Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov „Dunaj", Očovská 4, 851 01 Bratislava, IČO: 30 789 796, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA

- Marek Prišel s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 255 498, proti žalovanému: ACCOX, s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 31 693 016, zastúpenému: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 36 860 891, o zaplatenie 812,- Eur s príslušenstvom t a k t o

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie sumy 238,84 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 573,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 573,16 Eur od 21.12.2018 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,18%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 19.11.2018 domáhal zaplatenia sumy 812,- Eur, úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 812,- Eur od 16.5.2018 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dodávke a odbere studenej vody č. XX/SVB/SV/XXXX žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 180004 z 1.5.2018 splatnú 15.5.2018 vo výške 812,- Eur za dodávku vody v objeme 366,78 m3, ktorú žalovaný nezaplatil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci 14.12.2018 platobný rozkaz sp. zn. , ktorý bol žalovanému spolu so žalobou a prílohami doručený do vlastných rúk 19.12.2018. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v celom rozsahu odpor z dôvodu nejasnej špecifikácie uplatneného nároku a nesprávneho postupu výpočtu dlžnej sumy. Podaným odporom, ktorý nebol odmietnutý sa platobný rozkaz v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušil.

4. V podanom odpore proti platobnému rozkazu žalovaný potvrdil, že na základe nájomnej zmluvy užíval priestory na R.. A. X V. B., nebol však informovaný o skutočnosti, že dodávateľom vody do týchto priestorov je žalobca. V okolnostiach prípadu namietal neuzavretie zmluvy o dodávke a odbere

studenej vody so žalobcom. Právne poukázal na o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach. Keďže nebola zmluva o dodávke a odbere studenej vody uzavretá, mal za to, že pri vyúčtovaní množstva odobratej vody má postupovať podľa smerných čísel spotreby vody a konkrétne podľa prílohy č. 1 vyhlášky č. , ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody. Súčasne namietal, že mu nie je zrejmé, prečo pri výpočte údajnej spotreby požil žalobca koeficient 1,25608 a smerné č. 14,6 m3 na osobu.

5. Žalobca vo svojej replike na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica navrhol pokračovanie v konaní a súčasne zobral žalobu čiastočne späť v rozsahu sumy 116,80 Eur s príslušenstvom. K ostatnej časti uplatneného nároku doplnil, že žalovaný prevádzkuje v priestoroch, ktoré sú napojené na odber studenej vody materskú školu, pričom žalobca za účelom výpočtu odberu vody použil časť II. Prílohy č. 1 Vyhlášky s názvom „II. Verejné budovy“, časť 6. „materské školy a jasle s dennou prevádzkou“, podčasť 6.2. „v objektoch s výtokmi vody a WC a s tečúcou teplou vodou pripravenou lokálne“, na základe ktorej pre účel výpočtu odberu vody použil k tomu priradené smerné číslo 14,6 m3 na osobu a rok. Odber vody bol potom prepočítaný na 20 osôb, čo činí spotrebu vody v rozsahu 293 m3. Bratislavskou vodárenskou bola za rok 2017 fakturovaná spotreba vody celkovo v sume 8 494,59 Eur za odobraté množstvo 3 837 m3. Nakoľko táto fakturácia bola vystavená za odber viacerých subjektov, na žalovaného pripadá spotreba vody v rozsahu 314 m3 (podľa označenej časti vyhlášky zistená spotreba vody 292 m3 bola prepočítaná koeficientom 1,07535). V priebehu konania tiež vyzýval žalovaného na relevantné preukázanie počtu osôb, ktoré reálne užívali prenajaté priestory, do ktorých žalobca dodával vodu a následne, na základe dokladov predložených žalovaným zhodne s ním tvrdil, že pre určenie spotreby vody je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že prenajaté priestory na adrese A. X, B. reálne v roku 2017 užívalo v priemere 16,49 osôb. Žalovaným uznanú sumu 533,- Eur za spotrebovanú vodu však pri svojom prednese na pojednávaní konanom 7.10.2020 žiadal navýšiť o koeficient 1,07535 upravujúci rozpočet odchýlky medzi celkovo fakturovanou dodávkou vody a na základe čiastkových odpočtov odčítanou hodnotou spotreby vody. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne tiež zobral čiastočne žalobu späť aj čo do sumy 122,04 Eur, a teda celkovo došlo z pôvodne uplatneného nároku o zaplatenie sumy 812,- Eur s príslušenstvom zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby nad sumu 573,16 Eur s príslušenstvom.

6. Žalovaný vo svojej duplike zo 17.4.2019 potvrdil užívanie priestorov na adrese A. X V. B., kde je prostredníctvom neho prevádzkované L. C. Q.. Pôvodne mu nebolo známe, že dodávateľom vody do priestorov je práve žalobca, pričom neskôr, na základe mimosúdnych rokovaní, prejavil záujem o uzatvorenie Zmluvy o dodávke a odbere studenej vody so žalobcom k čomu však nedošlo pre spornosť skorších pohľadávok žalobcu. Výpočet nároku žalobcu považoval aj po tvrdeniach uvedených v replike žalobcu za nejasný, keďže mu nebol známy dôvod použitia zvoleného koeficientu. Po skutkovej stránke ďalej namietal, že by sa v prevádzke malo v roku 2017 nachádzať 20 ľudí a že by sa tak malo pri výpočte spotreby vody vychádzať z tohto počtu osôb. V priebehu konania tvrdil, že žalovaným prevádzkované detské centrum navštevovalo v roku 2017 priemerne 12,91 detí a pracovalo v ňom priemerne 3,58 zamestnancov, teda celkovo priestory užívalo v priemere 16,49 osôb. Na základe toho v podaní z 5.10.2020 nerozporoval, že pri jednotkovej cene vodného a stočného 2,2139 Eur/m3 s DPH má žalobca nárok na zaplatenie sumy 533,- Eur.

7. Súd vo veci vykonal pojednávanie 7.10.2020, na ktoré predvolal právnych zástupcov oboch sporových strán (u právneho zástupcu žalobcu aj u právneho zástupcu žalovaného doručenie predvolania na pojednávanie vykázané 14.8.2020), pričom na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného na ňom podaním z 5.10.2020 svoju neúčasť ospravedlnil. Preto súd rozhodol, že vec prerokuje v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením do spisu predložených listinných dôkazov, najmä faktúrami Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a.s. č. 117137575, 117129445, 117120675, 117111638, 117102514, 1011703603, 1117199927, 117191690, 117182254, 117172715, 117164723, 117155476, 117147000, mandátnou zmluvou č. H. X-X/XXXX uzavretou medzi žalobcom a D.. E. A. - Q. E. zo dňa 18.12.2003, rozhodnutie Okresného úradu Bratislava č. 99/037544 z 29.3.1999 na č.l. 17, faktúrami žalobcu č. 180004 z 1.5.2018 a č. 190001 z 12.2.2019, podkladmi pre fakturáciu na č.l. 19 a č.l. 40-41,

výpis z obchodného registra na žalovaného, rozpisy návštevnosti detí L. C. v období január 2017 - december 2018 s prílohami, potvrdením Sociálnej poisťovne z 11.9.2020 o evidencii zamestnancov L. C. Q., H. I., Z. O. XX, XXX XX B., IČO: XX XXX XXX za rok 2017, rozpisy návštevnosti zamestnancov L. C. Q. v období január 2017 - december 2017, usmernením úradu pre reguláciu sieťových odvetví k rozpočítaniu množstva pitnej vody odobratej z verejného vodovodu a množstva odpadovej vody odvádzanej verejnou kanalizáciou na č.l. 138-139, pričom vo veci zistil nasledovný skutkový a právny stav.

8. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný pre detské centrum prevádzkované v priestoroch na Karpatskej ulici č. 4 v Bratislave odoberal od žalobcu pitnú vodu. Žalobca je ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov zapísané do registra právnických osôb vedenom Okresným úradom Bratislava V rozhodnutím č. 99/037544 z 29.3.1999 a tento túto vodu odoberal pre vlastníkov bytov a ďalších odberateľov od Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. počas celého roku 2017. Nesporné tiež bolo, že k odberu studenej vody žalovaným dochádzalo bez zmluvného vzťahu so žalobcom, avšak z jeho vodovodnej prípojky. Rovnako sa medzi stranami ukázalo ako nesporné, že žalovaný odoberal počas tohto obdobia pitnú vodu priemerne pre 16,49 osôb na základe prípojky bez pomerového meradla, v dôsledku čoho nebolo možné odobraté množstvo vody ako aj stočné kvantifikovať údajom podľa určeného meradla.

9. Z predložených faktúr Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a.s. č. 117137575, 117129445, 117120675, 117111638, 117102514, 1011703603, 1117199927, 117191690, 117182254, 117172715, 117164723, 117155476, 117147000 bolo zistené, že za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 bolo žalobcom odobratých podľa stavoch na vodomeroch celkovo 3 837 m3 pitnej vody, za dodávku ktorej bola fakturovaná žalobcovi suma 8 494,59 Eur.

10. Z podkladu pre fakturáciu jednotlivým odberateľom vody vyhotovených správcom domu zmluvne dohodnutým žalobcom (viď mandátna zmluva č. H. X-X/XXXX uzavretá medzi žalobcom a D.. E. A. - Q. E. zo dňa 18.12.2003), vyplýva, že celkovo bolo medzi jednotlivých odberateľov žalobcu rozúčtovaných 3 568,14 m3 vody. Z poznámok tohto rozpočtu vyplýva, že odber studenej vody aj teplej úžitkovej vody v obytných domoch H. X-X a O. X-X bol zistená meraním pomerovým meradlom, objekt na A. X však do konca roka 2017 nemal odber studenej vody meraný, preto bol všetkým odberateľom z tejto adresy odber studenej vody účtovaný podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 20.6.2013. Pre škôlku v prevádzke žalovaného bola určená spotreba vody podľa prílohy označenej vyhlášky v rozsahu 14,6 m3 na osobu za rok. Skutočnosti rozhodné pre rozpočítanie celkovo fakturovanej vody ostatným odberateľom žalobcu žalovaný nespochybňoval.

11. Z faktúry č. 18004 z 1.5.2018 bolo zistené, že žalobca žalovanému za obdobie 01-12/2017 fakturoval spotrebu celkovo 366 m3 vody po zohľadnení koeficientu 1,25608 pre rozpočítanie spotreby. Faktúrou č. 19001 z 12.2.2019 žalobca žalovanému dobropisoval za dodávku a odber studenej vody pôvodne fakturovanej fa. č. 180004 sumu 116,80 Eur, z dôvodu, že po prepočte spotreby na 20 osôb pri opravenom koeficiente 1,07535 malo byť žalovanému správne fakturované vodné a stočné len za 314 m3 odobratej vody.

12. Z obsahu Usmernenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví k rozpočítaniu množstva pitnej vody odobratej z verejného vodovodu a množstva odpadovej vody odvádzanej verejnou kanalizáciou bolo zistené, že meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného. Otázky zo strany vlastníkov bytov (konečných spotrebiteľov) sú v rámci rozúčtovávania „vodného a stočného“ (nákladov za platbu za odobratú vodu resp. aj odvedenú odpadovú vodu) najčastejšie zamerané na tzv. „koeficient spotreby vody“. Ide o koeficient, ktorý vyplýva z rozdielu množstva pitnej vody dodanej vody do objektu (bytového domu) podľa fakturačného meradla umiestneného na „päte“ domu (ktorého vlastníkom je vlastník verejného vodovodu) a súčtu odobraných množstiev pitnej vody podľa pomerových meradiel v jednotlivých bytoch. Keďže odberateľ (spravidla správca bytov) je povinný zaplatiť dodávateľovi - vlastníkovi verejného vodovodu za také množstvo pitnej vody, ktoré bolo dodané podľa fakturačného meradla, koneční spotrebitelia sú povinní zaplatiť odberateľovi - správcovi bytov v rámci rozúčtovania vodného a stočného aj vyššie uvedený vzniknutý rozdiel nameraných množstiev. Príčinu veľkého rozdielu medzi spotrebou odpočítanou z fakturačného

meradla a súčtom hodnôt nameraných na bytových - pomerových meradlách treba hľadať v technickom stave vodovodných potrubí (úniky vody najčastejšie v úseku medzi fakturačným vodomerom a stúpačkami), nepresnosti v meraní pomerových meradiel (nevyhnutné je ich overovanie v stanovených termínoch) alebo v chybnom fakturačnom meradle (v takom to prípade má odberateľ - napr. správca bytového domu právo požiadať vlastníka verejného vodovodu o jeho preskúšanie podľa v znení neskorších predpisov.

13. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej.

14. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

15. Vzhľadom na opakované čiastočné späťvzatie žaloby celkovo až v rozsahu sumy 238,84 Eur z uplatnenej istiny a k tomu prislúchajúcemu príslušenstvu, ktoré bolo sčasti učinené pred začatím pojednávania a sčasti na pojednávaní vykonanom 7.10.2020, s vykonaním ktorého vo svojej neprítomnosti súhlasil aj žalovaný, súd konanie v tejto časti zastavil, čo vyplýva z prvého odseku výroku tohto uznesenia.

16. Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „“) konečný spotrebiteľ vody (ďalej len "") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody.

17. Podľa za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.

18. Podľa ak sa odberateľ s nedohodne inak, odberateľ rozpočíta odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody.

19. Podľa právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.

20. Podľa vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu a množstva odobratej pitnej vody.

21. Podľa stočné je platba za odvedenú odpadovú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody podľa osobitného predpisu a množstva odvedenej odpadovej vody.

22. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) množstvo vody dodanej verejným vodovodom sa určuje smernými číslami spotreby vody, ak množstvo vody dodávanej verejným vodovodom nie je merané.

23. Podľa vyhlášky č. , ak množstvo vody dodanej verejným vodovodom nie je merané určeným meradlom, množstvo odoberanej vody sa určí smernými číslami spotreby vody na jednotlivé druhy spotreby vody alebo ich kombináciou. Na určenie množstva vody prostredníctvom smerných čísel spotreby vody odberateľ predkladá na uzavretie zmluvy o dodávke vody informácie potrebné na tento výpočet. Určenie množstva vody prostredníctvom smerných čísel spotreby vody sa aktualizuje, ak sa zmení spôsob tohto určovania alebo sa zmenia údaje poskytnuté odberateľom, ktoré sú potrebné na ich určenie, a to odo dňa oznámenia týchto zmien odberateľom vlastníkovi verejného vodovodu alebo prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

24. Podľa vyhlášky č. , smerné čísla spotreby vody sú uvedené v prílohe č. 1.

25. Podľa Prílohy č. 1 k vyhláške č. , časť II., položka 6.2 smerné číslo spotreby vody pre materské školy a jasle s dennou prevádzkou v objektoch s výtokmi vody a WC a s tečúcou teplou vodou pripravenou lokálne je 14,6 m3 . osoba-1 . rok.

26. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

29. Bezdôvodné obohatenie má povahu subsidiárnu a prichádza do úvahy tam, kde nie je možné nárok odvodiť z iného právneho titulu (nález Ústavného súdu ČR z 10.3.2012 sp. zn. ). Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať, v ods. 2 je vymedzený pojem bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia (piata je obsiahnutá v ) - tento výpočet je však potrebné považovať za exemplifikatívny (Števček, M. a kol. II. -880. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, 1590 s.). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti - podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19.1.2012). Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. 11. 2010).

30. V nezastavenej časti konania súd uplatnený nárok právne posúdil ako nárok občianskoprávneho charakteru, pretože na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno vztiahnuť žiadnu z definícií obchodného záväzkového vzťahu podľa až 9 . V konaní nebolo preukázané ani uzavretie žiadnej dohody, podľa ktorej by sa záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v mal spravovať .

31. Vo veci tiež nebolo sporné, že medzi stranami nebola uzavretá žiadna zmluva, na základe ktorej by bol žalovaný oprávnený od žalobcu odoberať pitnú vodu do ním prevádzkovaného objektu, teda neboli medzi nimi dohodnuté ani žiadne zmluvné podmienky takéhoto odberu. K odberu studenej

vody žalovaným však došlo, pričom obe strany sa v priebehu konania zhodli na skutočnosti, že v detskom centre prevádzkovanom v priestoroch užívaných žalovaným v priebehu roka 2017 využívalo odobratú pitnú vodu priemerne 16,49 osôb. Keďže odobraté množstvo vody nebolo merané vodomerom v zmysle , právo žalobcu na vodné (a stočné) musí byť stanovené prostredníctvom smerných čísel spotreby vody, ktorých hodnota je upravená v Prílohe č. 1 vyhlášky č. , kde v časti časť II., pod položkou 6.2 sa uvádza smerné číslo spotreby vody pre materské školy a jasle s dennou prevádzkou v objektoch s výtokmi vody a WC a s tečúcou teplou vodou pripravenou lokálne, a to v hodnote 14,6 m3 . osoba-1 . rok. V danom prípade tak bolo pomocou týchto údajov možné ustáliť, že v priebehu roku 2017 žalovaný odobral spolu 240,754 m3 studenej vody. Pre výpočet oprávneného nároku žalobcu na vodné a stočné však súd vychádzajúc z vyhodnotil za dôvodné, aby bol takto na základe príslušného smerného čísla ustálený odber vody žalovaného zvýšený o násobok koeficientom, prostredníctvom ktorého dochádza aj k rozpočítaniu tej časti žalobcom celkovo odobratej vody, ktorá na základe pomerových meradiel alebo smerných čísel spotreby nie je u koncových odberateľov vykázaná ako spotrebovaná, ale ktorá bola podľa údajov zistených meradlom prevádzkovateľa verejného vodovodu (Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s.) reálne celkovo odobratá pre všetky objekty spravované žalobcom a za ktorú bolo prevádzkovateľovi verejného vodovodu žalobcom zaplatené. V tomto smere súd poukazuje nielen na označený , ale aj na usmernenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví k rozpočítaniu množstva pitnej vody odobratej z verejného vodovodu a množstva odpadovej vody odvádzanej verejnou kanalizáciou, ktorý tento postup žalobcu racionálne odôvodňuje.

32. Pokiaľ teda bol u všetkých koncových spotrebiteľov, ktorým bola v roku 2017 dodaná voda prostredníctvom žalobcu, súhrnne odpočítaný odber vody v celkovom rozsahu 3 568,14 m3, ale na základe údajov o množstve odobratej vody zistených meradlom prevádzkovateľa verejného vodovodu (Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s.) bolo v roku 2017 odobratých žalobcom až 3 837 m3, čo osvedčujú aj predložené faktúry Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a.s., potom pomer 3 837 : 3 568,14 vyjadruje koeficient 1,07535, o násobok ktorého má byť u každého koncového odberateľa zvýšený meradlom odpočítaný alebo pomocou smerných čísel spotreby vypočítaný rozsah odberu vody. Za takto korigovaný rozsah spotrebovanej vody bolo dôvodné žalovaného zaviazať na zaplatenie príslušnej sumy vodného a stočného tak, aby reálne došlo všetkými koncovými užívateľmi k úhrade vodného a stočného za 3 837 m3 vody, pretože za odber až v tomto rozsahu bol žalobca povinný prevádzkovateľovi verejného vodovodu na podklade doložených faktúr uhradiť sumu 8 494,59 Eur. Pretože prevádzkovateľom verejného vodovodu vyúčtovaná odplata na 1 m3 spotrebovanej vody činila sumu 2,2139 Eur s DPH (táto suma predstavuje priemerné vodné a stočné na rok 2017), potom žalobca má nárok na zaplatenie súčinu odobratej vody určenej na základe smerných čísel spotreby vody (240,754 m3), zisteného koeficientu pre rozpočítanie celkového odberu žalobcu (1,07535) a ceny za 1 m3 odobratej a vypustenej vody, teda na zaplatenie sumy 573,17 Eur. Keďže žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby žiadal o priznanie sumy 573,16 Eur, súd v zostávajúcom uplatnenom rozsahu istiny žalobe vyhovel, tak ako to vyplýva z druhého odseku výrokovej časti tohto rozsudku. Tento nárok súd právne pre absenciu zmluvného základu záväzku žalovaného kvalifikoval ako záväzok z bezdôvodného obohatenia, keďže na strane žalovaného došlo odberom vody v zistenom množstve a ich vypustením do kanalizácie k získaniu majetkového prospechu bez právneho dôvodu na úkor žalobcu.

33. Podľa prvá veta a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom po 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

36. Ako bolo vyššie posúdené, právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným možno kvalifikovať len ako vzťah občianskoprávneho charakteru. Z predloženého rozhodnutia Okresného úradu Bratislava č. 99/037544 z 29.3.1999 vyplýva, že žalobca je spoločenstvom zriadeným podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, teda nejde o obchodnú spoločnosť a nebol ani zriadený na podnikanie. Preto súd nemá pochybnosti v tom, že na posúdenie dôvodnosti uplatneného úroku z omeškania bolo potrebné aplikovať a v spojení s označeného nariadenia vlády, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pokiaľ teda ide o požadovanú výšku úroku z omeškania, súd tento žiadaný nárok priznal len v rozsahu 5% (výška sadzby ECB bola v čase počiatku omeškania 0%), a to až od dátumu 21.12.2018 (teda nie od žalobou požadovaného 16.5.2018), pretože pri tomto nároku neexistujú akékoľvek zmluvné dojednania o dátume vzniku povinnosti plniť. Teda žalovaný sa stal povinným plniť uplatnený nárok na bezdôvodné obohatenie v zmysle až odo dňa nasledujúceho po tom, čo ho žalobca na plnenie preukázateľne vyzval. Aby bolo možné pre žalovaného vyvodiť ten dôsledok, že sa dostal do omeškania, musí sa výzva na zaplatenie dostať do jeho dispozície, teda musí disponovať informáciou o tom, že veriteľom bol na plnenie vyzvaný. Žaloba a prílohy boli žalovanému doručené spolu s platobným rozkazom dňa 19.12.2018, a keďže žalobca nepreukázal skoršie doručenie faktúry č. 180004 z 1.5.2018, súd má za preukázané, že až týmto dňom sa žalovaný preukázateľne dozvedel o požiadavke žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia titulom vodného a stočného za odobratú vodu. Vychádzajúc z teda mal žalobca svoj záväzok plniť nasledujúceho dňa, t.j. 20.12.2018 a tak počnúc ďalším dňom, t.j. 21.12.2018 sa žalovaný voči žalobcovi dostal do omeškania aj so zaplatením týmto rozsudkom priznanej sumy a preto je z nej povinný zaplatiť aj príslušný úrok z omeškania vo výške 5% ročne.

37. V prevyšujúcej časti, t.j. čo do úroku z omeškania nad sadzbu 5% a rovnako aj čo do obdobia od 16.5.2018 do 20.12.2018 súd žalobu zamietol. Žalobu súd zamietol aj v rozsahu uplatneného nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, keďže nárok na náhradu škody bol priznaný s odkazom na občianskoprávnu úpravu zodpovednosti za škodu a medzi stranami nebol preukázaný žiaden obchodnoprávny záväzok, čím bola vylúčená aj aplikácia . Výšku akýchkoľvek konkrétnych nákladov v tomto smere žalobca netvrdil a ani nepreukázal.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia a , v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súčasne súd prihliadol na , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Výrok o trovách konania tak vychádza zo záveru, že žalobca bol úspešný v rozsahu 70,59% - celkovo v rozsahu sumy 573,16 Eur z pôvodne uplatneného nároku v sume 812,- Eur a neúspešný v rozsahu 29,41%, teda v rozsahu sumy 238,84 Eur z dôvodu následného späťvzatia žaloby, ktorého dôvod však nespočíval v správaní žalovaného. Po odrátaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu súd priznal prevažne úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu jeho úspechu a neúspechu, t.j. 41,18%.

39. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom postupom podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (, ).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti ( ).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane ( ).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť ( ). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.