi, keď žalovaný v 1. rade si zamieňal svoje matkou darované pozemky s pozemkami svedkyne p. I. a spol. Z výsluchu žalovaného v 1. rade a svedkyne V. I. mal tiež preukázané, že kúpnu zmluvu zo dňa 18.05.2016 účastníci zmluvy uzavreli na radu právničky, ktorá im spisovala zmluvu, v snahe predísť niektorým neželaným právnym následkom iného právneho úkonu. Navonok síce prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu za podmienok v nej dohodnutých, avšak s cieľom a za účelom, že prejavujú niečo iné, a to konkrétne darovaciu zmluvu. Za neželaný právny následok sa pri darovacej zmluve považuje právo darcu za splnenia podmienok ustanovených v domáhať sa vrátenia daru, čo vysvetľuje, prečo boli spísané dokumenty, označené ako kúpne zmluvy. Taktiež kúpna cena vo výške 3 eurá (1euro pri prvej zmluve) poukazovala na to, že vôľa účastníkov bola uzavrieť darovacie zmluvy, ktorými si zamenili svoje pozemky. 1.9. Kúpna zmluva zo dňa 18.05.2016 bola zapísaná do evidencie katastra nehnuteľnosti za života manželky žalovaného v 1. rade (poručiteľky W. Q.), pričom výlučným vlastníkom je žalovaný v 1. rade, čo jeho manželka nikdy nespochybnila. Pozemky (pôvodne označené v žalobe ako pozemky 1 a 2) naďalej patria do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, pretože ide len o transformáciu tohto

istého majetku, ktorý nadobudol pôvodne darom od svojej matky a takýto majetok nepatrí do BSM žalovaného v 1. rade a poručiteľky W. Q., preto ani do dedičstva po poručiteľke. 1.10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa XX ods. 2 tak, že náhradu trov konania stranám nepriznal, nakoľko každá zo strán sporu mala úspech vo veci iba čiastočný.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil a určil, že parcely registra „C“ č. XXX/X . záhrada o výmere 1077 m2, č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, a č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2, č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, a č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 3 m2, tak ako sú vyznačené v geometrickom pláne č. 41313381-149/18 zo dňa 04.12.2018, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, sú predmetom dedičstva po poručiteľke W. Q., a to tak, že tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky W. Q. a žalovaného v 1. rade v podiele 1/1 k celku. Žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.2. Namietal, že voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého uzavretím kúpnych zmlúv došlo k dvom samostatným prejavom vôle, ktoré vyhodnotil ako darovacie zmluvy, ktoré boli simulovanými právnymi úkonmi, keďže žalovaný v 1. rade si zamieňal svoje matkou darované pozemky s pozemkami ostatných účastníkov týchto kúpnych zmlúv. Poukázal na odôvodnenie rozsudku a uviedol, že z neho nie je zrejmé, akým spôsobom z výsluchu žalovaného v 1. rade a svedkyne V. I. vyplynulo, že jednotlivé kúpne zmluvy boli v čase ich uskutočnenia uzatvárané v úmysle vyhnúť sa právnemu následku darovania, akým je právo darcu domáhať sa, po splnení zákonných podmienok, vrátenia daru od obdarovaného. Tvrdil, že žalovaný v 1. rade a svedkyňa V. I. v rámci výpovedí iba opätovne účelovo konštatovali, že medzi zmluvnými stranami išlo údajne iba o výmenu pozemkov za dohodnutú kúpnu cenu, ktorú prostredníctvom kúpnych zmlúv na návrh ich advokátok uskutočnili. Mal za to, že súd prvej inštancie iba odcitoval myšlienky a úvahy právneho zástupcu žalovaného v 1. rade v rámci záverečného stanoviska a stotožnil sa s ním bez toho, aby táto skutočnosť vyplynula priamo z vykonaného dokazovania, keďže neoznačil ani jeden dôkaz, z ktorého vychádzal pri tejto svojej úvahe. 2.3. Tvrdenia o údajnej zámene predmetných nehnuteľností resp. naviazanosti týchto kúpnych zmlúv na seba považoval za účelové a dodatočne vykonštruované a dôvodil, že v danom prípade nejde o jednu zámennú zmluvu, v rámci ktorej si účastníci zmluvy navzájom zamieňajú vlastné pozemky, ale ide o dve samostatné kúpne zmluvy, ktoré boli aj samostatne uzatvárané a zavkladované príslušným katastrom nehnuteľnosti s odstupom 5 rokov, pričom nevidel jediný dôvod, pre ktorý tak zmluvné strany nemohli urobiť jedným právnym úkonom. Keďže účastníci kúpnych zmlúv využili pri spisovaní oboch týchto úkonov právne služby advokátky, museli byť s obsahom týchto právnych úkonov vopred dobre oboznámení. 2.4. Poukázal na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR obsiahnutú v rozhodnutí zo dňa 31.07.2012 sp.zn. , z ktorého citoval „Ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa ), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať.“ 2.5. Tvrdil, že z obsahu oboch kúpnych zmlúv jednoznačne vyplynulo, že vôľou (úmyslom) zmluvných strán bol odplatný prevod nehnuteľnosti. Nešlo o výmenu veci za vec, ale o jeden samostatný prevod za dohodnutú odplatu a o ďalší samostatný prevod opäť za dohodnutú odplatu. V danom prípade tak ide o dve samostatné zmluvy uzatvorené s odstupom času 5 rokov, ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať za jednu zámennú zmluvu, a to tak ani z gramatického, logického či aj systematického výkladu. Žalovaní sa svojimi tvrdeniami v tomto konaní snažia účelovo zmeniť vôľu (úmysel) obsiahnutú v jednotlivých jazykových vyjadreniach kúpnych zmlúv, čo však podľa jeho názoru ako citovaného názoru Najvyššieho súdu SR nie je možné.

2.6. Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil tým, že kúpna cena vo výške 3 eurá (1 euro pri prvej zmluve) poukazuje na to, že vôľa účastníkov bola uzavrieť darovacie zmluvy, ktorými si zamenili svoje pozemky, poukázal na . Zároveň citoval uznesenie Ústavného súdu SR z 21.06.2016, č.k. -10, v ktorom Ústavný súd v obdobnej problematike uviedol: „Všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1 Sk nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť. Pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny, tá je vo všeobecnosti stanovená predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy v zásade nie sú obmedzovaní v dojednaní výšky kúpnej ceny okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia upravená cenovým predpisom. Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od obvyklej (trhovej) ceny. Neprimerane nízka cena sama osebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa “. Keďže kúpne zmluvy obsahujú všetky podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy, dohoda o kúpnej cene) stanovené zákonom, nemožno ich kvalifikovať ako darovacie zmluvy.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokladá rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a dôvodný. Mal za to, že žalobca prakticky len opakuje tvrdenia uvádzané počas konania pred súdom prvej inštancie, keďže je subjektívne nespokojný so zamietavými výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR zo dňa 19.10.2010 sp.zn. , z ktorého citoval a na výsledky dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jeho výsluchom a výsluchom svedkyne V. I.. Tvrdil, že z obsahu kúpnych zmlúv jednoznačne vyplynulo, že vôľou zmluvných strán bol v čase ich uzatvorenia doposiaľ bezodplatný prevod nehnuteľností, ktorá skutočnosť bola preukázaná v konaní vedenom súdom prvej inštancie, pričom išlo o samostatný bezodplatný prevod (darovanie) vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ktorý bol nasledovaný druhým samostatný bezodplatným prevodom (darovaním), vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaní svojimi tvrdeniami snažili účelovo zmeniť vôľu (úmysel) obsiahnutú v jednotlivých jazykových vyjadreniach kúpnych zmlúv. Závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení č.k. -10 žalobca používa účelovo, ktoré vytrháva z kontextu, keďže v konkrétnych súvislostiach išlo o úplne iný skutkový stav predmetnej veci, ktorý nie je absolútne aplikovateľný na prejednávanú vec, keďže ako konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky na strane 10 v predmetnom uznesení ,,...vôľa účastníkov právneho úkonu uzavrieť darovaciu zmluvu totiž nebola v konaní preukázaná.”. Mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola vôľa účastníkov kúpnych zmlúv uzavrieť darovacie zmluvy preukázaná, uvedenú skutočnosť okrem žalovaného v 1. rade potvrdila vo svojom výsluchu aj svedkyňa V. I., žalobca nepreukázal opak, súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav správnu právnu normu, správne sa vysporiadal s dôkaznou situáciou a pri hodnotení výsledkov dokazovania postupoval v zmysle príslušných ustanovení . Preto nedošlo k naplneniu odvolacích dôvodov, na ktoré poukazuje v odvolaní žalobca. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade opätovne poukázal na ustanovenie a tvrdil, že kúpna zmluva zo dňa 18.01.2011 a kúpna zmluva zo dňa 18.05.2016 nemajú náležitosti darovacej zmluvy nakoľko obe kúpne zmluvy obsahujú podstatné náležitosti ako sú dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene, pričom podstatnou náležitosťou každej darovacej zmluvy je okrem dohody o predmete plnenia (dar) aj práve bezodplatnosť prenechania tohto plnenia (daru). Z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 21.06.2016, č.k. -10 nesporne vyplýva, že súd pri posudzovaní platnosti simulovaného právneho úkonu musí vziať do úvahy nielen smerovanie samotnej vôle účastníkov konania, ale aj skutočnosť, či zastieraný právny úkon obsahuje všetky podstatné náležitosti pre určenie platnosti tohto zastieraného platného úkonu, čo však z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Hoci žalovaný v 1. rade pôvodne počas celého konania argumentoval tým, že sporné nehnuteľnosti boli prevádzané do vlastníctva iných osôb len za účelom zámeny z dôvodu údajného vysporiadania a funkčnej celistvosti týchto nehnuteľností, jeho právny zástupca v záverečnej reči uviedol, že účelom prevodu týchto nehnuteľností bolo práve darovanie. To potvrdzuje, že žalovaný v 1. rade sám nevie určiť konkrétny účel (úmysel) týchto zmlúv a snaží sa tak účelovo zmeniť vôľu (úmysel) obsiahnutú v jednotlivých kúpnych zmluvách. Vôľu (úmysel) účastníkov

kúpnych zmlúv uzavrieť darovacie zmluvy nemôže v konečnom dôsledku preukazovať ani kúpna cena dojednaná v nízkej hodnote, nakoľko nízka suma za prevod sporných nehnuteľnosti bola len výsledkom dohody jej účastníkov, a takto dojedná výška kúpnej ceny nemôže byť ani v rozpore s dobrými mravmi ani so zákonom. K tomu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.06. 2019 sp.zn. . Tvrdil, že dohodnutá nízka kúpna cena nemôže vyjadrovať úmysel účastníkov kúpnej zmluvy zastrieť darovanie. Neprimerane nízka cena sama o sebe tak nemôže viesť ani k neplatnosti tohto právneho úkonu a ani jeho rozporu s dobrými mravmi, nakoľko výška kúpnej ceny je vždy vecou dohody účastníkov každej kúpnej zmluvy, a tí v rámci dojednaní o celkovej výške kúpnej ceny nie sú žiadnym právnym predpisom obmedzovaní, s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje cenová regulácia upravená konkrétnym cenovým predpisom. Obe kúpne zmluvy sú platné, obsahujú všetky podstatné zákonné náležitosti (dohoda o predmete kúpy, dohoda o kúpnej cene). Kúpne zmluvy naopak neobsahujú náležitosti darovacej zmluvy, kedy podstatnou náležitosťou každej darovacej zmluvy je práve jej bezodplatnosť, pričom vôľa (úmysel) uzavrieť týmito právnymi úkonmi darovacie zmluvy nebola v konaní rovnako preukázaná.

5. Žalovaní v 2. a ž 5. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania (ako výroku závislého) podľa ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8.1. Z obsahu spisu vyplýva, že Uznesením Okresného súdu D. zo dňa 9. novembra 2017 č.k. 10D/107/2017-43 Dnot/59/2017 v dedičskej veci po poručiteľke W. Q., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. 22.02.2017, bola schválená dohoda strán sporu o vyporiadaní majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a žalovaného v 1. rade a súčasne bola schválená dohoda strán tohto konania, ako dedičov po poručiteľke, o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke. 8.2. Do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a žalovaného v 1. rade a do dedičstva nebol zaradený rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele reg. „C" parcela číslo č. XXX/X o výmere113 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre katastrálne územie J., a pozemky pôvodne parcely registra „E“ č. XXXX/X záhrady o výmere 1017 m2 zapísaná pôvodne na LV č. XXX a parcela registra „E“ č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísaná pôvodne na LV č. XXXX pre katastrálne územie J., ktoré boli nadobudnuté počas manželstva poručiteľky a žalovaného v 1. rade, evidované ako výlučné vlastníctvo žalovaného v 1. rade. 8.3. Rozhodnutím Okresného národného výboru - odbor výstavby v Topoľčanoch z XX.XX.XXXX bolo udelené žalovanému v 1. rade spolu s manželkou W. (poručiteľkou) stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na parcele č. XXXX v obci J., katastrálne územie J.. Listinou o určení súpisného čísla zo dňa 01.07.1999 bolo určené súpisné číslo XXX a orientačné číslo XX pre stavbu postavenú v obci J., na ulici C., postavenú na parcela č. XXX. Ako spoluvlastníčky uvedeného rodinného domu na LV č. XXXX pre katastrálne územie J. sú evidované žalovaná v 2. rade a žalovaná v 3. rade každá v podiele 1-ica titulom na základe kúpnej zmluvy V2568/2017-156/2017. 8.4. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 18.05.2016 žalovaný v 1. rade počas trvania manželstva s poručiteľkou nadobudol od predávajúcich V. V., V. I. a A. V. nehnuteľnosti v katastrálnom území J. zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor na LV č. XXX parcelu registra „E“ č. XXXX/X záhrady o výmere 1017 m2 a LV č. XXXX parcelu registra „E“ č. XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 3 eurá s tým, že kupujúci vyplatí predávajúcim v hotovosti pri podpise zmluvy každému 1 euro. 8.5. Podľa Notárskej zápisnice N 10/69, NZ 9/69 spísanej na Štátnom notárstve v D. dňa 13.01.1969 K. Q. (matka žalovaného v 1. rade) darovala žalovanému v 1. rade nehnuteľnosť v katastrálnom území J. p.č. XXXX vo vl. č. XX podľa EN vo vl.č. XXX p.č. XXXX. Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 18.01.2011 žalovaný v 1. rade ako predávajúci predal kupujúcim V. V., V. I., A. V. nehnuteľnosti pôvodne zapísané

na LV č. XX podľa registra EKN ako parc.č. XXXX/2 záhrady o výmere 1429 m2 a parc. č.XXXX/3 zastavané plochy/dom s.č.XXX o výmere 225 m2, podľa GP č. 175/2004 ide o novo zakreslené parcely: parc.č. XXX/X záhrady o výmere 237 m2, parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2, parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2, parc.č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria dom s.č. XXX o výmere 43 m2 za kúpnu cenu 1 euro, ktorá mala byť uhradená pri podpise kúpnej zmluvy kupujúcimi, každým kupujúcim v čiastke 0,25 eura. 8.6. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX, ktorý bol vyhotovený geodetom W. dňa 04.12.2018, boli vytýčené hranice pozemkov, ku ktorým sa žalobca domáhal určenia, že tieto patria do dedičstva po poručiteľke, a to na základe mapy určeného operátu parcely č. XXXX/X a XXXX/X nasledovne: 1. parcela č. XXX záhrada o výmere XXX8 m2 zapísaná na LV č. XXXX sa geometrickým plánom rozdelila, pričom vznikla aj novovytvorená parcela registra č. XXX/X záhrada o výmere 1077 m2, 2. parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 506 m2 zapísaná na LV č. XXXX sa geometrickým plánom rozdelila, pričom vznikli aj novovytvorené parcely, parcela „C“ č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, 3. parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2 zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX sa geometrickým plánom rozdelila, pričom vznikla aj novovytvorená parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2.

9. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa , ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.

11. Podľa , nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.

12. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

13. Podľa § , ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

14. Podľa § , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že súdna prax akceptuje žalobu, ktorou sa dedič domáha určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, pričom ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Konštatoval, že veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva darom sú v jeho výlučnom vlastníctve a nebudú predmetom BSM. Veci získane výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, naďalej patria do výlučného vlastníctva tohto manžela, pretože ide len o transformáciu toho istého majetku. Mal preukázané, že žalovaný v 1. rade v roku 1969 darovaním od svojej matky nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, ktorú v roku 2011 odpredal kúpnou zmluvou za symbolické 1 euro. Následne v roku 2016 kúpil iné nehnuteľnosti

opätovne za symbolickú kúpnu cenu 3 eurá, pričom účastníkmi zmluvy - predávajúcimi boli rovnaké osoby, ako osoby kupujúcich v zmluve z roku 2011. Pri oboch prevodoch malo ísť o pozemky, ktoré si vymieňali tak, že najskôr si dávali do poriadku po zomrelom poručiteľovi pozemky p. I. s ostatnými dedičmi, a až neskôr tak urobil žalovaný v 1. rade s pomocou svedkyne p. I.. Súd prvej inštancie obidve kúpne zmluvy vyhodnotil, ako darovacie zmluvy, ktoré boli simulovanými právnymi úkonmi. Na základe uvedených skutkových zistení a ich vyhodnotenia dospel k záveru, že pozemky (pôvodne označené v žalobe ako pozemky 1 a 2) naďalej patria do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, pretože ide len o transformáciu tohto istého majetku, ktorý nadobudol žalovaný v 1. rade pôvodne darom od svojej matky, a takýto majetok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov neb. W. Q. a žalovaného v 1. rade a teda ani do dedičstva po poručiteľke W. Q.. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd považoval za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže každá zo strán sporu mala vo veci úspech pomerný. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje ( ).

16. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti odvolací súd dodáva, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaným v 1. rade nadobudnuté nehnuteľnosti tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, poručiteľky a žalovaného v 1. rade. Pokiaľ žalovaný v 1. rade tvrdil, že predmetné pozemky nadobudol kúpnou zmluvou za to, že inou kúpnou zmluvou predal darovanú nehnuteľnosť, toto jeho tvrdenie žalobca nevyvrátil. Samotnú skutočnosť, že v dohodnutá kúpna cena bola tri eurá, čo bolo o dve eurá viac, ako kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve z roku 2011 (jedno euro) nepovažoval odvolací súd za rozhodujúcu, vzhľadom na to, že rozdiel bol zanedbateľný. Pokiaľ účastníci oboch kúpnych zmlúv, žalovaný v 1. rade a svedkyňa I., tvrdili, že ich zámerom bola výmena pozemkov, v konaní nebol preukázaný opak. Keďže túto „výmenu“ urobili dvoma právnymi úkonmi - kúpnymi zmluvami, a jedným z týchto právnych úkonov bola kúpna zmluva, ktorou žalovaný v 1. rade nadobudol do svojho výlučného vlastníctva sporné pozemky, bol správny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého tieto pozemky patria do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, pretože ide len o transformáciu tohto istého majetku, ktorý nadobudol žalovaný v 1. rade pôvodne darom od svojej matky. A to bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie kúpnu zmluvu z 18.05.2016 vyhodnotil ako simulovaný právny úkon podľa , ktorý mal simulovať darovaciu zmluvu.

17. Odvolací súd v zmysle sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný v 1. rade a svedkyňa V. I. v rámci výpovedí konštatovali, že medzi zmluvnými stranami išlo o výmenu pozemkov za dohodnutú kúpnu cenu, nestotožňuje sa však, s jeho tvrdením, že šlo iba o „údajnú“ výmenu. Ako žalovaný v 1. rade tak i svedkyňa I. boli účastníkmi oboch kúpnych zmlúv a obaja sa zhodne vyjadrili v tom zmysle, že si pozemky vymieňali, pričom žalobca žiadne dôkazy na vyvrátenie ich tvrdení nenavrhol. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade a svedkyne I. tak, že ním bola preukázaná výmena pozemkov. Skutočnosť, že žalobca sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožnil, neznamená vecnú nesprávnosť rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každý argument strany sporu, ale iba na to, čo má rozhodujúci význam pre posúdenie uplatneného nároku. V danej veci bolo rozhodujúce, či predmetné pozemky tvorili alebo netvorili bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, alebo boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade. K tejto zásadnej otázke súd prvej inštancie prijal správny záver, podľa ktorého pozemky (pôvodne označené v žalobe ako pozemky 1 a 2) naďalej patria do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade, pretože ide len o transformáciu tohto istého majetku, ktorý nadobudol žalovaný v 1. rade pôvodne darom od svojej matky, a takýto majetok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov neb. W. Q. a žalovaného v 1. rade a teda ani do dedičstva po poručiteľke W. Q.. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. a Ústavného súdu SR č.k. -10, odvolací súd z nich vyplývajúce závery nespochybňuje, opakuje však, že rozhodujúcou skutočnosťou v danej veci bolo, či žalovaný v 1. rade nadobudol do svojho výlučného vlastníctva sporné pozemky, na ktorú otázku odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, odpovedal kladne. V tomto smere podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozhodujúce, či vôľou (úmyslom) zmluvných strán bol odplatný alebo bezodplatný prevod nehnuteľnosti ani, či šlo alebo nie o výmenu veci za vec. Zhodne so súdom prvej

inštancie však dodáva, že šlo o transformáciu majetku vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade, preto nadobudnuté pozemky netvorili bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a nepatria do dedičstva po manželke žalovaného v 1. rade.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania ako vecne správny podľa potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a podľa XX ods. 1 priznal žalovaným v 1., 2., 3., 4. a 5. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).