Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-74-2019.pdf
PDF · 157.22 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/74/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: Urbariát, pozemkové spoločenstvo Pusté Čemerné, so sídlom Pusté Čemerné 4, 072 22, IČO: 42 326 257, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-KE-OOP4-2019/027460 zo dňa 23.05.2019, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e Opatrenie žalovaného č. OU-KE-OOP4-2019/027460 zo dňa 23.05.2019, označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu OÚ-MI-PLO-2019/001752/1/Ziv zo dňa 01.03.2019 - stanovisko a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. V prevyšujúcej časti žalobu o d m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca Urbariát, pozemkové spoločenstvo Pusté Čemerné, so sídlom Pusté Čemerné 4, IČO: 42 326 257, podal dňa 24.7.2019 na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu na preskúmanie opatrenia žalovaného sp. zn.: OU-KE-OOP4-2019/027460 zo dňa 23.05.2019, označeného „Odvolanie proti rozhodnutiu OÚ-MI-PLO-2019/001752/1/Ziv zo dňa 01.03.2019 - stanovisko", ktorým oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu Okresného úradu Michalovce, Pozemkového a lesného odboru sp. zn. OÚ-MI-PLO-2019/001752/1/Ziv zo dňa 1.3.2019, považuje za podané oneskorene a zároveň konštatoval po jeho preskúmaní podľa ust. § 60 Správneho poriadku, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani na obnovu konania.
I. Administratívne konanie
2. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. OÚ-MI-PLO-2019/001752/01-Ziv zo dňa 01.03.2019, ktorým na základe žiadosti spoločnosti ZEOLIT, s. r. o., Bakossova 8, 974 01 Banská Bystrica, dočasne vyňal na dobu 10 rokov lesný pozemok vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Lesov SR, š. p. Banská Bystrica, z plnenia funkcií lesov v katastrálnom území G. Č., parcela KN-C č. XXX/X. Napadnutým rozhodnutím bola vyňatá plocha lesného pozemku o výmere XXXX m2 na lesnom celku (LC), zvyšok LHC D. a LHC Q. z časti dielcov XXX, XXX a z časti neúrodných lesných pozemkov N3 a N4.
3. Žalobca doručil elektronickou poštou (e-mailom) dňa 09.04.2019 prvostupňovému správnemu orgánu podanie označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu OÚ-MI-PLO-2019/001752/1/Ziv zo dňa 01.03.2019" a identické autorizované podanie v elektronickej podobe podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente") v znení neskorších predpisov, odoslal dňa 12.04.2019 do elektronickej stránky Okresného úradu Michalovce a žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňový správny orgán dňa 02.05.2019 odstúpil podanie žalobcu spolu so spisovým materiálom Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, referátu lesného hospodárstva (ďalej len „odvolací orgán").
4. Žalovaný v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP4-2019/027460 zo dňa 23.05.2019 oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu sp. zn. OÚ-MI-PLO-2019/001752/1/Ziv zo dňa 1.3.2019, považuje za podané oneskorene. Odvolací orgán konštatoval, že napadnuté rozhodnutie bolo odvolateľovi oznámené v zmysle § 51 ods. 1 správneho poriadku doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia dňa 25.03.2019. Podanie odvolania žalobcom doručené prostredníctvom elektronickej pošty (e-mail) zamestnancovi prvostupňového správneho orgánu dňa 09.04.2019 považoval za také, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky, nakoľko nebolo urobené predpísanou formou v zmysle § 19 ods. 1 správneho poriadku a zákona o e-Governmente. Žalovaný konštatoval, že podanie žalobcu označené ako „doplnenie" v elektronickej podobe podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu tri dni po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku.
5. Žalovaný pokiaľ ide o včasnosť podania odvolania odkázal na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa § 53, § 54 ods. 2 správneho poriadku a argumentoval podľa § 3 písm. j a podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Govermente.
6. Žalovaný k § 60 správneho poriadku uviedol, že je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Po jeho preskúmaní uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, bolo vydané v súlade so zákonom o lesoch, v súlade so všeobecne záväznými predpismi vydanými na jeho základe a podľa zákona č. 71/1967 Zb. z. o správnom konaní, preto konštatoval, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani na obnovu konania.
7. Žalovaný k odvolacím dôvodom žalobcu uviedol, že v odvolaní žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože prvostupňový správny orgán pri jeho vydávaní nepostupoval v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch") ani v súlade s § 7 ods. 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 12/2009 o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a nebral do úvahy povinnosti pri ich vyňatí a obmedzení plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyhláška o ochrane lesných pozemkov). Poukázal na to, že Obvodný banský úrad v Košiciach rozhodnutím č. 543-1342/2018 zo dňa 21.06.2018 povolil banskú činnosť spoločnosti ZEOLIT s. r. o. na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska zeolitov v dobývacom priestore (DP) „G. Č. W..", pritom prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím vyňal lesné pozemky z plnenia funkcií lesov „za účelom ťažby nerastných surovín". Podľa neho takto formulovaný výrok nezodpovedá ust. § 8 ods. 2 písm. b) zákona o lesoch, keďže účel, na ktorý sa napadnuté rozhodnutie vydalo, je širší ako je uvádzaný v žiadosti o vyňatie, takže napadnuté rozhodnutie je neurčité a nezodpovedá požiadavke nevyhnutnosti a odôvodnenosti. Ďalej uviedol, že banská činnosť bola povolená do 31.12.2028, ale prvostupňový správny orgán rozhodol o vyňatí z plnenia funkcií lesov na dobu 10 rokov, teda na čas, ktorý nezodpovedá platnosti povolenia na banskú činnosť. Podľa žalobcu boli porušené aj ustanovenia § 8 ods. 2 písm. f) zákona o lesoch, lebo v napadnutom rozhodnutí nie sú uvedené podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana lesných pozemkov, vyplývajúce zo stanoviska obhospodarovateľa lesa a podľa neho je správny orgán povinný určiť tieto podmienky a nielen konštatovať potrebu ochrany lesnej pôdy a lesných porastov mimo ťažobného priestoru. Poukázal tiež na porušenie ust. § 7 ods. 2 písm. h) vyhlášky o ochrane lesných pozemkov tým, že žiadosť spoločnosti ZEOLIT s. r. o. neobsahuje stanovisko obhospodarovateľa lesa, pretože stanovisko Lesnej a pasienkovej a urbárskej spoločnosti Pusté Čemerné nie je stanoviskom obhospodarovateľa, lebo je bez právnej subjektivity, lebo z ust. § 31 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že na pozemkové spoločenstvo zložené podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktoré vzniklo zo spoločenstva bez právnej subjektivity prechádzajú ku dňu zápisu do registra len práva a
povinnosti, ktoré vznikli jednotlivým vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti v súvislosti s jej obhospodarovaním. Námietku o neurčitosti rozhodnutia vyplývajúceho z formulácie uvedenej vo výroku napadnutého rozhodnutia „za účelom ťažby nerastných surovín" pokladal žalovaný za zavádzajúcu, pretože v žiadosti spoločnosti ZEOLIT s. r. o. je uvedené : „za účelom ťažby nerastných surovín - zeolitu... v k. ú. G. Č.". Z toho je zrejmé, že len na tento účel bolo vydané napadnuté rozhodnutie o dočasnom vyňatí predmetného lesného pozemku z plnenia funkcií lesov v dobývacom priestore „G. Č. W.." určeného rozhodnutím Obvodného banského úradu (OBÚ) Košice č. 543- 1342/2018 zo dňa 21.6.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2018. Neobstojí ani tvrdenie, že 10 - ročná doba dočasného vyňatia nie je nevyhnutná, pretože banská činnosť je rozhodnutím OBÚ Košice povolená len do 31.12.2028. Po ukončení ťažby je totiž spoločnosť ZEOLIT s. r. o. povinná vykonať technickú rekultiváciu (navezenie a urovnanie ornice o hrúbke minimálne 20 cm) a následne vykonať biologickú rekultiváciu, t. j. zalesniť predmetnú plochu podľa priloženého projektu spoločnosti LESEL, s. r. o., čo si vyžaduje ďalší časový priestor. Prvostupňový správny orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia v časti III./b./ uviedol podmienky na zabezpečenie ochrany lesného pozemku, vrátane tých, ktoré vyplývajú z vyjadrenia dotknutého orgánu (Okresný úrad Michalovce, odbor starostlivosti o životné prostredie) a vyjadrenia správcu lesného pozemku (Lesy SR, š. p. OZ Sobrance). Podľa žalovaného neobstojí námietka žalobcu, že v žiadosti spoločnosti ZEOLIT s. r. o. chýba jeho stanovisko ako obhospodarovateľa lesa, lebo Správcom lesného pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky v katastrálnom území G. Č.R., parcela KN-C č. XXX/X sú Lesy SR, š. p. Banská Bystrica, odštepný závod Sobrance, ktorý v zmysle § 50 ods. 6 zákona o lesoch v konaní o dočasnom vyňatí lesného pozemku z plnenie funkcií lesov zastupuje vlastníka (štát). Súhlasné stanovisko na dočasné vyňatie preto vydalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR listom č. 2982/2018-720 zo dňa 07.09.2018, ďalej Lesy SR, š. p., generálne riaditeľstvo B. Bystrica listom č. 46733/2018 zo dňa 17.10.2018, ktoré udelili súhlas na základe podmienok uvedených v stanovisku Odštepného závodu Sobrance č. 30406/2018 zo dňa 18.09.2018 a tieto sú uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Správca pozemkov sa so spoločnosťou ZEOLIT s. r. o. dohodol aj na výške náhrady za obmedzenie vlastníckych práv v sume 2440.- €. Žalobca - Urbariát, pozemkové spoločenstvo Pusté Čemerné je obhospodarovateľom lesných porastov v dielcoch XXX (X,XX ha) a XXX (X,XX ha) na LC, zvyšok LHC D. a LHC Q.. Hoci parcela XXX/X v k. ú. G. Č. o výmere X,XXXX ha je ich súčasťou, odvolateľ nie je obhospodarovateľom tohto lesného pozemku, pretože na danú parcelu nemá so správcom uzavretú nájomnú zmluvu podľa § 50 ods. 9 zákona o lesoch.
II. Správna žaloba
8. Žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté opatrenie žalovaného a rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, Pozemkového a lesného odboru sp. zn. OÚ-MI-PLO-2019/001752/l/Ziv zo dňa 1. 3. 2019 - orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g) SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správ, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej. 9. V žalobe žalobca odôvodnil spôsobilosť preskúmania opatrenia žalovaného s odkazom na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/l8/2011 zo dňa 24.5.2011. 10. Dňa 25.3.2019 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Okresného úradu Michalovce sp. zn. OÚ-Ml- PLO-2019/001752/1-Ziv zo dňa 1.3.2019. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré podal dňa 9.4.2019 elektronickými prostriedkami bez autorizácie podľa osobitného predpisu a ktoré zaslal na adresu elektronickej pošty Okresného úradu Michalovce daniel.zivcak @ minv.sk. 11. Žalovaný doručil žalobcovi písomnosť „Odvolanie proti rozhodnutiu OÚ-MI-PLO-2019/001752/1/ Ziv zo dňa 01.03.2019 - stanovisko", ktorým žalovaný jeho odvolanie doručené dňa 9.4.2019 zamestnancovi prvostupňového správneho orgánu elektronickou poštou, proti prvostupňovému rozhodnutiu vyhodnotené ako oneskorene podané, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky, pretože nebolo urobené predpísanou formou podľa ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku a podľa zákona o „e-governmente". Podľa názoru žalovaného, podanie odvolateľa prostredníctvom elektronickej pošty (email) sa nepovažuje za elektronické podanie podľa ust. § 19 Správneho poriadku. 12. Žalobca označil opatrenie žalovaného č. OU-KE-OOP4-2019/027460 zo dňa 23.05.2019 za nezákonné, poukazujúc na ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré vymenúva okrem iného „podanie urobené v elektronickej podobe" ako jednu zo zákonom uznaných foriem podania, ktoré je potrebné doplniť zákonom predpísaným spôsobom. Preto podanie možno urobiť v elektronickej podobe a ak je
podanie urobené v elektronickej podobe „bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci", treba ho do 3 pracovných dní doplniť v listinnej podobe alebo „v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci" alebo ústne do zápisnice. Dodal, že slovné spojenie „podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci" sa vzťahuje na autorizáciu, ktorá je okrem iného predmetom ust. § 3 písm. j) zákona č. 305/2013 Z. z., ktoré definuje elektronické podanie, ako údaj vyplnený podľa elektronického formulára. Pretože správny poriadok neustanovuje povinnosť použiť na podanie v elektronickej podobe formulár a takú povinnosť nestanovuje ani zákon č. 326/2005 Z. z. v znení platnom do 30.6.2019, podľa žalobcu neexistuje dôvod, pre ktorý by podanie predložené správnemu orgánu elektronicky na adresu elektronickej pošty (emailovú adresu) nemalo byť podaním v elektronickej podobe, podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku. Uviedol, že pokiaľ ide o ust. § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z., ktoré žalovaný vo svojom rozhodnutí citoval, toto ustanovenie sa vzťahuje práve na podanie elektronickými prostriedkami autorizované podľa osobitného predpisu. Zákon č. 305/2013 nedefinuje podanie urobené v elektronickej podobe. Preto pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že podanie prostredníctvom elektronickej pošty sa nepovažuje sa elektronické podanie v zmysle ust. § 19 Správneho poriadku, žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Napokon uviedol, že bol oprávnený podať odvolanie v ktorýkoľvek deň zákonom stanovenej lehoty, vrátane dňa posledného, s poukazom na (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.3.2017 sp. zn. 1Sžf/116/2015 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 8/2018). 13. Žalobca vychádzal z tohto, že aj k ostatným písomnostiam, ku ktorým sa vo veci a v konaní mohol vyjadriť sa vyjadroval vždy na adresu elektronickej pošty Okresného úradu Michalovce, uvádzanej na jeho písomnostiach, a to: daniel.zivcak@ minv.sk. Žalobca sa takto vyjadril k podkladom rozhodnutia 15.3.2019, ktoré následne doplnil elektronickými prostriedkami autorizovanými podľa osobitného predpisu dňa 18.3.2019 a dňa 9.4.2019. Na totožnú adresu: elektronickej pošty Okresného úradu Michalovce odoslal aj odvolanie proti rozhodnutiu sp. zn. OÚ-Ml-PLO-2019/001752/1-Ziv zo dňa 1.3.2019, ktoré mu bolo doručené 25.3.2019. Žalobca v žalobe na podporu svojho výkladu o včas podanom odvolaní uviedol : „ dňa 27.12.2018 žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 22.11.2018, na Okresný úrad Michalovce elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu, ktoré doplnil dňa 2. 1. 2019. Následne obsah odvolania doplnil podaním v listinnej podobe zo dňa 10. 1. 2019 odoslal okresnému úradu poštou, a v rovnaký deň toto podanie zaslal okresnému úradu aj elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu. Konštatoval, že svoje odvolanie zo dňa 27.12.2018 aj podanie zo dňa 10.1.2019, odosielané elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu, zasielal okresnému úradu na emailovú adresu daniel.zivcak@ minv.sk, ktorú uvádzal Okresný úrad Michalovce na rozhodnutí zo dňa 22.11.2018 aj na liste zo dňa 5.12.2018, na upovedomení o podaní odvolania zo dňa 25.1.2019, ktorým upovedomil účastníkov konania o podanom odvolaní. Žalovaný konštatoval, že „odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote" a o odvolaní rozhodol rozhodnutím sp. zn. OU- KE-OOP4-2OI9/012131 KOV zo dňa 25.2.2019 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie okresného úradu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne okresný úrad vo veci ďalej konal a listom zo dňa 6. 3. 2019 oboznámil účastníkov konania s podkladmi a návrhom rozhodnutia, dal účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a na svojich listinách ako adresu elektronickej pošty Okresného úradu Michalovce uviedol adresu daniel.zivcak@ minv.sk. Žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k podkladom rozhodnutia podaním zo dňa 15.3.2019, ktoré v ten istý deň doplnil elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu na adresu elektronickej pošty daniel.zivcak@ minv.sk a toto podanie doplnil elektronickými prostriedkami autorizovanými podľa osobitného predpisu aj dňa 18.3.2019“. 14. Žalobca poukázal na to, že bol oprávnený podať odvolanie v zákonom stanovenej lehote, vrátane posledného dňa. Poukázal na ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku. Mal za to, že ak je podanie urobené v elektronickej podobe „bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci", treba ho do 3 pracovných dní doplniť v listinnej podobe alebo „v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci" alebo ústne do zápisnice. 15. Preto pokladal odvolanie predložené správnemu orgánu elektronicky na adresu elektronickej pošty (emailovú adresu) za podané včas v elektronickej podobe, tak ako to ustanovuje § 19 ods. 1 Správneho poriadku, pričom žalobca vychádzal z informácií nachádzajúcich sa na rozhodnutí Okresného úradu Michalovce zo dňa 28.11.2018 /uvádza telefonické, faxové a emailové údaje, ako aj adresu webového sídla Okresného úradu Michalovce a na tam uvedenú adresu daniel.zivcak@ minv.sk, na ktorý žalobca zasielal všetky svoje podania v predmetnej veci/. Pripomenul, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný posudzovali jeho podania ako predložené zákonom predpísaným spôsobom, preto pripomenul i, že Správny poriadok stanovuje správnym orgánom povinnosť dbať o to, aby v
rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a žalovaný postupoval nezákonne, ak odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Michalovce zo dňa 1.3.2019 posúdil ako podané oneskorene. 16. Žalobca v žalobe pokračoval poukazom na to, že účastníkom konania v konaní o dočasnom vyňatí lesných pozemkov splnenia funkcií lesom v k. ú. G. Č. na parcele registra „C" č. XXX/X z dôvodu banskej činnosti - dobývania výhradného ložiska zeolitov v dobývacom priestore „G. Č. W.". Poukázal na svoje podanie zo dňa 29.11.2018, vo veci obnovy konania, ktoré bolo Okresnému úradu Michalovce doručené dňa 30.11.2018 a týkalo sa pozemkov v katastri obce G. Č., ktoré súvisia s banskou činnosťou, otvárkou, prípravou a dobývaním výhradného ložiska zeolitov v dobývacom priestore „G. Č.". Okresný úrad Michalovce písomnosťou zo dňa 5.12.2018, akceptoval požiadavku žalobcu a priznal mu postavenie účastníka konania, čo žalobcovi oznámil dňa 10.12.2018 a doručil mu aj rozhodnutie Okresného úradu Michalovce sp. zn. OÚ-MI-PLO-2018/014134-Ziv zo dňa 22.11.2018. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím sp. zn. OU-KE-OOP4-2OI9/012131 KOV zo dňa 25.2.2019 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie okresného úradu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie / bod 12 tohto rozsudku/. Žalobca napokon opakovane vecne konkretizoval totožne ako v odvolaní, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia sa neriadil ustanoveniami § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení platnom do 30.6.2019 a § 7 ods. 2 vyhlášky č. 12/2009 Z. z. Poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí jeho výroku boli lesné pozemky vyňaté z plnenia funkcie lesov „za účelom ťažby nerastných surovín", pričom formulácia výroku nezodpovedá požiadavke odôvodnenosti a nutnosti, keďže žiadateľ mal povolenú banskú činnosť výhradne vo vzťahu k zeolitu a takýto výrok nezodpovedá ani ustanoveniu § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z. v znení platnom do 30.6.2019, keďže účel, na ktorý sa rozhodnutie vydalo je širší ako je uvádzaný v žiadosti o vyňatie. Uviedol, že žiadateľ mal povolenú banskú činnosť do 31.12.2028, preto rozhodnutie o vyňatí pozemkov z plnenia funkcií lesov na 10 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia presahuje nevyhnutný čas takéhoto vyňatia, pričom okresný úrad opätovne neuviedol podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana lesných pozemkov podľa ust. § 8 ods. 2 písm. f) zákona č. 326/2005 Z. z., keďže v napadnutom rozhodnutí uložená povinnosť je v skutočnosti len inou formuláciou zákonného pojmu „zabezpečenie" ochrany lesných pozemkov, pričom správny orgán je povinný určiť tieto podmienky a napokon mal za to, že už v podaní žalobcu zo dňa 10.1.2019 namietal, že žiadosť žiadateľa v rozpore s ust. § 7 ods. 2 písm. h) neobsahovala stanovisko obhospodarovateľa lesa. Preto posúdenie veci žalovaným je nesprávnym právnym posúdením veci, ak správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 1.3.2019 v jeho výroku uviedol, že lesné pozemky vyníma z plnenia funkcií lesov „za účelom ťažby nerastných surovín". Mal za to, že k vyňatiu lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, pričom spoločnosť ZEOLIT, s. r. o. požiadala o dočasné vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa s odôvodnením, že z rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach o povolení banskej činnosti sp. zn. 534-1342/2018 zo dňa 21.6.2018 vyplýva, že jej bola povolená banská činnosť na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska zeolitov v dobývacom priestore „G. Č. W.." Je nesporné, že pojem zeolit, konkrétny druh horniny, je podstatne užší ako všeobecný výraz nerastné suroviny. Žiadateľ konkretizoval na ťažbu akých nerastných surovín žiada vyňať lesné pozemky z plnení funkcií lesa. Je nesporné, že pochybenie správneho orgánu prvého stupňa, ktorý vyňal lesné pozemky z plnenia funkcií lesa na nie nevyhnutný účel, (ťažbu zeolitu) ale na účel širší a v takom rozsahu žiadateľom ani nežiadaný (ťažbu nerastných surovín) nemožno odstrániť odkazom na to, že zo žiadosti je zrejmé na aký účel bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Na aký účel bolo vyňaté napadnuté rozhodnutie vyplýva z výroku rozhodnutia a nie z obsahu celého administratívneho spisu. Napriek tomu prvostupňový správny orgán rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku jeho rozhodnutia. Žalobca rovnako namietal, že vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa presahuje dobu, na ktorú bola žiadateľovi povolená banská činnosť. S touto námietkou sa žalovaný vysporiadal tak, že žiadateľ musí vykonať následnú technickú rekultiváciu a biologickú rekultiváciu, čo si vyžaduje ďalší časový priestor. „Za právne záväzný v prejednávanej veci však možno považovať len výrok uvedený v písomnom vyhotovení rozhodnutia, pretože len týmto výrokom sa konštitutívne zakladajú dotknutým osobám práva a povinnosti. Pre prípad disproporcií medzi obsahom výroku a jeho prílohy platí to, čo je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Vo všeobecnosti nemožno vylúčiť, aby súčasťou výrokovej časti rozhodnutia bola na základe odkazu v ňom uvedeného aj príloha (iná listina), avšak iba za predpokladu, že je neoddeliteľne spojená s rozhodnutím a je ako príloha rozhodnutia označená. Iba tak je možné zabezpečiť jasnosť a určitosť výroku rozhodnutia správneho orgánu a predísť tak pochybnostiam o tom, aký je jeho presný obsah." (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/10/2018 zo dňa 21.5.2019). Žalobca namietal, že z ust. § 8 ods. 2 písm. d) zákona č. 326/2005 Z. z. v znení platnom do 30.6.2019 vyplýva, že v rozhodnutí o dočasnom vyňatí pozemkov z plnenia funkcií
lesa uvedie správny orgán aj spôsob a termín rekultivácie, čo sa v odvolaním napadnutom rozhodnutí neuvádza, a nie je zrejmé aký konkrétny čas z doby dočasného vyňatia je určený na výkon ťažby a aký na vykonanie technickej a biologickej rekultivácie. Žalobca považuje za nesprávny právny názor žalovaného o tom, že do doby vyňatia je potrebné započítať aj „neidentifikovanú" dobu na rekultiváciu. Žalobca tak namietal zákonnosť v tej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým sa má zabezpečiť ochrana lesného pozemku a poukazuje na podmienku „dbať o ochranu lesnej pôdy a lesných porastov mimo ťažobného priestoru" je parafrázou ustanovenia § 8 ods. 2 písm. f) zákona č. 326/2005 Z. z. v znení platnom do 30.6.2019. Ani ďalšia z podmienok na zabezpečenie ochrany lesných pozemkov „dbať o stálu identifikovateľnosť a stabilizovanosť vyznačených hraníc dočasne vyňatého lesného pozemku" ako obligatórna nie je splnená. Žalobca trvá na tom, že prvostupňový správny orgán nestanovil povinnosti žiadateľovi podľa ust. § 8 ods. 2 písm. i) zákona č. 326/2005 Z. z. v znení platnom do 30.6.2019 a v žiadosti spoločnosti ZEOLIT, s. r. o. o vyňatie absentuje stanovisko obhospodarovateľa lesa. Poukázal na to, že parcela reg. „C" č. XXX/X v k. ú. G. Č., je vo vlastníctve Slovenskej republiky, správcom sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Sobrance, podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení platnom do 30.6.2019, zástupca vlastníka. Žalobca namietal tiež, že obligatórnou náležitosťou žiadosti o vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcie lesa je stanovisko obhospodarovateľa lesa (písm. i), čo je náležitosťou odlišnou od súhlasu vlastníka alebo správcu dotknutého lesného pozemku. Žalobca predložil k svojmu podaniu zo dňa 10.1.2019 prehľad pozemkov obhospodarovateľa - Urbariátu, pozemkové spoločenstvo Pusté Čemerné, ktorý je súčasťou Programu starostlivosti o lesy (2012 - 2022).Uviedol, že Program starostlivosti o lesy obsahuje plochovú tabuľku s prehľadom o lesných pozemkoch v lesnom celku, ktorý obsahuje okrem iného údaje o obhospodarovateľoch lesa, bol schválený a rozhodnutie o jeho schválení nadobudlo právoplatnosť a nebolo žiadnym zo zákonom predpokladaných spôsobov zmenené, ani zrušené a nie je oprávnením žalovaného vyhodnocovať, či žalobca je obhospodarovateľom predmetného lesného pozemku, o tejto otázke už bolo právoplatne rozhodnuté a takýto stav zakladá viazanosť správneho orgánu takýmto rozhodnutím. Na okraj poznamenal, že zákon o lesoch rozlišuje medzi vlastníkom lesných pozemkov, obhospodarovateľom lesných pozemkov a správcom lesných pozemkov. Ak právny predpis (vyhláška č. 12/2009 Z. z.) vyžaduje ako obligatórnu náležitosť žiadosti o vyňatie, stanovisko obhospodarovateľa nie je oprávnením správneho orgánu obísť nedostatok tejto predpísanej náležitosti, poukázaním na to, že vlastníkom predmetných pozemkov je právnická osoba odlišná od žalobcu. Nakoniec túto skutočnosť výslovne predpokladá vyhláška č. 12/2009 Z. z., ktorá okrem stanoviska obhospodarovateľa vyžaduje ako súčasť žiadosti o vydanie, súhlas vlastníka alebo správcu dotknutého pozemku. Žalobca vyslovil presvedčenie, že z vyššie uvedených žalobných bodov vyplýva dôvodnosť jeho žaloby, preto napadnutým rozhodnutím žalovaného aj orgánu verejnej správy prvého stupňa došlo k zásahu do jeho práva obhospodarovateľa lesa, aby sa k žiadosti o vyňatie lesných pozemkov z funkcie lesa vyjadril a aby na jeho vyjadrenie bolo v konaní pred orgánmi verejnej moci prihliadané a navrhuje, aby správny súd rozhodol o jeho žalobe tak, ako to uviedol vo svojom žalobnom návrhu a teda žiadal na základe vyššie uvedených argumentov zrušiť i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
17. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu podanú proti označenému opatreniu ako neprípustnú odmietnuť. Žalovaný nevydal rozhodnutie podľa správneho poriadku, ale stanovisko podľa § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"). Odkázal na § 19 ods. 1, § 53 , § 54 ods. 2 správneho poriadku, § 3 písm. j a § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. Uviedol, že v predmetnej veci postupoval v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), so zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch") a v súlade s právnymi predpismi vydanými na jeho základe a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia konštatoval, že je zákonné, vydané v súlade s § 60 správneho poriadku, citujúc zákon o lesoch a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho základe a nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani na obnovu konania. Administratívny spis prvostupňového správneho orgánu č. OU-MI-PLO-2019/001752/l-Ziv, na základe podnetu žalobcu, preskúmala aj Okresná prokuratúra Michalovce. Listom č. Pd 143/19/8807- 8 zo dňa 08.11.2019 vrátila prvostupňovému orgánu spisový materiál s tým, že podnet žalobcu bol odložený.
18. Žalovaný, totožne ako v napadnutom opatrení, označil námietky žalobcu o neurčitosti rozhodnutia, vyplývajúceho z formulácie uvedenej vo výroku napadnutého rozhodnutia „za účelom ťažby nerastných
surovín" za zavádzajúce, pretože v žiadosti spoločnosti ZEOLIT s. r. o. je uvedené : „za účelom ťažby nerastných surovín - zeolitu... v k. ú. G. Č.". Z toho je zrejmé, že len na tento účel bolo vydané napadnuté rozhodnutie o dočasnom vyňatí predmetného lesného pozemku z plnenia funkcií lesov v dobývacom priestore „G. Č. W.." určeného rozhodnutím Obvodného banského úradu (OBÚ) Košice č. 543-1342/2018 zo dňa 21.6.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2018. Neobstojí ani tvrdenie, že 10 - ročná doba dočasného vyňatia nie je nevyhnutná, pretože banská činnosť je rozhodnutím OBÚ Košice povolená len do 31.12.2028. Po ukončení ťažby je totiž spoločnosť ZEOLIT s. r. o. povinná vykonať technickú rekultiváciu (navezenie a urovnanie ornice o hrúbke minimálne 20 cm) a následne vykonať biologickú rekultiváciu, t. j. zalesniť predmetnú plochu podľa priloženého projektu spoločnosti LESEL, s. r. o., čo si vyžaduje ďalší časový priestor. Prvostupňový správny orgán vo výroku napadnutého rozhodnutia v časti III./b./ uviedol podmienky na zabezpečenie ochrany lesného pozemku, vrátane tých, ktoré vyplývajú z vyjadrenia dotknutého orgánu (Okresný úrad Michalovce, odbor starostlivosti o životné prostredie) a vyjadrenia správcu lesného pozemku (Lesy SR, š. p. OZ Sobrance). Zopakoval, že Správcom lesného pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky v katastrálnom území G. Č., parcela KN-C č. XXX/X sú Lesy SR, š. p. Banská Bystrica, odštepný závod Sobrance, ktorý v zmysle § 50 ods. 6 zákona o lesoch v konaní o dočasnom vyňatí lesného pozemku z plnenia funkcií lesov zastupuje vlastníka (štát). Súhlasné stanovisko na dočasné vyňatie dalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR listom č. 2982/2018-720 zo dňa 07.09.2018, ďalej Lesy SR, š. p., generálne riaditeľstvo B. Bystrica listom č. 46733/2018 zo dňa 17.10.2018, ktorým udelili súhlas na základe podmienok uvedených v stanovisku Odštepného závodu Sobrance č. 30406/2018 zo dňa 18.09.2018. Tieto podmienky sú uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Správca pozemkov sa so spoločnosťou ZEOLIT s. r. o. dohodol aj na výške náhrady za obmedzenie vlastníckych práv v sume 2440.- €. Poukázal opakovane na to, že žalobca - Urbariát, pozemkové spoločenstvo Pusté Čemerné je obhospodarovateľom lesných porastov v dielcoch XXX (X,XX ha) a XXX (X,XX ha) na LC Zvyšok LHC D. a LHC Q.. Hoci parcela XXX/ X v k. ú. G. Č. o výmere X,XXXX ha je ich súčasťou, odvolateľ nie je, a zo zákona o lesoch ani nemôže byť obhospodarovateľom tohto lesného pozemku, pretože na danú parcelu nemá so správcom uzavretú nájomnú zmluvu podľa § 50 ods. 9 zákona o lesoch. Preto neobstojí ani námietka žalobcu, že v žiadosti spoločnosti ZEOLIT s. r. o. chýba jeho stanovisko ako obhospodarovateľa lesa. 19. Súd v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného v zmysle § 2 SSP konštatuje, že správna žaloba bola podaná dôvodne, lebo označené opatrenie Okresného úradu Košice, Odbor opravných prostriedkov OU-KE-OOP4-2019/027460 zo dňa 23.05.2019, je spôsobilé zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov žalobcu. V konaní o jeho preskúmaní podľa § 177 a nasl., po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadreniami žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods.2, § 182 ods.1 písm. g/ a § 105 ods.2 písm. a/ SSP) napadnuté opatrenie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.c/ a g/SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pokiaľ ide o rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Okresného úradu Michalovce, Pozemkového a lesného odboru sp. zn. OÚ-MI-PLO-2019/001752/l/Ziv zo dňa 1.3.2019, správny súd v tejto časti žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP.
Podľa § 2 /1/ Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 3 (1) SSP Na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,
20. Správny súd konštatuje spôsobilosť opatrenia orgánu verejnej správy, ako spôsobilého na preskúmanie zákonnosti v konaní o správnej žalobe a konštatuje, že predmetom preskúmania správnym súdom môžu byť i opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Za takéto súd považuje napadnuté opatrenie žalovaného.
21. Správny súd bezpochyby považuje posúdenia včasnosti odvolania za významný medzník v štádiu správneho konania. Žalovaný uzavrel, že odvolanie podal žalobca oneskorene a vychádzal za aplikácie ustanovení zákona o správnom konania. Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako akty správnych orgánov uvedené v cit. § 3 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v zmysle ktorého patrí do časti upravujúcej základné pravidlá obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k dotknutým právam a povinnostiam a preto podlieha súdnemu prieskumu. Základným rozlišovacím znakom takého úkonu je, že správny orgán je v pozícii oznamovateľa, zodpovedného za agendu v zákone vymedzenej právomoci /napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. januára 2009 sp. zn. I. US 354/08-50, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2002 sp. zn. 6SŽ/196/01 a rozhodnutia sp. zn. 1 OSžd/18/2014 zo dňa 22.10.2014 a ďalšie/. Pri posudzovaní opatrenia vychádza z nižšie uvedenej právnej úpravy. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobenej v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára. Podľa § 53 správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. Podľa § 3 písm. j zákona o e-Governmente na účely tohto zákona sa rozumie elektronickým podaním údaje vyplnené podľa elektronického formulára, ktoré na účely výkonu verejnej moci elektronicky alebo na účely jeho začatia zasiela orgánu verejnej moci osoba, ktorá je účastníkom konania. Podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovaniu elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, a/ ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie informačného systému prístupového miesta a po úspešnej autentifikácii osoby, ktorá autorizáciu vykonáva, zodpovedajúcej najmenej úrovni zabezpečenia „pokročilá" podľa osobitného predpisu ak sa zabezpečí uvedenie tejto osoby ako odosielateľa elektronickej správy, nemennosť obsahu autorizovaného dokumentu do momentu uloženia v elektronickej schránke adresáta, spojenie autorizovaného dokumentu s identifikátorom osoby odosielateľa a zachovanie väzby medzi nimi, ak to osobitný predpis nezakazuje alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje, a/ ak podľa osobitného predpisu je náležitosťou vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku alebo 2. uznaným spôsobom autorizácie pre taký právny úkon, ak to osobitný predpis nezakazuje 22. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené v zmysle § 51 ods. 1 správneho poriadku doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia dňa 25.03.2019. Podanie žalobcu hodnotí súd za doručené dňa 09.04.2019 (posledný deň zákonnej lehoty) zamestnancovi prvostupňového správneho orgánu elektronickou poštou, ktoré má právne účinky. Bolo urobené v zmysle § 19 ods. 1 správneho poriadku. Doručenie podania zo strany odvolateľa prostredníctvom elektronickej pošty (e-mail) treba považovať za elektronické podanie v zmysle § 19 správneho poriadku, ktoré žalobca označené ako „doplnenie" v elektronickej podobe podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente doručil prvostupňovému správnemu orgánu do 3 dní. Nešlo o elektronické podanie podľa § 3 ods. 1 písm. j zákona o e- Governmente.
23. Správny súd sa stotožňuje s výkladom a aplikáciou § 19 správneho poriadku, zvlášť v časti, v ktorej upravuje, že podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Za takéto podanie treba považovať aj odvolanie žalobcu. Podanie vo veci samej urobenej v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Žalobcom podané odvolanie emailom proti prvostupňovému rozhodnutiu, treba tak považovať za podané v zmysle § 19 elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe, ktoré žalobca doplnil. 24. Medzi účastníkmi je sporným nie len včasnosť, ale i miesto podania, t.j. elektronická stránka žalovaného správneho orgánu prvého stupňa, ktorú po celú dobu úradnej komunikácie so žalobcom používal, teda akceptovanú v priebehu administratívneho konania. Z administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že táto adresa sa so žalobcom, ako účastníkom konania, používala v tomto konaní i predchádzajúcom štádiu konania. Správny súd nemá pochybnosti o tom, že skutočný úmysel žalobcu bol doručiť odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Skutočnosť, že odvolanie podal cestou emailovej komunikácie, na používanú emailovú adresu, ktoré odvolanie doplnil do troch dní písomným podaním doručeným správneho orgánu prvého stupňa, je právne akceptovateľná. 25. Správny súd pripomína, že podanie žalobcu doručené dňa 09.04.2019 (posledný deň zákonnej lehoty) zamestnancovi prvostupňového správneho orgánu elektronickou poštou, označené ako odvolanie, má právne účinky odvolania, hoci bolo podané v zmysle § 19 ods. 1 správneho poriadku. Doručenie podania zo strany odvolateľa prostredníctvom elektronickej pošty (e-mail) sa preto považuje za elektronické podanie v zmysle § 19 správneho poriadku, ktoré je označené ako „doplnenie" v elektronickej podobe podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente žalobca doručil prvostupňovému správnemu orgánu do troch dní. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené podľa § 51 ods. 1 správneho poriadku doručením rozhodnutia 25.03.2019. Po zhora označenom doručení je včasným doručením odvolania s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/116/2015 z 28.3.2017, v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR uverejnený pod č. R 8/2018, podľa ktorého podanie urobené v elektronickej podobe „bez autorizácie“ podľa osobitného predpisu je potrebné do 3 pracovných dní doplniť v listinnej podobe alebo „v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci" alebo ústne do zápisnice. 26. Podľa správneho súdu odňatie práva na prejednanie odvolania žalobcu v zmysle § 53- § 60 zák. č 71/1967 Zb. z. o správnom konaní je súčasne porušenie práva na inú súdnu ochranu orgánom verejnej správy. Ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkom konaní pred orgánmi verejnej správy je úlohu správneho súdnictva, aj podľa viacerých rozhodnutí Ústavného súdu SR. V tomto súdnom preskúmavacom konaní je zásahom spôsobilým na riadne prejednanie odvolania žalobcu, ktoré bolo podané včas v rozsahu jeho odvolacích dôvodov, preto správny súd opatrenie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. 27. Podľa § 60 správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
28. Pokiaľ ide o rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Okresného úradu Michalovce, Pozemkového a lesného odboru sp. zn. OÚ-MI-PLO-2019/001752/l/Ziv zo dňa 1.3.2019, správny súd konštatuje, že vecné argumenty a dôvody odvolania žalobcu žalovaný posudzovaným opatrením zo dňa 23.05.2019 v rozsahu svojej pôsobnosti danej správnym poriadkom nevykonal. 29. Správny súd konštatuje, že žalovaný sám uviedol, že ho posudzoval podľa § 60 zák. č. 71/1967 Zb. z. o správnom konaní /správneho poriadku/ a uviedol, že je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Po jeho preskúmaní podľa ust. § 60 Správneho poriadku uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, bolo vydané v súlade so zákonom o lesoch, v súlade so všeobecne záväznými predpismi vydanými na jeho základe a podľa zákona č. 71/1967 Zb. z. o správnom konaní, preto konštatoval, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ani na obnovu konania. Toto odôvodnenie pokladá súd za nedostatočné. 30. Žalovaný vychádzal z posudzovania odvolania podaného oneskorene, majúc na zreteli ustanovenia správneho poriadku o obnove konania a ustanovenia správneho poriadku o konaní mimo odvolacieho konania. Obnovu konania upravuje zák. č 71/1967 Zb.z. o správnom konaní tak, že stanovuje len podmienky a dôvody v § 62 a § 63 pre povolenie obnovy konania. Podľa § 62 (1) správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.(2) Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Podľa § 63(1)správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.(2) V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.(3) Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.(4) Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.(5) Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.
31. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania upravuje zák. č 71/1967 Zb.z. o správnom konaní takto
Podľa § 65 (1)správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).(2) Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.(3) Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
Podľa § 68 (1) Správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.(2) Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa možno odvolať (podať rozklad). Ak správny orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje lehota podľa odseku 1.
Podľa § 53 Proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa § 54 (1) Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.(2) Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.(3) Pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.(4) Účastník konania môže odvolanie vziať späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znova odvolať.
Podľa § 55 (1) Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok. (2) Ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže správny orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.(3) Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať.
Podľa § 56 Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby doplní konanie vykonaním novo navrhnutých dôkazov.
Podľa § 57 (1) Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.(2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Podľa § 58 (1) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.(2) O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.(3) Ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
Podľa § 59 (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.(4) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
32. Pretože správny súd vyhodnotil opatrenie žalovaného za nezákonné a odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa za riadne a včas podané, prvostupňové rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, pretože je proti nemu odvolanie prípustné. Ako v tomto konaní už súd uviedol, bude úlohou žalovaného toto odvolanie v rozsahu jeho odvolacích dôvodov posúdiť v riadnom odvolacom konaní.
33. Predmetom preskúmania v konaní o správnej žalobe môže byť len právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy /ak proti nemu je odvolanie prípustné/. Preto správny súd v časti žaloby, ktorou žalobca žiadal ako nezákonné zrušiť i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nevyhovel a v tomto rozsahu správnu žalobu odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1písm.g/ SSP.
34. Správny súd rozhodol o trovách konania podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca bol v konaní úspešný v podstatnom rozsahu. Žalovaný si odôvodnené trovy konania podľa § 168 SSP neuplatnil.
35. V tomto konaní senát správneho súdu rozhodol jednomyseľne podľa § 139 ods. 4 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 1 mesiaca odo doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, ktoho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.