Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-40-2020.pdf
PDF · 106.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobkyne O. N., nar. X.X.XXXX, N. XX, XXX XX H., zast. Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498 proti žalovanej C. O., nar. XX.X.XXXX, Č. XXX, XXX XX Č., zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s. r. o., Piaristická 46, 911 01 Trenčín, IČO: 36 837 857, o zaplatenie 5 000 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
odôvodnenie:
Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:
1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Záväzným predmetom sporu bol rozsudočný návrh na zaplatenie sumy 5 000 € s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 7.3.2018 do zaplatenia. Základom uplatneného nároku bolo tvrdenie, že táto suma je kúpna cena na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou ako občanom a žalovanou ako občanom na predmet kúpy za dohodnutú kúpnu cenu 10 000 €. Takýmto predmetom sporu sa súd cítil byť viazaný v nadväznosti na § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP. V tomto type sporu nemohol ísť nad predmet sporu z úradnej moci. Z uvedených tvrdení žalobcu teda vyplýva, že tvrdenia boli v rovine, že nárok je vymáhaný v rámci občianskoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou.
2. Aké tvrdenia produkovala žalobkyňa v žalobe: V žalobe zo dňa 5.9.2019, podanej v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu v Banskej Bystrici (čl. 5), uviedla: Žalobkyňa ako predávajúca a žalovaná ako kupujúca uzavreli ústnu kúpnu zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj hnuteľného majetku v prevádzke S. S. Č. Ž.. Dohodnutá kúpna cena 10 000 €, splatná 6.3.2018. Dňa 5.3.2018 zaplatila žalovaná z tejto kúpnej ceny 5 000 € na účet žalobkyne. Zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 5 000 € do dnešného dňa nezaplatila. Na čl. 52 spisu doručila vyjadrenie k odporu žalovanej (analogicky súdom vyhodnotené ako replika podľa § 167 CSP). Na tvrdenie žalovanej v odpore, že hnuteľné veci boli majetkom spoločnosti L., O.. U.. L.. uviedla, že hnuteľné veci nikdy neboli majetkom spoločnosti L., O.. U.. L... Ak žalovaná tvrdí opak, mala to preukázať. Hnuteľné veci kúpila a prevzala žalovaná. Kúpila ich za sumu 10 000 €. Ak by boli majetkom spoločnosti L., O.. U.. L.., nebola by ich kúpila žalovaná na základe samostatnej kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou. V takom prípade by ani nebola zaplatila časť kúpnej ceny vo výške 5 000 €, ktorú zaplatila na základe kúpy a prevzatia tovaru dňa
5.3.2018, a to žalobkyni ako predávajúcej. Na tvrdenie žalovanej, že splnomocnenec žalovanej Y. B. nedisponoval písomným splnomocnením, prekročil plnú moc, resp. poverenie, pretože bol poverený len k prevzatiu hnuteľných vecí, nie ku kúpe hnuteľných vecí, nespôsobuje neplatnosť takého úkonu. Zaplatením časti kúpnej ceny potvrdila existenciu plnej moci a platné uzavretie kúpnej zmluvy. Na pojednávaní dňa 8.10.2020 právny zástupca žalobkyne uviedol: Aj keď na začiatku pojednávania súd rozhodol, že bude pojednávané a rozhodnuté v neprítomnosti žalobkyne, žalovanej, s čím súhlasila žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, následne navrhoval výsluch neprítomnej žalobkyne, neprítomnej žalovanej, nekonkretizovaného svedka, k nekonkretizovaným tvrdeniam žalobkyne, ktoré mali preukázať. Takýmto účelovým postupom po uplynutí koncentračných lehôt vlastne právny zástupca žalobkyne navrhol odročenie pojednávania. Súd návrhy zamietol. Okrem uvedeného na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa je schopná preukázať vlastnícke právo k predávaným veciam a uzavretie platnej kúpnej zmluvy. Žalovaná nepreukázala opak, ani to, prečo zaplatila časť kúpnej ceny žalobkyni, keď tvrdí, že nedošlo k platnému predaju. Dokazovanie súdu nepovažoval za dostatočné.
3. Aké tvrdenia produkovala žalovaná: Odpor žalovanej k vydanému platobnému rozkazu na čl. 41 spisu súd analogicky podľa § 167 CSP vyhodnotil ako vyjadrenie k žalobe. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná uviedla: Nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou v rámci občianskoprávneho vzťahu za dohodnutú kúpnu cenu 10 000 €. Žalovaná len poverila Y. B., aby protokolárne prevzal hnuteľné zariadenie čokoládovne S. S. A. Ž.. Vyplýva to aj zo skratky „v. z.“, ktorá je uvedená pred podpisom preberajúcej osoby. Žalovaná v čase prevzatia hnuteľných vecí bola spoločníčkou a konateľkou spoločnosti L., O.. U.. L.., P.. B.. U.. Š. X, Ž., IČO XX XXX XXX. Y. B. bol ústne splnomocnený len na prevzatie hnuteľného zariadenia. Nebol splnomocnený k tomu, aby zaviazal žalovanú ako občana k akýmkoľvek iným záväzkom alebo k uzatváraniu právnych úkonov v mene žalovanej alebo v mene obchodnej spoločnosti L., O.. U.. L... Nedisponoval písomným plnomocenstvom žalovanej ako fyzickej osoby, ale ani písomným plnomocenstvom spoločnosti L., O.. U.. L... Žalovaná uviedla, že v spore nie je pasívne legitimovaná. Preberajúcim mala byť obchodná spoločnosť L., O.. U.. L.., Ž.a, a nie žalovaná ako fyzická osoba. Toto vyplýva z preberacieho protokolu. Po doručení repliky žalobcu bola žalovaná vyzvaná uznesením (čl. 61 spisu) k doručeniu dupliky podľa § 167 ods. 4 CSP s tým, že v bode 13. výroku uznesenia bola stanovená koncentračná lehota 15 dní s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a na neskôr označené a navrhnuté dôkazy súd nebude prihliadať, podania nebude doručovať a taký úkon súd nevyhodnotí ako účelne vynaložený úkon právnej pomoci. Koncentračná lehota uplynula 26.8.2020, vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalovanej JUDr. Michal Rosina, s. r. o., Trenčianske Teplice prezval repliku aj s výzvou na doručenie dupliky dňa 10.8.2020. Dňa 24.8.2020 požiadala žalovaná o predĺženie lehoty s pripojením novej plnej moci pre JUDr. Danicu Birošovú, s. r. o., Trenčín. Dôvodom žiadosti o predĺženie bolo tvrdenie, že žalovaná nárok žalobcu neuznáva. Pre krátkosť času nebolo možné dosiahnuť primeranú lehotu na prípravu kvalifikovaného vyjadrenia vo veci. Súd doručil právnemu zástupcovi žalovanej vyjadrenie zo dňa 26.8.2020 (čl. 71 spisu). Uviedol, že 15- dňová lehota na vyjadrenie je primeraná, je akceptovaná súdnou praxou. Plná moc JUDr. Birošovej je zo dňa 24.8.2020. Novému advokátovi strany konania neplynie nová koncentračná lehota. Stanovená lehota uplynula dňa 26.8.2020. Súd taktiež uviedol, že právny zástupca žalovanej v žiadosti o predĺženie koncentračnej lehoty neuviedol rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy, prečo žalovaná počas plynutia koncentračnej lehoty zmenila advokáta a sama skrátila 15-dňovú koncentračnú lehotu (§ 167 ods. 4 CSP, § 153 ods. 1, 2 CSP, článok 5 základných princípov CSP). Na základe uvedeného vyrozumenia súdu právny zástupca žalovanej už neprodukoval po uplynutí koncentračnej lehoty žiadne tvrdenia, žiadne dôkazy. Na pojednávaní dňa 8.10.2020 právna zástupkyňa žalovanej súhlasila s predbežným právnym názorom súdu, netrvala už na výsluchu žalovanej, žiadala zamietnuť návrhy na výsluch žalobkyne, žalovanej, nekonkretizovaného svedka a na odročenie pojednávania.
4. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: a) V nadväznosti na § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP je súd viazaný žalobou, a to rozsudočným návrhom a základom uplatneného nároku. V tomto konkrétnom prípade bol povinný žalobca v nadväznosti na § 132 ods. 1, 2, 3 CSP produkovať všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia, navrhnúť všetky dôkazy, pripojiť všetky dôkazy, a to v koncentračných lehotách podľa § 167 CSP, a to v nadväznosti na hypotézu právnej normy, na základe ktorej produkoval tvrdenia a dôkazy. Súd je viazaný rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami (základom uplatneného nároku) a rozsudočným návrhom. Nemôže ísť nad rámec, pretože v nadväznosti na § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP nejde o taký druh sporu, kedy súd môže konať z úradnej moci. V nadväznosti na § 132 ods. 2 CSP súd nemá právo ani povinnosť z pripojených dôkazov sám zostavovať rozhodujúce skutkové
tvrdenia namiesto žalobcu. Narušil by tým ústavnú zásadu rovnosti strán konania. Dôkazy vyhodnotí v ich vzájomnej súvislosti. Pritom súd vychádzal aj z článku 11 ods. 3 CSP a mal za to, že advokát je objektívne schopný na základe skutkového stavu, ktorý produkuje dospieť k záveru, pod ktorú hypotézu právnej normy podriaďuje vlastný skutkový stav, ktorý v žalobe tvrdí a sám vyhodnotí dôkazy s tým vedomím, že mu je známe, že má dôkazné bremeno žalobca za svoje tvrdenia, aj za výsledok sporu, a to bez ohľadu na predbežný právny názor súdu. V koncentračných lehotách podľa § 167 CSP je povinný produkovať tvrdenia a dôkazy, teda pred tým, než súd vyslovil predbežný právny názor. Rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu teda smerovali k tomu, že daný vzťah je vzťahom občianskoprávnym medzi žalobkyňou a žalovanou. Rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobkyne súd subsumoval pod Občiansky zákonník, kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. § 588 Občianskeho zákonníka: Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. § 123 Občianskeho zákonníka: Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. V nadväznosti na § 132 ods. 1, 2, 3 CSP a uznesenie NS SR 4Cdo 13/2009 zo dňa 24.2.2010 žalobkyňa mala povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť k uvedenej hypotéze právnej normy. Až po preukázaní dôkazného bremena žalobkyne sa prenáša dôkazné bremeno na žalovanú. Platí tzv. negatívna dôkazná teória. Neexistenciu niečoho majúce trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Nemožno spravodlivo na nikom žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Dôkazným bremenom žalobkyne bolo: a1) Preukázať vlastnícke právo k predmetu kúpy, hnuteľným veciam v nadväznosti na § 123 Občianskeho zákonníka a § 588 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je zrejmé, že len vlastník hnuteľných vecí mohol uzavrieť platný právny úkon na predaj hnuteľných vecí tvoriacich predmet sporu, len vlastník hnuteľných vecí mohol platným spôsobom disponovať, nakladať s hnuteľnými vecami, v tomto konkrétnom prípade uzavretím kúpnej zmluvy. Toto dôkazné bremeno spočíva na žalobkyni, a nie na žalovanej. Súpisom hnuteľného majetku z prevádzky S. S. Č. na čl. 8 spisu žalobkyňa v tomto bode dôkazné bremeno neuniesla. Z uvedeného listinného dôkazu nevyplýva, že by žalobkyňa ako občianka vlastnila hnuteľný majetok v prevádzke S. S. Č.. Nepredložila účtovné doklady o zakúpení hnuteľného majetku ako občianka. Nepredložila dôkaz, že uvedený hnuteľný majetok nebol majetkom spoločnosti L., O.. U.. L.., prevádzka S. S. Č., že nebol zaevidovaný v majetku tejto spoločnosti. Pokiaľ súd posúdil uvedený listinný dôkaz na čl. 8 podľa obsahu, mal za to, že nejde o zariadenie domácnosti, ale o zariadenie prevádzky S. S. Č.. Samotná táto záležitosť by nevylučovala záver, že hnuteľný majetok zakúpila žalobkyňa ako občianka za svoje finančné prostriedky tak, ako to tvrdila žalobkyňa. Toto tvrdenie však bolo účinným spôsobom rozporované zo strany žalovanej. V nadväznosti na § 186 ods. 2 CSP nešlo o nespornú skutočnosť, z ktorej by súd musel vychádzať. Spornú skutočnosť musela preukázať žalobkyňa, pretože v tejto časti sa dôkazné bremeno viaže na žalobkyňu a nie na žalovanú. Svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v tomto bode žalobkyňa neuniesla. Z toho dôvodu neuniesla žalobkyňa povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, že je v spore aktívne legitimovanou osobou na vymáhanie kúpnej ceny za predaj hnuteľných vecí, neuniesla dôkazné bremeno, že je vlastníčkou predávaných vecí, že mala právo disponovať (predať) predmet svojho vlastníctva. b) Neuniesla povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, že žalovaná je v spore o zaplatenie kúpnej ceny za predaj hnuteľných vecí pasívne legitimovaným subjektom ako občianka. Nárok bol uplatnený ako nárok na zaplatenie kúpnej ceny podľa § 588 Občianskeho zákonníka. Také tvrdenie žalovaná rozporovala. V konaní išlo o sporné tvrdenie. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sa viaže na žalobkyňu a nie na žalovanú. Žiadnym dôkazom žalobkyňa nepreukázala, že žalobkyňa ako občianka uzavrela kúpnu zmluvu so žalovanou ako občiankou, že žalovanej ako občianke predala hnuteľné veci, a že žalovaná ako občianka hnuteľné veci prevzala a ako občianka je povinná žalovaná zaplatiť kúpnu cenu za prevzaté hnuteľné veci. Listinný dôkaz čl. 8 spisu takéto tvrdenie o platnej kúpnej zmluve podľa Občianskeho zákonníka a odovzdaní predmetu kúpy na základe platného občianskoprávneho úkonu nepreukazuje. „Uvedený hnuteľný majetok nachádzajúci sa v prevádzke S. S. Č.Á., B. C. XX/XX, Ž. prebrala dňa 1.3.2018 pani C. O.Á. ako konateľka spoločnosti L., O.. U.. L.., IČO: XX XXX XXX za úradu 10 000 € od pani O. N., nar. X.X.XXXX predchádzajúcej konateľky spoločnosti L., O.. U.. L... Pani O. sa zaväzuje uhradiť uvedenú čiastku do 6.3.2018 na účet pani O. N.. Dňa 1.3.2018 odovzdala: O. N.. Prevzala: C. O., konateľka spoločnosti L., O.. U.. L..: v zastúpení - nečitateľný podpis.“ Uvedený právny úkon súd podľa obsahu vyložil v nadväznosti na § 34 Občianskeho zákonníka, nie ako prejav vôle medzi zmluvnými stranami, dvoma občiankami za účelom uzavrieť občianskoprávny úkon kúpnu zmluvu na predaj hnuteľného majetku za sumu 10 000 €, ale ako obchodnoprávny vzťah na základe ktorého prejavili vôľu predchádzajúca konateľka spoločnosti L., O.. U.. L.., Žilina odovzdať novej konateľke spoločnosti
L., O.. U.. L.., Žilina hnuteľný majetok za úhradu 10 000 €. V žalobe však žalobkyňa produkovala rozhodujúce skutkové tvrdenia, že ide o občianskoprávny vzťah kúpnu zmluvu, na základe ktorej je žalovaná ako občianka zaplatiť predávajúcej žalobkyni doplatok kúpnej ceny 5 000 €. Súd má za to, že neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie pasívnej legitimácie žalovanej. Týmto dôkazom nie je dôkaz na čl. 8 spisu - listinný dôkaz o odovzdaní a prevzatí tovaru, pretože z obsahu tohto dôkazu má súd za to, že pasívne legitimovaným subjektom je spoločnosť L., O.. U.. L.., Ž., a nie žalovaná. Vyplýva to aj z ostatných okolností, konkrétne z výpisu z obchodného registra na spoločnosť L., O.. U.. L.., Ž., z ktorého vyplýva, že ak k odovzdaniu hnuteľného majetku prevádzky S. S. Č. spoločnosti L., O.. U.. L.. došlo 1.3.2018, pričom žalobkyňa ako spoločníčka a konateľka tejto spoločnosti bola do 23.2.2018 konateľkou a do 22.2.2018 spoločníčkou, teda ku dňu 1.3.2018 nebola ani spoločníčkou, ani konateľkou. Uvedený hnuteľný majetok odovzdávala ako bývalá spoločníčka a konateľka spoločnosti L., O.. U.. L.. novej spoločníčke a konateľke žalovanej. V konaní nebolo preukázané, či žalobkyňa si uplatnila voči spoločnosti právo na vyrovnávací podiel po odchode zo spoločnosti alebo nie. Ku dňu 1.3.2018 však nemala právo konať a uzatvárať právne úkony za spoločnosť L., O.. U.. L.., Ž., čo sa však nevzťahuje na odovzdanie hnuteľného majetku, ktorý mala v dispozícii ako konateľka spoločnosti po ukončení činnosti v tejto spoločnosti. Súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť na preukázanie platného právneho úkonu kúpnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka § 588 Občianskeho zákonníka na predaj hnuteľných vecí za kúpnu cenu 10 000 € a neuniesla dôkazné bremeno, že na základe tohto platného právneho úkonu občianskoprávneho vzťahu odovzdala hnuteľné veci ako veci predané žalovanej, ktorá jej má za tieto odovzdané veci zaplatiť kúpnu cenu 10 000 € ako občianke. c) § 407 ods. 2 Obchodné zákonníka: Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka: Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. § 558 Občianskeho zákonníka: Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Pokiaľ tvrdenia žalobkyne boli v tej rovine, že žalovaná časť kúpnej ceny 10 000 € vo výške 5 000 € zaplatila žalobkyni ako občianke dňa 5.3.2018 (účtovný doklad čl. 9 spisu), čím uznala, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi dvoma občiankami a zaplatením časti dlhu zároveň uznala, že je povinná zaplatiť ako občianka aj zvyšnú časť kúpnej ceny žalobkyni ako občianke. Toto tvrdenie bolo od počiatku rozporované zo strany žalovanej. Dôkazné bremeno na preukázanie už uvedených náležitostí platného právneho úkonu občianskoprávneho právneho úkonu kúpnej zmluvy sa viazalo na žalobkyňu, a nie na žalovanú, z dôvodov, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku. Zaplatenie kúpnej ceny sa považuje podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka za uznanie zvyšku dlhu. V tomto konkrétnom prípade však tvrdenia žalobkyne boli, že ide o občianskoprávny vzťah, a nie o obchodnoprávny vzťah, preto zaplatenie časti kúpnej ceny nemôže byť uznaním zvyšnej časti dlhu, keďže na občianskoprávny vzťah, kúpnu zmluvu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, nemožno vzťahovať uznanie dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Na občianskoprávny vzťah, kúpnu zmluvu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, možno vzťahovať uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré musí byť kogentne písomné pod sankciou neplatnosti tohto uznávacieho prejavu a z uznávacieho písomného prejavu musí byť zrejmé, že žalovaná uznáva ako občianka svoj dlh čo do dôvodu a výšky, teda dlh na základe občianskoprávneho úkonu kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka zaplatiť zvyšnú časť dohodnutej kúpnej ceny 10 000 € v rozsahu 5 000 €. Takéto uznanie záväzku žalobkyňa nepredložila. Zaplatením časti kúpnej ceny žalovaná neuznala uzavretie platného právneho úkonu kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka a neuznala povinnosť zaplatiť zvyšnú časť kúpnej ceny 5 000 €, ako tvrdila žalobkyňa. Tým, že žalobkyňa nepredložila písomné uznanie záväzku zo strany žalovanej podľa § 558 Občianskeho zákonníka, nedošlo k presunu dôkazného bremena na žalovanú. Dôkazné bremeno k tvrdeniu, že žalovaná uznala záväzok spočíva na žalobkyni. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, že žalovaná uznala záväzok doplatiť kúpnu cenu 5 000 € žalobkyni ako občianke zo strany žalovanej ako občianky neuniesla.
5. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť v nadväznosti na § 132 ods. 1, 2, 3 CSP a uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 13/2009 zo dňa 24.2.2010 by sa preniesla na žalovanú v tom prípade, ak by žalobkyňa uniesla svoju povinnosť tvrdenia a svoju dôkaznú povinnosť. Vzhľadom k tomu, že na základe hypotézy právnej normy § 588 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka žalobkyňa neuniesla povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, nemohlo dôjsť k presunu dôkazného bremena na žalovanú. Žalovanej za tejto situácie nevznikla dôkazná povinnosť, nedošlo k presunu dôkaznej povinnosti. Pokiaľ by bola žalobkyňa uniesla svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, v takom prípade by bolo došlo k presunu dôkazného bremena na žalovanú, a v takom prípade by bolo povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou žalovanej k hypotéze uvedených právnych noriem preukázať, že zaplatila kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve v dohodnutej lehote za predané hnuteľné veci. Za situácie, keď žalobkyňa nepreukázala platný právny úkon, kúpnu zmluvu občianskoprávneho charakteru podľa § 588 Občianskeho zákonníka, dohodu o kúpnej cene 10 000 € za predaj hnuteľného majetku na základe občianskoprávneho vzťahu, potom by bolo aj nadbytočné a právne irelevantné dokazovať zaplatenie kúpnej ceny bez vzniku a preukázania právnej povinnosti platby.
6. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Neuniesla povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v nadväznosti na § 132 ods. 1, 2 CSP, § 588 Občianskeho zákonníka, § 558 Občianskeho zákonníka. Nepreukázala, že jej vzniklo právo na doplatok kúpnej ceny 5 000 € istiny s príslušenstvom.
7. O trovách konania súd rozhodol v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP. Mal za to, že žalovaná je úspešnou stranou konania v rozsahu 100 %. V rozsahu 100 % jej súd priznal právo na náhradu trov konania. Výška náhrady trov konania bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku bez ďalšej výzvy súdu. Bude vyčíslená vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Čadca. Splatnosť náhrady trov konania nastane do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
8. Pokiaľ ide o procesný postup súdu, bola neprítomná žalobkyňa i žalovaná. Právni zástupcovia obidvoch strán konania súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd vyhlásil uznesenie o tom, že bude konané a rozhodnuté v neprítomnosti žalobkyne, v neprítomnosti žalovanej. V tomto štádiu konania právny zástupca žalobkyne nežiadal odročiť pojednávanie. Po vypočutí predbežného právneho názoru súdu žiadal odročiť pojednávanie za účelom výsluchu žalobkyne, žalovanej a za účelom výsluchu svedka, ktorého na tomto pojednávaní ani nekonkretizoval. Súd zamietol návrh na odročenie pojednávania. Podľa § 183 CSP mal za to, že nejde o závažný dôvod pre odročenie pojednávania. Žalobkyňa je strana konania, mala právo dostaviť sa na pojednávanie a vypovedať. Súhlasila s tým, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti. Bola právne zastúpená, preto nemožno konštatovať, že jej boli odňaté práva vo veci konať a vyjadriť sa. V tomto smere súd poukazuje aj na koncentračnú lehotu, ktorá bola stanovená žalobkyni na doručenie dupliky. Po uplynutí koncentračnej lehoty podľa § 167 ods. 4 CSP a uznesenia, v ktorom bola na túto koncentračnú lehotu a dôsledky upozornená, by akékoľvek nové tvrdenia žalobkyne po uplynutí koncentračnej lehoty boli odmietnuté podľa § 167 ods. 4 CSP, § 153 ods. 1, 2 CSP a článku 5 základných princípov CSP. Z rovnakého dôvodu bol zamietnutý aj návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka, ktorý na tomto pojednávaní ani nebol označený. Okrem uvedených dôvodov, ktoré sa vzťahovali aj na výsluch žalobkyne, naviac pri výsluchu svedka to bol aj dôvod podľa § 197 ods. 1, 2 CSP. Neboli ani splnené podmienky pre odročenie pojednávania z dôvodu výsluchu svedka, ktorý bol v čase pojednávania anonymný, neoznačený, nebolo zo strany právneho zástupcu žalobkyne konkretizované, aké konkrétne skutkové tvrdenia žalobkyne má ten-ktorý konkrétny svedok preukázať. Súd taktiež zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalovanej. Procesný návrh na výsluch žalovanej bol vznesený žalobcom v koncentračnej lehote priamo v žalobe zo dňa 15.7.2020 (čl. 6 rub spisu): „Návrh na vykonanie dokazovania: výsluch sporových strán.“ Na začiatku pojednávania však nevzniesol právny zástupca žalobkyne námietku proti tomu, aby súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a žalovanej. Postupoval tak účelovo až po vypočutí predbežného právneho názoru súdu podľa § 181 ods. 2 CSP. Žalovaná produkovala v koncentračných lehotách podľa § 167 CSP vyjadrenie k žalobe (odpor), a repliku. Jej ďalšie tvrdenia po uplynutí koncentračných lehôt v nadväznosti na § 167 CSP by súd odmietol podľa § 153 ods. 1, 2 CSP, článku 5 základných princípov CSP. Preto výsluch žalovanej k neexistujúcim tvrdeniam a dôkazom žalobkyne a k neexistujúcim tvrdeniam a dôkazom žalovanej v koncentračných lehotách by bol právne irelevantný, nadbytočný, nehospodárny. Je zrejmé, že žalovaná od počiatku rozporovala tvrdenia žalobkyne. Žalovaná je v konaní právne zastúpená. Súd jej neodňal možnosť konať pred súdom a toto právo by mohla uplatňovať žalovaná a namiesto žalovanej toto právo nemôže uplatňovať žalobkyňa
alebo jej právny zástupca. Uvedené dôvody súd nevyhodnotil ako závažné dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 183 CSP. Vyhodnotil to ako účelový postup právneho zástupcu žalobkyne. Odročením pojednávania chcel napraviť strohé tvrdenia v žalobe (čl. 6, 52), ktoré nezodpovedali § 132 ods. 1, 2, 3 CSP, teda povinnosti v lehotách podľa § 167 CSP uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie, žalobný návrh a pripojiť dôkazy, resp. navrhnúť dôkazy, pričom rešpektovať § 132 ods. 2 CSP, že súd nie je povinný a nemá právo z pripojených dôkazov sám namiesto žalobcu a jeho právneho zástupcu zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia. Takým postupom by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti strán konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.