Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ek/685/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: BUAK Bauarbeiter-, Urlaubs- und Abfertigungskasse, so sídlom Kliebergasse 1A, 1050 Viedeň, IČ: ATU-37727304, právne zast.: MARKECHOVA JMJ LEGAL, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava

- Nové Mesto, IČO: 45 606 960, proti povinnému: ESIN construction, a. s., so sídlom Robotnícka 2779, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 44 318 596, právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454, o vymoženie pohľadávky 11 132,60 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Eva Šteinerová, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 147 719, pod sp. zn. 340 EX 140/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a. II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 175,06 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručený súdu dňa 20.03.2020, domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 11 132,60 Eur s príslušenstvom na základe cudzieho exekučného titulu vykonateľného v Slovenskej republike - Rozsudok pre zmeškanie vydaný Súdom pre pracovné a sociálne veci Viedeň dňa 08.11.2019, sp. zn. m (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 15.04.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Eva Šteinerová, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 147 719, ktorý ju vedie pod sp. zn. 340 EX 140/20. 3. Upovedomenie o začatí exekúcie, bolo povinnému doručené dňa 16.04.2020 do elektronickej schránky. Dňa 04.05.2020 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na účinnosť o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“) súd konštatuje, že návrh povinného bol podaný v zákonnej lehote. Túto skutočnosť súd vyhodnotil s poukazom na ustanovenie písmeno a) . Takto podaný návrh má odkladný účinok. 4. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s prílohami, a svojím vyjadrením. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe. 5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie nakoľko je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné a tiež z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný k skutočnostiam, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu uviedol, že predmetné rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať mu

nebolo doručené. Z uvedeného dôvodu mu bola odňatá možnosť sa voči tomuto rozhodnutiu brániť v základnom konaní dostupnými opravnými prostriedkami. Podľa názoru povinného z dôvodu nedoručenia rozhodnutia je zrejmé, že tento rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Povinný v tejto súvislosti uviedol, že v prípade, ak by sa o vydanom rozhodnutí dozvedel inak ako z upovedomenia o začatí exekúcie, celkom určite by voči nemu uplatnil dostupné opravné prostriedky, poukazujúc na to, že konanie, ktoré k vydaniu tohto rozhodnutia viedlo považuje povinný za nezákonné, a to okrem iného aj z dôvodu nedostatku, resp. úplnej absencie právomoci konajúceho súdu, čo zakladá nulitu vydaného rozhodnutia, ako aj z dôvodu porušenia práva konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku. Ďalej povinný poukázal na dôvod zamietnutia uznania rozhodnutia vydaného orgánom (súdom) cudzieho štátu v zmysle ust. Článku 45 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 (o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Podľa povinného každé rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom musí bez výnimky spĺňať požiadavky tak materiálnej ako aj formálnej vykonateľnosti. V prípade, ak čo i len jednu z uvedených požiadaviek vydané rozhodnutie nespĺňa, je to bez ďalšieho dôvod na to, aby súd predmetnú exekúciu zastavil, a to bez ohľadu na štádium exekučného konania, ako aj bez ohľadu na to, či na predmetný nedostatok poukázal povinný, alebo ho exekučný súd zistil vlastnou činnosťou. Povinný poukázal na to, že došlo k závažnému procesnému pochybeniu súdu konajúceho v základnom konaní, ktoré zakladá vadu tak formálnej ako aj materiálnej zložky vykonateľnosti exekučného titulu a v dôsledku ktorej došlo k nezákonnému vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti vydaného rozhodnutia a to navyše súdom, ktorý na vydanie takéhoto rozhodnutia nemal založenú právomoc. Na záver svojho podania povinný uviedol, že žiada, aby súd exekúciu zastavil a priznal povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 100%. 6. K návrhu povinného sa vydaril aj oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom podaní zo dňa 12.05.2020 uviedol, že s návrhom povinného nesúhlasí a trvá na riadnom vykonaní exekúcie. Oprávnený uviedol, že tvrdenie povinného o nedoručení exekučného titulu je nepravdivé. Uvedené je podľa oprávneného preukázané aj na Osvedčení o doručení písomnosti vydané Okresným súdom Považská Bystrica dňa 09.01.2020 (ďalej len „Osvedčenie“), z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozsudok bol povinnému doručený dňa 19.12.2019 na adrese jeho sídla. Zároveň z Osvedčenia vyplýva, že rozsudok bol povinnému doručovaný povinnému poštou s pripojeným potvrdením o prevzatí adresátom. Podľa oprávneného povinný mal možnosť namietať neznalosť jazyku, v ktorom sa viedlo základné konanie, resp. v ktorom bol vydaný rozsudok a o tomto svojom práve bol i riadne poučený. Zároveň oprávnený uviedol, že z osvedčenia podľa čl. 53 Nariadenia č. 1215/2012, ktoré oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie, jednoznačne vyplýva (bod 4.3.2), že povinnému bola doručená i písomnosť, ktorou sa začalo konanie, t. j. žaloba, a to dňa 05.08.2019. Predmetné osvedčenie preukazuje v bode 4.5.1 taktiež skutočnosť, že rozsudok bol povinnému doručený, a to dňa 19.12.2019. S ohľadom na uvedené oprávnený považuje tvrdenia povinného o nedoručení exekučného titulu za irelevantné. Oprávnený k tvrdeniu povinného ohľadom nedostatku, resp. úplnej absencie právomoci konajúceho rakúskeho súdu uviedol, že toto tvrdenie je nesprávne. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na čl. 6 Smernice č. 96/71/ES z 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Právomoc rakúskeho súdu bola podľa oprávneného daná, nakoľko pracovníci povinného boli vyslaní na územie Rakúskej republiky a jedná sa o prípad uvedený v čl. 6 Smernice. Oprávnený v súvislosti s právomocou súdu poukázal na Rozsudok Európskeho súdneho dvora z 28. februára 2019 vo veci C 579/17, v ktorom Európsky súdny dvor potvrdil vykonateľnosť rozhodnutí vydaných Súdom pre pracovné a sociálne veci Viedeň vo veciach vyplývajúcich zo zákona BUAG (zákon o nároku na dovolenku a na odstupné pre robotníkov v stavebníctve). Na záver svojho podania oprávnený uviedol, že žiada, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 100%. 7. Poverený súdny exekútor vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa doručovania, pričom konštatoval, že návrh povinného na zastavenie exekúcie. 8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa § 45 odsek 2 písmeno b) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike. 14. Podľa § 46 odsek 1 Exekučného poriadku potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul a) podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa, b) podľa § 45 ods. 2 písm. a) Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutia inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie, okrem rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktoré opatrí potvrdením o vykonateľnosti ministerstvo; tieto orgány pri potvrdzovaní vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutia, c) podľa § 45 ods. 2 písm. b) orgán cudzieho štátu, v ktorom bol exekučný titul vydaný, d) v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa. 15. Podľa čl. 2 písmeno a) Nariadenia na účely tohto nariadenia „rozsudok“ je každé rozhodnutie súdu alebo tribunálu členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozhodnutia alebo exekučného príkazu, ako aj rozhodnutia o určení trov alebo výdavkov súdnym úradníkom. 16. Podľa čl. 2 písmeno d) Nariadenia na účely tohto nariadenia „členský štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom bol, podľa okolností veci, vydaný rozsudok, schválený alebo uzavretý súdny zmier, alebo v ktorom bola úradne vyhotovená alebo zaregistrovaná verejná listina. 17. Podľa čl. 2 písmeno e) Nariadenia na účely tohto nariadenia „dožiadaný členský štát“ je členský štát, v ktorom sa dovoláva uznania rozsudku alebo v ktorom sa žiada o výkon rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny. 18. Podľa čl. 2 písmeno f) Nariadenia a účely tohto nariadenia „súd pôvodu“ je súd, ktorý vydal rozsudok, ktorého uznania sa dovoláva, alebo o ktorého výkon sa žiada. 19. Podľa čl. 36 odsek 1 Nariadenia rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. 20. Podľa čl. 37 odsek 1 Nariadenia účastník, ktorý sa chce v určitom členskom štáte dovolávať rozsudku vydaného v inom členskom štáte, predloží: a) vyhotovenie rozsudku, ktoré spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti a b) osvedčenie vydané podľa článku 53. 21. Podľa čl. 39 Nariadenia rozsudok vydaný v členskom štáte, ktorý je v tomto členskom štáte vykonateľný, je vykonateľný v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie jeho vykonateľnosti. 22. Podľa čl. 40 Nariadenia vykonateľný rozsudok je zo zákona spojený s oprávnením prijať akékoľvek ochranné opatrenia, ktoré existujú v právnom poriadku dožiadaného členského štátu. 23. Podľa čl. 41 odsek 1 Nariadenia S výhradou ustanovení tohto oddielu sa výkon rozsudkov vydaných v inom členskom štáte spravuje právnym poriadkom dožiadaného členského štátu. Rozsudok vydaný v členskom štáte, ktorý je vykonateľný v dožiadanom členskom štáte, sa v ňom vykoná za rovnakých podmienok ako rozsudok vydaný v dožiadanom členskom štáte.

24. Podľa čl. 42 odsek 1 Nariadenia na účely výkonu rozsudku vydaného v členskom štáte v inom členskom štáte predloží navrhovateľ príslušnému orgánu výkonu: a) vyhotovenie rozsudku, ktoré spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti; b) osvedčenie vydané podľa článku 53, ktoré osvedčuje vykonateľnosť rozsudku a ktoré obsahuje výpis rozsudku a prípadne aj relevantné informácie o náhrade trov konania a výpočte úrokov. 25. Podľa čl. 45 odsek 1 písmeno b) Nariadenia uznanie rozsudku sa na návrh zainteresovaného účastníka zamietne v prípade, že bol rozsudok vydaný bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol zabezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť. 26. Podľa čl. 45 odsek 1 písmeno e) Nariadenia ak je rozsudok v rozpore s: i) oddielmi 3, 4 alebo 5 kapitoly II, ak bol žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia alebo poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, alebo ii) oddielom 6 kapitoly II. 27. Podľa čl. 45 odsek 3 Nariadenia bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 písm. e), právomoc súdu pôvodu sa nesmie skúmať. Kritériá, na ktorých sa založila právomoc, sa nesmú skúmať z hľadiska rozporu s verejným poriadkom podľa odseku 1 písm. a). 28. Podľa čl. 45 odsek 4 Nariadenia návrh na zamietnutie uznania sa podáva postupmi ustanovenými v pododdiele 2 a prípadne v oddiele 4. 29. Podľa čl. 46 Nariadenia výkon rozsudku sa na návrh osoby, proti ktorej sa žiada o výkon, zamietne, ak sa preukáže existencia niektorého z dôvodov uvedených v článku 45. 30. Podľa čl. 47 odsek 1 Nariadenia návrh na zamietnutie výkonu sa podáva súdu, ktorý dotknutý členský štát oznámil Komisii podľa článku 75 písm. a) ako súd, na ktorý sa má podať návrh. 31. Podľa čl. 47 odsek 2 Nariadenia konanie o zamietnutie výkonu sa v rozsahu, v ktorom nie je upravené v tomto nariadení, spravuje právnym poriadkom dožiadaného členského štátu. 32. Podľa čl. 52 Nariadenia za žiadnych okolností sa rozsudok vydaný v členskom štáte nesmie v dožiadanom členskom štáte skúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej. 33. Podľa čl. 53 Nariadenia súd pôvodu na žiadosť zainteresovaného účastníka vydá osvedčenie na tlačive v prílohe I. 34. Podľa čl. 61 Nariadenia v kontexte tohto nariadenia sa na písomnosti vydané v členskom štáte nevyžaduje vyššie overenie ani splnenie inej podobnej formálnej náležitosti. 35. Podľa čl. 66 odsek 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015. 36. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinnej uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. 37. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.) 38. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (; ). 39. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie mal za preukázané, že povinný vo svojom návrhu uvádza dva hlavné argumenty, prečo by súd mal prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Súd po preskúmaní spisu na úvod konštatuje, že mal za preukázané, že exekučné konanie je vedené na podklade cudzieho exekučného titulu, t. j. na podklade rozhodnutia, ktoré je vykonateľné na území Slovenskej republiky. Predmetné rozhodnutie bolo vydané Súdom pre pracovné a sociálne veci Viedeň. Zároveň bolo k exekučnému titulu pripojené Osvedčenie k rozsudku v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Osvedčenie“) vydané v zmysle článku 53 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“). Súd konštatuje, že exekučný titul mu bol predložený aj s prekladom do slovenského jazyka. 40. Zmyslom Nariadenia je to, aby sa zabezpečilo rýchle a jednoduché uznávanie a výkon rozsudkov vydaných v občianskych a obchodných veciach v rámci členských štátov. Z Nariadenia vyplýva, že medzi jednotlivými členskými štátmi existuje vzájomná dôvera vo výkon súdnictva. Zároveň platí zásada, podľa ktorej rozsudky vydané v jednom členskom štáte by sa mali uznávať vo všetkých členských štátoch bez potreby osobitného konania. Cieľ urýchliť cezhraničné súdne konania a obmedziť vynaložené náklady okrem toho opodstatňuje zrušenie vyhlásenia vykonateľnosti rozsudku pred jeho výkonom v dožiadanom členskom štáte. V dôsledku toho by sa s rozsudkom vydaným súdom v členskom štáte malo nakladať tak, ako keby bol tento rozsudok vydaný v dožiadanom členskom štáte. Zároveň by však nemal priamy výkon rozsudku v dožiadanom členskom štáte, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte, bez vyhlásenia jeho vykonateľnosti, ohroziť dodržanie práv na obhajobu. Preto by mala mať osoba, proti ktorej sa žiada o výkon, možnosť žiadať o zamietnutie uznania alebo výkonu rozsudku, ak sa domnieva, že existuje niektorý z dôvodov na zamietnutie uznania. Medzi nimi by mal byť dôvod, že táto osoba nemala možnosť zabezpečiť si obhajobu v prípade, že rozsudok bol vydaný bez jej účasti v konaní o občianskoprávnom nároku súvisiacom s trestným konaním. Mali by sem patriť aj dôvody, na ktoré by sa mohlo odvolávať na základe dohody medzi dožiadaným členským štátom a tretím štátom uzatvorenej podľa článku 59 Bruselského dohovoru z roku 1968. 41. Čo sa týka námietky nedoručenia exekučného titulu, súd uvádza, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol len to, že mu exekučný titul nebol doručený. V takomto prípade ide teda len o subjektívne tvrdenie povinného, ktoré povinný nijakým spôsobom nepreukázal. Súd s poukazom na túto skutočnosť uvádza, že exekučné konanie nie je ovládané vyšetrovacím princípom. Povinný nijakým spôsobom súdu neozrejmil, z akých konkrétnych dôvodov mu nebol exekučný titul doručený. Povinný má svoje skutkové tvrdenia riadne podložiť takými dôkazmi, na podklade ktorých preukáže pravdivosť svojich tvrdení. Strohé konštatovanie o nedoručení exekučného titulu nie je postačujúcim argumentom, pre ktorý by súd mohol exekúciu zastaviť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil súd túto námietku povinného ako dostatočne nepreukázanú, nakoľko povinný svoje skutkové tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal a nepodložil relevantnými dôkazmi. Zároveň súd nie je povinný vyhľadávať dôkazy, ktoré majú preukázať tvrdenia povinného. 42. Ďalšou námietkou povinného v návrhu na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že podľa názoru povinného nebola založená právomoc súdu, ktorý exekučný titul vydal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na jednotlivé vyššie citované ustanovenia Nariadenia. S poukazom na túto právnu úpravu súd vyhodnotil túto námietku ako neopodstatnenú a to z dôvodu, že exekučný súd nie je v zmysle Článku 45 odsek 3 Nariadenia oprávnený právomoc súdu pôvodu skúmať. Súd v zmysle tohto článku by mohol skúmať právomoc súdu pôvodu len v prípade, ak by bolo dotknuté ustanovenie článku 45 odsek 1 písm. e). Keďže však v tomto prípade nejde o prípad ustanovený týmto ustanovením a taktiež sa povinný neodvoláva vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie na túto skutočnosť (odvoláva sa na ustanovenie článku 45 odsek 1 písm. b) Nariadenia), súd nemôže nijakým spôsobom skúmať právomoc súdu pôvodu. Súd preto konštatuje, že nebol oprávnený ani povinný skúmať právomoc súdu, ktorý vydal exekučný titul, a preto námietke povinného nemohol vyhovieť. Súd mal taktiež za to, že v prípade, ak povinný akýmkoľvek spôsobom nesúhlasí s vydaným exekučným titulom, má možnosť sa voči nemu aktívne brániť, a to tak, že môže podať návrh na zamietnutie výkonu v zmysle príslušných právnych predpisov. Súd mal preto za preukázané, že povinný mal možnosť využiť svoje zákonné práva a voči exekučnému titulu sa patrične brániť, čo však doposiaľ nevyužil. 43. Súd naviac ku preskúmavaniu právomoci uvádza aj to, že v prípade, ak by povinný chcel svoju námietku právomoci súdu pôvodu opierať o článok 45 odsek 1 písm. e) Nariadenia (v zmysle ktorého sa v určitých prípadoch právomoc súdu pôvodu preskúmava), súd by ju nepovažoval za právne relevantnú, nakoľko v danom prípade ako povinný nevystupuje zamestnanec, ale zamestnávateľ, a teda nespĺňa požiadavky uvedené v citovanom ustanovení. Súd mal uvedené za preukázané, a to z dôvodu, že akciová spoločnosť nemôže byť v zmysle platných právnych predpisov zamestnancom, ale len zamestnávateľom. 44. Keďže povinný nijak nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie, nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali napr. zrušenie exekučného titulu, splynutie, započítanie, atď., súd dospel k záveru, že povinný dostatočne nepreukázal svoje tvrdenia a dôvody, pre ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia a návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok) 45. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 46. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 47. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 48. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach. 49. Podľa , za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 50. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 12.05.2020 uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 100%. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, súd v súlade s Exekučného poriadku oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 175,06 Eur (II. výrok), ktoré pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 135,27 Eur, režijný paušál vo výške 10,62 Eur + 20% DPH vo výške 29,17 Eur. Súd tieto trovy zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, v ktorom budú tieto trovy zahrnuté do trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.