Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/43/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: HYZA a.s., Odbojárov 2279/37, Topoľčany, IČO: 31 562 540, zastúpeného právnym zástupcom: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 1887/10, Košice, IČO: 00 166 405, o správnej žalobe zo dňa 22. 04. 2021 proti rozhodnutiu

- oznámeniu žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2631-2021/4008 zo dňa 05. 03. 2021, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že s ohľadom na závery inšpekcie práce vykonanej u žalobcu v období od 05. 08. 2020 do 06. 10. 2020, Inšpektorát práce Nitra (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) začal správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi, pričom začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty oznámil žalobcovi podaním zo dňa 25. 11. 2020.

2. K začatému správnemu konaniu sa žalobca vyjadril vo svojom podaní zo dňa 03. 12. 2020.

3. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2020/4497 zo dňa 15. 12. 2020 uložil žalobcovi pokutu vo výške 50.000,00 eur. Rozhodnutie bolo žalobcovi v elektronickej schránke doručené dňa 15. 12. 2020.

4. Dňa 28. 12 2020 bolo do elektronickej schránky správneho orgánu prvého stupňa doručené elektronické podanie žalobcu označené ako odvolanie žalobcu.

5. Správny orgán prvého stupňa Oznámením zo dňa 18. 01. 2021 oznámil žalobcovi, že jeho elektronické podanie nespĺňalo zákonné požiadavky riadne podaného odvolania, a preto nemohol toto podanie považovať za právne účinné. Rovnako upozornil žalobcu, že toto podanie nie je spôsobilé vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie podľa § 55 Správneho poriadku, preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 12. 2020 nadobudlo právoplatnosť.

6. Dňa 26. 01. 2021 boli do elektronickej schránky správneho orgánu prvého stupňa doručené podania označené ako odvolanie zo dňa 28. 12. 2020 a odpoveď na oznámenie zo dňa 25. 01. 2021. Následne dňa 27. 01. 2021 boli uvedené podania doručené správnemu orgánu prvého stupňa v listinnej podobe.

7. Dňa 03. 02. 2021 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená výzva žalobcu na upustenie od protiprávneho stavu zo dňa 02. 02. 2021 a dňa 05. 02 2021 bola správnym orgánom doručená sťažnosť a výzva žalobcu na prijatie opatrení proti nečinnosti zo dňa 03. 02. 2021.

8. Správny orgán prvého stupňa predložil dané písomnosti spolu s administratívnym spisom žalovanému ako odvolaciemu orgánu, o čom informoval žalobcu oznámením o odstúpení oneskorene podaného odvolania zo dňa 08. 02. 2021.

9. Žalovaný listom (oznámením) č.: NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2631-2021/4008 zo dňa 05. 03. 2021, oznámil žalobcovi, že je ním podané odvolanie podané oneskorene a zároveň odpovedal na námietky žalobcu k oznámeniu správneho orgánu prvého stupňa. Uvedené oznámenie je predmetom podanej správnej žaloby žalobcu, keď sa žalobca domáha jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

II. Zhrnutie napadnutého oznámenia

10. Oznámením zo dňa 05. 03. 2021 žalovaný oznámil žalobcovi, že je ním podané odvolanie podané oneskorene a zároveň odpovedal na námietky žalobcu k oznámeniu Inšpektorátu práce Nitra (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“).

11. Žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán po prevzatí odvolacieho spisu preskúmal, či sú splnené podmienky pre riadne podané odvolanie v zmysle o správnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „“), konkrétne skutočnosti, či je odvolanie prípustné a či bolo podané v zákonnej lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

12. Po zhodnotení predloženého administratívneho spisu žalovaný zistil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty bolo žalobcovi v elektronickej schránke doručené, teda v súlade s § 51 ods. 1 Správneho poriadku oznámené dňa 15. 12. 2020. Uvedené potvrdzuje elektronická doručenka. Odo dňa doručenia rozhodnutia začala plynúť lehota 15 dni ustanovená v § 54 ods. 2 Správneho poriadku na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 30. 12. 2020 (streda).

13. Žalobcovo elektronické podania označené ako odvolanie zo dňa 28. 12. 2020 a odpoveď na oznámenie zo dňa 25. 01. 2021 boli správnemu orgánu prvého stupňa doručené do elektronickej schránky dňa 26. 01. 2021. Ani jedno z doručených podaní nebolo ako elektronický dokument autorizované podľa elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Následne dňa 27. 01. 2021 boli uvedené podania doručené správnemu orgánu prvého stupňa v listinnej podobe riadne podpísané a opečiatkované.

14. V súlade s § 19 ods. 1 druhá veta Správneho poriadku podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dni doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. V súlade s týmto ustanovením boli podania označené ako odvolanie zo dňa 28. 12. 2020 a odpoveď na oznámenie zo dňa 25. 01. 2021 podané v elektronickej podobe bez autorizácie doplnené v ustanovenej lehote troch pracovných dní v listinnej podobe. Vzhľadom na to správny orgán prvého stupňa odstúpil dané písomnosti spolu so spisom žalovanému. Po preskúmaní daných skutočností žalovaný zistil, že odvolanie žalobcu zo dňa 28. 12. 2021, doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 26. 01. 2021 bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty pre podanie odvolanie. Nakoľko z obsahu napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty je zjavné poučenie účastníka konania o možnosti podať odvolanie v zákonom stanovenej lehote, nepovažoval žalovaný jej zmeškanie za ospravedlniteľné podľa

§ 54 ods. 3 Správneho poriadku. V dôsledku skutočnosti, že odvolanie nebolo podané v zákonom stanovenej lehote, žalovaný ako odvolací orgán preskúmal toto odvolanie podľa § 60 Správneho poriadku a dospel k záveru, že dané odvolanie neodôvodňuje obnovu konania, ani zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia v rámci mimoodvolacieho konania. V nadväznosti na vyššie uvedené je tiež potrebné uviesť, že oneskorené odvolanie je procesným úkonom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie, nemá podľa § 55 Správneho poriadku odkladný účinok, a preto nemá schopnosť zabrániť tomu, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: IPNR/ IPNR_PRODD/ROZ/2020/4497 zo dňa 15. 12. 2020 o uložení pokuty vo výške 50.000,00 eur, nadobudlo právoplatnosť.

15. Žalovaný ďalej uviedol, že z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty č.: IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2020/4497 zo dňa 15. 12. 2020 bolo v elektronickej schránke doručené, teda v súlade s § 51 ods. 1 Správneho poriadku oznámené žalobcovi dňa 15. 12. 2020. Elektronické podanie žalobcu zo dňa 28. 12. 2020 označené ako odvolanie bolo doručené do elektronickej schránky správneho orgánu prvého stupňa dňa 28. 12. 2020. Toto podanie bolo teda podané v zákonnej lehote 15-tich dní určenej v § 54 ods. 2 Správneho poriadku na podanie odvolania. Správny orgán prvého stupňa, ktorý rozhodnutie vydal, preskúmal, či sú splnené podmienky pre riadne podané odvolanie v zmysle Správneho poriadku. Nakoľko zistil, že toto podanie žalobcu nespĺňa náležitosti ustanovené v § 19 ods. 1 Správneho poriadku pre podania urobené v elektronickej podobe, oznámil žalobcovi listom zo dňa 18. 01. 2021, že keďže elektronické podanie nespĺňalo zákonné požiadavky riadne podaného odvolania, správny orgán prvého stupňa nemohol o ňom rozhodnúť a ani ho predložiť odvolaciemu orgánu. Rovnako upozornil žalobcu, že toto podanie nie je spôsobilé vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie podľa § 55 Správneho poriadku, preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 12. 2020 nadobudlo právoplatnosť.

16. Vzhľadom na námietky, výzvy a sťažnosti žalobcu žalovaný opakovane preskúmal, či elektronické podanie doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 28. 12. 2020 je odvolanie a či bol správny orgán prvého stupňa povinný vyzvať žalobcu na jeho doplnenie. Konštatoval, že elektronické podanie doručené do elektronickej schránky správneho orgánu prvého stupňa dňa 28. 12. 2020 nebolo podpísané, teda autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Do troch pracovných dní nebolo toto elektronické podanie doplnené ani v listinnej podobe, ani v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, ani ústne do zápisnice. Uviedol, že v záujme právnej istoty platí, že podanie podáva ten, kto je označený ako podateľ a že ide o neskreslený prejav vôle podateľa. Podanie bez podpisu nemožno vôbec považovať za kvalifikované podanie. V takom prípade totiž nemožno usudzovať, že ide vôbec o prejav vôle toho, kto ho urobil a v sporných prípadoch absentuje dôkaz o autentickosti podania a o pravosti podpisu. Na podania v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, ktoré nebudú doplnené podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán neprihliada a sú právne neúčinné. Trojdňová lehota je zákonnou procesnou lehotou. Preto sa považuje za zachovanú, ak takýto prejav vôle bol odoslaný z elektronickej schránky v elektronickej podobe autorizovaný podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, odovzdaný na poštovú prepravu alebo urobený ústne do zápisnice najneskôr v posledný deň. Túto trojdňovú lehotu nemôže správny orgán predĺžiť. Za podmienok ustanovených v § 28 Správneho poriadku možno však jej zmeškanie odpustiť. Z predloženého administratívneho spisu však nebolo zistené, že by žalobca postupoval v súlade s uvedeným ustanovením zákona. Elektronické podanie doručené žalobcom do elektronickej schránky inšpektorátu práce dňa 28. 12 2020 nie je podaním v súlade s § 19 Správneho poriadku, a teda ani odvolaním podľa § 54 Správneho poriadku. Toto elektronické podanie preto nemalo dôsledky riadne podaného odvolania, jeho doručením nezačalo odvolacie konanie. Žalovaný preto konštatoval, že správny orgán prvého stupňa konal v súlade s citovanými predpismi, právnou literatúrou, ale aj v súlade s rozhodovaním súdov SR.

17. Záverom žalovaný poukázal na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 22. 03. 2018, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 18. 02. 2019 a Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 12. 05. 2020, kde súdy konštatovali, že súd na podanie žalobcu doručené súdu prostredníctvom e-mailu, resp. elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu neprihliada. Konštatovali, že pokiaľ žalobca mienil podanie učiniť elektronicky, jeho elektronické podanie malo byť buď podpísané autorizovaným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu alebo v prípade neautorizovaného elektronického podania dodatočne doplnené do desiatich

dní v listinnej podobe alebo v autorizovanej elektronickej podobe podľa osobitného predpisu ( ). Nakoľko žalobca tak neučinil, súd na neautorizované elektronické podanie žalobcu doručené súdu prostredníctvom emailu, resp. elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu neprihliadal. Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 22. 03. 2018 navyše vyplynulo, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie by bolo podané včas len vtedy, ak by bolo odvolanie, buď v listinnej alebo v elektronickej podobe s autorizáciou, podané v čase, keď ešte plynie lehota na podanie odvolania. Písomné podanie podané po uplynutí lehoty na odvolanie, je podané oneskorene. Vzhľadom na právnu úpravu a obdobné súdne rozhodnutia, správny orgán prvého stupňa nebol povinný vyzývať žalobcu na doplnenie elektronicky podaného odvolania doručeného dňa 28. 12. 2020. Odvolanie žalobcu doručené elektronicky dňa 26. 01. 2021 a doplnené v listinnej podobe dňa 27. 01. 2021 tak bolo podané po uplynutí lehoty na odvolanie a bolo podané oneskorene. Žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa oznámením zo dňa 18. 01. 2021 konal zákonne, v súlade s SR, nezanedbal svoje povinnosti a neuprel žalobcovi práva účastníka konania.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

18. Žalobca sa žalobou zo dňa 22. 04. 2021, doručenou súdu dňa 23. 04. 2021, domáhal zrušenia oznámenia žalovaného, označeného ako HYZA a.s., Topoľčany - oznámenie o oneskorene podanom odvolaní a odpoveď na námietky k oznámeniu inšpektorátu práce zo dňa 05. 03. 2021, č. NIP/NIP_PO/ BEZ/2021/2631_2021/4008 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

19. Žalobca uviedol, že správny orgán prvého stupňa doručil do elektronickej schránky žalobcu dňa 06. 10. 2020 žalobcovi protokol o výsledku inšpekcie práce podľa v nadväznosti na a , , a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola u žalobcu vykonaná v dňoch 05. 08. 2020, 24. 08. 2020, 09. 09. 2020 a v dňoch 28. 08., 10. 09., 11. 09., 18. 09., 21. 09., 22. 09. a 06. 10. 2020 na Inšpektoráte práce Nitra. Výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov (oblasť: vznik, zmena pracovného pomeru, pracovný čas, prideľovanie práce, mzdové a pracovné podmienky, zabezpečenie stravovania) a právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súčasťou previerky bola aj kontrola dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ).

20. Žalobca dňa 14. 10. 2020 odoslal správnemu orgánu prvého stupňa elektronickou formou (bez autorizácie) vyjadrenie kontrolovaného subjektu a informáciu o prijatých nápravných opatreniach.

21. Žalobcovi bolo dňa 15. 12. 2020 doručené do elektronickej schránky Rozhodnutie o uložení pokuty, sp. zn. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2020/4497, ktorým správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu vo výške 50.000,00 eur za údajné závažné porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona o inšpekcii práce (ďalej len „Rozhodnutie“). Proti Rozhodnutiu podal žalobca dňa 28. 12. 2020 odvolanie v elektronickej podobe, na ktoré správny orgán prvého stupňa reagoval Oznámením zo dňa 18. 01. 2021, sp. zn. IPNR/IPNR_PRODD/ ROZ/2021/2099-2021/680 (ďalej len „Oznámenie“), v ktorom správny orgán prvého stupňa skonštatoval, že odvolanie žalobcu nespĺňa legitímne požiadavky riadne podaného odvolania a teda správny orgán prvého stupňa nemôže o odvolaní rozhodnúť a ani ho predložiť odvolaciemu orgánu. Zároveň správny orgán prvého stupňa v Oznámení uviedol, že odvolanie žalobcu nie je spôsobilé vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie a Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

22. Žalobca doručil správnemu orgánu prvého stupňa dňa 26. 01. 2021 odpoveď na Oznámenie, v ktorej zdôraznil, že domnienka správneho orgánu prvého stupňa o nadobudnutí právoplatnosti Rozhodnutia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj nesprávneho striktne formálneho výkladu ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku, keďže správny orgán prvého stupňa tvrdí, že odvolanie žalobcu nespĺňa náležitosti predpokladané zákonom pre podania urobené v elektronickej podobe. Žalobca tiež vyzval správny orgán prvého stupňa, aby odvolanie proti Rozhodnutiu zákonným spôsobom prejednal. Právny

zástupca žalobcu tiež dňa 03. 02. 2021 doručil správnemu orgánu prvého stupňa výzvu na upustenie od protiprávneho konania, v ktorej upozornil správny orgán prvého stupňa, že bráni žalobcovi chrániť svoje práva a oprávnené záujmy garantované nielen Správnym poriadkom, ale aj SR a aby v súlade s platným právnym poriadkom prejednal žalobcovo odvolanie proti Rozhodnutiu.

23. Správny orgán prvého stupňa dňa 09. 02. 2021 doručil právnemu zástupcovi žalobcu oznámenie o odstúpení neskoro podaného odvolania odvolaciemu orgánu, t. j. žalovanému.

24. Žalovaný dňa 08. 03. 2021 doručil žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi Oznámenie o oneskorene podanom odvolaní a odpoveď na námietky k oznámeniu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 03. 2021, č. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/2631-2021/4008. Žalovaný, ako odvolací orgán, oznámil žalobcovi, že po prevzatí odvolacieho spisu preskúmal, či sú splnené podmienky pre riadne podané odvolanie v zmysle o správnom poriadku v znení neskorších predpisov, najmä či je odvolanie žalobcu prípustné a či bolo podané v zákonnej lehote 15 dní odo dňa oznámenia Rozhodnutia. Žalovaný vo svojom oznámení konštatoval, že a) lehota na odvolanie voči Rozhodnutiu žalobcovi uplynula dňa 30. 12. 2020, b) elektronické podanie žalobcu označené ako odvolanie zo dňa 28. 12. 2020 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené do elektronickej schránky dňa 26. 01. 2021, c) odvolanie žalobcu zo dňa 28. 12. 20211 doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 26. 01. 2021 bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty pre podanie odvolania.

V ďalšej časti oznámenia žalovaný oznámil žalobcovi, že elektronické podanie zo dňa 28. 12. 2020 označené ako odvolanie bolo doručené do elektronickej schránky správneho orgánu prvého stupňa dňa 28. 12. 2020 a že odvolanie bolo teda podané v zákonnej lehote 15 dní určenej v § 54 ods. 2 Správneho poriadku. Zároveň sa žalovaný stotožnil s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa a rozhodol, že odvolanie žalobcu zo dňa 28. 12. 2020 nie je podaním v súlade s ust. § 19 Správneho poriadku, a teda ani odvolaním podľa § 54 Správneho poriadku. Toto elektronické podanie preto podľa názoru žalovaného nemalo dôsledky podaného odvolania, jeho doručením nezačalo odvolacie konanie. Žalovaný sa na základe vyššie uvedeného právneho názoru rozhodol o odvolaní nerozhodnúť napriek tomu, že správny orgán prvého stupňa mu ako odvolaciemu orgánu odvolanie žalobcu proti Rozhodnutiu odstúpil dňa 08. 02. 2021 na rozhodnutie.

25. Postup žalovaného bez opory v platnom právnom poriadku SR, vykazujúci dramatické známky arbitrárnosti, ktorý zvýrazňuje zmätočnosť oznámenia žalovaného a zásadným spôsobom poškodzuje práva a oprávnené záujmy žalobcu, spôsobil nelegálny stav, v ktorom žalobca nemá inú právom garantovanú možnosť ako sa prostredníctvom tejto žaloby domáhať ochrany žalobcových práv a oprávnených záujmov porušených nečinnosťou žalovaného. Žalovaný podľa názoru žalobcu v časti I oznámenia, označenej ako Oneskorené podané odvolanie, manipuluje so základnými faktami, ktoré majú rozhodný význam pri skúmaní zákonnosti postupu žalovaného. Žalobca dňa 26. 01. 2021 doručil do elektronickej schránky správneho orgánu prvého stupňa odpoveď na Oznámenie zo dňa 25. 01. 2021. V tejto odpovedi sa žalobca nielen vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré sa správny orgán prvého stupňa rozhodol neprihliadať na odvolanie, ale zdôraznil, že odvolanie bolo podľa názoru žalobcu podané včas a ako také má odkladný účinok. Žalobca požiadal správny orgán prvého stupňa, aby odvolanie voči Rozhodnutiu zákonným spôsobom prejednal a upozornil správny orgán prvého stupňa na potrebu dodržania lehoty na predloženie odvolania žalovanému v prípade, ak nerozhodne o odvolaní sám. Žalobca tiež zdôraznil, že a) podanie doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 28. 12. 2020 (v rámci lehoty na odvolanie), označené ako odvolanie, má právne účinky odvolania a že nezákonné odňatie práva na prejednanie odvolania žalobcu je súčasne porušením jeho práva na inú súdnu ochranu orgánom verejnej správy; b) podľa ust. § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania; c) z dôvodu právnej opatrnosti posielal žalobca podané odvolanie správnemu orgánu prvého stupňa v listinnej podobe s poukazom na nesprávne poučenie účastníka konania o odvolaní a s upriamením pozornosti na fikciu včasného podania, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.

Nie je teda pravda, že žalobca doručil odvolanie voči Rozhodnutiu do elektronickej schránky Inšpektorátu práce Nitra dňa 26. 01. 2021, a preto bol správny orgán prvého stupňa oprávnený posudzovať odvolanie žalobcu ako podané oneskorene, pretože bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. Žalobca doručil odvolanie správnemu orgánu prvého stupňa dňa 28. 12. 2020, t. j. včas a žalovaný túto skutočnosť potvrdzuje v časti II oznámenia o oneskorenom podaní odvolania. Dňa 26. 01. 2021 doručil žalobca odvolanie z právnej opatrnosti správnemu orgánu prvého stupňa opakovane a aj v listinnej podobe (doručené 27. 01. 2021). Tak ako žalobca uviedol vo svojich podaniach v doterajšom konaní, ktorého základné zásady žalovaný opomenul pri svojom rozhodovaní zohľadniť, neumožňuje žiadnemu správnemu orgánu urobiť záver, že odvolanie podané elektronicky bez autorizácie a bez doplnenia v listinnej podobe nemá právnu účinnosť alebo že na neho neprihliada. Naopak ust. Správneho poriadku v duchu princípu súčinnosti prikazuje správnemu orgánu postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a dať mu vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať. Správny orgán musí poskytovať účastníkovi konania pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Z konania žalovaného je zrejmé, že pri posudzovaní náležitosti podaného odvolania postupoval v rozpore so základnými zásadami správneho konania a zákonnými povinnosťami správneho orgánu. Oznámením o vybavení odvolania ako podaného oneskorene bol žalobca ukrátený na zákonom garantovanom práve na preskúmanie rozhodnutia povinnej osoby jej nadriadeným orgánom v odvolacom konaní, pretože v dôsledku tohto vyrozumenia nedošlo k meritórnemu prejednaniu žalobcovho odvolania a Rozhodnutie vyhodnotil žalovaný (ako odvolací orgán) za právoplatné. Veľmi rigidný pristúp žalovaného podčiarkuje aj čisto formálne plnenie (nie splnenie) povinnosti žalovaného, po riadnom preskúmaní odvolania a zistení, že odvolanie bolo údajne podané oneskorene, teda po uplynutí lehoty ustanovenej na podanie odvolania, ešte predtým, ako odvolanie zamietne, preskúmať odvolanie a ním napadnuté rozhodnutie z toho hľadiska, či nie sú dôvody na nariadenie obnovy konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Takéto preskúmanie rozhodnutí je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov. Z oznámenia žalovaného nevyplýva, že by sa preskúmaním odvolania v súvislosti s ust. Správneho poriadku zaoberal dlhšie ako trvá konštatovanie o nezistení dôvodov na obnovu konania ani zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia v rámci mimoodvolacieho konania. Rozhodnutím a jeho zákonnosťou sa žalovaný nezaoberal vôbec.

26. Žalobca ďalej poukázal na to, že z argumentácie žalovaného je zrejmé, že pri posudzovaní včasnosti podania odvolania žalobcu nezohľadnil ani pomerne rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov v podobných právnych veciach. Žalovaný síce poukázal na v podobnú úpravu doručovania a uviedol tri rozhodnutia súdov týkajúcich sa doručovania v civilnom súdnom konaní, paradoxne si však nie je možné nevšimnúť, že aj v konaní na Okresnom súde Žilina, ktoré predchádzalo uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici a žalovaný na neho poukázal v oznámení o oneskorenom podaní odvolania, predmetné elektronické podanie neautorizované podľa osobitného predpisu nebolo v lehote 10 dni súdu doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu ( ). Okresný súd však vyzval stranu sporu - žalovaného na doplnenie elektronického podania o náležitosti riadneho odvolania. Rovnako tak urobil aj Okresný súd Žilina pri ďalšom konaní (sp. zn.: ), ktoré žalovaný uvádza ako príklad rozhodovacej praxe, ktorá by mala odôvodňovať jeho postup pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu. Formalistický výklad ust. Správneho poriadku žalovaného viedol k stotožneniu sa s tromi rozhodnutiami o doručovaní v súdnom konaní a postup Okresného súdu Žilina nepovažoval za inšpiratívny.

27. Žalobca už správny orgán prvého stupňa upozornil, že poučenie v rozhodnutí o udelení pokuty: „Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkovi konania na Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49. 950 38 Nitra“, neobsahuje informáciu o potrebe podať odvolanie elektronicky s autorizáciou, resp. doplniť ho v listinnej podobe. Poučenie vo všeobecnosti slúži na to, aby účastník konania pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Správny orgán prvého stupňa v Rozhodnutí žalobcu poučil, že môže podať voči Rozhodnutiu odvolanie a v akej lehote a neopomenul uviesť adresu sídla správneho orgánu prvého stupňa (Inšpektorátu práce Nitra na Jeleneckej ulici). Adresu sídla tak považoval za dôležitejší údaj v rámci poučenia účastníkov, ako informáciu o nových formách podania odvolania, pri ktorých poštová adresa nemá význam. Žalobca bol správnym orgánom prvého stupňa nesprávne poučený o podaní odvolania a žalovaný sa napriek upozorneniu žalobcu vôbec nezaoberal poskytnutím satisfakčnej lehoty. Za veľmi významné a preukazujúce arbitrárnosť postupu správneho orgánu, považoval žalobca aj to, že pri podaní

vyjadrení žalobcu k protokolom o vykonaní kontroly správny orgán prvého stupňa prijal elektronickú formu podania (bez autorizácie a následného doplnenia v listinnej podobe) a nemal pochybnosti o tom, že „ho podáva ten, kto je označený ako podávateľ, a že ide o neskreslený prejav vôle podávateľa“. Žalovaný nevzal do úvahy ani námietku žalobcu, že správny orgán prvého stupňa doručil oznámenie o neúčinnosti odvolania z dôvodu právnej neistoty o jeho označení práve tomu účastníkovi, o ktorom má správny orgán údajne pochybnosti. Ak si správny orgán prvého stupňa nebol istý osobou a prejavenou vôľou podávateľa odvolania, žalobcovi nebolo zrejmé, prečo rovnakému podávateľovi poslal oznámenie o tom, že na jeho podanie neprihliada. Žalobca tiež pripomenul, že odvolanie bolo poslané z oficiálnej elektronickej schránky žalobcu, t. j. prostredníctvom prístupového miesta, ktoré bezpochyby umožňuje úspešnú autentifikáciu podávateľa. Všeobecná definícia „elektronickej formy podania“ podľa ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku umožnila aj žalovanému nezohľadniť špecifiká elektronického podania cez štátom zriadenú schránku právnickej osoby. Formálnu vadu týkajúcu sa spôsobu podania odvolania však mohol a mal správny orgán prvého stupňa v súlade so zásadou súčinnosti a proporcionality odstrániť, nie ju bez opory v Správnom poriadku považovať spoločne so žalovaným za neodstrániteľnú prekážku v konaní.

28. Žalobca poskytol počas výkonu inšpekcie opakovane správnemu orgánu prvého stupňa potrebnú súčinnosť. Predložil inšpektorom všetky požadované dokumenty a poskytol informácie nevyhnutné pre výkon inšpekcie práce. Správnemu orgánu prvého stupňa doručil včas svoje vyjadrenie k protokolu, ktorý prerokoval z dôvodu protipandemických opatrení s inšpektormi telefonicky. Nie je objektívne možné, aby mal správny orgán prvého stupňa a následne ani žalovaný akúkoľvek pochybnosť o autenticite prejavenej vôle žalobcu pri podaní odvolania. Žalobca oprávnene očakával, že cieľom rozhodovania a postupu každého správneho orgánu bude spravodlivosť. Konkrétne posúdenie kolízie práva žalobcu na riadne prejednanie odvolania, ako jedného zo základných princípov právneho štátu, s porušením formálnych postupov pri doručení odvolania je právnym posúdením založeným na starostlivom skúmaní proporcionality zásahu do základného práva žalobcu v každom spravodlivom konaní, t. j. do práva odvolať sa voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu. Tiež je potrebné veľmi dôsledne zvážiť dopad takéhoto zásahu v porovnaní s údajnými pochybnosťami správneho orgánu o autentickosti podania ako aj odvolateľa. V neposlednom rade by bolo vhodné vziať do úvahy a v spojení so všetkými argumentami žalobcu sa vysporiadať aj s otázkou legitímneho očakávania žalobcu vo vzťahu k postupu žalovaného. Ak by sa žalovaný v snahe dosiahnuť spravodlivé rozhodnutie o odvolaní žalobcu zaoberal testom proporcionality, pri ktorom by na základe podrobného zdôvodnenia zohľadnil všetky okolnosti, test by podľa názoru žalobcu preukázal, že postup žalovaného nebol vedený snahou o zákonné a spravodlivé rozhodnutie. Neprejednanie odvolania žalobcu tiež nezabezpečuje dosiahnutie sledovaného verejného záujmu o vyvodzovanie zodpovednosti za prípadné porušenie predpisov pracovného práva a ochrany bezpečnosti pri práci a celkom zjavne presahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie spravodlivého prístupu ku každému účastníkovi správneho konania.

29. Odňatie práva na prejednanie odvolania žalobcu v zmysle ust. § 53-60 Správneho poriadku je súčasne porušením práva na inú súdnu ochranu orgánom verejnej správy. Ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konaní pred orgánmi verejnej správy je úlohu správneho súdnictva aj podľa viacerých rozhodnutí Ústavného súdu SR. Súdna prax tiež ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako akty správnych orgánov, v zmysle ktorého patrí do časti upravujúcej základné pravidlá obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k dotknutým právam a povinnostiam, a preto oznámenie žalovaného podlieha súdnemu prieskumu. Oznámenie žalovaného o oneskorene podanom odvolaní je zásahom, ktorý znemožnil riadne prejednanie odvolania žalobcu, ktoré bolo podané včas v rozsahu jeho odvolacích dôvodov, preto by mal súd podľa názoru žalobcu oznámenie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na nove konanie.

30. Záverom žalobca konštatoval, že medzi stranami nie je spor o nutnosť posúdenia včasnosti každého odvolania, ako významného medzníka v štádiu správneho konania. Žalovaný tvrdil, že odvolanie podal žalobca oneskorene a vychádza striktne z aplikácie jedného ustanovenia Správneho poriadku, pričom podporne uviedol úpravu doručovania podľa a . Zároveň si v tom istom správnom akte odporuje a priznáva, že odvolanie bolo podané včas, ale že správny orgán prvého stupňa zistil absenciu náležitostí podľa úpravy v ust. Správneho

poriadku. Z argumentácie žalovaného nepochybne vyplýva aj jeho urputná snaha obhájiť postup správneho orgánu prvého stupňa voči žalobcovi a bez spoľahlivo zisteného stavu veci a v rozpore so skutkovo zhodnými prípadmi prispôsobovanie si faktického priebehu správneho konania. Správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi, že podané odvolanie nespĺňa zákonné požiadavky a preto nemôže o ňom rozhodnúť a ani ho predložiť žalovanému, (ako odvolaciemu orgánu). Napriek tomu dňa 08. 02. 2021 správny orgán prvého stupňa odstúpil žalobcovo odvolanie na rozhodnutie žalovanému. neumožňuje správnemu orgánu prvého stupňa odvolanie odstúpiť odvolaciemu orgánu. V zmysle ust. Správneho poriadku bol povinný odvolanie so spisovým materiálom predložiť žalovanému na rozhodnutie. Žalovaný tiež nebol oprávnený žalobcovi oznamovať zmätočným spôsobom, že odvolanie bolo podané oneskorene (2. strana) a tiež že bolo podané v zákonnej 15 dňovej lehote (3. strana). Žalovaný mal o podanom opravnom prostriedku rozhodnúť v súlade so Správnym poriadkom a nie vytvárať účelovú fikciu o dvoch odvolaniach podaných žalobcom (jedno podané do elektronickej schránky dňa 28. 12. 2020 a druhé podané do elektronickej schránky dňa 26. 01. 2021, doplnené v listinnej podobe). Žalovaný v žiadnom prípade nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci, naopak poprel základné pravidlá konania a v rozpore so s ust. Správneho poriadku o odvolaní nerozhodol.

IV. Vyjadrenie žalovaného

31. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. 08. 2021 uviedol, že v žiadnom prípade nemanipuloval s faktami a v liste - Oznámenie o oneskorene podanom odvolaní a odpoveď na námietky k oznámeniu inšpektorátu práce zo dňa 05. 03. 2021 jednoznačne poukázal na všetky fakty a doklady založené v administratívnom spise. Oznámil žalobcovi právny stav veci s ohľadom na existujúcu právnu skutočnosť, právne predpisy a obsah spisu. V žiadnom prípade nekonštatoval, že odvolanie žalobcu bolo podané včas, ale jednoznačne ozrejmil doručenie neautorizovaného podania žalobcu označeného ako odvolanie (ktoré nemalo právne účinky odvolania, podania vo veci samej) ako aj doručenie oneskorene podaného odvolania.

32. Postup žalovaného (ani postup správneho orgánu prvého stupňa) nemožno považovať za rigidný. V danom prípade zákon jednoznačne ustanovuje podmienky podania odvolania a ustanovuje aj to, ako má byť urobené podanie vo veci samej ( Správneho poriadku), teda aj odvolanie, ktoré je návrhom na začatie odvolacieho konania. Zákon jednoznačne ustanovuje, že podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e- Governmente, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Vzhľadom na uvedené správne orgány nemohli konať inak a nemohli považovať doručené elektronické podanie žalobcu označené ako odvolanie za návrh na začatie odvolacieho konanie, pretože nebolo urobené zákonom predpísaným spôsobom a nebolo ani doplnené v jednoznačne určenej zákonnej lehote predpísaným spôsobom. Žalovaný poukázal na súdnu prax a posúdenie veci súdmi tak, ako na to odkázal príkladom už v oznámení zo dňa 05. 03. 2021 a na odbornú literatúru. Rovnako zákon jednoznačne ustanovuje, že na doplnenie neautorizovaného elektronického podania účastníka konania (žalobcu) správny orgán nevyzýva. Od toho jednoznačného príkazu zákona nie je správny orgán, teda ani správny orgán prvého stupňa oprávnený sa odkloniť. Správny orgán doručené neautorizované elektronické podanie žiadnym spôsobom nevybavuje, meritórne ho neskúma, keďže správnemu orgánu nikdy nebolo doručené kvalifikované (účinné) podanie. V takomto prípade teda neexistuje ani povinnosť preskúmania podania z hľadiska existencie dôvodov na aplikáciu mimoriadnych opravných prostriedkov.

33. Čo sa týka námietky, že správny orgán prvého stupňa uznal podanie žalobcu, vyjadrenie k protokolu, ktoré bolo podané elektronicky bez autorizácie, žalovaný uviedol, že v súlade s a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa na výkon inšpekcie práce, a teda aj na podanie vyjadrenia k protokolu nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (s výnimkou doručovania písomnosti do vlastných rúk). Navyše žalovaný poukázal na fakt, že v prípade vyjadrenia k protokolu by nešlo o podanie vo veci samej, ktoré by muselo byť vyhotovené v súlade s Správneho poriadku, ale ako vyplýva aj z komentárov, išlo by o iné

podanie, ktoré môže byť zrealizované v elektronickej forme bez autorizácie a súčasne bez potreby jeho doplnenia.

34. K námietke, že nebola zohľadnená rozsiahla prax súdov žalovaný uviedol, že v danom prípade obsah napadnutého oznámenia zo dňa 05. 03. 2021 vyvracia toto tvrdenie žalobcu. Žalovaný v oznámení poukázal na obdobnú úpravu a v znení neskorších predpisov (ďalej „“) vo vzťahu k správneho poriadku a poukázal na konkrétne rozsudky krajského súdu a okresných súdov. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že nerešpektoval celé znenie uznesenia krajského súdu a vybral z neho iba časť, ale nespomenul, že okresný súd v danej veci vyzýval na doplnenie neautorizovaného elektronického podania. V tejto veci poukázal žalovaný na predmetné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 22. 03. 2018, z ktorého jednoznačne vyplýva, že krajský súd považoval vyzývanie účastníka konania za nadbytočné „V nadväznosti na uvedené potom okresný súd nadbytočne uznesením vyzýval splnomocneného zástupcu žalovaného na predloženie originálu splnomocnenia a na odstránenie vád podania - odvolania, na ktoré sa ex lege neprihliada.“ Rovnako tento súd konštatoval, že doručené písomne odvolanie bolo podané po uplynutí lehoty na odvolanie s tým, že uviedol, že „Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie by bolo aj za vyššie uvedenej situácie podané včas len vtedy, ak odvolanie, buď v listinnej alebo v elektronickej podobe s autorizáciou, bude podané v čase, keď ešte plynie lehota na podanie odvolania.“ Teda ani túto námietku žalobcu nemožno považovať za dôvodnú.

35. Nedôvodná a nepodložená právnymi predpismi a súdnou praxou je námietka žalobcu, že elektronické neautorizované podanie označené ako odvolanie bolo odoslané z oficiálnej schránky žalobcu, prostredníctvom prístupového miesta, a teda uvedené dostatočne malo autorizovať podanie. V danom prípade žalovaný trval na tom, že nedošlo k odňatiu práv žalobcovi, tento bol o svojich právach účinne a úplne poučený v súlade s § 47 ods. 4 Správneho poriadku. V danom prípade žalobca nezvládol svoje bremeno podať účinné odvolanie.

36. Ďalej uviedol, že žalobca označil svoju žalobu iba ako žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a nie je teda zrejmé, aký zásah žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa namieta. Ani z odôvodnenia žaloby nie je jednoznačne zrejmé, ako konkrétne mali byť doručením oznámení správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného porušené alebo priamo dotknuté práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Žalovaný bol toho názoru, že v danom prípade jeho Oznámenie o oneskorene podanom odvolaní a odpoveď na námietky k oznámeniu inšpektorátu práce zo dňa 05. 03. 2021 a Oznámenie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 01. 2021 nie sú ani rozhodnutím, ani opatrením orgánu verejnej správy, ani iným zásahom orgánu verejnej správy. V tomto prípade oznámenia správnych orgánov neboli ani formálne označené ako rozhodnutie a nie sú ani za rozhodnutie považované podľa osobitných predpisov. Nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej, ani o akomkoľvek práve žalobcu, išlo o oznámenie právnych skutočnosti žalobcovi bez toho, aby sa žalobcovi ukladala povinnosť, odobralo sa mu právo konať a bez akéhokoľvek zásahu do jeho chránených záujmov. Oznámenia správnych orgánov neboli ani opatrením orgánu verejnej správy, pretože iba oznamovali žalobcovi zákonné skutočnosti, a teda mu neupierali žiadne práva, nezasahovali do jeho záujmov a neukladali mu povinnosť. Nešlo ani o iný zásah orgánu verejnej správy, pretože v danom prípade postup oboch správnych orgánov bol zákonný a oznámenia zaslané žalobcovi iba konštatovali právne skutočnosti vyplývajúce z právnych predpisov. Nešlo pri vyhotovení daných oznámení o výkon kontroly, ani o výkon inšpekcie.

37. Žalovaný neporušil žiadnym spôsobom práva žalobcu a žalobca nebol priamo dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch napadnutými oznámeniami. V danom prípade ani neprebiehalo administratívne konanie, teda konanie podľa správneho poriadku. Nakoľko žalobca nepodal v prebehnutom správnom konaní vo veci uloženia pokuty proti rozhodnutiu inšpektorátu práce právne účinné odvolanie, nezačalo odvolacie konanie, a preto ani správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný neboli oprávnení rozhodovať, alebo vydávať opatrenia v konaní.

38. Správne orgány neboli v konaní nečinné. V tomto prípade žalobca nepodal právne účinné odvolanie (elektronické podanie nebolo autorizované) voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty, resp. následne podal síce odvolanie, avšak podal ho až po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie. V danom prípade nezačalo odvolacie konanie, a teda chýba základný predpoklad na to, aby bolo možné postup žalovaného považovať za nečinnosť. Správny orgán prvého stupňa v prípade

oneskorene podaného odvolania žalobcu konal plne zákonne, keď ho spolu s administratívnym spisom včas (najneskôr do 30 dní od jeho doručenia) predložil žalovanému a informoval o tom žalobcu. Žalovaný ako odvolací orgán v súlade s § 60 Správneho poriadku splnil svoju povinnosť a preskúmal oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňovalo obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Vzhľadom na oneskorené podanie odvolania nezačalo odvolacie konanie, a teda žalovaný nebol oprávnený vo veci tohto odvolania rozhodnúť. O svojich zisteniach však listom (oznámením) informoval včas žalobcu. V žiadnom prípade teda nemožno hovoriť o nečinnosti inšpektorátu práce, resp. žalovaného.

39. Oznámenia tak správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného sa priamo netýkali práva, či povinnosti žalobcu. Právo a oprávnené záujmy žalovaného by mohli byť dotknuté iba v prípade, ak by nebolo v riadnom správnom konaní postupované v súlade so správnym poriadkom a ak by nebolo rozhodnuté o riadnom odvolaní. Avšak v danom prípade, nie z viny správnych orgánov, z ich rozhodnutia, prípadne z ich zásahu, nedošlo k začatiu odvolacieho konania. Správne orgány nie sú príslušné začať odvolacie konanie z vlastného podnetu. Odvolacie konanie je špecifickým prípadom správneho konania, ktoré sa začína výlučne na návrh účastníka konania (jeho zástupcu) a iba účastník konania je tou osobou, ktorá je oprávnená podať odvolanie, teda návrh na začatie odvolacieho konania, pričom zákon jednoznačne ustanovuje lehotu, v ktorej je prípustné takýto návrh podať. V tomto prípade nebolo doručené právne účinné odvolanie, resp. po uplynutí zákonnej lehoty bolo doručené oneskorené odvolanie účastníka konania. Oznámenia inšpektorátu práce a žalovaného neboli rozhodnutiami vo veci, ale ani procesnými úkonmi, rozhodnutiami, opatreniami, ani inými zásahmi do práva žalobcu a nedošlo ani k nečinnosti právnych orgánov.

40. V danom prípade žalovaný poukázal na fakt, že po doručení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa žalobca nepodal právne účinné odvolanie, teda nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje . Ani prípadné zrušenie oznámení správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného súdom a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, ako to navrhuje žalobca v petite svoje žaloby, by nič nezmenilo na fakte, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty žalobcovi je právoplatné. V danom prípade správne konanie o uložení pokuty bolo riadne skončené právoplatnosťou rozhodnutia a odvolacie konanie vôbec nezačalo. Žalovaný je toho názoru, že nie je možné vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože ani správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný nemôžu začať odvolacie konanie z vlastného podnetu a proti právoplatnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu nie je zákonne možné podať účinné odvolanie. Aj vzhľadom na túto skutočnosť je petit navrhovaný žalobcom zmätočný a právne nevykonateľný.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

41. Žalobca mal vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 09. 2021 za to, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca, správny orgán prvého stupňa a žalovaný po celú dobu vykonávania inšpekcie práce a trvania správneho konania vzájomne komunikovali prostredníctvom svojich oficiálne zriadených elektronických schránok, dokonca aj samotné Oznámenie bolo doručené do elektronickej schránky žalobcu, do ktorých majú prístup len zákonom oprávnené osoby, správny orgán prvého stupňa nemal a ani nemohol mať pochybnosti o tom, kto podával odvolanie a že išlo o skutočný neskreslený prejav vôle žalobcu proti Rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, sp. zn. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2020/4497 o uložení pokuty. Forma odvolania žalobcu podaného elektronicky umožnila zachytiť obsah jeho podania a jednak určiť osobu podávateľa, keďže odvolanie bolo odoslané z oficiálnej elektronickej schránky žalobcu zriadenej na portáli slovensko.sk. Podľa názoru žalobcu bola týmto spôsobom splnená zákonná náležitosť jeho podania predpokladaná Správnym poriadkom pre podania urobené v elektronickej podobe, a teda lehota na podanie odvolania bola zachovaná. Právny názor žalovaného založený na striktnom a zúženom výklade ustanovenia Správneho poriadku je v rozpore s potrebou ústavne konformného výkladu zákonov podľa SR a žalobca mal za to, že absencia výslovnej úpravy neprípustnosti podania elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu v Správneho poriadku znamená, že prípustnosť takéhoto podania v správnom konaní je možné vyvodiť z podstaty platnej právnej úpravy ako aj z princípov správneho konania. Žalobca poukázať aj na SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a hoci podanie v elektronickej podobe bez zaručeného elektronického podpisu nie sú v

Správneho poriadku výslovne uvedené ako možná forma podania v správnom konaní, takáto forma podania však nie je predmetným ustanovením Správneho poriadku ani vylúčená. Na základe vyššie uvedených skutočnosti ako aj dôvodov uvedených v podanej žalobe sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť s názorom žalovaného uvedeným v II. časti jeho vyjadrenia k žalobe podľa ktorého, „ak žalobca neautorizované elektronické podanie v lehote troch pracovných dni nedoplní, má sa za to, že nebolo doručené žiadne podanie vo veci samej a správny orgán (inšpektorát práce) takto doručené podanie žiadnym spôsobom nevybavuje“. Žalovaný vo svojom vyjadrení na podporu tohto názoru odkázal súdnu prax a odbornú literatúru - . Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck. 2019. str. 169), pričom ide len o úsudok autorov komentára, ktorý nemá oporu v judikatúre. Navyše ani sám žalovaný neuviedol judikatúru potvrdzujúcu uvedený názor, iba odkázal na súdne rozhodnutia uvedené v jeho Oznámení zo dna 05. 03. 2021, ku ktorým už žalobca zaujal stanovisko v podanej žalobe.

42. Skutočnosť, že nerozlišuje medzi podaním v elektronickej podobe odoslaným z bežnej elektronickej schránky (e-mail) a z elektronickej schránky vyžadujúcej úspešnú autentifikáciu podávateľa podľa , je podľa názoru žalobcu zjavným legislatívnym nedostatkom, ktorý však možno preklenúť ústavne konformným výkladom ustanovenia Správneho poriadku, so zreteľom na jeho účel a tiež s prihliadnutím na potrebu zachovania proporcionality vo vzťahu k právam žalobcu, do ktorých bolo postupom žalovaného zasiahnuté. Žalovaným vybrané uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , zo dňa 22. 03. 2018, o ktoré žalovaný opiera svoje tvrdenia a správnosť postupu, nie je práve najšťastnejšou voľbou, pretože predmetné uznesenie síce rieši otázku včasného podania odvolania v elektronickej podobe, avšak podľa úplne iného právneho predpisu (), ktorý s podaním vo veci samej urobeným v elektronickej podobe bez autorizácie a jeho následným nedoručením v listinnej podobe či v elektronickej podobe spája následky v podobe, že na také podanie sa neprihliada. Ustanovenie Správneho poriadku také následky podania urobeného v elektronickej podobe bez autorizovaného elektronického podpisu, ktoré nebolo do 3 pracovných dní doplnené o listinnú podobu, či elektronickú podobu s autorizáciu, neupravuje. Z uvedeného je evidentné, že postup žalovaného nemá oporu ani v súdnej praxi ani v platnom právnom poriadku SR. Následne žalobca poukázal na judikatúru podporujúcu tvrdenia žalobcu, podľa ktorej sú správne orgány povinné prihliadať aj na podania v elektronickej podobe bez autorizácie podľa Správneho poriadku nedoplnené podaním v listinnej podobe, elektronickej podobe autorizované či ústne do zápisnice v lehote 3 pracovných dní, a to: • Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. . zo dňa 09. 09. 2015; • Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 20. 12. 2017; • Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 08. 10. 2020. Postupom správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného sa zabránilo žalobcovi chrániť svoje práva a oprávnené záujmy garantované nielen Správnym poriadkom (ale aj SR) tým, že žalobcovo odvolanie proti Rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra, sp. zn. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2020/4497 o uložení pokuty vôbec nebolo prejednané a žalovaný ako odvolací orgán o odvolaní nerozhodol.

43. Podľa názoru žalobcu je z obsahu správnej žaloby, ako aj z obsahu doručených oznámení správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, evidentné, že rozhodnutiami správneho orgánu došlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu. Konkrétne oznámeniami žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa bol žalobca ukrátený na zákonom garantovanom práve na preskúmanie rozhodnutia povinnej osoby jej nadriadeným orgánom v odvolacom konaní, bolo mu odňaté právo na prejednanie odvolania v zmysle ust. § 53 - § 60 Správneho poriadku, čo je súčasne porušením práva na inú súdnu ochranu orgánom verejnej správy. Napriek tomu, že oznámenia správnych orgánov nie sú formálne označené ako rozhodnutia a žalovaný tvrdí, že nie sú ani rozhodnutím, ani opatrením orgánu verejnej správy, ani iným zásahom orgánu verejnej správy, podľa konštantnej judikatúry podliehajú súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve. V súvislosti s uvedeným dal žalobca do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 09. 09. 2015, keď oznámenia správnych orgánov považoval za autoritatívne akty, ktoré žalobcu ukrátili na jeho právach, t. j. práva na preskúmanie rozhodnutia prvoinštančného orgánu jeho nadradeným orgánom v odvolacom konaní a právo na prejednanie odvolania.

44. Odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, sp. zn. IPNR/IPNR_PRODD/ ROZ/2020/4497 zo dňa 15. 12. 2020 o uložení pokuty, podané v elektronickej podobe spĺňalo náležitosti podania podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, hoci nebolo podpísané autorizovaným elektronickým podpisom. Z doručeného odvolania bolo zrejmé, kto ho podáva (odvolanie bolo odoslané z elektronickej

schránky žalobcu zriadenej na portáli slovensko.sk, prostredníctvom ktorej strany sporu po celý čas inšpekcie práce a správneho konania komunikovali), akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Zároveň bolo odvolanie doručené do elektronickej schránky správneho orgánu prvého stupňa dňa 28. 12. 2020, teda bolo podané včas, obsahovalo Správnym poriadkom predpísané náležitosti a ako také bolo spôsobilé vyvolať právne účinky - začatie odvolacieho konania. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, podľa ktorého prípadné zrušenie oznámení správnych orgánov správnym súdom a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, by nič nezmenilo na fakte, že je rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, sp. zn. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2020/4497 zo dňa 15. 12. 2020 o uložení pokuty právoplatné. Ako už žalobca viackrát zdôraznil, odvolanie bolo podané včas a ako také má odkladný účinok. Striktný prístup žalovaného k výkladu § 19 ods. 1 Správneho poriadku ho uviedol do nesprávneho a nezákonného názoru, že žalobca nepodal právne účinné odvolanie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, sp. zn. IPNR/IPNR_ PRODD/ROZ/2020 /4497 zo dňa 15. 12. 2020 o uložení pokuty tak nadobudlo právoplatnosť. neumožňuje žiadnemu správnemu orgánu urobiť záver, že odvolanie podané elektronicky bez autorizácie a bez doplnenia v listinnej podobe nemá právnu účinnosť alebo že sa naň neprihliada. Rozhodnutím správneho súdu, ktorým súd zruší oznámenia správnych orgánov a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie, sa docieli odstránenie nezákonnosti a nesprávnosti postupu ako aj rozhodnutí správnych orgánov, pričom žalobca bude mať zákonnú možnosť obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy v odvolacom konaní podľa - Správneho poriadku.

45. Záverom konštatoval, že žalovaný správnosť a odôvodnenosť svojich tvrdení uvedených vo Vyjadrení k žalobe zo dňa 17. 08. 2021 nepodložil, okrem vybranej vety z komentáru k Správnemu poriadku a nevhodne zvoleného rozhodnutia súdu, žiadnymi relevantnými skutočnosťami či reálnou súdnou praxou.

46. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26. 10. 2021 zotrval na právnych záveroch uvedených vo vyjadrení k podanej správnej žalobe, pričom na podporu svojich právnych záverov poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. 05. 2018. Zároveň poukázal aj na ust. s tým, že pre zachovanie písomnej formy podania urobeného v elektronickej podobe je nevyhnutné jeho podpísanie, teda autorizácia podľa zákona o e-Govermente. Ak teda nebolo podanie vo veci samej v elektronickej podobe autorizované, je možné ho doplniť v zákonom ustanovenej lehote a forme. Postup žalovaného tak bol súladný so Správnym poriadkom ako aj . Žalovaný nemohol konať inak a považovať doručené elektronické podanie žalobcu označené ako odvolanie za návrh na začatie odvolacieho konania, pretože nebolo urobené zákonom predpísaným spôsobom a nebolo ani doplnené v jednoznačne určenej zákonnej lehote predpísaným spôsobom. Nedošlo k odňatiu práv žalobcu, tento bol o svojich právach účinne a úplne poučený v súlade s ust. Správneho poriadku. V danom prípade žalobca nezvládol svoje bremeno podať účinné odvolanie.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

47. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté oznámenie žalovaného zo dňa 05. 03. 2021, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol.

48. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov, podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára.

Podľa § 19 ods. 2 vyššie citovaného zákona, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

Podľa § 19 ods. 3 vyššie citovaného zákona, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

Podľa § 27 ods. 3 vyššie citovaného zákona, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.

Podľa § 47 ods. 4 vyššie citovaného zákona, poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

Podľa § 53 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

Podľa § 54 ods. 1 vyššie citovaného zákona, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Podľa § 54 ods. 2 vyššie citovaného zákona, odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 54 ods. 3 vyššie citovaného zákona, pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.

Podľa § 55 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok.

Podľa § 57 ods. 2 vyššie citovaného zákona, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

Podľa § 60 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

49. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2022, ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa . Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa .

50. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verenej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (, ).

51. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ).

52. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

53. Správny súd bol v tomto prípade toho názoru, že je oprávnený preskúmať zákonnosť každého rozhodnutia orgánu verejnej správy a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bez ohľadu na jeho formu či označenie. Zákonodarca v právnej úprave správneho súdnictva predpokladá súdny prieskum každého takého objektívne poznateľného výstupu z konania správneho orgánu smerujúceho voči občanovi ako aj právnickej osobe, bez ohľadu na jeho označenie, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. Z uvedených dôvodov bol správny súd toho názoru, že súdnemu prieskumu podlieha aj napadnuté oznámenie žalovaného zo dňa 05. 03. 2021, keďže ním mohli byť dotknuté práva žalobcu v tom zmysle, že jeho odvolanie nebolo správnymi orgánmi prejednané. Bolo preto potrebné posúdiť, či bol postup správnych orgánov v tomto prípade v súlade s právnymi predpismi.

54. Správny súd v danom prípade konštatuje, že zo strany správnych orgánov nedošlo k žiadnemu pochybeniu v ich postupe. Zákon rozoznáva písomnú formu podania (list), ústnu do zápisnice (§ 22) alebo elektronickým podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom v zmysle osobitného zákona. Všetky tieto formy sú rovnocenné a je len na osobe uskutočňujúcej procesný úkon, ktorú formu si zvolí. Správny súd poukazuje na ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré určuje, že podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie je potrebné doplniť buď listinne, elektronicky s autorizáciou podľa osobitného právneho predpisu alebo ústne do zápisnice. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ účastník konania nedoplní neautorizované elektronické podanie v lehote troch pracovných dní, má sa za to, že na správny orgán nebolo doručené žiadne podanie vo veci samej. Správny orgán potom takto doručené podanie žiadnym spôsobom nevybavuje, meritórne ho neskúma a ani konanie vo veci nezastavuje, keďže konanie ani nebolo právne účinným spôsobom začaté z dôvodu, že správnemu orgánu nebol nikdy doručený kvalifikovaný návrh na začatie konania. Z tretej vety ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku jednoznačne vyplýva, že správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva, teda takúto povinnosť správny orgán prvého stupňa v zmysle zákona nemal. Správne orgány teda postupovali správne, pretože na odvolanie žalobcu doručené dňa 28. 12. 2020 nebolo možné prihliadať ako na právne účinné odvolanie, pretože toto nebolo doplnené v lehote troch pracovných dní. Zároveň nie je možné vytknúť nezákonnosť a nesprávnosť ani následnému postupu správnych orgánov, keďže tieto pri opätovnom doručení odvolania žalobcom dňa 26. 01. 2021 správne konštatovali jeho oneskorené podanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, ktorá uplynula dňa 30. 12. 2020. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na komentár k ust. § 19 ods. 1 Správneho poriadku (Správny poriadok, Komentár, 4. vydanie, CH-BECK, 2022), kde je uvedené nasledovné konštatovanie: „Je teda bremenom účastníka konania uskutočniť doplnenie neautorizovaného podania v lehote vyplývajúcej z SpP a spôsobom uvedeným v SpP, ak sa tak nestane, bude sa mať za to, že návrh/podanie (vo veci samej) správnemu orgánu nedoručil, a tento preto nie je povinný s takýmto návrhom žiadnym spôsobom nakladať.“ Vyššie uvedený záver je teda podporený aj odbornou literatúrou, pričom vyplýva aj z judikatúry NS SR (rozsudok sp. zn. zo dňa 31. 05. 2018, na ktorý poukazoval aj žalovaný). Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré uvádzal žalovaný vo svojich vyjadreniach, ktoré majú podľa názoru žalovaného preukazovať správnosť jeho právnych záverov, správny súd uvádza, že tieto sa týkali podania odvolania elektronickými prostriedkami, pričom aj z uvedených rozhodnutí správnemu súdu vyplýva konštatovanie

o potrebe doplnenia takýchto podaní v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 08. 10. 2020, tak z uvedeného rozsudku vyplýva, že tu došlo k doplneniu elektronickou poštou podaného odvolania o identické autorizované podanie v elektronickej podobe v zákonnom stanovenej lehote a obdobne aj pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 09. 09. 2015, elektronicky podané odvolanie bolo doplnené vyhotovením a doručením odvolania v písomnej forme v zákonom stanovenej lehote. Správnemu súdu tak ani z týchto rozhodnutí nevyplynula správnosť právnych záverov prezentovaných žalovaným v priebehu konania, ale naopak potreba doplnenia neautorizovaných elektronických podaní v zákonnej lehote podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku. Pokiaľ ide o posledné rozhodnutie, na ktoré poukazoval žalovaný, toto rozhodnutie sa podľa názoru správneho súdu vôbec netýkalo obdobnej situácie, ako je v tomto konaní, ale týkalo sa postupu pri odstraňovaní vád plnomocenstva (rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 20. 12. 2017).

55. V zhode s právnym názorom správnych orgánov správny súd uvádza, že námietka žalobcu, že elektronické neautorizované podanie označené ako odvolanie bolo odoslané z oficiálnej schránky žalobcu prostredníctvom prístupového miesta, a teda uvedené dostatočne malo autorizovať podanie, nie je dôvodná a ani podložená právnymi predpismi a súdnou praxou. V zmysle vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že v tomto prípade nebolo doručené právne účinné odvolanie, resp. po uplynutí zákonnej lehoty bolo doručené oneskorené odvolanie žalobcu.

56. Čo sa týka námietky žalobcu vzťahujúcej sa k údajnému nesprávnemu poučeniu žalobcu v rozhodnutí, ktorým mu bola uložená pokuta, ani tu správny súd nevidel žiadne pochybenie správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko poučenie bolo sformulované v zmysle vyššie citovaného ust. § 47 ods. 4 Správneho poriadku, t. j. obsahovalo všetky zákonom požadované údaje o tom, že je možné sa proti rozhodnutiu odvolať, v akej lehote je tak potrebné urobiť, na ktorý organ a kde možno odvolanie podať a obsahovalo tiež údaj o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom.

57. Žalovaný sa tiež vysporiadal aj s povinnosťou postupovať podľa § 60 Správneho poriadku, keď konštatoval, že podané odvolanie neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom žalobca ani žiadnym relevantným spôsobom nepoukazoval na konkrétne skutočnosti, pre ktoré by malo byť vyššie uvedené konštatovanie nesprávne, resp. nepoukazoval na konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obnovu konania alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Námietku žalobcu v tomto smere správny súd opätovne vyhodnotil ako nedôvodnú.

58. Záverom správny súd uvádza, že správne orgány nemohli byť v konaní nečinné, keďže žalobca nepodal právne účinné odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty, resp. následne podal síce odvolanie, avšak podal ho až po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie, pričom toto bolo následne predložené žalovanému, o čom správny orgán prvého stupňa informoval aj žalobcu. Správnym orgánom prvého stupňa použitý výrazový prostriedok „odstúpenie oneskorene podaného odvolania“ pri informovaní žalobcu správny súd nepovažoval za nosný pre prípadné zrušenie napadnutého oznámenia a ani nijako porušujúci práva žalobcu, navyše v administratívnom spise sa nachádza podanie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08. 02. 2021 označené ako predloženie odvolania, teda tu bol zachovaný postup v zmysle ust. § 57 ods. 2 Správneho poriadku.

59. V zmysle vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

60. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

61. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.