Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3C-27-2019.pdf
PDF · 127.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobcov v 1. rade: P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., v 2. rade: Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., proti žalovaným v 1. rade: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, v 2. rade: U9, a.s., IČO: 35 849 703, so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 795 038, Dunajská 15, 811 08 Bratislava, v 3. rade: G.. F. X., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Sylvia Filipová, advokát, so sídlom Radvanská 1, 811 01 Bratislava, o určenie neplatnosti dražby takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.7.2019 domáhali toho, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou A., A. XXXXX/ XXXX, A. XXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, vyhotovenou notárom Mgr. Stanislavou Palkovou, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedené Okresným úradom X., katastrálny odbor, okres X., obec X., k.ú. X., bližšie špecifikované v žalobe, je neplatná. Žalobcovia v žalobe uviedli, že dňa X.X.XXXX sa uskutočnila dražba nehnuteľností pôvodne vo výlučnom vlastníctve žalobcov. Z notárskej zápisnice vyplýva, že dobrovoľná dražba bola úspešná, predmet dražby bol vydražený za cenu 44.500,- € a vydražiteľom sa stal G.. F. X.. Poukázali na ustanovenia § 21 ods. 2, 4, 5 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v zmysle ktorých sa domáhali určenia neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby pre viaceré závažné porušenia zákona o dobrovoľných dražbách ako aj Občianskeho zákonníka. Tiež poukázali na ustanovenia § 12 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Dražobná spoločnosť listom zo dňa 3.1.2018 oznámila termín konania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby, vo výzve stanovila termín 22.1.2018, teda 19 dní po napísaní výzvy. Obhliadka znalcom G.. G. sa uskutočnila 22.1.2018, po doručení znaleckého posudku žalobcovia vyjadrili nespokojnosť so znaleckým posudkom a v zákonom stanovenej lehote dňa 18.4.2018 písomne v súlade s §12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vyjadrili nesúhlas so znaleckým posudkom č. XX/XXXX a požiadali o vyhotovenie nového znaleckého posudku iným znalcom. Dôvodom bola veľmi nízka cena predmetu dražby podľa znaleckého posudku oproti znaleckému posudku č. XXX/XXXX vypracovanému G.. B., ktorý bol vypracovaný z dôvodu žiadosti o úver pre OTP Banku Slovensko, a.s.. G.. G. stanovil východiskovú cenu nehnuteľnosti nižšiu o 27.631,63 €, hoci od roku 2010 do roku 2018 došlo k čiastočnému zhodnoteniu nehnuteľnosti. Znalec stanovil všeobecnú hodnotu menšiu o 121.400,- €. Na základe požiadavky žalobcov na nový znalecký posudok im dražobná spoločnosť doručila výzvu
na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 24.4.2018 a oznámila im termín obhliadky dňa 2.5.2018, ktorý bol stanovený po jedenástich dňoch od vystavenia výzvy a doručený v rozpore s ustanovením § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Po doručení a preštudovaní znaleckého posudku, dňa 13.6.2018 v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách žalobcovia vyjadrili písomný nesúhlas so znaleckým posudkom č. XX/XXXX a požiadali dražobnú spoločnosť o vypracovanie nového znaleckého posudku iným znalcom. Dražobná spoločnosť listom zo dňa 22.6.2018 v priamom rozpore so znením § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách odmietla vypracovať nový znalecký posudok iným znalcom. V znaleckom posudku č. XX/ XXXX, ktorý vypracoval G.. M. stanovil východiskovú cenu predmetu dražby v sume 339.665,91 €, čo je približne rovnaká hodnota ako v posudku č. XXX/XXXX, ale oproti znaleckému posudku č. XX/XXXX sa jedná o nárast východiskovej ceny o 34.055,96 €. Rovnako to platí aj o technickej hodnote nehnuteľnosti. Všeobecná hodnota na základe polohovej diferenciácie je stanovená v sume 89.000,- €, čo je rozdiel medzi znaleckým posudkom č. XXX/XXXX mínus 118.000,- € a rozdiel medzi znaleckým posudkom č. XX/XXXX je plus 3.400,- €. Tieto skutočnosti žalobcov viedli k presvedčeniu, že súdni znalci G.. G. a G.. M. vypracovali svoje znalecké posudky na predmet dražby účelovo na predom objednanú sumu, ktorá nemala prekročiť sumu 90.000,- €.
2. Žalovaný v 1. rade v písomnom stanovisku uviedol, že žalobcovia napádajú dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti, postupy dražobníka, postupy znalca, cenu nehnuteľnosti, mal za to, že tieto postupy vysvetlí stanovisko k ním podá samotný dražobník. Za žalovaného v 1. rade uviedol, že pohľadávka voči žalobcom nebola riadne a včas splácaná, a preto žalovaný v 1. rade ako veriteľ pristúpil k realizácií predaja založenej nehnuteľnosti dohodnutou formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom dražobnej spoločnosti, žalovaného v 2. rade. K tvrdeniam žalobcov vo veci ceny nehnuteľností určených znaleckým posudkom sa necítil byť kompetentný vyjadriť sa, uviedol však, že cena uvedená v znaleckom posudku je len podkladom na zistenie skutočnej trhovej ceny. Skutočná trhová cena bude známa až keď sa nehnuteľnosť speňaží a bude výsledkom reálneho ponukového konania, t.j. cenou, ktorú je kupec ochotný za danú nehnuteľnosť skutočne zaplatiť.
3. V písomnom vyjadrení žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že konanie o neplatnosti dobrovoľnej dražby je konanie osobitnej povahy, pričom zákon o dobrovoľných dražbách stanovuje lehotu na podanie takejto žaloby ako aj podmienky, ktoré musia byť súdom nevyhnutne zistené na to, aby bolo možné žalobe vyhovieť. Tieto podmienky upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Predpokladom úspechu žalobcu v rámci konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je teda preukázanie kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: 1. porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, 2. poškodenie práv žalobcu, 3. príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a poškodením práv žalobcu. Zo samotného textu žaloby vyplývajú nasledovné námietky, ktoré podľa názoru žalobcov spôsobujú neplatnosť dražby: 1. námietka nedodržania lehoty stanovenej v ustanovení § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, 2. námietka týkajúca sa stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby znaleckým posudkom. K námietke 1. žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobcovia namietajú, že žalovaný v 2. rade stanovil vo výzvach na umožnenie ohodnotenia predmetu dražby, lehoty kratšie ako stanovuje § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v 2. rade odoslal žalobcom výzvy na umožnenie ohodnotenia predmetu dražby dvakrát, pričom v prvom prípade išlo o znaleckú obhliadku predmetu dražby podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona o dobrovoľných dražbách a v druhom prípade išlo o znaleckú obhliadku pre účely vypracovania kontrolného znaleckého posudku požadovaného žalobcami podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Vo vyjadrení poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských všeobecných súdov, predovšetkým na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/181/2018 zo dňa 31.7.2018, kde krajský súd vo vzťahu k lehote stanovenej v ustanovení § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách okrem iného uviedol: „formulácia tohto ustanovenia v jeho druhej vete slovom spravidla nemôže viesť k záveru o striktnom dodržaní tohto časového obdobia.“ Ďalej uviedol, že podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Vzhľadom na uvedené mal za to, že lehota stanovená v § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách sa na prípad vypracovania kontrolného znaleckého posudku nevzťahuje, nakoľko samotný znalecký posudok musí byť vyhotovený do 30 dní od doručenia žiadosti vlastníka a preto by bolo minimálne nelogické, ak by mala byť obhliadka naplánovaná tak, aby sa uskutočnila v lehote 3 týždňov od odoslania výzvy. K námietke 2. žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobcovia namietajú, že ohodnotenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom vypracovaným G.. G. ako aj kontrolným znaleckým posudkom vypracovaným G.. M. je
podhodnotené a nezohľadňuje čiastočnú rekonštrukciu nehnuteľnosti, poukazujú pritom na znalecký posudok č. XXX/XXXX G.. B.. Žalobcovia sa domnievajú, že súdny znalci G.. G. a G.. M. vypracovali znalecké posudky účelovo na vopred objednanú sumu, ktorá nemala prekročiť sumu 90.000,-€, s týmito tvrdeniami žalovaný v 2. rade zásadne nesúhlasí, poukázal na ustanovenie ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej uviedol, že predmet dražby bol pre účely dražby ohodnotený znaleckým posudkom č. X/XXXX vyhotovený G.. G., znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedený v MSSR, v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, pričom všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená na sumu 85.600,-€. Následne na základe žiadostí žalobcov zabezpečil žalovaný v 2. rade vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom G.. M., znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedený v MS SR, v odbore odhad hodnoty nehnuteľností, pričom všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená na sumu 89.000,-€. Pre účely dražby bol použitý znalecký posudok vypracovaný G.. M., ktorý stanovil vyššiu všeobecnú hodnotu predmetu dražby. Ako vyplýva z § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, každý predmet dražby musí byť ohodnotený, aby bolo možné zistiť cenu predmetu dražby. Osobitný režim ohodnotenia nasleduje v prípade, ak ide okrem iného o nehnuteľnosť, kedy sa vyžaduje určenie ceny znaleckým posudkom. Hodnotu predmetu dražby stanovuje znalec z príslušného odboru ako osoba, ktorá je z hľadiska svojich znalostí, erudície, praktických skúseností a splnenia zákonných kritérií pre zápis do zoznamu znalcov, plne kvalifikovaná na vypracovanie znaleckého posudku. V prípade, ak je pre určenie všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, splnil si dražobník všetky svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby. Nie je úlohou ani právom dražobníka preverovať údaje, alebo závery znaleckého posudku, dražobník nie je na rozdiel od znalca osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad ceny nehnuteľností, alebo aby prehodnocoval správnosť odhadu znalca. Na podporu tohto záveru odkazuje žalovaný v 2. rade na rozhodnutia súdov rôznych inštancií. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa podhodnotenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti si dovolil zdôrazniť ten fakt, že najlepším indikátorom skutočnej trhovej ceny je práve samotná dražba, pretože na výslednú cenu dosiahnutú dražbou má vplyv skutočnosť spočívajúca v nutnosti predaja draženej nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby. Z platného a účinného znenia zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj z ustálenej judikatúry všeobecných súdov, je teda zrejmé, že zaistením vykonania ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom G.. M. si žalovaný v 2. rade ako dražobník riadne splnil svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Navyše výsledky znaleckého skúmania nie sú relevantné z hľadiska posudzovania sporu o neplatnosť dražby, keďže určenie výšky všeobecnej hodnoty predmetu dražby nemôže mať za následok neplatnosť dražby. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právnu argumentáciu mal za to, že žalobný návrh je v celom rozsahu nedôvodný. Keďže žalobcovia nepreukázali porušenie žiadneho ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, vznik ujmy na svojich právach, ktorá im mala v procese dražby vzniknúť, a nepreukázali ani kauzálny nexus medzi porušením zákona o dobrovoľných dražbách a ujmou, čo má za dôsledok, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vymedzené ustanovením § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Žalovaný v 3.rade sa v písomnom vyjadrení nestotožnil s obsahom žaloby. Žalobcovia vidia pochybenie vo výške znaleckými posudkami stanovenej všeobecnej hodnoty predmetu dražby. Poukázal, že je vydražiteľom nie zadávateľom vypracovania znaleckých posudkov, predmet dražby vydražil za 44.500,- €, čo bolo najvyššie podanie. Z obsahu žaloby je možné vyvodiť, že oboma posudkami bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti porovnateľná. Spomínané znalecké posudky žalobcovia porovnávajú so znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným G.. B., žalovaný v 3.rade je toho názoru, že uvedený argument pre odstup času medzi znaleckými posudkami neobstojí, ako i tvrdená účelovosť stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti do 90.000,- €. Žalobcovia uvádzajú, že nehnuteľnosti boli od vypracovania ZP XXX/XXXX čiastočne rekonštruované, preto mala byť hodnota vyššia, avšak zo samotnej žaloby je zrejmé, že rekonštrukcia bola realizovaná len na časti predmetu dražby a v minimálnom rozsahu, inak nehnuteľnosti chátrali. Žalovaný v 3.rade mal za to, že namietaný termín prehliadky - 19 dní po napísaní výzvy - nie je pochybením zo strany dražobnej spoločnosti. Zo znenia § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách jasne vyplýva, že sa nejedná o presné alebo minimálne určenie lehoty, teda ani túto skutočnosť nie je možné charakterizovať ako pochybenie dražobnej spoločnosti. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že z právnej úpravy i ustálenej právnej praxe vyplýva, že dražobná spoločnosť bola povinná zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby, teda výlučne zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku, no nemá žiadne oprávnenia voči
znalcovi, ktorý ho vypracúva. Žalobca nevytýka konkrétne pochybenia pri vypracúvaní znaleckých posudkov, len výšku ustálenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Samotný rozdiel všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v znaleckých posudkoch však nezakladá dôvod neplatnosti dražby ani porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Samotná nespokojnosť žalobkyne s obsahom znaleckých posudkov a ohodnotením nehnuteľností nemôže byť dôvodom určenia neplatnosti dražby v tomto konaní, lebo vecná správnosť takýchto posudkov a teda aj výška ohodnotenia predmetu dražby a jej správnosť nemôže byť predmetom skúmania súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ani prípadný nesprávny znalecký posudok nie je dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby - rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/233/2010. Žalovaný v 3.rade mal za to, že práva žalobcov v napadnutej dobrovoľnej dražbe žiadnym spôsobom porušené neboli, žalobcovia naviac musia uniesť bremeno tvrdenia dostatočných skutkových okolností, ktoré by mohli opodstatňovať tvrdený záver, čo sa v tomto prípade nestalo, preto navrhol žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
5. K vyjadreniam žalovaných sa žalobcovia písomne vyjadrili, uviedli, že žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení len konštatuje, že problematiku dražby musí vysvetliť dražobník, žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení namieta nedodržanie lehoty stanovenej v ustanovení § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a námietky týkajúce sa stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby znalecký posudkom. Poukázali, že v žalobe označili porušenie zákona o dobrovoľných dražbách tým, že v rozpore s ustanovením § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách dražobník - Dražobná spoločnosť, a.s., im odmietli vypracovať nový znalecký posudok iným znalcom čo si písomne vyžiadali v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný v 3. rade vydražiteľ G.. X. vo svojom vyjadrení namietal nedodržanie lehoty podľa § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách a nespokojnosť žalobcov s obsahom znaleckým posudkom. Žalobcovia mali za to, že žalovaní v 2. a 3. rade namietajú skutočnosti, ktoré nie sú predmetom žaloby, porušenie zákona je popísané v žalobe, a k žalobe sú doložené písomné dôkazy preukazujúce ich tvrdenia.
6. Žalovaný v 1. rade k vyjadreniu žalobcov uviedol tieto skutočnosti, žalobcovia nesúhlasia s cenou predmetu dražby, ktorá bola stanovená na základe znaleckých posudkov znalcami G.. G. a G.. M.Č.. Namietané znalecké posudky vypracovali znalci zapísaní v zozname znalcov a postupovali správne pri určení hodnoty nehnuteľnosti. Z posudkov vyplýva, že obaja použili metódu polohovej diferenciácie a vykonali odhad nehnuteľnosti v súlade s prílohou č. 3 Vyhlášky MSSR 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení. Žalovaný v 1. rade má za to, že neexistuje žiadny dôvod spochybňovať znalecké posudky vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 a § 2 ods. 1 Zákona o znalcoch. Znalecký posudok nepredstavuje určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko až cena dosiahnutá vydražením vyjadruje reálnu hodnotu draženej nehnuteľnosti (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20Cdo/1083/2005). Samotné subjektívne tvrdenie žalobcov ohľadom správnosti určenia výšky ceny vydraženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodovaciu prax, kde sa konštatuje, že určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010). Žalovaný má za to, že z príloh k žalobe nepochybne vyplýva, že zo strany dražobníka došlo k zaisteniu ohodnotenia dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, a to napriek existencií dvoch znaleckých posudkov. Už len samotná snaha dražobníka zabezpečiť dva samostatné znalecké posudky nasvedčuje tomu, že dražobník vynaložil primerané úsilie, ktoré zodpovedá jeho požadovanej odbornej spôsobilosti na ohodnotenie predmetu dražby. Žalovaný razantne popiera tvrdenia žalobcov o tom, že by mali byť znalci v rámci svojej znaleckej činnosti akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovaní zo strany dražobníka či veriteľa. Ďalej uviedol, že žalobcovia boli dlhodobo v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, ktorá bola zabezpečená záložným právom na vydraženej nehnuteľnosti a námietky/nesúhlas s ocenením uplatňovali opakovane len v úmysle vyhnúť sa plneniu zo zmluvy, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že samy neiniciovali konanie zakladajúce zodpovednosť znalca, resp. neobstarali si samy nový znalecký posudok od nimi zvoleného znalca. Uvedeným postupom (neustálym uplatňovaní námietok proti oceneniu draženej nehnuteľnosti) by sa teoreticky žalobcovia vedeli donekonečna vyhýbať z plneniu záväzku voči svojmu veriteľovi, ktorý im úver poskytol v dobrej viere, že ho budú riadne a včas splácať. Žalovaný v 1. rade má za to, že vecná správnosť znaleckého posudku, teda výška ohodnotenia predmetu dražby a jej správnosť, nemôže byť predmetom skúmania súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zo strany žalovaného v 2. rade nedošlo k zanedbaniu odbornej starostlivosti, ktoré by malo viesť k určeniu neplatnosti dražby, domnienky žalobcov, že nehnuteľnosť má vyššiu trhovú cenu nie sú ničím podložené, tvrdenia žalobcov, že nehnuteľnosti boli vydražené za neprimerane nízku cenu, neboli z ich strany nijakým spôsobom
preukázané. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia nepreukázali, že dobrovoľná dražba by prebehla v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť.
7. Žalovaný v 2. rade zotrval v plnom rozsahu na písomnom vyjadrení zo dňa 24.2.2020, nad rámec vyjadrenia poukázal na ďalšie rozhodnutia NS SR, ktoré obsahujú právne názory ohľadom pojmu „spravidla“. Už samotná skutočnosť, že zo strany žalobcov bol predmet dražby na ohodnotenie znalcovi sprístupnený vylučuje, aby žalobcovia boli na svojich právach dotknutí. Iná situácia by bola, ak by žalovaný odoslal výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti žalobcami tesne pred plánovanou obhliadkou a následne by došlo k vypracovaniu znaleckého posudku podľa ustanovenia § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého „ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícií.“ Ako je však z daného skutkového stavu zrejmé, k takémuto a ani obdobnému prípadu nedošlo. Pokiaľ ide o lehotu v súvislosti s výzvou na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania kontrolného znaleckého posudku, tak na tento prípad sa lehota podľa § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách vôbec nevzťahuje, nakoľko platí kogentne stanovená lehota podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. V tomto smere poukázal aj na právny názor odprezentovaný v komentári k zákonu o dobrovoľných dražbách podľa ktorého: „ V uvedenom prípade totiž zákon ustanovuje kogentnú lehotu pre vypracovanie kontrolného znaleckého posudku 30 dní od doručenia žiadosti vlastníka a v tomto prípade by znalec pri dodržaní trojtýždňovej lehoty na vykonanie obhliadky nemusel mať dostatočný čas na riadne vypracovanie znaleckého posudku. Tiež tu zohráva úlohu skutočnosť, že vlastník už raz bol vyzývaný na sprístupnenie nehnuteľnosti a vie o úkonoch smerujúcich k ohodnoteniu predmetu dražby, keďže podal žiadosť o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.“ K problematike stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby sa už podrobne žalovaný vyjadroval v rámci vyjadrenia k žalobe pričom predostrel súdu relevantnú súdnu prax. Pre úplnosť uviedol, že znalecký posudok č. XXX/XXXX nie je možné brať do úvahy z dôvodu masívneho časového rozostupu medzi znaleckým posudkom a znaleckými posudkami, ktorých vypracovanie zabezpečil žalovaný v 2. rade v r. XXXX. Žalovaný v 2. rade zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby zo strany dvoch znalcov, že nejestvoval priepastný rozdiel vo výslednej hodnote, je potrebné pričítať objektivite výsledkov týchto znaleckých úkonov. Žalovaný v 2. rade nemal akýkoľvek vplyv na hodnotu ceny stanovenej v znaleckých posudkoch, čo vyplýva aj zo samotnej dikcie § 16 ods. 2 Zákona č. 382/2004 Z.z.. K údajnému podhodnoteniu predmetu dražby uviedol, že k vydraženiu prišlo až na druhej opakovanej dražbe, napriek účasti deviatich účastníkov dražby, bolo na dražbe urobené len najnižšie podanie a žiadny z účastníkov dražby ďalšie podanie neurobil. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, z ktorej vyvodzujú neplatnosť dobrovoľnej dražby, a teda z dôvodu, že žalovaný v 2. rade v rozpore s § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách nevyhotovil nový znalecký posudok, uviedol, že táto nemá žiadnu právnu relevanciu. Ako je zo skutkového stavu známe, žalovaný zabezpečil znalecké ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom G.. G. a nakoľko žalobcovia požiadali o zhotovenie nového znaleckého posudku, žalovaný v 2. rade zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku G.. M.. Žalobcovia si nesprávne vykladajú ustanovenia § 12 zákona o dobrovoľných dražbách pokiaľ dospeli k záveru, že môžu požadovať vypracovanie nového znaleckého posudku na už existujúci kontrolný znalecký posudok. Ak by sme sa čo i len v hypotetickej rovine stotožnili s argumentáciou žalobcov a dotiahli ju do dôsledkov, dospeli by sme do situácie, keď by záložný dlžník mohol donekonečna namietať zhotovený znalecký posudok, neustále by sa navyšovali náklady dražby a k samotnému výkonu záložného práva by napokon pravdepodobne nikdy nedošlo. Takýto záver je však celkom zjavne v rozpore so základnými právnymi princípmi ako je napríklad proporcionalita, legitímne očakávania (veriteľov) a právne istoty. Žalobu navrhol v celom rozsahu zamietnuť.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie kópiami dokladov zo spisu týkajúceho sa dobrovoľnej dražby predloženými žalobcami, na ktoré odkázali v odôvodnení žaloby, kópiami dokladov predložených žalovaným v 2.rade ako notárska zápisnica zo dňa X.X.XXXX, oznámenie o opakovanej dražbe, plnomocenstvo pre zamestnankyňu Dražobnej spoločnosti na výkon právnych úkonov súvisiacich s dražbami, znalecké posudky č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, výsluchom žalobcov a zistil tento skutkový stav veci:
9. Dňa X.X.XXXX bolo notárkou Mgr. Stanislavou Palkovou spísané osvedčenie o priebehu dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a zák.č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činností notárska vo forme notárskej zápisnice č. A., A. XXXXX/XXXX, A. XXXXX/XXXX. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k.ú. X., bližšie špecifikované v notárskej zápisnici,
vlastníkmi predmetu dražby boli žalobcovia, navrhovateľom dražby bola OTP Banka Slovensko, a.s. Bratislava. Dražba bola vyhlásená dražobníkom dňa XX.X.XXXX, na základe oznámenia o opakovanej dražbe sa dražba konala dňa X.X.XXXX. Najnižšie podanie bolo 44.500,- €, minimálne prihodenie 1.000,- €, vydražiteľom sa stal účastník dražby s poradovým č. XXX, ktorý urobil podanie vo výške 44.500,- €. Z priložených dokladov vyplýva aj písomná komunikácia medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade súvisiaca s výkonom záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby. Žalobcovia listom zo dňa 13.6.2018 v súlade s § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vyjadrili nesúhlas so znaleckým posudkom č. XX/ XXXX a žiadali vyhotoviť nový znalecký posudok iným znalcom. Dražobná spoločnosť im vo vyjadrení k námietkam zo dňa 22.6.2018 okrem iného oznámila, že postupuje v zmysle zákonného ustanovenia a pre účely dražby použije znalecký posudok, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Dražobná spoločnosť sa listom zo dňa 18.5.2018 vyjadrila aj k námietkam žalobcov doručeným dňa 19.4.2018, kde nesúhlasili so znaleckým posudkom a žiadali o vyhotovenie nového znaleckého posudku tak, že v zmysle § 12 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách bude pre účely dražby použitý posudok č. XX/XXXX vypracovaný G.. M., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota predmetu dražby vo výške 89.000,- €. Dražobná spoločnosť vyzvala na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti listom zo dňa 24.4.2018 v termíne 2.5.2018 o 11.00 hod., dražobná spoločnosť vyzvala na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti aj listom zo dňa 3.1.2018 v termíne 22.1.2018 o 10.00 hod.. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného znalcom G.. M. súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby je 89.000,- €. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného G.. G. je 85.600,- €. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyhotoveného G.. B. vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 207.000,- €.
10. Podľa § 12 ods. 1 - 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.
11. Podľa § 21 ods. 2, 4, 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.
12. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa X.X.XXXX, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Žalobu správne podali proti žalovaným v zmysle § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, a to navrhovateľovi dražby, dražobníkovi a vydražiteľovi, pričom namietali porušenia zákona o dobrovoľných dražbách dražobníkom - žalovaným v 2.rade. Išlo o námietku nedodržania lehoty stanovenej v ustanovení § 12 ods. 2 druhá veta zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá stanovuje dobu obhliadky predmetu dražby pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Žalovaný v 2.rade - dražobná spoločnosť listom zo dňa 3.1.2018 oznámila termín konania obhliadky ohodnotenia predmetu dražby, vo výzve stanovila termín 22.1.2018, teda 19 dní po napísaní výzvy. Súd takto stanovenú dobu obhliadky považoval za určenú v súlade s § 12 ods. 2 druhá veta zákona o dobrovoľných dražbách, a to z toho dôvodu, že doba 19 dní je blízko doby vymedzenej časovým úsekom troch týždňov, ktorým zodpovedá 21 dní, a možno teda takto určenú dobu považovať za splnenie zákonnej formulácie „spravidla tri týždne“. Aj v zmysle judikatúry súdov SR, nejde o lehotu určenú kogentne, a formulácia slovom „spravidla“ nemôže viesť k záveru o striktnom dodržaní tohto časového obdobia. Žalobcovia v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia namietali, že nebola uvedená lehota dodržaná ani v prípade druhej obhliadky predmetu dražby za účelom vypracovania nového znaleckého posudku vzhľadom na vyjadrený nesúhlas žalobcov so znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom G.. G.. Žalovaný v 2.rade doručil výzvu na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 24.4.2018 a oznámil žalobcom termín obhliadky dňa 2.5.2018, ktorý bol stanovený po jedenástich dňoch od vystavenia výzvy, teda podľa názoru žalobcov v rozpore s ustanovením § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. V tomto prípade však išlo o znaleckú obhliadku predmetu dražby pre účely vypracovania nového znaleckého posudku požadovaného žalobcami podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, kedy je dražobník povinný zabezpečiť znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného v 2.rade, že lehota stanovená v § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách sa na prípad vypracovania nového znaleckého posudku nevzťahuje, nakoľko samotný znalecký posudok musí byť vyhotovený do 30 dní od doručenia žiadosti vlastníka, preto nie je možné, aby obhliadka bola naplánovaná tak, aby sa uskutočnila v lehote 3 týždňov od odoslania výzvy. Iný výklad ustanovení § 12 zákona o dobrovoľných dražbách by bol v rozpore so zákonom, a to aj s poukazom na komentár k zákonu o dobrovoľných dražbách už vyššie citovaný vo vyjadrení žalovaného v 1.rade /znalec by tak pri dodržaní trojtýždňovej lehoty na vykonanie obhliadky nemusel mať dostatočný čas na riadne vypracovanie znaleckého posudku/.
13. Žalobcovia v žalobe ďalej namietali, že po doručení a preštudovaní znaleckého posudku, dňa 13.6.2018 v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vyjadrili písomný nesúhlas so znaleckým posudkom č. XX/XXXX a požiadali dražobnú spoločnosť o vypracovanie nového znaleckého posudku iným znalcom, na čo im dražobná spoločnosť listom zo dňa 22.6.2018 v priamom rozpore so znením § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách odmietla vypracovať nový znalecký posudok iným znalcom. V zmysle tohto ustanovenia však nevyplýva žalobcom právo požadovať vypracovanie ďalšieho nového znaleckého posudku, ak s vypracovaným novým znaleckým posudkom nesúhlasia. Zákon dáva možnosť v prípade nesúhlasu vlastníka predmetu dražby so znaleckým posudkom požiadať o nový znalecký posudok, ktorý je dražobník v zmysle zákona aj povinný bezodkladne do 30 dní od doručenia žiadosti zabezpečiť. Žalovaný v druhom rade si túto zákonnú povinnosť riadne splnil, keď dal vypracovať nový znalecký posudok č. XX/XXXX po nesúhlase žalobcov so znaleckým posudkom č. XX/XXXX. Žalobcom v prípade nesúhlasu s novým znaleckým posudkom však nevyplýva v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia právo žiadať opätovne o ďalší nový znalecký posudok. Takýto výklad by bol v rozpore so zákonom, ale aj s dobrými mravmi, lebo uvedeným postupom by prišlo k neúmernému predlžovaniu výkonu záložného práva.
14. Žalobcovia v žalobe namietali aj stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby či už znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným znalcom G.. G. alebo novým znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným znalcom G.. M., pričom poukázali na to, že hodnota predmetu dražby stanovená týmito posudkami bola veľmi nízka oproti znaleckému posudku vyhotovenému znalcom G.. B.. Žalobcovia sa domnievali, že súdni znalci G.. G. a G.. M. vypracovali znalecké posudky účelovo na vopred objednanú sumu, ktorá nemala prekročiť sumu 90.000,-€. K takýmto tvrdeniam však žalobcovia nepredložili ani neoznačili žiadny dôkaz. Súd má za to, že mu neprislúcha preskúmavať zistenú hodnotu predmetu dražby znaleckými posudkami, ale len či je postup dražiteľa v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách. V danom prípade dražiteľ postupoval v súlade so zákonom, keď zabezpečil
vypracovanie nového znaleckého posudku po nesúhlase žalobcov s už vypracovaným znaleckým posudkom, a na účely ohodnotenia predmetu dražby použil znalecký posudok vypracovaný znalcom G.. M., ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby ako bola podľa znaleckého posudku G.. G.. Navyše ide o znalcov, ktorí sú zapísaní v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, ide o osoby odborne erudované v príslušnom odbore, znalecké posudky musia spĺňať zákonom stanovené kritériá, inak by sa znalci mohli dopustiť aj správneho deliktu. Záverom treba dodať, že určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby, ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo 233/2010 a stanovenie skutočnej trhovej ceny predmetu dražby je práve samotná dražba, v ktorej sa prejaví záujem o kúpu draženej nehnuteľnosti a cena, za ktorú je záujemca ochotný nehnuteľnosť vydražiť.
15. Keďže žalobcovia nepreukázali porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a žalobu zamietol.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1.,2. a 3.rade priznal ich plnú náhradu, nakoľko boli v konaní úspešní v celom rozsahu s tým, že žalobcovia sú povinní zaplatiť náhradu trov konania spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).