Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-90-2011.pdf
PDF · 102.1 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/90/2011
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému B. S., N.. XX.XX.XXXX, B. M. XXX, o vymoženie 740,16 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné poverením číslo 5702 050781 zo dňa 30.05.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 10734/10 zo dňa 16.11.2010, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761.
2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 17Er/90/2011-19 zo dňa 19.10.2011 súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil. O trovách súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, súd rozhodne samostatným uznesením.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 7CoE/49/2012-35 zo dňa 30.04.2012 tak, že zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa údajov nachádzajúcich sa v predloženej zmluve o úvere úver mal byť poskytnutý na výkon zamestnania. Ako sa s touto skutočnosťou vyrovnal konajúci súd, z odôvodnenia rozhodnutia nie je známe, v dôsledku čoho rozhodnutie o zastavení exekúcie nepôsobí presvedčivo.
4. Podaním doručeným súdu dňa 03.02.2016 predložil súdny exekútor podanie oprávneného zo dňa 21.01.2016 označené ako ,,Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ktoré bolo doručené exekútorskému úradu povereného súdneho exekútora dňa 21.01.2016.
5. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že rozhodujúce sa skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinný sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcie a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným
sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z.. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený je však pripravený opätovne doložiť akékoľvek z týchto dôkazov, ak došlo k ich strate z exekučného spisu. Oprávnený preto navrhuje, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
6. Podľa § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 243f ods. 1 až 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia) (1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. (3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). (5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa § 39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa § 57 ods. 1 písm. m) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd zastaví ak, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
7. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 13.03.2009, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
8. Podľa ust. § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1, a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
9. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmto zákonom došlo okrem iného k zmene a doplnení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. V zmysle citovaných zákonných ustanovení vznikla oprávneným ex lege povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo subjektu, ktorý ho vydal) bolo vydané v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017) povinnosť takúto exekúciu zastaviť.
10. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorým Stály rozhodcovský súd priznal oprávnenému nárok zo zmenky, ktorou bola zabezpečená zmluva o úvere zo dňa 13.03.2009 uzatvorená medzi oprávneným a povinným (ďalej len „zmluva“). V zmluve je uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania.
11. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon zamestnania. Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku, v akom odbore podnikania povinný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou
činnosťou vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Iné dôkazy okrem predmetnej zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávnený nepredložil.
12. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním nie je ani uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru „na výkon zamestnania“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku, akú konkrétnu súvislosť so zamestnaním povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie je dostatočným preukázaním, že úver si povinný vzal na výkon zamestnania, že finančné prostriedky použil na výkon jeho zamestnania.
13. Krajský súd Nitra vo svojom uznesení sp. zn. 26CoE/119/2017 zo dňa 30.08.2017 konštatoval: „Z predloženej zmluvy o úvere totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla ako aj identifikačného čísla. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd preskúmal zmluvu o úvere a uvádza, že vo vzťahu k účelu poskytnutia úveru existujú pochybnosti o tom, či naozaj bol úver poskytnutý na účel podnikania, nakoľko tento nebol žiadnym spôsobom zo strany oprávneného preukázaný. Preto odvolací súd poukazuje na to, že v tomto smere je potrebné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ide o základné výkladové pravidlo, podľa ktorého v prípade vzniku pochybností, bude platiť priaznivejší výklad obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa. Priaznivejším výkladom zmluvy je v tomto prípade to, že účel poskytnutia úveru bol vyjadrením cieľa oprávneného vyhnúť sa predpisom chrániacich spotrebiteľa. Preto je možné konštatovať, že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Odvolací súd konštatuje, že nakoľko účel poskytnutia úveru na výkon podnikania nebol preukázaný, možno ho považovať aj za obchádzanie právnej úpravy ochrany spotrebiteľa.“
14. Oprávnenému sa nepodarilo preukázať, že povinnému boli poskytnuté finančné prostriedky na výkon zamestnania, a teda že predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom.
15. V súlade s § 879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 01.04.2004 týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je uvedená okrem iných aktov aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; nakoľko smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 01.04.2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.
16. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - Zmluvy o úvere č. 8312237 zo dňa 13.03.2009, a to oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/ EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a povinného ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách súd túto úverovú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa.
17. Na základe uvedeného mal exekučný súd preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
18. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti doplnil, avšak po preštudovaní ním predložených písomnosti súd konštatuje, že v danom prípade sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017).
19. Postupným vývojom a implementáciou komunitárneho práva sa v súdnom konaní presadzuje dôraz na spotrebiteľa. Neustále narastajú počty návrhov na začatie exekučných konaní na základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, ktorými sa vymáha objektívne nemožné, právom nedovolené plnenie alebo plnenie odporujúce dobrým mravom. Súdy preto pristupujú k ochrane spotrebiteľa - povinného tak, že poskytnú a zabezpečia právnu ochranu spotrebiteľom - povinným, ktorí v spotrebiteľských vzťahoch vystupujú ako slabšia zmluvná strana. Podrobnejšie preskúmavajú rozhodcovské rozhodnutia, ktoré sú podkladom na výkon exekúcie, ich formálnu a materiálnu vykonateľnosť. V prípade zistenia rozporu s právom majú súdy možnosť postupovať podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z..
20. Spomenutý postup sa uplatňuje už pri vydávaní, resp. zamietaní vydania poverenia na výkon exekúcie; súdu nič nebráni uvedený postup aplikovať i v priebehu exekučného konania, a to aj bez návrhu. V danej veci tunajší súd z úradnej povinnosti skúmal, či už vydané poverenie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom, pričom zistil, že tomu tak nie je. Návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý okrem iného zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenie právom nedovolené. Takýto exekučný titul má vady z materiálnej stránky, pretože nemá splnené všetky hmotnoprávne predpoklady na to, aby bol spôsobilým exekučným titulom - plnenie v ňom uvedené nie je právom dovolené a odporuje dobrým mravom.
21. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vystavenia zmenky, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
22. Z exekučného titulu súd zistil, že v konaní bola na preukázanie nároku predložená zmenka vystavená povinným dňa 13.03.2009, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 350,- eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 740,16 eur, čo je viac ako 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenka teda bola vystavená a oprávneným doplnená v rozpore so zákonom.
23. V zmysle bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
24. Súd tiež samotnú zmluvnú podmienku o vystavení a následnom vyplnení zmeniek považuje za neprijateľnú, nakoľko značne oslabuje postavenie spotrebiteľa, keďže dáva dodávateľovi možnosť vyplniť zmenku bez akejkoľvek kontroly alebo overenia jej vyplneného obsahu zo strany spotrebiteľa alebo nezávislej tretej osoby. Spotrebiteľ následne po jej vystavení nemá žiadnu možnosť ovplyvniť jej obsah a sumu, na ktorú znie. Táto podmienka je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa.
25. Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon nepripúšťa a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom súd neprihliadne na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydá exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 41CoE/86/2020 zo dňa 17.06.2020).
26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a súd má za to, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi a zákonom, preto súd exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017).
27. Tunajší súd tiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 27.10.2016, č. k. II. ÚS 774/2016-7, z ktorého vyplýva, že: „Okresný súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa §243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243fods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje nato, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“
28. Z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie je potrebné v lehote 30 dní nielen doplniť, ale návrh je potrebné v lehote 30 dní, t.j. do 22.1.2016 doplniť priamo exekučnému súdu. V posudzovanom prípade bolo doplnenie návrhu doručené súdu prvej inštancie (až) dňa 03.02.2016, teda po zákonom stanovenej lehote.
29. Podľa ustanovenia § 196 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
30. Podľa § 203 odsek 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
31. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 CSP, súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že si uplatňoval nárok zo zmenky, pričom zmenka bola oprávneným vydaná a doplnená v rozpore s vtedy účinným zákonom.
34. Konajúci súd poukazuje na skutočnosť, že o samotnej výške náhrady trov exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods.2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).