Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cbi/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom Primaciálne námestie č. 1,814 99 Bratislava, proti žalovanému: UBC 2020, k. s., IČO: 53 151 135, so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, správca úpadcu Správcovská G2 Park, s.r.o., „v konkurze", IČO: 47 843 934, Andreja Sládkoviča 11, 917 01 Trnava, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že popretá pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania na majetok úpadcu Správcovská G2 Park, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom A. Sládkoviča 11/0, 917 01 Trnava, IČO: 47 843 934, vedeného na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou pod číslom 91 v celkovej výške 432 220,72 eura pozostávajúcej z istiny v sume 399 675,45 eura, úrokov z omeškania v sume 15 932,27 eura a nákladov z uplatnenia v sume 16 613,00 eur, titulom bezdôvodného obohatenia, je nesporná do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.09.2023 žiadal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania na majetok úpadcu Správcovská G2 Park, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom A. Sládkoviča 11/0, 917 01 Trnava, IČO: 47 843 934, vedeného na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou : vo výške istiny 399 675,45 eura titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane úpadcu za užívanie pozemkov žalobcu v Bratislave evidovaných na I. Č.. XXXX, W..Ú.. O.P.: XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/ XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/X, XXXXX/X o celkovej výmere XXXXX T. za obdobie od 01.11.2019 do 31.12.2021; nárok žalobcu na zaplatenie bol potvrdený Okresným súdom Banská Bystrica v konaní platobným rozkazom zo dňa 12.08.2022, právoplatného dňa 13.09.2022, úrok z omeškania vyčíslené sumou 15 932,27 eura titulom zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej istiny 399 675,45 eura od 27.07.2022 do 16.5.2023.; nárok žalobcu na zaplatenie bol potvrdený Okresným súdom Banská Bystrica v konaní platobným rozkazom zo dňa 12.08.2022, právoplatného dňa 13.09.2022, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 16 613,00 eur predstavujúce zaplatený súdny poplatok a súčasne priznaný nárok na náhradu trov konania Okresného súdu Banská Bystrica v konaní platobným rozkazom zo dňa 12.08.2022, právoplatného dňa 13.09.2022 vo výške 16 596,50 eura a trovy exekučného konania 194EX 650/22 vo výške 16,50 eura je čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti nesporná. Žalobca v žalobe uviedol, že si prihláškou do konkurzu zo dňa 24.05.2023 uplatnil pohľadávku voči žalovanému nasledovne: vo výške istiny 399 675,45 eura titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane úpadcu za užívanie pozemkov žalobcu v Bratislave evidovaných na I. Č.. XXXX, W..Ú.. O., L..Č..: XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/

X, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/XX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/ X, XXXXX/XX, XXXXX/X H. XXXXX/XX C. S. P. XX XXX m2 za obdobie od 01.11.2019 do 31.12.2021. Nárok žalobcu na zaplatenie bol potvrdený Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vydaným platobným rozkazom zo dňa 12.08.2022, právoplatným a vykonateľným dňa 13.09.2022; úrok z omeškania vyčíslené sumou 15 932,27 eura titulom zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej istiny 399 675,45 eura od 27.07.2022 do 16.5.2023. Nárok žalobcu na zaplatenie bol potvrdený Okresným súdom Banská Bystrica v konaní vydaným platobným rozkazom zo dňa 12.08.2022, právoplatným a vykonateľným dňa 13.09.2022;náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 16 613,00 eur predstavujúce zaplatený súdny poplatok a súčasne priznaný nárok na náhradu trov konania Okresného súdu Banská Bystrica priznaný v konaní platobným rozkazom zo dňa 12.08.2022, právoplatným a vykonateľným dňa 13.09.2022 vo výške 16 596,50 eura a trovy exekučného konania 194EX 650/22 vo výške 16,50 eura. Žalobca prihlásil do konkurzu svoje pohľadávky v celkovej sume 432 220,72 eura. K prihláške pripojil žalobca doklady preukazujúce oprávnenosť a výšku prihlasovaných pohľadávok. Listom zo dňa 17.08.2023 bolo žalobcovi správcom konkurznej podstaty oznámené, že pohľadávku, ktorú si prihlásil v prihláške v celkovej výške 432 220,72 eura (399 675,45 eura + 15 932,27 eura + 16 596,50 eura + 16,50 eura) bola popretá v celosti. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností- pozemkov P. X., W..Ú.. O., Z. B. I. Č.. XXXX: L.. Č.. XXXXX/X Z. L. H. B. C. P. X.XXX T., L.. Č.. XXXXX/X Z. L. H. B. C. P. XXX T.2., L.. Č.. XXXXX/X Z. L. H. B.Á. C. P. XXX T., L.. Č.. XXXXX/XX Z. L. H. B. C. P. XX T.2., L.. Č.. XXXXX/XX Z. L. H. B.Á. C. P. X.XXX T., L..Č.. XXXXX/XX Z. L. H. B. C. P. X.XXX T.2., L.. Č.. XXXXX/XX Z. L. H. B.Á. C. P. X.XXX T., L.. Č.. XXXXX/XX Z. L. H. B.J. C. P. XX T.2., L.. Č.. XXXXX/XX Z. L. H. B.Á. C. P. XXX T., L.. Č.. XXXXX/ XX Z. L. H. B. C. P.T. XXX T.2., L.. Č.. XXXXX/XX Z. L. H. B.Á. C. P.T. XXX T., L.. Č.. XXXXX/XX Z. L. H. B. C. P. XX T.2., L.. Č.. XXXXX/XX Z. L. H. B.Á. C. P. X T., L.. Č.. XXXXX/XX Z. L. H. B. C. P. XXX T.2., L.. Č.. XXXXX/XX Z. L. H. B.Á. C. P. XXX T., L.. Č.. XXXXX/XX Z. L. H. B. C. P. XX T.2., L.. Č.. XXXXX/ X Z. L. H. B.Á. C. P.G. XXX T., L..Č.. XXXXX/X Z. L. H. B.Á. C. P. XXX T.. S. P. XX XXX T.2. Žalovaný je vlastníkom stavieb na pozemkoch žalobcu evidovaných na LV č. XXXX, okrem uvedených pozemkov užíva žalovaný spoločne so spoločnosťou L. C. U., U..G..C.. U. U. H.. U.H. XX, XXX XX O. aj spoločný areál. V danom prípade ide o pozemky, ktoré tvoria vnútro areálový priestor, riadne oplotený, verejnosti neprístupný, ktorý podľa užívanej plochy predstavuje pomerné užívanie k rozlohe stavieb vo vlastníctve žalovaného. Ide o nasledovné pozemky v k. ú. O.P.: L.. Č.. XXXXX/X - Z. L. H. B. C. P. XX.XXX T.2., L.. Č.. XXXXX/X - Z.Á. L. H. B. C. P. X.XXX T., L.. Č.. XXXXX/XX - Z. L. H. B.C. C. P. XX.XXX T., L.. Č.. XXXXX/X - Z. L. H. B. C. P.T. XXX T.2., L.. Č.. XXXXX/XX - Z.Á. L. H. B. C. P.T. XX T.. Celková plocha priľahlých oplotených pozemkov predstavuje rozlohu XX XXX T.. Žalovaným užívaná plocha pozemkov vo vlastníctve žalobcu predstavuje rozlohu 38 082 m2. Žalobca uvádza, že výška bezdôvodného obohatenia bola stanovená v zmysle Znaleckého posudku č.77/2021 vyhotoveného spoločnosťou K. U..G..C.., Č. XX, XXX XX X., pričom stanovená všeobecná hodnota nájmu predstavuje sumu 6,80 eur/ m2/rok. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v zmysle doloženého znaleckého posudku č. 77/2021 žiadal od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 258 957,60 eura/rok teda 21 579,80 eura/ mesiac. Žalobca si žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica uplatnil a vo svojom účtovníctve evidoval ku dňu podania žaloby neuhradené odplaty za užívanie pozemkov vo svojom vlastníctve úpadcom a to za obdobie od 01.11.2019 až 31.12.2021 v nasledovnom rozsahu: Bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.11.2019 - 31.10.2021 vo výške 517 915,20 eura, bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.11.2021 - 30.11.2021 vo výške 21 579,80 eura, bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.12.2021

- 31.12.2021 vo výške 21 579,80 eura, bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 561 074, 80 eura. Na základe platobného rozkazu vydaného v konaní zo dňa 12.08.2022 bol úpadca zaviazaný k úhrade istiny 561 074,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 561 074,80 eura od 29.07.2022 do zaplatenia a súčasne bol zaviazaný k náhrade trov konania v sume 16 596,50 eura. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.09.2022. Žalobca dňa 23.09.2022 podal na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (PR č.k. ) návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekučné konanie prebiehalo voči úpadcovi na Q. Ú. V., T.. Ľ. Z. pod číslom konania 194EX 650/22. V tomto konaní bolo čiastočne vymožené finančné plnenie od úpadcu, ktoré bolo súdnym exekútorom vyplatené na účet žalobcu v celkovej výške 161 399,35 eura. Žalobca si tiež do konkurzného konania prihlásil pohľadávku vo výške 15 932,27 eura, ktorá predstavuje úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 399 675,45 eura od 29.07.2022 do 16.05.2023, teda do dňa zverejnenia oznamu o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Žalobca si prihláškou zo dňa 24.05.2023 do konkurzného konania úpadcu prihlásil aj pohľadávku plynúcu z vynaložených nákladov z uplatnenia pohľadávky v celkovej sume 16 613,00 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho

poplatku v konaní v sume 16 596,50 eura a trov exekučného konania (súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie)194EX 650/22 v sume 16,50 eura. Napriek skutočnosti, že žalobca disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom (PR č.k. ) voči úpadcovi a v jeho prospech bolo vedené aj exekučné konanie, správca konkurznej podstaty listom zo dňa 08.08.2023, doručeným žalobcovi 17.08.2023 poprel žalobcovu prihlásenú pohľadávku v celkovej výške 432.220,72 eura v celom rozsahu, a to čo do právneho dôvodu aj čo do výšky a vymáhateľnosti prihlásenej pohľadávky. Žalovaný v samotnom popretí pohľadávky argumentuje tým, že z obsahu prihlášky nie je možné určiť akým spôsobom, od kedy a na základe čoho bol určený popretým veriteľom uplatnený úrok z omeškania ako aj náklady z uplatnenia. Žalovaný súčasne uviedol, že popiera pohľadávku, čo do celej uplatnenej výšky z dôvodu spornosti pohľadávky. Žalovaný ďalej uviedol, že na strane popretého veriteľa teda žalobcu nevznikol domnelý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný taktiež uviedol, že zo zisteného skutkového stavu má za to, že v danom prípade vznikla nájomná zmluva medzi úpadcom a popretým veriteľom - žalobcom. Žalovaný záverom uviedol: „Len pre poriadok správca uvádza, že podľa informácií od úpadcu mala byť medzi popretým veriteľom a úpadcom uzavretá písomná nájomná zmluva, k predmetným nehnuteľnostiam popretého veriteľa, ktorá mu však ku dňu popretia spornej pohľadávky popretého veriteľa nebola predložená a nájomné v nej dohodnuté je v podstatne nižšej výške, ako je nárok uplatňovaný popretým veriteľom. Správca preto z opatrnosti popiera pohľadávku popretého veriteľa aj dôvodu existencie písomnej nájomnej zmluvy.“ Žalobca s úpadcom nikdy žiadnu nájomnú zmluvu na prenájom predmetných pozemkov neuzavrel a preto argumentácia žalovaného o neprimeranej výške požadovaného bezdôvodného obohatenia ako aj samotné tvrdenie o existencií nájomného vzťahu neobstoja. V zmysle vyššie uvedených skutočností je popretie prihlásených pohľadávok nedôvodné. V zmysle ustanovenia § 124 ods. 1) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. Popretie prihlásených pohľadávok je nedôvodné a argumenty uvádzané správcom - žalovaným považujeme za účelové. Žalovaný na jednej strane tvrdí existenciu nájomného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom a z nej vyplývajúcu údajnú výšku nájmu, o ktorej sa mal dozvedieť od úpadcu, na strane druhej tvrdenou nájomnou zmluvou nedisponuje a nepozná ani jej obsah. Je preto neudržateľné tvrdenie žalovaného, že žalobcom uplatnená výška bezdôvodného obohatenia je príliš vysoká v porovnaní s cenou nájmu.

2. Spolu so žalobou žalobca predložil súdu Prihlášku pohľadávky, Údaje o pohľadávke, Oznámenie o popretí pohľadávky, výpis z I. Č.. XXXX, P. Z. I. Č.. XXXX, Výzvu na usporiadanie právneho vzťahu k pozemkom užívaným bez právneho dôvodu, ftk. doručenky, Upomienku č. U219640183, Predžalobnú upomienku č. U2206S0231, satelitnú snímku pozemkov užívaných žalovaným, mapu s vyznačením rozsahu užívania žalovaného, Doplnenie znaleckého posudku č. 77/2021, platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 12.08.2022 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správca, po prevzatí nehnuteľností, našiel Znalecký posudok č. 30/2019 vypracovaný znaleckou organizáciou Corpora, a.s., so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava 821 08, IČO: 35804432, na objednávku Úpadcu, termín spracovania február - marec 2019. Objednávka je zo dňa 20.03.2019, znalecký posudok je vypracovaný k 15.04.2019 a dátum obhliadky nehnuteľnosti je k 10.04.2019. Znalecký posudok bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti spolu s príslušenstvom - evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, W..Ú.. O., C. X. - T..Č.. G.N., C. X. N. vo vlastníctve spoločnosti úpadcu, za účelom zriadenia záložného práva. Znalecký posudok je podpísaný N.. T. W., L.. H. N.. B. Š., L.. Prílohou tohto Znaleckého posudku č. 30/2019 boli aj dokumenty, dodávané zadávateľom - úpadcom, ktoré boli nevyhnutné na vypracovanie znaleckého posudku znalcom Medzi prílohami bola okrem iného aj Žiadosť o zriadenie nájomného vzťahu na pozemku I. XXXX zasielaná úpadcom žalobcovi zo dňa 30.05.2017, ktorej obsahom je

žiadosť konateľky úpadcu o vyriešenie nájomného vzťahu medzi stavbami úpadcu a pozemkami vo vlastníctve žalobcu, žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy a úpravu nájomných vzťahov vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa na pozemkoch Hlavného mesta SR Bratislavy. V obsahu žiadosti konateľka úpadcu uvádza, že kritériom pri stanovení výšky nájomného bola výška nájomného ktorú mal stanovenú na predmetné pozemky predchádzajúci vlastník úpadcu (5 380,00 eur/mesačne). V závere žiada konateľka úpadcu o stretnutie a uzatvorenie nájomnej zmluvy. Prílohou tohto Znaleckého posudku č. 30/2019 bola aj Nájomná zmluva č. 08 83 0692 17 00 medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 10.08.2017 (ďalej len ,,nájomná zmluva“). Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 10.08.2017 medzi nájomcom - úpadcom a prenajímateľom - žalobcom. Za žalobcu ju podpisoval vtedajší primátor. Nájomná zmluva bola uzatvorená podľa , pričom predmetom nájmu boli v zmysle čl. I ods. 1 nehnuteľnosti - pozemky v X., W.. Ú.. O., P. C. Ú. X., W. C., Z. B. I. Č.. XXXX, P. P. XX XXX T., J. L. - Z. L. H. B.J. C. S. P., W. Z. Č. L. G. ,,Q., L. Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/ XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X (ďalej len ,, Predmet nájmu“). V článku III. nájomnej zmluvy - úhrada za nájom, je uvedené v ods. 1 a 2 výška nájomného. ,,1. Nájomné za predmet nájmu je stanovené podľa o cenách v znení neskorších predpisov dohodou vo výške 5,745 eura/ m2/ rok. Ročné nájomné za predmet nájmu podľa ods. 1 tohto článku vo výmere 11 238 m2 predstavuje sumu vo výške 64 560,00 eur........“ V nadväznosti na uvedené správca konštatuje, že nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená bola, tak ako uviedol, predchádzajúci správca v liste o popretí pohľadávky zo dňa 08.08.2023. Predchádzajúci správca uviedol, že podľa informácií od úpadcu bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným písomná nájomná zmluva k predmetným nehnuteľnostiam, o čom ho konateľ úpadcu informoval, ale ňou nedisponoval, a tak ku dňu popretia spornej pohľadávky predchádzajúcemu správcovi predložená nebola. Preto tvrdenie žalobcu v žalobe v ods. III, že žalobca s úpadcom nikdy žiadnu nájomnú zmluvu na prenájom predmetných pozemkov neuzavrel, nie je pravdivé. Žalobca, nakoľko nájomnú zmluvu podpisoval, o jej existencii musel mať vedomosť a nie je zrejmé, z akého dôvodu jej existenciu nielen zamlčal, ale výslovne poprel. Žalobca ako verejná inštitúcia je nielen povinný, ako iné subjekty, uzatvorené zmluvy vo všeobecnosti uchovávať a evidovať, ale ich je navyše povinný v zmysle legislatívy aj archivovať a zverejňovať. V nadväznosti na uvedené musí žalovaný konštatovať, že zamlčiavanie žalobcu je účelové a špekulatívne. Platne uzatvorená nájomná zmluva bola výsledkom a reakciou na žiadosť žalovaného zo dňa 30.05.2017 na upravenie vzájomných vzťahov a uzatvorenie nájmu, a sám žalobca ju podpísal. V nájomnej zmluve je jasne definovaný predmet nájmu

- a to prenájom pozemkov vo výmere XX XXX T., a jasne definovaná výška nájomného - 5,745 eura/ m2/rok a 64 560,00 eur/rok. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal od začiatku záujem na vysporiadaní vzájomných vzťahov a riadnom uzatvorení nájomnej zmluvy. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho titulu, a preto vzniká žalobcovi nárok na bezdôvodné obohatenie. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je z dôvodu existencie nájomnej zmluvy absolútne nedôvodný v celom rozsahu. Nájomná zmluva zakladajúca nájomný vzťah je platná a nájomný vzťah s vopred stanovenými podmienkami stále trvá. V nadväznosti na uvedené je dostatočným spôsobom a navyše samotným usvedčujúcim konaním žalobcu (ktorý nájomnú zmluvu riadne podpísal) objasnený fakt, že žalobca zavádza. Nájomná zmluva uzatvorená bola a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nikdy nevznikol. Ďalej žalovaný uviedol, že areál užívajú aj iné osoby ako výlučne osoba žalovaného. Niektoré budovy v rámci areálu sú vo vlastníctve žalobcu a tretích osôb, a ich nájomníkov. Pozemky v rámci areálu užívajú aj tretie osoby a viacerí nájomníci (nie iba nájomníci žalovaného), ktorí na týchto pozemkoch majú dlhodobo zložený hnuteľný majetok, ktorý nepatrí ani k nemu nemá iné dispozičné oprávnenie úpadca. Z uvedeného dôvodu, nemôže byť úpadca zaťažený v celom rozsahu znášaním nájomného za užívanie pozemkov tvoriacich areál vo vlastníctve žalobcu tretími osobami. Nie je zrejmé, ako vypočítal žalobca „pomerné“ užívanie k parcelám evidovaným na I. Č.. XXXX, ktoré majú predstavovať pozemky, ktoré tvoria vnútro areálového priestoru, s celkovou rozlohou 28 939 m2. Žalobca z tejto rozlohy vypočítal svojím nejako nevysvetleným spôsobom - “pomerne“ povinnosť platiť nájomné Žalovaným vo veľkosti XX XXX T.. Teda tretím osobám by logicky pripadlo užívanie iba 2 095 m2, čo je nielen technicky nemožné rozčleniť ale pri rozlohe takého rozľahlého areálu, ktorým treba prechádzať, aj absolútne nemožné a nezodpovedajúce realite. Je minimálne nespravodlivé žiadať od žalovaného aby znášal nájom sám v takmer celom rozsahu za pozemky v rámci areálu, ktoré sú užívané ako samotným žalobcom a jeho nájomníkmi, tak inými tretími osobami. Preto žalovaný absolútne odmieta a vyhradzuje sa voči povinnosti znášať platenie nájomného za pozemky v areáli, ktoré v nájomnej zmluve nikdy ani len netvorili predmet nájmu, a už vôbec nie platiť za ne v rozsahu celého areálu (.. Znalecký posudok č. 77/2021 od spoločnosti K. U..G..C.. predložený

Žalobcom, ktorý stanovuje všeobecnú hodnotu nájmu z 24.7.2021, je nepresný, a teda jeho výsledná suma za nájom (6,80 eura/ m2, za rok 279 000,00 eur) je skreslená. Úlohou znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov- L. Č.. XXXXX/X, L. Č.. XXXXX/X, L. Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/ X, Č.. XXXXX/X, L. Č.. XXXXX/X, L. Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, L. Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, L. Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, L. Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X. Znalec mal teda ohodnotiť pozemky pod stavbami žalovaného

- totožné pozemky definované ako predmet nájmu z nájomnej zmluvy, ale aj pozemky tvoriace celý vnútorný areál vo vlastníctva žalobcu, a navyše aj dve parcely - č. XXXXX/XX H. Č.. XXXXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve úplne inej osoby - a to L. C. U., U..G..C., toho času v konkurze. Ide o parcely evidované na Liste vlastníctva Č.. XXXX, P. C. Ú. X., W..Ú.. O.. Stavby sú označené na Liste vlastníctva ako : na parcele č. XXXXX/XX je stavba - Sklad dreva, a na parcele č. XXXXX/XX je stavba S.. Z uvedeného vyplýva že ide o úplne iného vlastníka ako žalovaného, preto nemali byť tieto parcely na ktorých stoja stavby úplne iného subjektu ako žalovaného, posudzované a hodnotené v znaleckom posudku. Neexistuje zákon, na základe ktorého by mal žalovaný platiť okrem užívania za pozemky stojace pod jeho stavbami aj za pozemky tvoriace celý areál využívaný aj inými osobami, a platiť ešte aj za užívanie pozemkov, na ktorých stoja stavby tretích osôb a nie stavby vo vlastníctve žalovaného. Znalec v znaleckom posudku predloženým žalobcom hodnotil nielen pozemky užívané žalobcom na základe nájomnej zmluvy, ale aj pozemky tvoriace celý areál (vo veľkosti XX XXX mX) a aj pozemky na ktorých stoja stavby tretích osôb (vo veľkosti XXX mX.). Žalovaný sa z dôvodu hodnotenia úplne iného objemu pozemkov nestotožňuje s výsledkami znaleckého posudku a považuje ich za minimálne skresľujúce, ak nie úplne nesprávne. K výške nájomného určenej znaleckým posudkom na 6,80/ m2 a 258 957,60 eura/rok sa žalovaný nemá potrebu vyjadriť nakoľko je pre neho irelevantná, pretože má uzatvorenú so žalobcom nájomnú zmluvu s určenou výškou nájmu. Žalovaný v nadväznosti na uvedené má za to a trvá na tom, že žaloba je nedôvodná a žiada súd aby ju v celom rozsahu zamietol.

4. Spolu s vyjadrením k žalobe žalovaný predložil Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX, Žiadosť i zriadenie nájomného vzťahu na pozemku I. XXXX, Znalecký posudok č. 30/2019, výpis z I. Č.. XXXX.

5. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný v dobe, keď prišlo k popretiu pohľadávok žalobcu zo strany žalovaného (pôvodného správcu), nedisponoval účtovníctvom ani inými dokladmi mzdovej či obchodnoprávnej agendy. Napriek tomu, že žalovaný poprel pohľadávky žalobcu v celom rozsahu, žalobca zastáva názor, že žalovaný tak spravil len z opatrnosti a bez akéhokoľvek dokladu, ktorý by svedčal v prospech dôvodov popretia. Toto je zrejmé aj z vyjadrenia žalovaného. K Znaleckému posudku č. 30/2019 a k nájomnej zmluve žalobca uviedol, že predmetná nájomná zmluva - Zmluva o nájme pozemku č. 08 83 0692 17 00 zo dňa 10.08.2017 nebola nikdy zo strany žalobcu podpísaná a platne uzatvorená a zastáva názor, že táto zmluva vykazuje výrazné znaky falzifikátu. Žalobca dôkladne preveril skutočnosť, či mal s úpadcom v minulosti uzatvorenú nájomnú zmluvu. Nakoľko v podmienkach hlavného mesta, ako subjektu hospodáriaceho s verejnými prostriedkami je v zmysle ustanovenia žalobca povinný zverejňovať všetky informácie o nakladaní s verejnými prostriedkami a s majetkom mesta, je každá uzatvorená zmluva zverejňovaná na webovej stránke hlavného mesta. Žalobcovi sa nepodarilo v jeho archívoch a záznamoch dohľadať nájomnú zmluvu, ktorá by bola platne a účinne uzatvorená medzi ním a úpadcom. Žalobca pritom na svojej webovej stránke zverejnil zmluvu o nájme pozemku pod totožným číslom, ktorá je však uzatvorená s iným subjektom na strane nájomcu, predmetom nájmu sú iné pozemky a je uzatvorená v inom termíne. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na spôsob akým mal byť nájomný vzťah uzatvorený a akým spôsobom malo prísť k stanoveniu výšky nájomného. Podľa žalovaného mal nájomný vzťah medzi žalobcom a úpadcom vzniknúť na základe žiadosti úpadcu adresovanej žalobcovi zo dňa 30.05.2017. Žalobca uvádza, že tento list od úpadcu skutočne obdržal avšak v podmienkach hlavného mesta je výnimočná situácia, kedy si žiadateľ o uzatvorenie nájomného vzťahu sám určí cenu nájomného. Žalobca zaslal úpadcovi odpoveď na jeho žiadosť o uzatvorenie nájomného vzťahu, a to listom zo dňa 22.06.2017, ktorým oznámil, že žiadosť úpadcu bude predložená na vyjadrenie príslušným odborným oddeleniam magistrátu a starostovi mestskej časti X. - G. po predložení uvedených potrebných dokladov. Na tento list žalobca od úpadcu nikdy nedostal odpoveď a úpadca nikdy nepredložil žalobcovi požadované doklady potrebné k uzatvoreniu nájomného vzťahu. Žiadna ďalšia komunikácia medzi ním a úpadcom neprebehla. Zo strany úpadcu nikdy neboli doložené požadované doklady a preto žalobca ďalej ani nemohol predložiť žiadosť úpadcu o uzatvorenie nájomného vzťahu na rokovanie orgánov

mesta a teda nájomný vzťah nikdy medzi žalobcom a úpadcom uzatvorený nebol. Aj v prípade, že by úpadca doložil žalobcom požadované doklady a začal by proces vedúci k uzatvoreniu nájomného vzťahu, čo však v podmienkach žalobcu je v porovnaní so súkromnými subjektami značne zdĺhavejší a časovo náročnejší proces nakoľko je žalobca povinný postupovať v súlade s ustanovením o majetku obcí. V dôsledku čoho nie je reálne, aby žalobca po prijatí žiadosti úpadcu zo dňa 30.05.2017 a následnom vyžiadaní potrebných dokladov od úpadcu (22.06.2017) stihol uskutočniť všetky potrebné úkony a rokovania a následne s úpadcom uzatvoriť nájomný vzťah ku dňu 10.08.2017. Žalobca ďalej uviedol, že predmetná nájomná zmluva je spísaná vo fonte (štýle písma), ktorý žalobca nepoužíva, nevyhovujúca je tiež celková úprava a samotné formálne členenie textu nájomnej zmluvy úpadcu. Toto je možné porovnať so Zmluvou o nájme pozemku č. 08 83 0692 17 00, ktorú predložil žalobca, a ktorá bola platne a účinne uzatvorená a zverejnená. Podpis primátora - štatutára žalobcu - pod samotným podpisom Y.. B., ktorý bol v predmetnom čase primátorom hlavného mesta je uvedená skratka „v.r.“. Ide o skratku, ktorej význam je „vlastnou rukou“ a táto skratka sa používa výhradne na anonymizovaných dokumentoch (viď žalobcom doloženú Zmluvu o nájme - anonymizovanú verziu). V prípade, že by bola nájomná zmluva úpadcu riadne uzatvorená, skratka v.r. by na tomto dokumente nebola uvedená. Variabilný symbol je tiež podľa všetkého nesprávny, a ak by predmetnú nájomnú zmluvu spracovával žalobca, variabilné symbol by bol totožný s číslom nájomnej zmluvy. Výška nájomného mala byť stanovená v zmysle žiadosti úpadcu na sumu 5,745 eura/ m2/rok. Táto suma nezodpovedá cene, ktorá by bola určená v zmysle interných predpisov žalobcu. Ak by bola nájomná zmluva úpadcu riadne uzatvorená so žalobcom, cena nájmu by bola stanovená podľa Rozhodnutia č. 33/2015 primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, konkrétne v zmysle tabuľka č. 100, ktorá určuje pre danú lokalitu a spôsob využitia pozemku sumu 19,00 eur / m2/rok. K situáciám, kedy si sám žiadateľ určí výšku svojho nájomného dochádza v podmienkach hlavného mesta dochádza nanajvýš výnimočne. Nájomná zmluva mala byť oboma zmluvnými stranami podpísaná v rovnaký termín. Žalobca postupuje obvykle tak, že zmluvy najskôr zasiela na podpis druhej zmluvnej strane a až po vrátení podpísaných exemplárov sa predkladá na podpis štatutárovi či inému zástupcovi žalobcu. V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností a na prvý pohľad badateľných rozporov v žalovaným predloženej nájomnej zmluve je zrejmé a preukázané, že nájomná zmluva úpadcu nebola nikdy vypracovaná žalobcom, nebola nikdy podpísaná žalobcom a nebola ani v zmysle zákona zverejnená a teda nebola ani nikdy platne uzatvorená. V zmysle vyššie uvedených skutočností ako aj pripojených listinných dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva pochybnosť o pravosti nájomnej zmluvy úpadcu a teda aj platnosti záväzkového vzťahu, ktorý mal podľa žalovaného existovať medzi žalobcom a úpadcom je jednoznačné, že popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu do konkurzu vedeného na majetok úpadcu bolo zo strany žalovaného uskutočnené bez právneho základu. Žalobca záverom navrhol, aby bol vykonaný dôkaz predložením originálu Zmluvy o nájme pozemku č. XX XX XXXX XX XX zo strany žalovaného za účelom verifikácie pravosti podpisov. Súčasne navrhol predvolať a vypočuť svedka, N.. X.Ž. P., konateľku úpadcu za účelom objasnenia okolností vedúcich k uzatvoreniu nájomnej zmluvy úpadcu.

6. Spolu s replikou žalobca predložil Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXXlist žalobcu.

7. V duplike žalovaný uviedol, že Správca sa v plnej miere stotožňuje s dôkazmi navrhovanými žalobcom, a to vypočutím svedka N.. X. P., nakoľko sa k skutočnostiam týkajúcim sa otáznej existencie/ platnosti nájomnej zmluvy nevie, ani nemôže vedieť, vyjadriť.

8. Žalovaný v rámci koncentračnej lehoty predložil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na strane žalobcu ako popretého veriteľa nevznikol domnelý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe ktorého si uplatňuje svoju spornú pohľadávku a odôvodňuje ho užívaním pozemkov žalovaným bez právneho titulu. Právnym titulom užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu je právo žalovaného zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnuté vydržaním v zmysle . Vecné bremeno ako právny titul užívania pozemkov už vznikol, a to výkonom práva v podobe jeho vydržania. Účinky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nastali zo zákona. Uplynutím vydržacej doby sa totiž oprávnená držba zmenila v právo na vecné bremeno (právo zodpovedajúce vecnému bremenu). Následkom dlhodobého nerušeného užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu došlo na strane žalovaného k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, bezdôvodné obohatenie preto nikdy vzniknúť ani nemohlo. Vzhľadom na dlhodobé nerušené faktické užívanie pozemkov žalovaným a vzhľadom na uvedené preukázateľne došlo k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu jeho vydržaním a preto existuje právny titul užívania pozemkov žalovaným, a žalovaný tak nie

je povinný platiť za vzniknuté vecné bremeno pod jeho pozemkami. Rozhodnutie žalobcu č. 33/2015 na ktoré žalobca poukazuje a podľa ktorého by mala byť stanovená suma domnelého nájomného upravuje iba ceny za prenájom a výšku predbežnej odplaty za zriadenie vecného bremena pre podzemné a nadzemné inžinierske siete (odplata za uloženie podzemné inžinierske siete do pozemkov a pod komunikácie). Takýto stav však vo vzniknutej situácií nenastal, nakoľko žalovaný neužíva pozemky ani titulom nájmu ani nemá v úmysle zriaďovať inžinierske siete. Preto sa takéto Rozhodnutie č. 33/2015 ktoré je navyše iba interným predpisom žalobcu, na danú situáciu aplikovať ani nemôže. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené tri podmienky: vlastník stavby nie je súčasne aj vlastník priľahlého pozemku, prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Účelom prístupu spočívajúceho v práve cesty je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácií, priľahlými pozemkami sú preto všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácií dostať (verejné cesty sú vymedzené v o pozemných komunikáciách). Pričom nie je dôležitý ani k akému účelu je stavba používaná. Podmienkou na zriadenie takéhoto vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup vlastníka stavby ku komunikácií nemožno zabezpečiť inak. V tomto prípade, nakoľko prístup k stavbám vo vlastníctve žalovaného nemožno zabezpečiť inak, je nutné aby bolo do katastra nehnuteľností zapísané vecného bremeno spočívajúce v práve cesty, pričom takýto zápis je možné dosiahnuť súdnou ako aj mimosúdnou cestou, nakoľko právo zodpovedajúce vecnému bremenu bolo už de lege nadobudnuté titulom vydržania. Bez toho, aby došlo k zápisu vecného bremena je vlastnícke právo žalovaného značne obmedzené a stavby nie je možné riadne užívať, nakoľko prístup k stavbám nie je inak možný a nie je ani technicky možné ho inak zabezpečiť, ako cez pozemky žalobcu. Pri nadobudnutí práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je ex definitione vylúčená jeho odplatnosť. Teda je vylúčené, aby bola v prípade vydržania požadovaná za vecné bremeno akákoľvek odplata. Žalovaný je však pripravený znášať náklady na zachovanie a opravy nehnuteľností, na ktoré sa vecné bremeno vzťahuje, pričom sa jedná o náklady na opravu a údržbu komunikácií (letnú a zimnú), kosenie pozemkov a podobne. Pokiaľ opísané náklady v minulosti žalobca vynaložil, je žalovaný pripravený sa na nich podieľať a do budúcnosti ich aj pravidelne uhrádzať na základe predchádzajúcej vzájomnej dohody. Výška náhrady za údržbu a opravy komunikácií sa v žiadnom prípade nemôže rovnať žalobcom prihlásenej spornej pohľadávke na základe domnelého titulu bezdôvodného obohatenia, ktorá je enormne vysoká. A už vôbec nemôže byť výška takejto náhrady určená v sume trhového nájomného za užívanie žalobcových pozemkov, nakoľko ide o úplne odlišný inštitút, ktorého režim je iný a hodnota náhrady (odplaty) za vecné bremeno vo všeobecnosti musí byť iná ako nájomné, či bezdôvodné obohatenie.

9. Na pojednávaní dňa 25.03.2024 žalobca uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe. Popretie pohľadávky zo strany žalovaného je nedôvodné. Žalovaný zastáva názor, že úpadca užíval pozemky na základe vydržaného vecného bremena. Túto argumentáciu žalovaného pokladá za nesprávnu. Vecné bremeno v prospech žalovaného nevzniklo, a už vôbec nie vydržaním tohto práva. Neboli naplnené zákonné predpoklady, poukázal na skutočnosť, že žalovaný, ani jeho právny predchodca, neboli v držbe pozemkov dobromyseľní. Právny predchodca žalovaného mal so žalobcom riadne uzatvorený nájomný vzťah, sám žalovaný vedomý si svojich povinností voči žalobcovi sa pokúšal a nakoniec nafingoval nájomný vzťah so žalobcom. Nie je možné, aby bol žalovaný dobromyseľný. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je doposiaľ ani zapísané v katastri nehnuteľností, tak ako to predpokladá ustanovenie , ods. 1 v poslednej vete. Ak by aj vecné bremeno vzniklo, bolo by iba v rozsahu práva prechodu a prejazdu, ktoré by sa určite nevzťahovalo na všetky pozemky v rámci predmetného areálu. Držba žalovaného nebola oprávnená. Ohľadom tvrdení žalovaného, že žalobca má žiadať o žalovaného aj plnenie za iné subjekty, toto nie je pravdivé. Žalobca vedie voči spoločnosti L. C., taktiež konanie, v ktorom má svoje nároky samostatne. Ak žalovaný tvrdí, že predmetný areál užívajú aj iné osoby, teda tretie subjekty, žiada , aby žalovaný konkretizoval okruh týchto osôb. Z pohľadu žalobcu sa môže jednať iba o nájomníkov žalovaného, o ktorých žalobca nemá žiadnu vedomosť. Je pravdou, že žalobca je vlastníkom dvoch stavieb v predmetnom areáli, konkrétne umiestnených na parc. Č.. XXXXX/XX H. XXXXX/XX. Tieto nadobudol až v r. 2021 zámenou so samosprávnym krajom. Čo sa týka rozsahu užívania pozemkov žalovaným, pri tomto určení vychádzal žalobca zo č.77/2021 a jeho doplnenia. Tento podklad je nanajvýš korektný, nakoľko pri jeho vypracovaní sa uskutočnila aj fyzická ohliadka areálu. Žalovaný vo vyjadrení nijakým spôsobom nekonkretizuje , ktoré pozemky vo vlastníctve žalobcu neužíva, alebo naopak, ktoré má užívať. Rovnako tak žalovaný nešpecifikoval , ktorých konkrétnych pozemkov by sa malo týkať vydržané vecné bremeno. V prípade, že sa nestotožní súd so správnosťou výpočtu bezdôvodného obohatenia, v zmysle č. 77/2021 v znení

jeho doplnku, žalobca navrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom objektivizovania rozsahu a výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného.

10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobou nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Pridržiava sa svojich doterajších vyjadrení, k doplneniu č. 77/2021, ktoré mu bolo na pojednávaní predložené, sa vyjadriť nemôže, nakoľko sa s tým ešte neoboznámili. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným nebola nikdy uzavretá nájomná zmluva. Súčasný stav je taký, že stavby, ktoré sú vlastníctvom žalovaného a zároveň tvoria oddelenú konkurznú podstatu, stoja na pozemkoch žalobcu. Tieto stavby boli postavené na základe príslušných stavebných povolení postupne a to počnúc rokom 1966 , pričom posledná bola postavená v r. 1986. Od poslednej stavby ubehlo 38 rokov. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosť od predchodcu v r. 2017, pričom to v akom právnom aj skutkovom stave je vlastníctvo pozemkov žalobcu a v stave žalovaného, nie je príčinou žalovaného. Ten ich v takomto stave už nadobudol. Žalovaný má ako oprávnený držiteľ pozemky žalovaného v nepretržitom faktickom nerušenom užívaní už viac ako desať rokov, nakoľko sa do tejto doby započítava aj oprávnená držba jeho predchodcu. Žalovaný nesúhlasí s domnelým nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe ktorého si uplatňuje svoju spornú pohľadávku žalovaný, a svoj nárok opiera o neexistenciu právneho titulu užívania. Právny titul užívania jeho pozemkov žalovaným existuje, je to právo žalovaného zodpovedajúce vecnému bremenu, nadobudnuté vydržaním v zmysle . Vecné bremeno ako právny titul užívania už vznikol, a to výkonom práva v podobe jeho vydržania, právnym následkom vydržania je , že sa doterajšia oprávnená držba premenila na samotné právo z vecného bremena. Účinky vydržania nastali zo zákona. Vzhľadom na vecné bremeno už vzniknuté zo zákona, žalovaný nie je povinný za neho platiť. Žiada, aby súd zriadil vecné bremeno, a to v rozsahu práva cesty, teda v nevyhnutnom rozsahu, aby sa žalovaný mohol dostať od svojich stavieb na verejnú komunikáciu. Tento prístup nie je možné zabezpečiť inak, a momentálne je žalovaný obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva, nakoľko je bez prístupu. Žalovaný namieta a nesúhlasí s predloženým žalobcu, nakoľko ide o starý posudok, trojročný, neaktuálny, a nezohľadňuje súčasný stav pozemkov, a tiež posudzuje úplne iný objem parciel. Žalovaný nadobudol vecné bremeno de lege vydržaním k 11 208 m2, tvoriacich pozemky pod jeho stavbami. Vyhradzuje sa voči povinnosti platiť za 93% plochy areálu, ktorý je užívaný samotným žalobcom , ako aj tretími subjektmi, spoločnosťou L. C.. Žiada žalobcu, aby prestal pripisovať povinnosť platiť náhradu, či už titulom bezdôvodného obohatenia, alebo nájomného, za užívanie plochy areálu , vo veľkosti 93%, pričom sám žalobca tento areál užíva. Žiada žalobcu , aby vzal na vedomie skutočnosť, že pozemky, ktoré sú jeho vlastníctvom, tvoriace areál, sa nachádzajú v katastrofálnom neužívania schopnom stave. Žalobca sa snaží vytvárať dojem, že mu vznikla ujma a nároku si platenie nemalých súm , pričom zabúda na to, že o pozemky , ktoré sa snaží spoplatniť, sa žiadnym spôsobom nestará.

11. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovné:

12. V predmetnom prípade žalobca riadne prihlásil svoju pohľadávku, právnym dôvodom bolo právoplatné rozhodnutie súdu - platobný rozkaz, s tým že žalovaný neosvedčil popieracie dôvody, ktoré uviedol a žalobca ich považuje za účelové a špekulatívne.

13. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 12.08.2022, právoplatným a vykonateľným dňa 13.09.2022 uložil úpadcovi ako žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 561 074,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 561 074,80 eura od 29.07.2022 do zaplatenia a súčasne bol zaviazaný k náhrade trov konania v sume 16 596,50 eura. V exekučnom sp. zn. bolo čiastočne vymožené finančné plnenie od úpadcu, ktoré bolo súdnym exekútorom vyplatené na účet žalobcu v celkovej výške 161 399,35 eura.

14. Prihláškou pohľadávky č. 91 si žalobca ako veriteľ prihlásil pohľadávku vo výške istiny 399 675,45 eura, úrokov z omeškania 15 932,27 eura, nákladov z uplatnenia 16 613,00 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca uviedol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia judikovaný platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12.08.2022.

15. Z popretia pohľadávky správcu vyplýva ako dôvod popretia, že nie je možné určiť akým spôsobom, od kedy a na základe čoho bol určený popretým veriteľom uplatnený úrok z omeškania, ako aj náklady z uplatnenia, ktoré príslušenstvo pohľadávky týmto správca rovnako popiera v celom rozsahu ako sporné a nepreukázané. Na strane popretého veriteľa nevznikol domnelý nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Správca v popretí uviedol, že v danom prípade vznikla nájomná zmluva medzi úpadcom a popretým veriteľom.

16. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté v konaní, a to výsluch konateľky úpadcu, predloženie originálu nájomnej zmluvy a ani vykonanie znaleckého dokazovania z dôvodu hospodárnosti a neúčelnosti, keď Okresný súd Banská Bystrica vydal meritórne rozhodnutie, pričom bol preukázaný vznik nároku žalobcu voči úpadcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia. Voči vydanému platobnému rozkazu nebol podaný odpor, preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Materiálna stránka právoplatnosti súdnych rozhodnutí sa prejavuje jednak ako záväznosť rozhodnutia pre definovaný okruh subjektov, a jednak ako nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia. Pozitívnu stránku materiálnej právoplatnosti rozhodnutia, teda okruh jeho subjektívnej záväznosti normuje , a negatívna stránka materiálnej právoplatnosti sa prejavuje v kruciálnej otázke prekážky právoplatne rozsúdenej veci ( ). Platobný rozkaz je jedným zo spôsobov meritórneho rozhodnutia vo veci samej, čo ho v tomto zmysle činí identickým s inými formami rozhodnutia vo veci samej (napr. rozsudok, rozsudok pre uznanie alebo uznesenie o schválení zmieru). Okamihom právoplatnosti sa stáva platobný rozkaz záväzným pre strany (prípadne pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti platobného rozkazu) a zásadne nezmeniteľným; prekážka právoplatne rozhodnutej veci platobným rozkazom bráni tomu, aby sa o tej istej veci opätovne konalo a rozhodovalo. Keďže sa platobným rozkazom ukladá žalovanému povinnosť (povinnosť zaplatiť uplatnenú peňažnú pohľadávku), súd na jej splnenie ukladá aj lehotu a keďže je tá identická s lehotou na podanie odporu a plynie identicky od doručenia platobného rozkazu žalovanému, v prípade jej márneho uplynutia sa stáva platobný rozkaz aj vykonateľným, a teda exekučným titulom pre nariadenie exekúcie na peňažné plnenie. Ak proti platobnému rozkazu nie je podaný odpor, a teda žalovaný sa dobrovoľne podvolí rozhodnutiu súdu a jemu uloženej povinnosti, nadobúda platobný rozkaz právoplatnosť okamihom márneho uplynutia 15-dňovej lehoty na podanie odporu. Súd preto nevidel dôvod vykonávať stranami sporu navrhované dôkazy, tieto dôkazy mali byť navrhované, vykonávané a vyhodnocované v konaní, ak by bol býval žalovaný podal odpor.

17. Podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

18. Podľa ustanovenia , každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

19. Podľa ustanovenia , prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

20. Podľa ustanovenia , pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

21. Podľa ustanovenia , ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

22. Podľa ustanovenia , veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

23. Podľa ustanovenia , v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

24. Podľa ustanovenia § 32 ods. 18 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

25. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov P. X., W.. Ú.. O., Z. B. I. Č.. XXXX, Ž. Y. P. B. - U. (Q. B. I. Č.. XXXX), ktoré sú postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. V konaní nebola sporná existencia pohľadávky vo výške 399 675,45 eura, úrok z omeškania vyčíslený sumou 15 932,27 eura, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 16 613,00 eur priznané platobným rozkazom v konaní sp. zn. zo dňa 12.08.2022, právoplatným a vykonateľným dňa 13.09.2022 pod č. 91, prihlásená dňa 24.05.2023, popretá dňa 02.08.2023.

26. Z ustanovenia § 32 ods. 18 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva záver, že by pohľadávky priznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci nemali podliehať preskúmavaniu. Správca je v prípade zistenia spornosti povinný poprieť aj pohľadávku priznanú rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci však môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia a nie skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, pretože ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

27. Skutočnosť, že žalovaný považuje vyššie uvedené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica za deklaratórne, nepredstavuje dôvod pre účinné popretie judikovanej pohľadávky. Súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore strán. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia, nemôže byť takáto otázka položená a riešená, a akékoľvek jej nové právne posudzovanie v inom ďalšom konaní tých istých strán sporu nie je prípustné. Právoplatné rozhodnutie súdu predstavuje riadny dôvod uplatňovania si pohľadávky v konkurze. Všetky dôvody, ktoré správca uvádzal v popretí pohľadávky a vo svojich vyjadreniach, nie sú dôvodmi, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Uvádzané skutočnosti mohol úpadca uvádzať (a popri tom aj navrhovať dôkazy) v odpore, ktorý však nepodal. Navyše, správca uvádzal len dôvody, ktoré mali viesť k popretiu pohľadávky, čo do dôvodu. V popretí však neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by pohľadávku spochybňovali čo do výšky a vymáhateľnosti. Teda, že pohľadávka bola po vydaní rozhodnutia sčasti uhradená - ešte mimo exekučného konania, resp. že by bola pohľadávka premlčaná a pod..

28. Súd navyše už neprihliadal na tvrdenia uvádzané žalovaným v „koncentračnej“ lehote, a to vzhľadom na rozhodnutie uvedené v ZSR 7/2017-63: I. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. II. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Súd však neušlo, že skutočnosti, ktoré žalovaný uvádza v tomto podaní, taktiež mali nastať pred vydaním platobného rozkazu.

29. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobný nárok je dôvodný a žalobca je veriteľom pohľadávky na základe právneho dôvodu, vo výške a vymáhateľnosti tak, ako si to uplatnil v žalobe.

30. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, ).

31. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa ustanovenia , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

35. Súd podľa , výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle , a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto dôvody neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).