Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-56-2021.pdf
PDF · 121.81 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/56/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová, v spore žalobcov: 1. P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, X., 2. Y. P., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, X., zastúpení advokátkou: JUDr. Edita Lehocká, Šaštín - Stráže, Štúrova 1267, proti žalovaným: 1. OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, 2. U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpený splnomocnencom: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795 038, 3. Ing. F. X., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, P., zastúpený advokátkou: JUDr. Sylvia Filipová, Radvanská 1, Bratislava, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 3C/27/2019-266 zo dňa 7.10.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1. - 3. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil citáciou ust. § 12 ods. 1 - 6, § 21 ods. 2 - 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 7.5.2019 bolo notárkou Mgr. Stanislavou Palkovou spísané osvedčenie o priebehu dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a zák.č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činností notárska vo forme notárskej zápisnice č. N1074/2019, Nz 14141/2019, NCRls 14419/2019. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k.ú. X., bližšie špecifikované v notárskej zápisnici, vlastníkmi predmetu dražby boli žalobcovia, navrhovateľom dražby bola OTP Banka Slovensko, a.s. Bratislava. Dražba bola vyhlásená dražobníkom dňa 18.4.2019, na základe oznámenia o opakovanej dražbe sa dražba konala dňa 7.5.2019. Najnižšie podanie bolo 44.500,- eur, minimálne prihodenie 1.000,- eur, vydražiteľom sa stal účastník dražby s poradovým č. 131, ktorý urobil podanie vo výške 44.500,- eur. Z priložených dokladov vyplýva aj písomná komunikácia medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade súvisiaca s výkonom záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby. Žalobcovia listom zo dňa 13.6.2018 v súlade s § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vyjadrili nesúhlas so znaleckým posudkom č. 37/2018 a žiadali vyhotoviť nový znalecký posudok iným znalcom. Dražobná spoločnosť im vo vyjadrení k námietkam zo dňa 22.6.2018 okrem iného oznámila, že postupuje v zmysle zákonného ustanovenia a pre účely dražby
použije znalecký posudok, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Dražobná spoločnosť sa listom zo dňa 18.5.2018 vyjadrila aj k námietkam žalobcov doručeným dňa 19.4.2018, kde nesúhlasili so znaleckým posudkom a žiadali o vyhotovenie nového znaleckého posudku tak, že v zmysle § 12 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách bude pre účely dražby použitý posudok č. 37/2018 vypracovaný Ing. Hlaváčom, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota predmetu dražby vo výške 89.000,- eur. Dražobná spoločnosť vyzvala na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti listom zo dňa 24.4.2018 v termíne 2.5.2018 o 11.00 hod., dražobná spoločnosť vyzvala na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti aj listom zo dňa 3.1.2018 v termíne 22.1.2018 o 10.00 hod.. Zo znaleckého posudku č. 37/2018 vyhotoveného znalcom Ing. Hlaváčom súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby je 89.000,- eur. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 03/2018 vyhotoveného Ing. Ižákom je 85.600,- eur. Zo znaleckého posudku č. 138/2010 vyhotoveného Ing. Encingerom vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 207.000,- eur.
4. Vecne argumentoval tým, že „z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 7.5.2019, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Žalobu správne podali proti žalovaným v zmysle § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, a to navrhovateľovi dražby, dražobníkovi a vydražiteľovi, pričom namietali porušenia zákona o dobrovoľných dražbách dražobníkom - žalovaným v 2.rade. Išlo o námietku nedodržania lehoty stanovenej v ustanovení § 12 ods. 2 druhá veta zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá stanovuje dobu obhliadky predmetu dražby pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Žalovaný v 2.rade - dražobná spoločnosť listom zo dňa 3.1.2018 oznámila termín konania obhliadky ohodnotenia predmetu dražby, vo výzve stanovila termín 22.1.2018, teda 19 dní po napísaní výzvy. Súd takto stanovenú dobu obhliadky považoval za určenú v súlade s § 12 ods. 2 druhá veta zákona o dobrovoľných dražbách, a to z toho dôvodu, že doba 19 dní je blízko doby vymedzenej časovým úsekom troch týždňov, ktorým zodpovedá 21 dní, a možno teda takto určenú dobu považovať za splnenie zákonnej formulácie „spravidla tri týždne“. Aj v zmysle judikatúry súdov SR, nejde o lehotu určenú kogentne, a formulácia slovom „spravidla“ nemôže viesť k záveru o striktnom dodržaní tohto časového obdobia. Žalobcovia v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia namietali, že nebola uvedená lehota dodržaná ani v prípade druhej obhliadky predmetu dražby za účelom vypracovania nového znaleckého posudku vzhľadom na vyjadrený nesúhlas žalobcov so znaleckým posudkom č. 03/2018 vypracovaným znalcom Ing. Ižákom. Žalovaný v 2. rade doručil výzvu na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti zo dňa 24.4.2018 a oznámil žalobcom termín obhliadky dňa 2.5.2018, ktorý bol stanovený po jedenástich dňoch od vystavenia výzvy, teda podľa názoru žalobcov v rozpore s ustanovením § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. V tomto prípade však išlo o znaleckú obhliadku predmetu dražby pre účely vypracovania nového znaleckého posudku požadovaného žalobcami podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, kedy je dražobník povinný zabezpečiť znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného v 2.rade, že lehota stanovená v § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách sa na prípad vypracovania nového znaleckého posudku nevzťahuje, nakoľko samotný znalecký posudok musí byť vyhotovený do 30 dní od doručenia žiadosti vlastníka, preto nie je možné, aby obhliadka bola naplánovaná tak, aby sa uskutočnila v lehote 3 týždňov od odoslania výzvy. Iný výklad ustanovení § 12 zákona o dobrovoľných dražbách by bol v rozpore so zákonom, a to aj s poukazom na komentár k zákonu o dobrovoľných dražbách už vyššie citovaný vo vyjadrení žalovaného v 1.rade /znalec by tak pri dodržaní trojtýždňovej lehoty na vykonanie obhliadky nemusel mať dostatočný čas na riadne vypracovanie znaleckého posudku/. Žalobcovia v žalobe ďalej namietali, že po doručení a preštudovaní znaleckého posudku, dňa 13.6.2018 v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vyjadrili písomný nesúhlas so znaleckým posudkom č. 37/2018 a požiadali dražobnú spoločnosť o vypracovanie nového znaleckého posudku iným znalcom, na čo im dražobná spoločnosť listom zo dňa 22.6.2018 v priamom rozpore so znením § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách odmietla vypracovať nový znalecký posudok iným znalcom. V zmysle tohto ustanovenia však nevyplýva žalobcom právo požadovať vypracovanie ďalšieho nového znaleckého posudku, ak s vypracovaným novým znaleckým posudkom nesúhlasia. Zákon dáva možnosť v prípade nesúhlasu vlastníka predmetu dražby so znaleckým posudkom požiadať o nový znalecký posudok, ktorý je dražobník v zmysle zákona aj povinný bezodkladne do 30 dní od doručenia žiadosti zabezpečiť. Žalovaný v druhom rade si túto zákonnú povinnosť riadne splnil, keď dal vypracovať nový znalecký posudok č. 37/2018 po nesúhlase žalobcov so znaleckým posudkom
č. 03/2018. Žalobcom v prípade nesúhlasu s novým znaleckým posudkom však nevyplýva v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia právo žiadať opätovne o ďalší nový znalecký posudok. Takýto výklad by bol v rozpore so zákonom, ale aj s dobrými mravmi, lebo uvedeným postupom by prišlo k neúmernému predlžovaniu výkonu záložného práva. Žalobcovia v žalobe namietali aj stanovenie všeobecnej hodnoty predmetu dražby či už znaleckým posudkom č. 03/2018 vyhotoveným znalcom Ing. Ižákom alebo novým znaleckým posudkom č. 37/2018 vyhotoveným znalcom Ing. Hlaváčom, pričom poukázali na to, že hodnota predmetu dražby stanovená týmito posudkami bola veľmi nízka oproti znaleckému posudku vyhotovenému znalcom Ing. Encingerom. Žalobcovia sa domnievali, že súdni znalci Ing. Ižák a Ing. Hlaváč vypracovali znalecké posudky účelovo na vopred objednanú sumu, ktorá nemala prekročiť sumu 90.000,- eur. K takýmto tvrdeniam však žalobcovia nepredložili ani neoznačili žiadny dôkaz. Súd má za to, že mu neprislúcha preskúmavať zistenú hodnotu predmetu dražby znaleckými posudkami, ale len či je postup dražiteľa v súlade s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách. V danom prípade dražiteľ postupoval v súlade so zákonom, keď zabezpečil vypracovanie nového znaleckého posudku po nesúhlase žalobcov s už vypracovaným znaleckým posudkom, a na účely ohodnotenia predmetu dražby použil znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Hlaváčom, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby ako bola podľa znaleckého posudku Ing. Ižáka. Navyše ide o znalcov, ktorí sú zapísaní v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, ide o osoby odborne erudované v príslušnom odbore, znalecké posudky musia spĺňať zákonom stanovené kritériá, inak by sa znalci mohli dopustiť aj správneho deliktu. Záverom treba dodať, že určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby, ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo 233/2010 a stanovenie skutočnej trhovej ceny predmetu dražby je práve samotná dražba, v ktorej sa prejaví záujem o kúpu draženej nehnuteľnosti a cena, za ktorú je záujemca ochotný nehnuteľnosť vydražiť. Keďže žalobcovia nepreukázali porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1.,2. a 3.rade priznal ich plnú náhradu, nakoľko boli v konaní úspešní v celom rozsahu s tým, že žalobcovia sú povinní zaplatiť náhradu trov konania spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobcovia v žalobe namietali okrem iného skutočnosť, že po vyhotovení dvoch znaleckých posudkov, im nebolo umožnené v zmysle § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, pričom dôvodom domáhania sa takéhoto znaleckého posudku bola skutočnosť, že určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností oboma vypracovanými posudkami sa výrazným spôsobom líšili od stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností znaleckým posudkom č. 138/2010. Žalobcovia dôvodili, že znaleckým posudkom 138/2010 znalec určil všeobecnú hodnotu dražených nehnuteľností na sumu 207.000,- eur, znaleckým posudkom č. 3/2018 bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností sumou 85.600,- eur a znaleckým posudkom č. 37/2018 bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 89.000,- eur. Znalecké posudky vyhotovené pre účel dobrovoľnej dražby určili všeobecnú hodnotu nehnuteľností o viac ako polovicu nižšie ako znalecký posudok č. 138/2010. Žalobcovia namietali určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností kedy v porovnaní znaleckého posudku mala klesnúť hodnota nehnuteľností o viac ako polovicu, pričom z fotografií tvoriacich prílohu všetkých vyhotovených znaleckých posudkov nevyplýva, že by došlo k poškodeniu nehnuteľností do takej miery, že by klesla hodnota nehnuteľností o viac ako polovicu. Podľa názoru odvolateľov ust. § 12 ods. 5 neurčuje limit vyhotovenia dvoch znaleckých posudkov pre vykonanie dobrovoľnej dražby. V zákonnom ustanovení absentuje akékoľvek pravidlo, koľkokrát v procese dražby môže byť vyhotovený nový znalecký posudok v prípade, že vlastník požiada dražobníkov o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom. Žalobcovia majú za to, že sa správne domáhali znovu vyhotovenia znaleckého posudku v priebehu dobrovoľnej dražby, nakoľko z dostupných informácií je zrejmé, že v priebehu rokov 2010 až 2018 neprišlo k poklesu hodnoty nehnuteľností o viac ako 50 %. Zároveň im možnosť vyhotovenia opakovaného znaleckého posudku umožňuje aj zákon o dobrovoľných dražbách. Podľa názoru odvolateľov k pochybeniu prišlo zo strany dražobníka, keď po námietke žalobcov nedal vykonať ďalší znalecký posudok. Domáhajú sa, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcom náhradu trov konania.
6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 1. Uviedol, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav riadne a zaoberal sa všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Namietané znalecké posudky vypracovali znalci zapísaní v zozname znalcov, postupovali správne pri určení hodnoty nehnuteľnosti. Z posudkov vyplýva, že obaja použili metódu polohovej diferenciácie a vykonali odhad nehnuteľnosti v súlade s prílohou č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že podali námietky voči znaleckému posudku má žalovaný 1. za to, že ich vyjadrenia zo dňa 18.05.2018, 16.06.2018, 19.06.2018 a 22.06.2018 obsahujú námietky iba vo všeobecnej rovine, v ktorej len opakovane uvádzajú, že výsledná všeobecná hodnota sa im javí ako neobjektívna. Obaja znalci pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzali z priemerného koeficientu polohovej diferenciácie, pričom vzali do úvahy aj hospodársku situáciu na trhu s realitami. Žalovaný má za to, že cena nehnuteľnosti určená znalcami bola určená správnym spôsobom porovnaním znalcami dostupných dokladov. Určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Žalovaný 1. poukazuje na § 16 ods. 1 zákona č. 384/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj na § 2 ods. 1 tohto zákona. Žalovaný 1. má za to, že samotné subjektívne tvrdenie žalobcov ohľadom správnosti určenia výšky vydraženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby a v tomto smere poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 a na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20Cdo 1083/2005. Už len samotná snaha dražobníka zabezpečiť dva samostatné znalecké posudky nasvedčuje tomu, že dražobník vynaložil primerané úsilie ktoré zodpovedá jeho požadovanej odbornej spôsobilosti na ohodnotenie predmetu dražby, čo je činnosť širšia ako len akceptovanie akéhokoľvek znaleckého posudku. Žalovaný 1. popiera, že by znalci v rámci svojej znaleckej činnosti boli ovplyvňovaní, či zo strany dražobníka alebo veriteľa. Ak mali žalobcovia výhrady k znaleckému posudku, mali možnosť uplatniť tieto výhrady inými právnymi prostriedkami a nie prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Za prípadné vady znaleckého posudku nezodpovedá dražobník ani veriteľ a preto tieto nemôžu byť dôvodom pre neplatnosť dobrovoľnej dražby. Žalovaný 1. taktiež poukázal na to, že žalobcovia sú dlhodobo v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, ktorá bola zabezpečená záložným právom vydraženej nehnuteľnosti a námietky resp. ich nesúhlas s ocenením uplatňovali opakovane len v úmysle vyhnúť sa plneniu zo zmluvy, neiniciovali konanie zakladajúce zodpovednosť znalca, neobstarali si sami nový znalecký posudok. Uvedeným postupom, ktorý žiadajú žalobcovia aplikovať, by sa teoreticky žalobcovia vedeli donekonečna vyhýbať splneniu svojich záväzkov vo vzťahu k veriteľovi. Podľa názoru žalovaného 1. vecná správnosť znaleckého posudku teda výška ohodnotenia predmetu dražby aj správnosť nemôže byť predmetom skúmania súdu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Žalovaný 1. poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd 4/2014 zo dňa 18.02.2014. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách žalovaný 1. má za to, že z tohto ustanovenia nevyplýva nárok vlastníka predmetu dražby na vyhotovenie akéhokoľvek počtu znaleckých posudkov pre prípad, že s nimi nesúhlasí. Zákonná konštrukcia oprávňuje vlastníka predmetu dražby vzniesť námietky s ktorými sa musí dražobník vysporiadať. Žalovaný 1. v závere poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2001 v ktorom bolo uvedené, že pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby dovolací súd považuje za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Žalovaný 1. navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať nárok na náhradu trov konania.
7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 2. Podľa jeho názoru žalobcovia žiadnym spôsobom v odvolaní nespochybňovali správnosť skutkový tvrdení, ale celá ich právna argumentácia je sústredená na ust. § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách. Odvolanie žalobcov ani nevymedzuje rozsah v akom má byť napadnutý rozsudok preskúmaný. Pokiaľ ide o porušenie ust. § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách žalovaný 2. je názoru, že z tohto ustanovenia vyplývajú pravidlá pre vyhotovenie nového znaleckého posudku, teda kontrolného znaleckého posudku. Ustanovenie § 12 ods. 4 hovorí o doručení znaleckého posudku vyhotoveného podľa § 12 ods. 1 vlastníkovi predmetu dražby. Následné ust. § 12 ods. 5 stanovuje, že proti tomuto znaleckému posudku môže vlastník vzniesť námietky a zároveň žiadavať o vyhotovenie nového znaleckého posudku avšak samotný zákon ustanovuje, že kontrolný znalecký posudok sa vyhotovuje iba raz a vyhotovuje sa po doručení znaleckého posudku, ktorý dražobník zabezpečí pre účely dražby podľa ust. § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách a následne ho doručí vlastníkovi podľa § 12 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách. Taktiež poukazuje na § 12 ods. 6 tohto zákona. Žalobcovia si vykladajú § 12 nesprávne, keď dospeli k záveru, že môžu žiadať vypracovanie nového znaleckého posudku na už existujúci kontrolný znalecký posudok. Tento názor je v rozpore so zákonnými právnymi princípmi akým je napr. proporcionalita, legitímne očakávania a právna istota. Žalovaný 2. dáva do pozornosti gramatický výklad zákonných ustanovení, v ktorom v § 12 ods.
5 zákona požíva pojem znalecký posudok a nový znalecký posudok. Žalovaný 2. žalobcom vyhovel, zabezpečil vyhotovenie nového znaleckého posudku, nemal povinnosť zabezpečiť ďalšie nové znalecké posudku. Tiež poukázal na uzn. Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010, z ktorého vyplýva záver, že rozdiel v stanovených všeobecných hodnotách predmetu dražby v rôznych znaleckých posudkoch nemôže mať za následok určenie ceny neplatnosti dražby. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalovaný 2. si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 3. Žalobcami uvádzaný odvolací dôvod nemá oporu v obsahu odvolania. Žalovaný 3. poukazuje na § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorého vyplýva, že vlastník predmetu dražby môže žiadať o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom avšak je zrejmé, že bol vyhotovený znalecký posudok č. 3/2018 Ing. Ižákom, s ktorým žalobcovia vyjadrili nesúhlas a žalovaný 2. dal vypracovať znalecký posudok inému znalcovi Ing. Hlaváčovi, čím si splnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Zákonodarca nemohol mať na mysli neobmedzené vyhotovovanie znaleckých posudkov, nakoľko by išlo o konanie nehospodárne, neúčelné, časovo neprimerane náročné a táto právna úprava by sa míňala svojmu účelu. Žalovaný 3. je názoru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil vec, danú právnu normu správne interpretoval. Samotná nespokojnosť žalobcov s obsahom znaleckých posudkov a ohodnotením nemôže byť dôvodom určenia neplatnosti dražby v tomto konaní. Na základe uvedeného žalovaný 3. žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania.
9. Žalobcovia v replikách k vyjadreniam žalovaných zhodne uviedli, že sa pridržiavajú tvrdení z odvolania. Poukazujú opätovne na nedodržanie aplikácie § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách a odmietnutie vyhotovenia opätovného nového znaleckého posudku. Poukázali na rozdiel v znaleckých posudkoch.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 Civilného sporového poriadku).
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je v danom prípade viazaný rozsahom aj uplatnenými dôvodmi odvolania, bolo posúdiť správnosť právnych a skutkových úsudkov súdu prvej inštancie, ktoré napokon viedli k zamietnutiu žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, v celom jej rozsahu a to z dôvodov, ako boli konkrétne uplatnené v podanom odvolaní žalobcov.
12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutkové okolnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, pričom sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcov nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom nezistil ani iné vady prvoinštančného konania namietané žalobcami, a preto
nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
13. V zmysle, pre posúdenie danej veci rozhodujúceho ust. § 21 ods. 2 zák. č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v účinnom znení (v texte aj ZoDD) v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
14. Osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba dotknutá na svojich právach domáhať na súde určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby upravuje § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Ide o inštitút právnej ochrany proti dobrovoľnej dražbe, ktorý môžu uplatniť osoby ňou dotknuté ako jediný prostriedok nápravy a ochrany práva na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby. Dražba je neplatná len za predpokladu, že na základe podanej žaloby o tom rozhodol rozsudkom súd a určil dražbu za neplatnú. Jedným z dôvodov, pre ktorý je možné uplatniť žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je porušenie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú povahu, že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby. Upravuje len prípady, v ktorých nie je možné vysloviť neplatnosť dražby (§ 21 ods. 6 zákona č. 527/2022 Z. z.). Keďže ide o jediný prostriedok procesnej ochrany dotknutej osoby a iné dôvody, ktoré by neumožňovali vysloviť neplatnosť dražby titulom porušenia zákona alebo titulom iných skutočností, zákon neuvádza, treba v tomto smere zvoliť skôr extenzívny výklad. K úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona. Predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca osoba bola práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje žalobcu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 66/2019 publikované pod R 9/2021).
15. Odvolatelia v podanom odvolaní ako dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby tvrdili pochybenie dražobníka, ktorý nedal vyhotoviť ďalší znalecký posudok na ohodnotenie predmetu dražby. S uvedenou argumentáciou sa vysporiadal súd prvej inštancie v bodoch 13. a 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom poukázal na skutočnosť, že dražiteľ postupoval v súlade so zákonom, keď zabezpečil vypracovanie nového znaleckého posudku po nesúhlase žalobcov s už vypracovaným znaleckým posudkom a na účely ohodnotenia predmetu dražby použil znalecký posudok Ing. Hlaváčom, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby ako podľa znaleckého posudku Ing. Ižáka. V prípade nesúhlasu žalobcov s novým znaleckým posudkom im zákonom nedáva možnosť žiadať opätovne o ďalší znalecký posudok. Súd prvej inštancie tiež zohľadnil, že išlo o znalcov zapísaných v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom MS SR, ktorých znalecké posudky musia spĺňať zákonom stanovené kritéria. Napokon súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 z ktorého vyplýva, že určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Žalobcami prezentovaný výklad ust. § 12 ods. 5 ZoDD, že zákon im umožňuje žiadať o vyhotovenie nového znaleckého posudku viackrát, je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s účelom a zmyslom výkonu záložného práva. Odvolacia argumentácia je preto nedôvodná.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku prvoinštančným súdom, odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov nedospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec v celom rozsahu aj právne správne posúdil, čím neboli naplnené odvolateľmi uplatnené dôvody.
17. Po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalobcami potom odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výrokoch vecne správny,
včítane závislého, vecne správneho a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, potvrdiť.
18. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešným žalovaným 1. - 3. bola priznaná plná náhrada trov konania voči neúspešným žalobcom s tým, že o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).