Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-106-2019.pdf
PDF · 164 KB
No categories available
14S/106/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: JURKI-HAYTON s.r.o., so sídlom Prístavná 2, 821 09 Bratislava, IČO: 313 322 51, právne zastúpený: JUDr. Ing. Lujza Jurkovičová, PhD., advokátka, so sídlom Domkárska 4, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, P.O.BOX 29, 827 99 Bratislava 27, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SK/0120/99/2019 zo dňa 15. júla 2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania.
1.
Slovenská obchodná inšpekcia Bratislava, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, svojim rozhodnutím číslo: P/0571/02/2018 zo dňa 08.02.2019 uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,- Eur pre porušenie:
- povinnosti stiahnuť z trhu výrobky, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby, najneskôr v posledný deň spotreby v zmysle § 6 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 22.08.2018 bolo v prevádzkarni Čerpacia stanica JURKI, Š. Majora 440/69, Veľké Úľany zistené, že v prevádzkarni sa v ponuke pre spotrebiteľa nachádzalo 6 druhov výrobkov ( 2 ks DE ICER rozmrazovač zámkov Dynamax 50 ml, trvanlivosť 3 roky od dátumu výroby, dátum výroby 26.11.2013; 12 kusov Fresh car osviežovač do auta, spotrebujte do 2 rokov od dátumu uvedeného na obale, dátum výroby: na 6 druhoch - 29.05.2015, na 4 druhoch - 28.05.2015, na 1 druhu - 24.04.2015, na jednom druhu - 01.02.2016) v celkovej hodnote 63,50 Eur po uplynutí doby spotreby;
- povinnosti pred uzavretím zmluvy, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom (zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v zmysle § 10a ods. 1 písm. k) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 22.08.2018 bolo v prevádzkarni Čerpacia stanica JURKI, Š. Majora 440/69, Veľké Úľany zistené, že spotrebiteľ - inšpektor SOI nebol pred uzavretím zmluvy ( pred
uskutočnením kontrolného nákupu) žiadnym spôsobom informovaný o možnosti alternatívneho riešenia sporov, v prevádzkarni sa v čase kontroly nenachádzali informácie o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov;
- povinnosti informovať spotrebiteľa o cene predávaného výrobku a zreteľne označiť výrobok cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť v zmysle § 14 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 22.08.2018 bolo v prevádzkarni Čerpacia stanica JURKI, Š. Majora 440/69, Veľké Úľany zistené, že 14 druhov výrobkov ( Klasik Slivka kopčianska 0,2 litra, DE ICER rozmrazovač zámkov Dynamax 50 ml, Klasik borovička inovecká 0,2 litra, Klasik vodka 0,04 litra, Klasik kopčianska hruška 0,04 litra, Klasik kopčianska slivka 0,04 litra, Klasik fernet citrus 0,04 litra, Red Label alkohol 0,7 litra, JIM BEAM alkohol 0,7 litra, Chivas Regal alkohol 0,7 litra, Jägermeister alkohol 0,7 litra, Fernet stock citrus alkohol 0,5 litra, Ballantines alkohol 0,05 litra, Fernet klasik citrus alkohol 0,04 litra) nebolo označených predajnou cenou;
- povinnosti označiť výrobok jednotkovou cenou v zmysle § 14a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 22.08.2018 bolo v prevádzkarni Čerpacia stanica JURKI, Š. Majora 440/69, Veľké Úľany zistené, že 7 druhov výrobkov (Klasik Slivka kopčianska 0,2 litra, Klasik borovička inovecká 0,2 litra, Red Label alkohol 0,7 litra, JIM BEAM alkohol 0,7 litra, Chivas Regal alkohol 0,7 litra, Jägermeiter alkohol 0,7 litra, Fernet stock citrus alkohol 0,5 litra) nebolo označených jednotkovou cenou;
- povinnosti zabezpečiť, aby predávajúci a jeho zamestnanci v prevádzkarni, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, mali označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa v zmysle § 15 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 22.08.2018 bolo v prevádzkarni Čerpacia stanica JURKI, Š. Majora 440/69, Veľké Úľany zistené, že v čase kontroly zamestnanec predávajúceho P.K., ktorý prichádza do styku so spotrebiteľom, nebol označený, ani odevom odlíšený od spotrebiteľa, podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
2.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 22.08.2018 bola inšpektormi Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj vykonaná kontrola v prevádzkarni Čerpacia stanica JURKI, so sídlom Š. Majora 440/69, Veľké Úľany, ktorú v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov prevádzkoval žalobca. Kontrolou bolo zistené, že v prevádzkarni sa v ponuke pre spotrebiteľa nachádzalo 6 druhov výrobkov po uplynutí doby spotreby. Ďalej bolo zistené, že spotrebiteľ
- inšpektor SOI nebol pred uzavretím zmluvy (pred uskutočnením kontrolného nákupu) žiadnym spôsobom informovaný o možnosti alternatívneho riešenia sporov, v prevádzkarni sa v čase kontroly nenachádzali informácie o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov. Ďalej bolo zistené, že 14 druhov výrobkov nebolo označených predajnou cenou, 7 druhov výrobkov bolo zistené, že neboli označené jednotkovou cenou. Ďalej bolo zistené, že zamestnanec prevádzkarne žalobcu, ktorý prichádzal do styku so spotrebiteľom, nebol označený, ani odevom odlíšený od spotrebiteľa.
3.
Za uvedené porušenia bola žalobcovi uložená podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uložená pokuta 500,- Eur.
4.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 24.02.2019 odvolanie.
5.
Žalovaný Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, svojim rozhodnutím číslo: SK/0120/99/2019 zo dňa 15. júla 2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj číslo: P/0571/02/2018 zo dňa 08.02.2019.
6.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Ústredný inšpektorát SOI so sídlom v Bratislave ako príslušný správny orgán preskúmal podkladový materiál v predmetnej veci v celom rozsahu a dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol zo strany SOI spoľahlivo preukázaný. Z podkladov k rozhodnutiu jasne vyplýva, že účastník konania porušil povinnosti, uložené mu zákonom o ochrane spotrebiteľa, zistené pri vykonanej kontrole SOI zo dňa 22.08.2018.
7.
Odvolací správny orgán k námietkam účastníka konania v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci konštatuje, že v prípade správnych deliktov podľa zákona o ochrane spotrebiteľa sa uplatňuje objektívna zodpovednosť podnikateľa, bez ohľadu na subjektívnu stránku správneho deliktu, ktorá sa v tomto prípade neuplatňuje. Zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu podnikateľa. Účastník konania je povinný po celú dobu predaja výrobkov spotrebiteľom zabezpečiť dodržiavanie zákona o ochrane spotrebiteľa, preto správny orgán neprijíma za dôvod hodný liberácie tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého dôvodom nedodržania jeho povinnosti je pochybenie na strane zamestnanca účastníka konania. Subjektom správnych deliktov právnických osôb môže byť len právnická osoba. Podstatnou skutočnosťou je teda nedodržanie zákonných povinností účastníka konania, ktoré vyžaduje zákon o ochrane spotrebiteľa. Tieto právne povinnosti smerujú najmä k ochrane práv spotrebiteľa a v prípade zistenia porušení zákona má správny orgán povinnosť postupovať podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a udeliť pokutu. Odvolací správny orgán preskúmal inšpekčný záznam zo dňa 22.08.2018 a vysvetlenie zamestnanca uvedené v tomto dokumente, avšak nesúhlasí s tvrdením účastníka konania, podľa ktorého dôvodom chýbajúceho označenia výrobkov bol prúd vzduchu z klimatizácie. Zamestnanec účastníka konania do vysvetlivky v inšpekčnom zázname zo dňa 22.08.2018 uviedol iba: „Počas kontroly som chýbajúce cenovky doplnil a výrobky po dobe spotreby som stiahol z predaja.“
8.
Odvolací správny orgán ďalej uvádza, že účastník konania vo svojom odvolaní poukazuje na fakt, že bezprostredne po zistení porušenia povinnosti podľa § 6 ods. 3 a podľa § 14 zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zabezpečené odstránenie kontrolou zistených nedostatkov. Odvolací správny orgán však nemôže posúdiť túto skutočnosť, ako dôvod zbavujúci účastníka konania zodpovednosti za nedodržanie zákonom stanovených povinností, pretože kontrolovaná osoba má povinnosť odstrániť kontrolou zistené nedostatky podľa § 7 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 128/2002 Z. z.“), tak aby bolo zabezpečené dosiahnutie zákonného stavu a odstránenie zistených nedostatkov. Odvolací správny orgán dopĺňa, že táto povinnosť - odstrániť kontrolou zistené nedostatky - nesúvisela s porušením právnych povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorých dodržiavanie mal účastník konania vo svojej prevádzkarni zabezpečiť už pred samotným výkonom kontroly.
9.
Odvolací správny orgán konštatuje, že v čase výkonu kontroly SOI dňa 22.08.2018 zamestnanec účastníka konania, ktorý uskutočňoval predaj výrobkov spotrebiteľom nebol odlíšený od spotrebiteľov označením alebo odevom. V prípade zistenia porušení zákona má správny orgán povinnosť postupovať podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a udeliť pokutu. Zákon o ochrane spotrebiteľa neumožňuje zbaviť účastníka konania zodpovednosti za porušenie predmetných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa zo subjektívnych dôvodov, ktoré by aj spočívali v nesprávnom plnení pracovných povinností zamestnancom predávajúceho. Je povinnosťou zamestnávateľa - účastníka konania zabezpečiť, aby zamestnanci, za pomoci ktorých vykonáva svoj predmet podnikania ovládali všetky postupy, tak aby bolo zabezpečené dodržiavanie príslušných zákonov, teda aj ustanovení zákona č. 128/2002 Z. z. a zákona o ochrane spotrebiteľa.
10.
Odvolací správny orgán sa nestotožňuje s tvrdením účastníka konania ohľadom splnenia povinnosti podľa § 10a ods. 1 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa. Inšpektori SOI na strane č. 4 inšpekčného záznamu zo dňa 22.08.2018 uviedli, že v prevádzkarni účastníka konania v čase kontroly sa nachádzal reklamačný poriadok, avšak ako ďalej uvádzajú spotrebiteľ nebol žiadnym spôsobom informovaný o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom a spotrebiteľ nebol informovaný ani v reklamačnom poriadku, ani iným vhodným spôsobom, taktiež nebol informovaný ani ústne pri kontrolnom nákupe.
11.
Odvolací správny orgán považuje skutkový stav za dostatočne preukázaný, pričom vychádzal zo zistení inšpektorov SOI v čase kontroly a neprijíma tvrdenia účastníka konania, podľa ktorých bol skutkový stav nesprávne zistený. Účastník konania v priebehu správneho konania, ale aj vo svojom odvolaní neuviedol také skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie právnych povinností, tak ako ich stanovuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Ďalej správny orgán uvádza, že v prípade kontroly uskutočnenej inšpektormi SOI ide o kontrolu, ktorú správny orgán účastníkovi konania vopred neohlasuje, ani nevykonáva na jeho žiadosť alebo návrh.
12.
Čo sa týka výšky uloženého postihu prvostupňový správny orgán uložil výšku postihu v zákonom stanovenej sadzbe do 66 400 €, pokuta vo výške 500,- EUR nie je vzhľadom na hornú hranicu sadzby represívna, naďalej plní preventívnu funkciu. K výške pokuty odvolací správny orgán uvádza, že v prípade zisteného porušenia zákona je správny orgán povinný pristúpiť k uloženiu postihu. Charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti, ako aj možné následky, ktoré spočívajú v poškodení spotrebiteľa odôvodňujú uloženie pokuty vo výške určenej v rozhodnutí inšpektorátu SOI. Pri ukladaní výšky pokuty správny orgán zobral do úvahy, že v prevádzkarni účastníka konania boli v čase kontroly zistené viaceré porušenia zákonných povinností. Výška pokuty je primeraná zisteným skutočnostiam a je uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby. Odvolací správny orgán tvrdenia uvádzané účastníkom konania posúdil ako subjektívne a také, ktoré nemôžu mať vplyv na výšku uloženej pokuty. Účastník konania je objektívne zodpovedný za dodržiavanie všetkých príslušných právnych predpisov vo svojej prevádzkarni. V prípade opakovaného porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa, zákon s týmto porušením spája prísnejšie sankcie, preto skutočnosť, že účastník konania neporušil opakovane svoje povinnosti neprijíma, ako dôvod hodný zníženia výšky pokuty uloženej prvostupňovým správnym orgánom. Správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na následky porušení zákonných povinností. Správny orgán vzal do úvahy aj fakt, že spotrebiteľovi bolo upreté právo na informácie, tak ako je definované zákonom o ochrane spotrebiteľa. Správny orgán prihliadol na skutočnosť, že účastník konania ponúkal na predaj pre spotrebiteľa výrobky, ktoré mal povinnosť stiahnuť z predaja, čo má priamy dosah na práva spotrebiteľa chránené zákonom. Zároveň správny orgán pri určení výšky pokuty postupoval v súlade so zásadou materiálnej rovnosti, vyjadrenou v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď pri určení výšky pokuty vychádzal z rozhodovacej praxe správnych orgánov v skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch.
II. Žaloba a žalobné dôvody 13. Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 27.09.2019 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobu, v ktorej uviedol, že už vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania resp. v námietkach proti inšpekčnému záznamu uvádzal, že v čase kontroly sa nachádzal v prevádzke žalobcu brigádnik pán J., ktorý nemal dostatok skúseností a prehľad o prevádzkovej dokumentácii ako aj o riadení a kontrole tovaru. Poukázal na to, že do inšpekčného záznamu z kontroly sa p. J. vyjadril, že cenové označenia tovaru neboli na mieste z dôvodu odfúknutia klimatizačnou jednotkou i keď každý tovar mal cenovku, čo hneď po upozornení správneho orgánu napravil. Rovnako kontrolovaný tovar ktorý bol po určenej dobe spotreby bol v čase kontroly stiahnutý z predaja, v otázke odlíšenia predávajúce a jeho zamestnancov od spotrebiteľa je v interných smerniciach klienta jasne uvedené, že pracovníci na prevádzke čerpacej stanice majú používať odev s označením loga firmy, ktorý mal aj p. J. v čase kontroly v skrinke na prezlečenie. Vo veci jasného a zrozumiteľného oboznámenia spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa táto informácia nachádzala v reklamačnom poriadku, ktorý sa nachádzal na viditeľnom mieste prevádzky, čo uviedli aj kontrolóri správneho orgánu v inšpekčnom zázname na strane 4. Ďalej žalobca namietal, že pri rozhodovaní o uložení pokuty sa správny orgán nevysporiadal s klientovými námietkami ktorý uviedol, ale len konštatoval, že jeho zistené nedostatky vedú k objektívnej zodpovednosti žalobcu. V zmysle § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, je správny orgán povinný pri rozhodovaní vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní a musí sa vyrovnať so všetkými návrhmi a námietkami účastníkov, čo správny orgán neurobil. Klientove návrhy na opakovanú kontrolu správny orgán neakceptoval, ani s jeho námietkami a návrhmi sa nezaoberal. Ďalej žalobca poukázal, že výška
pokuty je vzhľadom na okamžité odstránenie nedostatkov neúmerne vysoká a pre zamestnanca p. J., ktorý pracoval ako brigádnik je likvidačná, nakoľko v rámci interných predpisov porušil svojim konaním resp. nekonaním pracovnú disciplínu. Žalobca ďalej v žalobe konštatuje, že správny orgán ani žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav, keď nezobrali do úvahy, že v danom prípade ide o jednozmennú prevádzku s jedným zamestnancom, ktorý výhradne obsluhuje za predajným pultom a týmto pultom je oddelený od zákazníka. Preto aj pri predaji na prevádzke žalobcu, kde sa nachádza jeden pracovník za predajným pultom za ktorý nemá niekto iný prístup, je nespochybniteľné, že ide o zamestnanca
- predajcu na prevádzke žalobcu a žiaden zákon nehovorí, že by mal mať osobitné oblečenie, keď mal pripnutú menovku, o čom sa správny orgán v svojom protokole vôbec nevyjadruje. Pokiaľ ide o informáciu pre kupujúceho o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenie sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, táto informácia ako už bolo vyššie uvedené sa nachádzala v reklamačnom poriadku, ktorý sa nachádzal na viditeľnom mieste v prevádzke čerpacej stanice, čo uviedli aj kontrolóri správneho orgánu v inšpekčnom zázname na str. 4. Táto informácia bola k dispozícii všetkým kupujúcim a nikde v zákone sa nehovorí akým spôsobom má byť dotknutý subjekt informovaný. Ďalej žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, poukazuje na ustanovenia správneho poriadku § 3 ods. 4, § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 správneho poriadku, ďalej na § 46 správneho poriadku, § 47 ods. 3 správneho poriadku a na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č.6A 48/92-23 a z tohto vyvodzuje, že odôvodnenie ako obsahová náležitosť rozhodnutia vydaného správnym orgánom v správnom konaní musí predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu. Správny poriadok uvádza demonštratívnym spôsobom okolnosti ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov - skutkové a právne, pričom v prípade, keď správny orgán ukladá pokutu za správny delikt, nepostačuje uviesť, že pri uložení pokuty prihliadal na mieru zavinenia a výšku pokuty a že táto bola určená v rámci stanovenej sadzby. Správny orgán sa musí vysporiadať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty, inak je rozhodnutie nepreskúmateľné. Uvedený prípad platí aj pre žalobcu. Žalobca má za to, že žalovaný nedostatočne odôvodnil stotožnenie sa s výškou pokuty uloženej v prvostupňovom konaní, čím porušil vyššie uvedené ustanovenia správneho poriadku. V súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozhodnutia žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a to konkrétne na rozsudky sp. zn. 2Sžo 81/2007, 10Sža 15/2011, 1Sža 3/2008, 5Sžo 81/2010 ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 115/03.
14.
Na základe uvedeného máme zato, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, pričom nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čo je v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a g) Správneho súdneho poriadku dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia, lebo jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu. Žalobca preto žiada krajský súd, aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia
III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika
15.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 29.10.2019, keď uviedol, že žalobca uviedol vo svojej žalobe voči druhostupňovému správnemu rozhodnutiu vo veci, že zistenia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
16.
V prípade označenia tovarov predajnou cenou na prevádzke žalobcu mal správny orgán preukázané, že sa tieto nachádzali na pulte v prevádzkarni a neboli na svojom mieste len z dôvodu odfúknutia klimatizačnou jednotkou. Nešlo o úmyselné nesplnenie povinnosti, čo mal správny orgán zisťovať a preukázať. Správny orgán taktiež neúplne a nepresne zistil stav na prevádzke, a nakoľko ide o jednozmennú prevádzku s jedným zamestnancom, ktorý výhradne obsluhuje za pultom a je ním oddelený od zákazníka. V tomto prípade je teda nespochybniteľné, že ide o zamestnanca žalobcu a žiaden zákon nehovorí, že by mal mať osobitné oblečenie, keď mal pripnutú menovku.
17.
Zistenia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, informácia o alternatívnom riešení sporov ( podľa § 10a ods. 1 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa) sa nachádzala v reklamačnom poriadku, ktorý sa nachádzal v kontrolovanej prevádzkarni na viditeľnom mieste, o čom svedčí inšpekčný záznam na str. č. 4. Táto informácia bola dostupná všetkým kupujúcim a zákon neurčuje spôsob poskytovania tejto informácie. K uvedenému žalovaný uvádza, že inšpektori SOI v priebehu predmetnej kontroly dňa 22.08.2018 zistili v prevádzkarni žalobcu nedostatky v označovaní tovarov predajnou cenou, keď sa v ponuke na predaj nachádzalo 14 druhov výrobkov, ktoré neboli označené predajnou cenou a informácia o cene týchto výrobkov nebola inak vhodne sprístupnená. Uvedený nedostatok sa zistil pre konkrétne druhy výrobkov: Klasik Slivka kopčianska 0.2 L, DE ICER rozmrazovač zámkov Dynamax 50 ml, Klasik borovička inovecká 0.2 L, Klasik vodka 0.04 L, Klasik kopčianska hruška 0.04 L, Klasik kopčianska slivka 0.04 L, Klasik fernet citrus 0.04 L, Red Label alkohol 0.7 L, JIM BEAM alkohol 0.7 L, Chivas Regal alkohol 0.7 L, Jägermeister alkohol 0.7 L, Fernet stock citrus alkohol 0.5 L, Ballantines alkohol 0.05 L, Fernet klasik citrus alkohol 0.04 L. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že bez ohľadu na žalobcom uvádzaný dôvod nesplnenia jeho povinnosti označovať výrobok predajnou cenou a jednotkovou cenou, nesie objektívnu zodpovednosť za kontrolou zistené porušenie právnej povinnosti. Žalovaný taktiež uvádza, že išlo celkovo o 14 druhov výrobkov v ponuke žalobcu, ktoré neboli označené predajnou cenou. Ako uviedol zamestnanec žalobcu v inšpekčnom zázname z predmetnej kontroly dňa 22.08.2018, chýbajúce cenovky doplnil počas tejto kontroly.
18.
Inšpektori SOI taktiež v priebehu predmetnej kontroly zistili nedostatky v označovaní tovarov predajnou cenou, keď sa v ponuke na predaj nachádzalo 7 druhov výrobkov (Klasik Slivka kopčianska 0.2 L, Klasik borovička inovecká 0.2 L, Red Label alkohol 0.7 L, JIM BEAM alkohol 0.7 L, Chivas Regal alkohol 0.7 L, Jägermeister alkohol 0.7 L, Fernet stock citrus alkohol 0.5 L), ktoré neboli označené jednotkovou cenou. Správne orgány nemali možnosť v tejto situácií konať inak, ako konštatovať zodpovednosť žalobcu za nesplnenie jeho povinnosti podľa § 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Hoci sa snaží žalobca zľahčovať svoj správny delikt, jednoznačná informácia o cene je jedným z hlavných kritérií pri rozhodovaní spotrebiteľa o tom, či pristúpi ku kúpe predávaných výrobkov. Neoznačením výrobkov informáciou o cene teda spotrebiteľovi nie je umožnené vykonať kvalifikované rozhodnutie o kúpe určitého výrobku, poskytnutej služby a je mu tiež znemožnené vykonať kontrolu správnosti účtovania po uskutočnení kúpy výrobku. Spotrebiteľ je ukrátený jednak na svojom práve na informácie a tiež je ohrozené právo na ochranu jeho ekonomických záujmov, pretože práve jednotková cena je z hľadiska komparácie kritériom porovnania cien daného výrobku s inými výrobkami.
19.
Žalovaný ďalej konštatuje, že v čase výkonu kontroly SOI dňa 22.08.2018 zamestnanec žalobcu, ktorý uskutočňoval predaj výrobkov spotrebiteľom nebol odlíšený od spotrebiteľov označením alebo odevom. Správne orgány konštatovali porušenie povinnosti podľa § 15 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný odmieta nepodložené tvrdenie žalobcu, podľa ktorého bol jeho zamestnanec v čase predmetnej kontroly SOI označený alebo mal odev, ktorý ho odlišoval od spotrebiteľa.
20.
K ďalšiemu porušeniu zákona žalobcom - pred uzavretím zmluvy, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v
prípadoch ustanovených zákonom č. 391/2015 Z. z. žalovaný uvádza, že cieľom zákona č. 391/2015 Z. z. je vytvorenie novej možnosti pre spotrebiteľov riešiť svoj spor s predávajúcim rýchlo, efektívne, menej formálne a predovšetkým bezplatne, resp. len s minimálnymi nákladmi. Ide o dosiahnutie zmierlivého riešenia, resp. dohody medzi spotrebiteľom a predávajúcim o vyriešení sporu, ktorá sa po súhlase oboch strán s jej znením stáva záväzným právnym podkladom. Žalobca má teda povinnosť zabezpečiť informovanie spotrebiteľa podľa § 10a ods. 1 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa. Z inšpekčného záznamu taktiež vyplýva opak tvrdenia žalobcu, keď inšpektori SOI na str. č. 5 v inšpekčnom zázname zo dňa 22.08.2018 uviedli, že spotrebiteľ nebol informovaný o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom ani v reklamačnom poriadku, ani iným vhodným spôsobom napr. ústne pri uskutočnení kontrolného nákupu inšpektormi SOI. Zamestnanec žalobcu pri kontrole ani pri jej ukončení nenamietal tento záver inšpektorov ani sa k tomuto zisteniu písomne do inšpekčného záznamu nevyjadril. Inšpektori SOI takto zabezpečili žalobcovi možnosť vyjadrenia sa ku kontrolným zisteniam aj priamo na mieste a bezprostredne v čase ukončenia kontroly. Reprezentantom žalobcu bola v tomto prípade fyzická osoba - zamestnanec žalobcu, ktorý bol prítomný v prevádzkarni a žalobca prostredníctvom svojich zamestnancov zabezpečuje poskytovanie predaja výrobkov a služieb, logicky teda vyplýva, že inšpektori SOI spolupracujú pri výkone kontroly práve s týmito osobami. Pre posúdenie zodpovednosti predávajúceho je rozhodujúci stav zistený v čase kontroly. Žalobca v priebehu správneho konania poskytol správnym orgánom reklamačný poriadok s informáciou o alternatívnom riešení sporov, avšak táto povinnosť - odstrániť kontrolou zistené nedostatky - nesúvisela s porušením právnych povinností podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorých dodržiavanie mal žalobca vo svojej prevádzkarni zabezpečiť už pred samotným výkonom kontroly.
21.
Zistenie skutkového stavu je teda nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čoho následkom je vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaným. Uvedené skutočnosti sú dôvodom na zrušenie predmetného rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a g) SSP. Žalobca ďalej uvádza znenia § 3 ods. 4, § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Ďalej žalobca uvádza záver Vrchného súdu v Prahe č. k. 6 A 48/92-23, ktorý sa vzťahuje na odôvodnenie správneho rozhodnutia. Žalobca taktiež uvádza, že odôvodnenie musí byť presvedčivé vo vzťahu k správnosti postupu správneho orgánu, zákonnosti rozhodnutia s cieľom dosiahnutia plnenia zákonných povinností fyzickými a právnickými osobami. Riadne odôvodnenie je dôležité aj z hľadiska následnej kontroly orgánov, ktoré majú oprávnenie preskúmavať rozhodnutia a presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov účastníkom konania. Správny poriadok uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Správny orgán musí v odôvodnení reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Taktiež musí uviesť aké dôkazy boli vykonané, ich hodnotenie, prečo neboli vykonané iné navrhované dôkazy a ako sa vyrovnal správny orgán s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Žalobca ďalej uvádzal, náležitosti právneho posúdenia. Správny orgán sa taktiež musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty.
22.
Správny orgán neodôvodnil stotožnenie sa s výškou pokuty udelenej prvostupňovým správnym orgánom. S poukazom na § 47 ods. 3 správneho poriadku má žalobca za to, že správny orgán nedostatočne odôvodnil výšku pokuty, keď prihliadol len na zákonné ustanovenia a zásadu materiálnej rovnosti. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán opomenul uviesť a vysvetliť všetky okolnosti, na ktoré prihliadli. K odôvodneniu rozhodnutia ďalej žalobca uvádza záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozsudku sp. zn. 2 Sžo 81/2007, v ktorom súd popísal obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia a funkcie odôvodnenia. Žalobca taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/15/2011 a sp. zn. 1Sža/3/2008, v ktorých súd poskytol svoje stanovisko k obsahovým a formálnym náležitostiam rozhodnutia, so zameraním na odôvodnenie rozhodnutia. Ohľadom práva účastníka konania na riadne a presvedčivé odôvodnenie sa taktiež zaoberá rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/81/2010. Súd v tomto rozsudku konštatoval, že odôvodnenie, ktoré nie je riadne a vyčerpávajúce predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie pred orgánmi štátnej správy, rozhodnutie nie je možné odôvodniť len odkazom na listinné dôkazy a zákonné ustanovenia. Žalobca taktiež uvádza z uznesenia ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 15/03 konštatovanie súdu, podľa ktorého súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie je
aj právo na riadne odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
23.
Na základe uvedeného považuje žalobca rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, čo viedlo k následkom uvedeným v § 191 ods. 1 písm. d) a g) Správneho súdneho poriadku a čo je dôvodom pre zrušenie tohto rozhodnutia. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného narúša princíp právnej istoty. Žalovaný na záver uvádza, že vykonáva podnikateľskú činnosť od roku 1993 a striktne dodržiava zákon a právne predpisy vzťahujúce sa na jeho činnosť a snaží sa vytvoriť pre svojich zamestnancov a zákazníkov čo najlepšie podmienky. Žalobca žiada o zníženie pokuty udelenej žalobcom, ktorú finančne zhmotní zamestnancovi prevádzky, čo sa prejaví negatívnym spôsobom na majetku jeho rodiny.
24.
K uvedenému žalovaný uvádza, že skutkový stav považoval za dostatočne preukázaný, pričom vychádzal zo zistení inšpektorov SOI v čase kontroly a neprijal tvrdenia žalobcu, podľa ktorých bol skutkový stav nesprávne zistený. Žalobca v priebehu správneho konania, ale aj vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci neuviedol také skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie právnych povinností, tak ako ich stanovuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Predmetné rozhodnutie je odôvodnené podľa požiadaviek zákona, keďže súčasťou rozhodnutia č. SK/0120/99/2019 zo dňa 15.07.2018 je odôvodnenie podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku a v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný v prípade žalobcu nerozhodol rozdielne oproti iným podobným prípadom. Žalovaný posúdil žalobcov prípad individuálne, vzhľadom na preukázaný skutkový stav, pričom pre určenie výšky pokuty boli zohľadnené všetky zákonom požadované kritéria podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný správny orgán sa zaoberal odvolacími dôvodmi žalobcu vo svojom rozhodnutí č. SK/0120/99/2019 zo dňa 15.07.2018, správne orgány zohľadnili všetky vyjadrenia žalovaného predložené správnym orgánom v priebehu správneho konania a pred jeho samotným začiatkom, vyjadrenia žalovaného v čase kontroly SOI a po jej ukončení. Z podkladov k rozhodnutiu jasne vyplýva, že žalobca porušil povinnosti, uložené mu zákonom o ochrane spotrebiteľa, zistené pri vykonanej kontrole SOI zo dňa 22.08.2018. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia č. SK/0120/99/2019 zo dňa 15.07.2018 podrobne popísal a vysvetlil porušenia zákona zistené v prevádzkarni žalobcu, zachytil zistený skutkový stav a poskytol aj právny rozbor týchto skutočností. Žalovaný vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v čom spočíva porušenie zákonných povinností a odmietol tvrdenia žalobcu, ktorých cieľom bolo zbavenie sa zodpovednosti za správny delikt alebo zľahčovanie jeho závažnosti. Žalovaný taktiež uviedol, ktoré námietky žalobcu neprijíma a z akého dôvodu na ne nemožno prihliadať. V žiadnom prípade teda nie je možné prijať záver, podľa ktorého žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie len odkazom na listinné dôkazy a zákonné ustanovenia, resp. že neposkytol riadne odôvodnenie svojho rozhodnutia.
25.
K výške pokuty žalovaný uvádza, že v prípade zisteného porušenia zákona je správny orgán povinný pristúpiť k uloženiu postihu. Charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia povinnosti, ako aj možné následky, ktoré spočívajú v poškodení spotrebiteľa odôvodňujú uloženie pokuty vo výške určenej v rozhodnutí inšpektorátu SOI. Ako žalovaný uviedol aj vo svojom rozhodnutí č. SK/0120/99/2019 zo dňa 15.07.2018 v časti, v ktorej sa venuje výške pokuty pri ukladaní výšky pokuty správny orgán zobral do úvahy, že v prevádzkarni žalobcu boli v čase kontroly zistené viaceré porušenia zákonných povinností. Žalovaný taktiež vysvetlil, prečo nemohli byť argumenty žalobcu zohľadnené tak, aby predstavovali dôvod na zníženie uloženej pokuty prvostupňovým správnym orgánom. Žalovaný vzal do úvahy aj fakt, že spotrebiteľovi bolo upreté právo na informácie, tak ako je definované zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný prihliadol na skutočnosť, že žalobca ponúkal na predaj pre spotrebiteľa výrobky, ktoré mal povinnosť stiahnuť z predaja, čo má priamy dosah na práva spotrebiteľa chránené zákonom. Zároveň žalovaný pri určení výšky pokuty postupoval v súlade so zásadou materiálnej rovnosti, vyjadrenou v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku, keď pri určení výšky pokuty vychádzal z rozhodovacej praxe správnych orgánov v skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch. Žalovaný pri ukladaní pokuty zohľadnil účel zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorým je ochrana zdravia, ale aj
ekonomických záujmov spotrebiteľa, preto nie je zanedbateľná skutočnosť, že predajom výrobkov, u ktorých uplynula doba ich najneskoršej spotreby, hrozí riziko ohrozenia majetku spotrebiteľa, keďže išlo o výrobky, ktoré po uplynutí doby spotreby nemusia mať také vlastnosti, aké by spotrebiteľ od týchto výrobkov za bežných okolností očakával. Žalovaný pri určovaní výšky pokuty vzal do úvahy aj to, že žalobca porušil povinnosti predávajúceho pred uzavretím zmluvy, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených zákonom č. 391/2015 Z. z. Žalovaný zohľadnil aj preukázané porušenie § 14a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ je ukrátený jednak na svojom práve na informácie a tiež je ohrozené právo na ochranu jeho ekonomických záujmov. Žalovaný prihliadol aj na skutočnosť, že predávajúci v prevádzkarni, ktorý v čase kontroly prišiel do styku so spotrebiteľmi (v tomto prípade inšpektormi SOI) nemal označenie alebo odev, ktoré ho odlíšilo od spotrebiteľa.
26.
Žalovaný taktiež uvádza, že správne orgány primerane určili výšku pokuty zodpovedajúcu porušeniam zákona, zisteným v čase kontroly v prevádzkarni žalobcu. Žalobca porušil a ohrozil záujmy spotrebiteľa priznané mu zákonom o ochrane spotrebiteľa, tak ako žalovaný už uviedol vyššie vo svojom vyjadrení. Zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby a predpokladom vzniku zodpovednosti za túto kategóriu správneho deliktu, kde sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti, nakoľko sa jedná o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť žalobcu. Správny orgán nepreukazuje úmysel v konaní, zavinenie sa v tomto prípade neskúma. Žalovaný je toho názoru, že neexistujú podmienky pre postup podľa § 198 Správneho súdneho poriadku, keďže sankcia nie je neprimeraná povahe skutku a nemá pre žalobcu likvidačný charakter.
27.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojej advokátky dňa 11.12.2019, v ktorej žalobca uviedol, že v rámci stanovenej lehoty predkladá vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného a uvádza, že na prevádzkach čerpacích staníc sú pracovníci jednoznačne odlíšení od zákazníkov, alebo iných osôb, o čom predkladá fotodokumentáciu. Ďalej uviedol, že predmetom kontroly bol tovar uložený v kiosku čerpacej stanice o rozmeroch 2,80 x 4,60, spolu vo výmere 12,88 m2. Na čerpacej stanici môžu tankovať maximálne 2 vozidlá, kde prídu do kiosku hlavne vodiči vozidiel. Z toho vyplýva, že v kiosku sa nachádzajú dvaja zákazníci a predávajúci. Zásoby tovaru v kiosku sú minimálne v hodnote do 1.000,- EUR. O tejto skutočnosti opätovne predložil fotodokumentáciu. Žalobca ďalej v replike uviedol, že z inšpekčného záznamu zo dňa 28.8.2019, ktorý bol urobený v čase od 9,35 do 10,40 je zrejmé na základe vystaveného pokladničného dokladu č. 8, že pred kontrolórmi boli len siedmi zákazníci na prevádzke. Všetky tovary, ktoré nemali cenovky, boli uložené za pultom obsluhy, teda za chrbtom pracovníka. Informácie o tovare sa nachádzajú jednak na cenovkách a jednak na displeji, kde si každý zákazník môže skontrolovať predajnú cenu tovaru, ako aj jednotkovú cenu. Ide o špecifický prípad, kedy sa tovar nenachádza v regáli predajného priestoru, ale za obslužným pultom, to znamená, že informácie o cenách sú uvedené na displeji. To, že brigádnik nepredložil reklamačný poriadok neznamená, že sa nenachádzal na čerpacej stanici. Na každej čerpacej stanici sa takýto reklamačný poriadok s alternatívnym riešením sporov nachádza.
28.
Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
IV. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava
29.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (3) Výrobky, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby, sa nesmú uviesť na trh po uplynutí doby spotreby. Predávajúci je povinný takéto výrobky najneskôr v posledný deň doby spotreby stiahnuť z trhu.
Podľa § 10a ods. 1 písm. k) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(1) Predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť k) informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom.
Podľa § 14 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
Predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene 10) predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. Ak je podmienkou na kúpu výrobku alebo poskytnutie služby kúpa iného výrobu alebo poskytnutie inej služby, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene tohto iného výrobku alebo o cene tejto inej služby spolu s cenou za predávaný výrobok alebo poskytovanú službu.
Podľa § 14a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (1) Predávajúci je povinný označiť výrobok predajnou cenou a jednotkovou cenou. Jednotková cena nemusí byť vyznačená, ak je zhodná s predajnou cenou.
Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (3) Predávajúci a jeho zamestnanci v prevádzkarni, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, musia mať označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa; táto povinnosť sa nevzťahuje na predaj na trhových miestach. 20)
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (1) Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur, ak odsek 6 neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 4 a ods. 5 Správneho poriadku (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
30.
Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko obaja účastníci s takýmto postupom súhlasili, resp. nepožiadali o nariadenie pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov z pohľadu žalobných dôvodov, ktorý je v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný, dospel k záver o nedôvodnosti žaloby.
31.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobcovi bola uložená pokuta za 5 čiastkových porušení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré spočívali:
- povinnosti stiahnuť z trhu výrobky, ktoré pre svoje vlastnosti majú určenú dobu spotreby, najneskôr v posledný deň spotreby v zmysle § 6 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
- povinnosti predávajúceho pred uzavretím zmluvy, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom v zmysle § 10a ods. 1 písm. k) zákona č. 250/2007 Z. z.
- povinnosti predávajúceho informovať spotrebiteľa o cene predávaného výrobku a zreteľne označiť výrobok cenou alebo informáciu o cene, inak vhodne sprístupniť v zmysle § 14 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
- povinnosti predávajúceho označiť výrobok jednotkovou cenou v zmysle § 14a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
- povinnosti predávajúceho zabezpečiť, aby predávajúci a jeho zamestnanci v prevádzkarni, ktorí prichádzajú do styku so spotrebiteľom, mali označenie alebo odev, ktoré ich odlíši od spotrebiteľa v zmysle § 15 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
32.
Pri jednotlivých čiastkových skutkoch ďalej súd zistil, že prvostupňový správny orgán a žalovaný jednoznačným spôsobom opisujú skutok, v ktorom uvádzajú ako pri kontrole zistili porušenia vyššie uvedených ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a jednotlivé čiastkové skutky sú jasne a zrozumiteľne uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu postup žalovaného pri zamietnutí odvolania a potvrdenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie resp. rozhodnutie žalovaného dostatočným spôsobom neobsahuje skutkové a právne posúdenie veci je nedôvodný. Z obsahu oboch rozhodnutí krajský súd dospel k jednoznačnému záveru, akých porušení sa žalobca pri jednotlivých čiastkových skutkoch dopustil. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný poukazujú na príslušné ustanovenie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom v odôvodnení oboch rozhodnutí je jednoznačne uvedené, že pri kontrole vykonanej pracovníkmi Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre trnavský kraj, boli uvedené porušenia zistené a tieto porušenia boli zaznamenané aj v inšpekčnom zázname zo dňa 22.08.2018.
33.
V inšpekčnom zázname bolo zaznamenané, že pracovníci inšpektorátu pri výkone kontroly zistili, že pri 14-tich druhoch výrobkov bolo zistené, že tieto sú ešte v predaji, napriek tomu, že im uplynula doba spotreby, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej z inšpekčného záznamu vyplýva, že pri 7-mich druhoch výrobkov bolo zistené, že tieto nie sú označené jednotkovou cenou, čím bolo porušené ust. § 14a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Jednotlivé výrobky boli vypísané v inšpekčnom zázname. Ďalej inšpekčný záznam konštatuje, že pri inšpekcii bolo zistené, že žalobca žiadnym spôsobom neinformuje spotrebiteľov o možnosti alternatívneho riešenia sporov v prevádzkarni a v čase kontroly sa tieto informácie nenachádzali na viditeľnom mieste, kde by sa mohol spotrebiteľ s týmito možnosťami oboznámiť. Ďalej inšpekčný záznam obsahuje aj záznam o tom, že pri odlíšení zamestnancov predávajúceho bolo zistené, že zamestnanec predávajúceho predavač N. J. v prevádzkarni prichádzal do styku so spotrebiteľom, nemal označenie alebo odev, ktoré by ho od spotrebiteľa odlíšil a ďalej inšpekčný záznam obsahuje aj skonštatovanie pracovníkov inšpektorátu, že na niektorých výrobkoch ktoré boli konkrétne vypísané v inšpekčnom zázname, chýbalo zreteľné označenie ceny týchto výrobkov a informácia o cene.
34.
Uvedený inšpekčný záznam bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a vlastne kopíruje všetky konštatovania, ktoré sa v tomto inšpekčnom zázname zapísali pracovníkmi kontroly.
35.
V súvislosti s jednotlivými námietkami žalobcu krajský súd uvádza nasledovné: Pokiaľ ide o námietku, že pracovník žalobcu ktorý sa nachádzal v čase kontroly na prevádzke potom ako kontrolóri skonštatovali porušenie povinností týkajúcich sa povinnosti predávajúceho voči spotrebiteľovi v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z., tento pracovník vykonal nápravu všetkých porušení a to že stiahol z obehu výrobky ktoré boli po dátume spotreby, ďalej že dal na miesta cenovky ktoré boli odfúknuté klimatizačnou jednotkou z výrobkov, ktoré podľa názoru inšpektorov neboli označené takouto cenovkou, krajský súd poznamenáva, že skutočnosť, že k náprave porušení došlo až po výkone kontroly, nemá žiadny vplyv na skonštatovanie toho, že k porušeniu vyššie uvedených ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z zo strany žalobcu došlo. To, že žalobca napravil čiastkové porušenia po výkone kontroly, bolo jeho povinnosťou, pretože v prípade, že by tieto nedostatky neodstránil, hrozila by mu pri ďalšej kontrole opätovná pokuta.
36.
Pokiaľ ide o námietku, že u zamestnanca N. J., ktorý sa nachádzal na prevádzke v čase kontroly ide o brigádnika, ktorý nemal riadne oblečenie, ktoré by ho odlišovalo od spotrebiteľa, len preto že sa jednalo o osobou ktorá na prevádzke brigádovala a že tento pracovník mal odev odlišujúci ho od spotrebiteľov v skrinke, tak táto námietka je nedôvodná, pretože brigádnik ktorý vykonával prácu pre žalobcu, mal byť riadne poučený o povinnosti ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
37.
Rovnako krajský súd považuje za nedôvodnú aj námietku, že tento pracovník vykonával prácu za pultom, kde nemajú prístup iné osoby, teda bolo zjavné, že sa jedná o pracovníka žalobcu a teda bolo zjavné, že nejde o spotrebiteľa, táto námietka je rovnako nedôvodná, pretože ustanovenie § 15 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. jednoznačne ukladá povinnosť zabezpečiť, aby predávajúci a jeho zamestnanci v prevádzkarni, ktorí prichádzajú so spotrebiteľom, mali označenie alebo odev, ktorý je odlišný od spotrebiteľa.
38.
V súvislosti s námietkou, že na niektorých výrobkoch neboli cenovky, len z dôvodu, že tieto cenovky boli odfúknuté klimatizačnou jednotkou, tak krajský súd poznamenáva, že bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť, aby každý výrobok označenie cenovky mal, v prípade, že došlo k odfúknutiu týchto cenoviek z týchto výrobkov, bolo potrebné, aby pracovník prevádzkarne túto chybu napravil a tieto cenovky umiestnil na pôvodné miesta na výrobkoch.
39.
V súvislosti s námietkou týkajúcou sa skutočnosti, že informácia pre spotrebiteľov o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov, bola prístupná pre spotrebiteľov v reklamačnom poriadku, tak krajský súd poznamenáva, že tento reklamačný poriadok mohol obsahovať takúto informáciu, avšak žalobca mal takúto skutočnosť oznámiť spotrebiteľom jasným a zrozumiteľným spôsobom, že možnosť obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov je riešená v tomto reklamačnom poriadku a túto informáciu mal sprístupniť spotrebiteľom na viditeľnom mieste tak ako mu to určuje ustanovenie § 10a ods. 1 písm. k) zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré ukladá predávajúcemu, aby pred uzatvorením zmluvy spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámil informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. To, že sa takáto možnosť nachádzala v reklamačnom poriadku, ako tvrdí žalobca, nie je pre spotrebiteľa jasné a zrozumiteľné oznámenie, tak ako to vyžaduje zákon.
40.
V súvislosti s námietkou porušenia ustanovenia § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní, podľa ktorého sa správne orgány nevyrovnali so všetkými námietkami a návrhmi a teda nedostatočne zistili skutkový stav, krajský súd poznamenáva, že táto námietka nebola jasným spôsobom špecifikovaná zo strany žalobcu a preto ju krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
41.
V súvislosti s judikatúrou, ktorú uvádza žalobca v žalobe, táto judikatúra sa týka otázky nevyhnutných obsahových náležitostí rozhodnutia a odôvodnenia, krajský súd k tejto judikatúre poznamenáva, že s touto judikatúrou je oboznámený, avšak nie je mu jasné, prečo žalobca uvedenú judikatúru v danom prípade uvádza, keďže podľa názoru súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je jasné, zrozumiteľné, prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad pre vydanie oboch rozhodnutí. Tak isto sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôkazmi, ktoré boli zaznamenané v priebehu administratívneho konania, pričom pokiaľ ide o skutkový stav, tento bol náležite zistený, právne posúdenie veci bolo jednoznačné a zrozumiteľné, takže podľa názoru krajského súdu zo strany správnych orgánov nedošlo k žiadnemu pochybeniu pri vydaní napadnutého rozhodnutia.
42.
Záverom krajský súd poznamenáva, že pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, tak v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je možné pre porušenie povinností ustanovených týmto zákonom uložiť za priestupky ktorých sa dopustil žalobca, pokutu do 66 400,- Eur. Krajský súd dospel k záveru, že uloženie pokuty bolo zákonné, pretože táto pokuta bola uložená na dolnej hranici zákonom povolenej sadzby, pričom je pravdou, že išlo zo strany žalobcu len o drobné priestupky na úseku ochrany spotrebiteľa, avšak išlo o 5 čiastkových priestupkov, ktoré tým, že ide o viacero priestupkov, zvyšujú spoločenskú nebezpečnosť konania žalobcu, aj keď v niektorých prípadoch možno konštatovať, že išlo o konanie žalobcu, ktoré spočívalo v nedbanlivostnom prístupe zamestnanca žalobcu k plneniu si svojich pracovných povinností.
43.
V súvislosti s výškou uloženej pokuty krajský súd zistil, že prvostupňový správny orgán výšku uloženej pokuty síce zdôvodnil dosť povrchne, avšak odvolací orgán jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo došlo k uloženiu pokuty vo výške 500,- Eur, keď skonštatoval, že nejde o represívnu pokutu, ale skôr preventívnu pokutu, ktorá má plniť preventívnu funkciu, keďže k výške pokuty musel správny orgán pristúpiť vzhľadom na porušenie povinností žalobcu v súvislosti so zákonom o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom výška pokuty bola podľa názoru žalovaného primeraná k zisteným okolnostiam a uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby, keď bolo skonštatované, že účastník konania t. j. žalobca je objektívne zodpovedný za dodržiavanie všetkých príslušných právnych predpisov vo svojej prevádzkarni.
44.
Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že výška uloženej pokuty je primeraná rozsahu porušenia povinností predávajúceho v súvislosti s právami spotrebiteľa a že táto pokuta bola uložená v minimálnej hranici zákonom stanovenej sadzby a že plní len preventívno-výchovnú funkciu a nejde o pokutu represívnu.
45.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
46.
O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal trovy konania, nakoľko u žalovaného ide o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len výnimočne a takéto dôvody v danom prípade krajský súd nezistil.
47.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva ( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.