Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33C-47-2017.pdf
PDF · 141.12 KB
Case nature
Area
Subarea
33C/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd X.., sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v právnej veci žalobcov: 1. P. O., nar. XX. jR. XXXX, bytom U. XX, S. 2. T. O., nar. XX. augusta XXXX, bytom U. XX, S., proti žalovanému: W. družstvo so sídlom v S., D. van W. XX, S., IČO: 00 175 480, zastúpenému: J. D., advokátska kancelária, s. r. o., P. XX, W., IČO: XX XXX XXX, o vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta. II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 1 a žalobkyni 2 ako spoločne a nerozdielne povinným v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. N. 1 a 2 sa žalobou došlou súdu dňa XX.XX.XXXX označenej ako návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov domáhali, aby súd zrušil (a) uznesenie Zhromaždenia delegátov pri W. družstve so sídlom v S., ktorým Zhromaždenie delegátov potvrdilo J. č. XX zo dňa XX.XX.XXXX o výpovedi nájmu bytu žalobcov a (b) zrušil uznesenie č. XX z XX.XX.XXXX vydané predstavenstvom W. družstva v S.. Žalobcovia svoj žalobný návrh odôvodnili nasledovne. Žalobca 1 uzatvoril so žalovaným Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom družstevného bytu č. 21 v bytovom dome U. XX, S.. Keďže žalobca 1 a žalobkyňa 2 boli manželia, vznikol im k bytu spoločný nájom bytu manželmi. Dňa 13.07.2016 bola žalobcovi 1 doručená výpoveď z nájmu bytu, voči ktorej podal spolu so žalobkyňou 2 odvolanie, ktoré adresoval žalovanej. Odvolanie následne žalobca 1 doplnil. Žalobcovia 1 a 2 (ďalej spoločne aj „žalobcovia“) majú za to, že výpoveď z nájmu bytu je neplatná z dôvodu, že bola doručená len žalobcovi 1 a nie aj žalobkyni 2. Žalovaný tak podľa žalobcov 1 a 2 pri doručovaní výpovede postupoval v rozpore s Rokovacím a volebným poriadkom žalovaného. Žalobcovia,vychádzajúc z obsahu Stanov a Rokovacieho a volebného poriadku žalovaného, sú toho názoru, že výpoveď nájmu bytu musí byť doručovaná do vlastných rúk, pričom ak ide o spoločný nájom bytu musí byť doručená obom manželom. Žalovaný uviedol, že odvolanie neuznáva. Žalovaný reagoval na podané doplnenie odvolanie podaním zo dňa 07.10.2016 tak, že nesúhlasí s jeho doplnením a výpoveď považuje za platnú. Žalobcovia ďalej v žalobe poukázali na ustanovenie čl. 100 Stanov žalovaného, podľa ktorého predstavenstvo bolo povinné predložiť odvolanie na rozhodnutie Zhromaždeniu delegátov, a to na jeho najbližšie zasadnutie. Dňa 20.12.2016 sa konalo Zhromaždenie delegátov, avšak podľa žalobcov na tomto zasadnutí sa o odvolaní žalobcov nerokovalo ani nehlasovalo. Následne žalobcovia iniciovali kroky za účelom toho, aby sa ich odvolaním zaoberalo Zhromaždenie delegátov na zasadnutí, ktoré sa malo konať dňa 27.4.2017, keďže ako bod 9 bolo v pozvánke uvedené hlasovanie o výpovedi z nájmu bytu. Uviedli, že o termíne konania Zhromaždenia delegátov sa dozvedeli sprostredkovane od delegátky za ich bytový dom, keďže žalovaný ich o termíne odmietol informovať, napriek tomu, že ho o to písomne požiadali.
Listom ešte z 12.2.2017 zároveň požiadali žalovaného, aby im poskytol priestor na obhajobu ich práv na Zhromaždení delegátov, čo žalovaný odmietol. Preto oslovili delegátku za ich bytový dom a oboznámili ju s dôvodmi výpovede a žiadali, aby boli z hlasovania vylúčení niektorí delegáti, a zároveň aby bolo prečítané ich stanovisko k výpovedi z nájmu bytu. Podľa žalobcov, niektorí delegáti, ktorí sa mali zúčastniť Zhromaždenia delegátov dňa 27.4.2017 boli vo veci výpovede z nájmu bytu nesprávne informovaní a uvedení do omylu zo strany žalovaného, ďalší mali negatívny postoj voči žalobcom, časť delegátov nepovažovali žalobcovia za odborne spôsobilých. Žalobcovia tiež uviedli, že žalobkyňa 2 zaslala žalovanému list zo dňa 15.07.2016 v ktorom oznámila, že uhradila dlžné nájomné za mesiace apríl, máj a jún 2016 v celkovej výške 519,69 Eur. Žalovaný listom zo dňa 18.08.2016 oznámil žalobcom, že podmienkou obnovenia nájomnej zmluvy je úhrada celej dlžnej sumy do 30.09.2016 a zároveň povinnosť riadne platiť budúce mesačné zálohové platby. Žalobcovia na výzvu žalovaného reagovali vlastným podaním zo dňa 06.09.2016, v ktorom vyčíslili svoje vlastné pohľadávky voči žalovanému a žiadali ich úhradu. Okrem toho majú za to, že úhradou sumy 519,69 Eur pominuli zákonné dôvody výpovede z nájmu bytu. Žalobcovia tvrdia, že dôvodom zníženia mesačných zálohových platieb nájomného a úhrad boli ich vlastné pohľadávky voči žalovanému a snaha donútiť žalovaného, aby si svoje záväzky voči žalobcom plnil. Žalobcovia ďalej v žalobe uvádzajú aj okolnosti, ktoré predchádzali výpovedi z nájmu bytu a týkali sa sporov medzi žalobcami a žalovaným. Podľa žalobcov, žalovaný porušoval ich práva nájomcov, s čím im vznikali peňažné nároky voči žalovanému, ktoré chceli kompenzovať tým, že znižovali predpísané zálohové platby nájomného a úhrad. Za sporné udalosti označili (i) vypratanie nebytového priestoru, ktorý užíval žalobca 1, čím mu vznikla majetková škoda, (ii) nemožnosť užívania spoločných priestorov na odkladanie bicyklov, čím sa im znížil komfort bývania; (iii) zhoršenie podmienok bývania počas obdobia rekonštrukcie chodieb; (iv) škoda na zdraví, ktorú si uplatnili žalobou na tunajšom súde v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Sú toho názoru, že ich vzájomné peňažné pohľadávky voči žalovanému sú niekoľkonásobne vyššie ako pohľadávky žalovaného voči žalobcom a bolo povinnosťou predstavenstva žalovaného na základe odvolania žalobcov zrušiť výpoveď z nájmu bytu. Keďže o výsledku hlasovania na Zhromaždení delegátov sa dozvedeli len sprostredkovane od delegáta, v súlade so znením čl. 68 Stanov žalovaného podali voči uzneseniu Zhromaždenia delegátov dňa 11.05.2017 námietku.
2. Žalobcovia, podaním zo dňa 30.10.2017, doplnili svoju žalobu. Uviedli, s poukazom na čl. 76 bod 7, čl. 69 bod 9, čl. 70 bod 1 a čl. 57 bod 4 Stanov žalovaného, že riaditeľ bytového družstva nemá postavenie riadneho člena predstavenstva, a teda ani podpisové alebo hlasovacie právo týkajúce sa prijímaných uznesení. Keďže právny úkon, ktorý robí predstavenstvo musí byť v zmysle Stanov v písomnej forme a je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva, riaditeľ bytového družstva nemôže hlasovať o prijatí alebo neprijatí uznesenia, na základe ktorého predstavenstvo dáva výpoveď z nájmu členovi družstva. Poukázali na to, že v rozhodnom čase bola Ing. W. ako riaditeľka uvedená na webovej stránke žalovaného ako člen predstavenstva, napriek tomu, že členstvo riaditeľa v predstavenstve stanovy neumožňujú. Z toho vyplýva, že aj jej podpis na Uznesení predstavenstva č. 69 zo dňa 20.06.2016 je neplatný, čo má tiež za následok neplatnosť výpovede.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcov ako nepravdivé. Uviedol, že nie je zrejmé, ktoré uznesenie Zhromaždenie delegátov žalobcovia považujú za neplatné, keďže tento orgán žalovaného prijíma každý rok niekoľko desiatok uznesení. Pokiaľ je proti rozhodnutiu orgánu družstva vznesená námietka, táto musí byť dostatočne určitá, aby bolo zrejmé voči ktorému uzneseniu smeruje. Táto podmienka nie je splnená, keďže nevyplýva ani z podanej námietky, ani z podanej žaloby. Žalobcovia neuvádzajú, v akom rozsahu je uznesenie Zhromaždenia delegátov neplatné, aké zákonné ustanovenia boli porušené a v akom rozsahu boli porušené ich práva a oprávnené záujmy. Žalovaný uviedol, že žalobcovia riadne neplatili nájomné a preddavky na poskytované služby v stanovenej výške, čim bol daný výpovedný dôvod pre výpoveď z nájmu bytu. Výpoveď bola doručená žalobcom dňa 13.07.2016. Žalobcovia neuplatnili v zákonnej lehote právo podať žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu.
Žalovaný poukázal aj na to, že súd nie je oprávnený rušiť uznesenie Zhromaždenie delegátov, ale je oprávnený posúdiť len prípadnú neplatnosť rozhodnutia. Žalobcovia sa tak môžu domáhať len určenia neplatnosti rozhodnutí, nie ich zrušenia. Vo vzťahu k zrušeniu uznesenia predstavenstva žalobcovia neuviedli tvrdenia, na základe ktorých by preukázali naliehavý právny záujem určení neplatnosti.
4. Žalobcovia v replike zo dňa 02.12.2018 uviedli, že právny úkon Ing. W. v pozícii predsedu predstavenstva žalovaného je absolútne neplatným právnym úkonom, na čo má súd prihliadať ex offo.
5. Súd na prejednanie veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 09.10.2020, na ktorom sa zúčastnil len žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalobcovia sa pojednávania nezúčastnili a svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadala o odročenie, v dôsledku čoho súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinami zo spisu prerokúvanej veci, a to:
- nájomná zmluva zo dňa 22.09.1995, výpoveď z nájmu družstevného bytu zo dňa 27.06.2016, odvolanie žalobcov voči rozhodnutiu predstavenstva BD zo dňa 15.06.2016, odpoveď na odvolanie voči rozhodnutiu predstavenstva zo dňa 16.08.2016, doplnenie odvolania voči rozhodnutiu predstavenstva zo dňa 10.09.2016, odpoveď na doplnenie odvolania zo dňa 07.10.2016, podnet voči nečinnosti predstavenstva zo dňa 24.09.2016 a emailová komunikácia vo veci doručovania, požiadavka na oznámenie termínu konania Zhromaždenia delegátov zo dňa 12.02.2017, odpoveď na požiadavky na oznámenie termínu konania Zhromaždenia delegátov zo dňa 28.02.2017, listina s označením Prerokovanie odvolania člena družstva voči uzneseniu predstavenstva, listina zo dňa 25.04.2017 podpísaná žalobcami adresovaná delegátom Zhromaždenia, výzva adresovaná Ing. E. zo dňa 30.08.2013, výzva adresovaná žalovanému zo dňa 10.10.2014, list adresovaný JUDr. C. zo dňa 17.11.2014, odpoveď na žiadosť o zľavu na zabezpečenie práva na využívanie spoločných priestorov zo dňa 29.06.2016, list žalobkyne 2 adresovaný predsedovi predstavenstva zo dňa 15.06.2016, odpoveď predsedu predstavenstva žalovaného na list žalobkyne 2 zo dňa 18.08.2016, listina označená ako opakovaná výzva adresovaná p. W. zo dňa 28.03.2016, listina adresovaná p. W..j zo dňa 11.03.2016, spolu s emailovou komunikáciou o doručovaní, výzva žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie náhrady škody zo dňa 06.09.2016, výzva na úhradu pohľadávok - predžalobná upomienka zo dňa 06.04.2016, odpoveď žalobcu 1 v reakcii na predžalobnú upomienku zo dňa 28.04.2016, spolu s emailovou komunikáciou o doručovaní, žiadosť o zľavu na nájomnom za nezabezpečenie práva na užívanie spoločných priestorov zo dňa 04.06.2016, spolu s emailovou komunikáciou o doručovaní, žiadosť o zľavu na nájomnom za nezabezpečenie práva na užívanie spoločných priestorov zo dňa 17.10.2016, žiadosť o zľavu na nájomnom za podstatné zhoršenie podmienok bývania zo dňa 17.10.2016, spolu s emailovou komunikáciou o doručovaní, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 01.01.2015 - 31.12.2015, žiadosť o prevod bytu do osobného vlastníctva zo dňa 18.03.2007, námietka voči uzneseniu Zhromaždenia delegátov zo dňa 01.05.2017, odpoveď na žiadosť o zľavu na nájomnom za nezabezpečenie práva na užívanie spoločných priestorov zo dňa 04.11.2016, odpoveď na žiadosť o zľavu na nájomnom za podstatné zhoršenie podmienok bývania zo dňa 04.11.2016, emailová komunikácia medzi žalobcom 1 a žalovaným zo dňa 18. a 19. 03. 2015, odpoveď na list zo dňa 09.01.2017 adresovaný p. O.u, odpoveď na výzvu zo dňa 07.10.2016, žiadosť o zaslanie resp. nahliadnutie do zoznamu delegátov BD zo dňa 08.03.2017, oznámenie
- záujem o užívanie priestorov na ukladanie bicyklov zo dňa 08.03.2015, oznámenie žalovaného týkajúce sa užívania spoločných priestorov zo dňa 09.03.2015, žiadosť žalobcov zo dňa 26.04.2017, žiadosť žalobcov o vylúčenie delegátov zo dňa 26.04.2017, požiadavka na vylúčenie delegáta zo dňa 27.04.2017, požiadavka na vylúčenie delegátov zo dňa 27.04.2017.
6. Súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, a to listinami: Stanovy a Rokovací a volebný poriadok žalovaného, ako to navrhli žalobcovia, keďže takéto listiny neboli súdu predložené. Žalobcovi navrhli, aby súd tieto listiny vyžiadal od žalovaného. Súd uvedené listiny od žalovaného nevyžiadal, nakoľko žalobcovia mali vedomosť, že Stanovy a Rokovací a volebný poriadok žalovaného sú zverejnené na webovom sídle žalovaného, o čom ich žalovaný informoval (odpoveď žalovaného na odvolanie). Žalobcovia tak mali možnosť tieto listiny z webového sídla stiahnuť a súdu predložiť. Navyše žalobcovia v podaniach adresovaných žalovanému, ale aj v žalobe, opakovane citujú príslušné ustanovenia Stanov a Rokovacieho poriadku žalovaného, čo svedčí o tom, že tieto listiny mali k dispozícii. V zmysle § 189 C.s.p. súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu aby ju predložil. Edičnú
povinnosť zákon zakotvuje pre prípad, ak strana nemá k dispozícii vec, ktorý ako dôkazný prostriedok navrhla. Keďže súd mal za to, že žalobcovia Stanovy a Rokovací a volebný poriadok žalovaného objektívne mali k dispozícii alebo mali možnosť tento dôkazný prostriedok obstarať a súdu predložiť, súd žalovanému edičnú povinnosť nenariadil. Z uvedeného dôvodu súd ani nemohol vykonať dokazovanie týmito listinami.
7. Súd z vykonaného dokazovania (dôkazy k jednotlivým skutkovým záverom sú uvedené v zátvorkách), v spojení s nespornými skutočnosťami, zistil tento
skutkový stav:
a) Žalobca 1 a žalovaný uzatvorili dňa 22.09.2005 Nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. 21 v bytovom dome na U. ul XX, S. (nájomná zmluva, nesporné skutočnosti).
b) Žalovaný písomnou výzvou zo dňa 06.04.2016 vyzval žalobcu 1 na úhradu dlžných poplatkov za užívanie bytu a služieb s tým súvisiacich vo výške 390,15 Eur ku dňu 31.03.2016. Žalobca 1 odmietol dlžnú sumu uhradiť a poukázal na svoje predchádzajúce podania adresované žalovanému s tým, že si zároveň uplatnil nárok na zľavu z nájomného (predžalobná upomienka a odpoveď žalobcu 1 na predžalobnú upomienku).
c) Dňa 27.06.2016 žalovaný vyhotovil výpoveď z nájmu družstevného bytu, ktorej adresátom boli žalobcovia. Ako výpovedný dôvod označil nezaplatenie nájomného a úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Žalovaný vo výpovedi poukázal aj na to, že predstavenstvo žalovaného dňa 20.06.2016 prijalo uznesenie č. 69, na základe ktorého žalovaný vypovedá žalobcom nájom bytu (výpoveď z nájmu družstevného bytu). Žalobcovia nepodali žalobu, ktorou by sa domáhali určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu (nepopreté skutkové tvrdenie).
d) Žalobcovia podali odvolanie voči rozhodnutie predstavenstva č. 69 prijaté dňa 20.06.2016. Odvolanie odôvodnili tým, že
- dôvod uvedený vo výpovedi je nepravdivý, nakoľko k zníženiu nájomného a preddavkových platieb došlo zo strany žalobcov z dôvodu ich vlastných peňažných nárokov voči žalovanému, spojených s nárokom na náhradu škody na zdraví, neposkytnutím zľavy z nájomného v súvislosti s obmedzením užívania spoločných priestorov a nedodaním služieb spojených s užívaním bytu,
- výpoveď nebola doručená aj žalobkyni 2 do vlastných rúk, a teda voči nej je neplatná.
Zároveň uviedli, že dlžnú sumu vo výške 519,69 Eur uhradili (odvolanie a doplnenie odvolania proti uzneseniu predstavenstva č. 69 zo dňa 20.06.2016).
Žalovaný v reakcii na podané odvolanie žalobcov a jeho doplnenie oznámil žalobcom, že podmienkou obnovenia nájomnej zmluvy je dodatočná úhrada dlžnej sumy do 30.09.2016 a pravidelná úhrada budúceho nájomného a služieb spojených s užívaním bytu. Žalobcovia celú dlžnú sumu nájomného a úhradu za plnenia spojené užívaním bytu do 30.09.2016 neuhradili (odpoveď na odvolanie a doplnenie odvolania, prerokovanie odvolania predstavenstvom žalovaného, nepopreté skutkové tvrdenie).
e) Žalobcovia písomne požiadali žalovaného, aby im oznámil termín konania zhromaždenia delegátov s tým, že na konaní chcú byť prítomní a obhájiť svoje tvrdenia. Žiadali tiež vylúčiť časť delegátov. Predstavenstvo žalovaného prijalo dňa 20.02.2017 uznesenie č. 8 na základe ktorého rozhodlo, že termín Zhromaždenia delegátov žalobcom neoznámi a nevylúči žiadnych delegátov, s tým, že o termíne zhromaždenia sa majú informovať u svojho delegáta (požiadavka žalobcov na oznámenie termínu konania zhromaždenia delegátov a odpoveď žalovaného na oznámenie termínu konania zhromaždenia delegátov). Žalobcovia sa o termíne konania zhromaždenia delegátov dozvedeli u svojej delegátky (vlastné tvrdenie žalobcov).
f) Žalobcovia dňa 26.04.2017 a 27.04.2017 požiadali predstavenstvo žalovaného, aby z účasti na Zhromaždení delegátov dňa 27.04.2017 vylúčil osoby, ktoré sú členmi predstavenstva a zároveň delegátmi, delegátov, ktorí majú podľa názoru žalobcu negatívny postoj k žalobcovi 1, delegátov, ktorí nie sú podľa názoru žalobcu 1 odborne spôsobilí vykonávať funkciu delegáta a delegáta, ktorý žalobcu 1
navádzal na korupčné správanie a zároveň požiadali o prečítanie textu ich obhajoby (žiadosti žalobcov zo dňa 26.04. a 27.04.2017 na vylúčenie delegátov).
g) Žalobcovia dňa 11.05.2017 doručili žalovanému námietku voči uzneseniu Zhromaždenia delegátov, ktorým malo byť schválené uznesenie predstavenstva č. 69 z 20.06.2016. Námietky žalobcovia odôvodnili tým, že výpoveď z nájmu bytu žalovaný doručil len žalobcovi 1, predstavenstvo neoznámilo žalobcom termín konania zhromaždenia delegátov, neumožnilo vystúpiť delegátke s prečítaním obhajoby žalobcov a o uznesení č. 69 hlasovali delegáti, ktorých žalobcovia navrhli vylúčiť z dôvodu konfliktu ich záujmu (námietky voči uzneseniu Zhromaždenia delegátov).
(h) Žalobcovia si počas trvania nájomného vzťahu uplatnili voči žalovanému vlastné peňažné nároky. Išlo osobitne o nárok na zľavu z nájomného v súvislosti s obmedzením možností užívania spoločných priestorov v bytovom dome a škody na zdraví. Žalovaný ich nároky popieral (opakované žiadosti o zľavu z nájomného, opakované žiadosti žalobcov o náhradu škôd a vydanie bezdôvodného obohatenia, reakcie žalovaného na žiadosti o zľavu z nájomného za znemožnenie alebo sťaženie užívania spoločných priestorov a náhradu škôd).
8. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených najskôr jednotlivo a následne vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Skutočnosti uvedené v bode 7 vyplývajú z jednotlivých dôkazov uvedených pri nich v zátvorkách, s tým, že súd vyhodnotil skutkové zistenia takto:
a) Skutkové zistenie uvedené v bode 7 písm. a) o tom, že žalobcovia užívali byt č. XX v bytovom dome na U. ul. XX, S., na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným nie je sporné.
b) Skutkové zistenie uvedené v bode 7 písm. b) a mal súd za preukázané, nakoľko žalobca nespochybnil samotnú pohľadávku žalovaného na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu. Žalobcovia síce uviedli, že majú voči žalovanému vlastné nároky, čo preukazovali žiadosťami o zľavu z nájomného, avšak súd nemal preukázané, že pohľadávka žalovaného na nájomnom zanikla inak ako úhradou, keďže žalovaný poprel nároky žalobcov na zľavu z nájomného ako nedôvodné.
Navyše žalobcovia ani neuviedli a nepreukázali akým spôsobom ich záväzok platiť nájomné a poplatky spojené s užívaním bytu zanikli inak ako riadnym splnením. Preto súd mal aj v súvislosti so skutkovým zistením uvedeným v bode 7 písm. h) za to, že peňažné nároky žalobcov voči žalovanému nie sú preukázané a sú sporné čo sa týka základu aj výšky nárokov. Súd vníma principiálny postoj žalobcov týkajúci sa toho, že im v súvislosti s užívaním bytu vnikli vlastné peňažné nároky, ktoré žalovaný odmieta dobrovoľne uspokojiť. Avšak za stavu, ak ich peňažné nároky boli sporné a zo strany žalovaného popreté, boli žalobcovia oprávnení tieto uplatňovať žalobou na súde, nie svojvoľným a nepreskúmateľným znižovaním nárokov žalovaného na nájomnom, čo malo za následok nesplnenie základnej povinnosti nájomcu, a to platiť nájomné za užívanie bytu.
c) Skutkové zistenie uvedené v bode 7 písm. c) a d) mal súd za preukázané s tým, že pre rozhodnutie súdu v tejto veci, tak ako to bude uvedené ďalej, nie je podstatné, či je alebo nie je výpoveď z nájmu bytu platná alebo neplatná a či boli alebo neboli splnené podmienky na to, aby žalovaný nájom vypovedal alebo to, či výpoveď z nájmu bytu žalovaný doručil aj žalobkyni 2. Takéto otázky by súd skúmal v prípade, ak by sa žalobcovia domáhali súdneho preskúmania platnosti výpovede z nájmu bytu. Žalobcovia sa v tomto konaní nedomáhajú preskúmania platnosti výpovede. Pre rozhodnutie súdu v tejto veci je podstatné len to skutkové zistenie, že predstavenstvo žalovaného prijalo uznesenie č. 69 zo dňa XX.XX.XXXX, o výpovedi z nájmu bytu, ktoré žalobcovia žalobou napádajú.
d) Skutkové zistenie uvedené v bode 7 písm. e) mal súd za preukázané, keďže žalovaný preukázateľne odmietol poskytnúť žalobcom informáciu o termíne konania zhromaždenia delegátov. Súd mal za preukázané z tvrdení žalobcov aj to, že žalobcovia sa o termíne konania dozvedeli od delegátky za bytový dom.
e) Pre posúdenie veci je podstatné aj to, či skutkové zistenia uvedené v bode 7 písm. f) preukazujú tú skutočnosť, že dňa 27.04.2017 sa konalo Zhromaždenie delegátov žalovaného a či na uvedenom zhromaždení delegátov bolo prijaté uznesenie, ktoré má súd zrušiť resp. podľa názoru súdu posúdiť jeho platnosť.
Žalobcovia tvrdia, že takéto zhromaždenie delegátov sa konalo, na zhromaždení bolo prijaté nimi označené uznesenie, ktoré malo byť schválené a sú toho názoru že uznesenie je v rozpore so zákonom a stanovami. Tvrdenia žalobcov vyplývali len z listín, ktoré vyhotovili samotní žalobcovia a predložili žalovanému.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poprel tieto skutkové tvrdenia ako nepravdivé. Uviedol, že Zhromaždenie delegátov prijíma ročne desiatky uznesení a žalobcovia neoznačili konkrétne uznesenie, v akom rozsahu a z akého dôvodu je neplatné. Súd nepovažuje takéto popretie za účinné (§ 151 ods. 2 C.s.p.), nakoľko žalovaný neuviedol vlastné skutkové tvrdenia, keďže tvrdí, že žalobcovia neoznačili konkrétne uznesenie.
Súd dospel k záveru, že žalobcovia konkrétne uznesenie označili, tým, že vymedzili obsah uznesenia, ktoré malo byť prijaté na Zhromaždení delegátov, ktoré sa konalo 27.4.2017.
Bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania (to, čo urobil) a predmet svojho vnímania (to, čo videl alebo počul). Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania; inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné.
Účelom právnej úpravy (§ 151 ods. 2 C.s.p.) je vylúčiť dve neželané situácie. Po prvé, aby nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení protistrany en bloc, teda čisto formálne, napr. vyhlásením, že nič z toho, čo tvrdí protistrana, nie je pravda. Po druhé, aby strana, ktorá popiera, nemohla prezentovať svoj postoj tak, že si už na pravdivé udalosti síce nepamätá, ale že protistrana pravdu nemá.
V nadväznosti na to súd mal za nesporné, že Zhromaždenie delegátov prijalo dňa 27.04.2017 uznesenie, ktorým schválilo uznesenie predstavenstva č. 69 zo dňa 20.06.2016.
e) Žalobcov však zaťažuje dôkazné bremeno týkajúce sa ich vlastných námietok voči uzneseniu zhromaždenia delegátov.
Žalobcovia uviedli štyri námietky. Prvá námietka sa týkala doručovania výpovede. Druhá námietka sa týkala nesplnenia informačnej povinnosti predstavenstva voči žalobcom ohľadom termínu konania zhromaždenia delegátov. Tretia námietka sa týkala toho, že žalobcom nebolo umožnené vystúpiť na zhromaždení delegátov priamo alebo sprostredkovane. Štvrtá námietka sa týkala toho, že na zhromaždení delegátov hlasovali aj členovia predstavenstva.
To, či takto označené námietky skutočne majú za následok, že uznesenie bolo prijaté v rozpore so zákonom alebo so stanovami, súd nemal už možnosť preskúmať, a to dôvodov na strane žalobcov.
Na preukázanie dôvodnosti námietok žalobcovia neoznačili žiadny dôkaz, napriek tomu, že z uvedeného tvrdenia, t. j. že námietky sú dôvodné, žalobcovia odvodzujú pre seba priaznivý následok. Žalobcov tak zaťažuje dôkazné bremeno, ktoré ale v konaní neuniesli. To, že žalobcovia vzniesli námietku voči prijatému uzneseniu preukazuje len prvú z hmotnoprávnych podmienok, ale už nie to, či námietky sú alebo nie sú dôvodné. Hoci žalobcovia neboli osobne prítomní na nimi označenom Zhromaždení delegátov, súd zastáva názor, že objektívne boli spôsobilí predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa námietok. Žalobcovia však žiadne takéto dôkazy nepredložili a nenavrhli ani vykonanie žiadnych dôkazov.
Súd tak dospel k záveru, že ich skutkové tvrdenia týkajúce sa samotných námietok nie sú preukázané. Súd v časti právneho posúdenia uvedie aj to, že námietky, ktoré označili nie je možné považovať ani za dôvodné.
9.Právne vec súd posúdil takto:
9.1 K povahe žaloby
Súd najskôr posúdil otázku žalobného nároku, ktorého sa žalobcovia domáhajú, vzhľadom na znenie petitu ich žaloby. Žaloba je označená ako žaloba na vyslovenie neplatnosti uznesenia Zhromaždenia delegátov. Petit žaloby v rozsahu prvého aj druhého návrhu však smeruje k tomu, aby súd zrušil uznesenia orgánov (predstavenstva a zhromaždenia delegátov) žalovaného.
Každý procesný úkon sporovej strany sa posudzuje predovšetkým s prihliadnutím na svoj obsah (čl. 11 C.s.p). Nebolo by spravodlivé od subjektov žiadať, aby sa vyjadrovali čistou a presnou procesnou terminológiou, a preto rozhodujúcim kritériom v posudzovaní procesných úkonov je obsah daného procesného úkonu, z ktorého súd ustáli vôľu sporovej strany a charakter jej procesnej aktivity
Žalobný (procesný) nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy. Druhou zložkou žalobného nároku je tzv. žalobný návrh, označovaný aj ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim skutkovému žalobnému deju. To znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. V ustanovení § 137 C.s.p. sú zadefinované jednotlivé druhy žalôb. Zoznam možných žalôb je uvedený len demonštratívne. Znamená to, že prípustné sú aj iné druhy súkromných žalôb. Iná súkromnoprávna žaloba, teda v § 137 C.s.p. neuvedená, je prípustná len za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Inými slovami, hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť o inej súkromnoprávnej žalobe tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti. Kritériom pre pozitívnoprávne členenie žalôb podľa § 137 C.s.p. je žalobný návrh (petit). Okrem toho, určovacie žaloby uvedené v § 137 písm. d) C.s.p. sa identifikujú nielen podľa žalobného návrhu, ale zároveň aj podľa právneho dôvodu tvrdeného práva. Súd vychádzal z vymedzeného druhu žalôb v zmysle § 137 C.s.p.. Osobitne v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Znamená to, že v niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Takýmito žalobami sú napríklad žaloby na určenie neplatnosti členskej schôdze družstva (§ 242 Obchodného zákonníka). Súd preto posúdil žalobný nárok žalobcov, v zmysle žalobného návrhu v jednote s jeho skutkovým odôvodnením. Z obsahu tvrdení vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú toho, aby súd na základe dôvodov, ktoré uviedli posúdil zákonnosť rozhodnutí orgánov žalovaného. Súd je oprávnený v civilnom konaní posudzovať platnosť alebo neplatnosť právnych úkonov alebo existenciu práva či právnej skutočnosti. Súd ale nie je oprávnený rušiť rozhodnutia iných subjektov. Na základe toho dospel súd k záveru, že žalobcovia sa žalobou domáhajú určenia neplatnosti rozhodnutí orgánov žalovaného. Súd vylúčil aj tú možnosť, že žalobcovia sa domáhajú inej súkromnoprávnej žaloby, neuvedenej v § 137 C.s.p. Žaloba, ktorou by súd zrušil rozhodnutí orgánov spoločnosti neprichádzalo úvahy, nakoľko takýto osobitný petit nevyplýva z hmotného práva. Súd pri posúdení tejto právnej otázky vychádzal aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 254/2009 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=njzwwxzsgaydsxzvl5rwi327gi2ti>, podľa ktorého „požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgyzv6ojz> (teraz § 132 C.s.p.), aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu, alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na
znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal“. Rovnako aj český najvyšší súd (rozhodnutie sp. n. 22Cdo/2760/99) uviedol, že „v prípade, v ktorom je úplne zjavné, o čo žalobcovi v konaní ide, nemožno zamietnuť žalobu len pre chyby vo formulácii návrhu na rozhodnutie vo veci samej.
9.2 K určeniu neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov Súd v zmysle bodu 9.1 má za to, že žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov. Preto otázku platnosti uvedeného uznesenia posudzoval podľa § 242 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu.
Rozhodnutie zhromaždenia delegátov družstva nemá povahu právneho úkonu. Preto neplatnosť uznesenia zhromaždenia nie je možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov, ale len z hľadiska osobitnej úpravy Obchodného zákonníka uvedenej v citovanom ustanovení § 242. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, aj to, že naliehavý právny záujem nie je potrebné v tomto prípade preukazovať, nakoľko právny záujem zákon predpokladá.
V zmysle dikcie § 242 Obchodného zákonníka súd pristúpil k posúdeniu toho, či uznesenie Zhromaždenia delegátov je platné.
Na základe preukázaných skutkových zistení je možné konštatovať splnenie formálnych hmotnoprávnych podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 242 Obchodného zákonníka, a to: žalobcovia oznámili námietky voči uzneseniu zhromaždenia delegátov v lehote jedného mesiaca od dňa jeho konania a žalobcovia podali žalobný návrh v lehote 1 mesiaca od oznámenia námietky predstavenstvu žalovaného.
Súd ale dospel k záveru, že označené námietky nie sú dôvodné v tom zmysle, že by boli v rozpore so stanovami alebo zákonom, a to z nasledovných dôvodov. (a) Súd nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom stanov a rokovacieho poriadku, keďže žalobcovia nepredložili súdu tieto dokumenty. Súd tak nemal možnosť označené námietky (týka sa to osobitne námietok oznamovania termínu zhromaždenia delegátov, vystúpeniu na zhromaždení delegátov a hlasovanie a vylúčenie delegátov) konfrontovať so znením stanov a zistiť prípadné vady uznesenia zhromaždenia delegátov. Súd tak mohol označené námietky posudzovať len z hľadiska toho, či sú v rozpore so zákonom.
(b) Námietka týkajúca sa toho, či výpoveď bola alebo nebola doručená aj žalobkyni 2, nie je dôvodom, ktorým by bolo možné označiť uznesenie zhromaždenia delegátov za neplatné. Táto námietka by bola dôvodná v konaní o platnosť alebo neplatnosť výpovede, čo ale nie je skúmané v tomto konaní. Žalobcovia žalobný návrh totiž vymedzili tak, že súd má preskúmať uznesenie zhromaždenia delegátov, ktorým schválilo uznesenie predstavenstva č. 69 - t. j. rozhodnutie predstavenstva, ktorým bolo rozhodnuté o tom, či sú splnené zákonné podmienky, aby žalovaný nájom bytu žalobcom vypovedal. Zhromaždenie delegátov už neschvaľovalo ďalšie kroky predstavenstva, ktoré vykonalo po prijatí svojho uznesenia č. 69, a teda ani doručovanie výpovede.
(c) Námietku týkajúcu sa toho, že časť delegátov nebola oprávnená hlasovať (podľa žalobcov mali byť vylúčení) súd nemohol posúdiť so znením stanov pre absenciu označenia akýchkoľvek dôkazov zo strany žalobcov, ktorých vykonaním by súd mal za preukázané, či mohli alebo nemohli niektorí delegáti na zhromaždení hlasovať a ak nemohli, či aj hlasovali. Námietka je taktiež neurčitá, keďže bez označenia konkrétnych delegátov, ktorí nemohli hlasovať a napriek tomu hlasovali, súd nemôže posúdiť ani jej dôvodnosť.
Súd konštatuje, že zákonnosť alebo nezákonnosť uznesenia zhromaždenia delegátov sa posudzuje prednostne s ohľadom na to, či bolo zvolané riadne, či boli splnené podmienky uznášaniaschopnosti, či bola dosiahnutá predpísaná väčšina, či daný orgán mal právomoc prijať uznesenie. Preto súd podradil skutkové zistenia týkajúce sa tejto námietky len pod nasledovnú právnu úpravu a posudzoval námietku len z hľadiska jej zákonnosti. Podľa § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi družstva. Podľa § 238 ods. 3 Obchodného zákonníka pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vyžaduje sa na platnosť uznesenia členskej schôdze, predstavenstva a kontrolnej komisie ich riadne zvolanie, prítomnosť nadpolovičnej väčšiny členov a súhlas väčšiny hlasov prítomných členov. Tento zákon alebo stanovy určujú, pre ktoré uznesenia je potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny. S poukazom na citovanú právnu úpravu, žalobcovia neuviedli žiadne tvrdenie, na základe ktorého by súd dospel k záveru, že niektorí delegáti nemohli byť zvolení do orgánov družstva, nemohli sa zúčastniť zhromaždenia delegátov, nemohli hlasovať, alebo nebola dosiahnutá požadovaná väčšina.
(d) Súd nemal preukázané ani to, že boli porušené práva žalobcov v súvislosti s tým, že neboli informovaní o termíne zhromaždenia delegátov a nemali možnosť predniesť priamo alebo sprostredkovane svoju obhajobu. Hoci žalovaný odmietol poskytnúť žalobcom informáciu o termíne zhromaždenia delegátov priamo, žalobcovia boli o tomto termíne vopred informovaní prostredníctvom svojho delegáta, keďže to sami tvrdia v žalobe. Táto námietka sa preto javí ako nedôvodná, hoci postup žalovaného (ktorý odmietol oznámiť termín) nepovažuje súd za správny. Podľa § 239 ods. 2 Obchodného zákonníka zvolanie členskej schôdze sa musí členom oznámiť spôsobom určeným stanovami. Napriek tomu, že súd nemal možnosť posúdiť postup zvolávania zhromaždenia delegátov upravený stanovami, súd je toho názoru, že je právom člena družstva, aby bol včas informovaný o termíne konania zhromaždenia delegátov a mohol sa zhormaždneia zúčastniť priamo alebo sprostredkovane (predložiť návrhy alebo požiadavky zvolenému delegátovi).
Súd nemal preukázané to, že by žalobcom bola odmietnutá možnosť predniesť svoju obhajobu, nakoľko na preukázanie tohto tvrdenia neoznačili žiadny dôkaz. Keďže úprava Obchodného zákonníka bližšie neupravuje práva člena družstva na členskej schôdzi/zhromaždení delegátov a ponecháva úpravu týchto otázok na stanovy družstva, bez poznania obsahu stanov, súd nemohol posúdiť dôvodnosť tejto námietky.
Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby súd určil, že uznesenie zhromaždenia delegátov je neplatné pre rozpor so zákonom alebo so stanovami.
9.3 K určeniu neplatnosti uznesenia predstavenstva
Pri posudzovaní otázky neplatnosti uznesenia predstavenstva sa súd prednostne, z dôvodu hospodárnosti konania zameral na to, či je vôbec možné preskúmať vnútropodnikové rozhodnutie predstavenstva družstva a to, či žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže žiadna právna úprava nepredpokladá, že naliehavý právny záujem je daný aj v prípade, ak by súd posudzoval aj platnosť uzneseniu predstavenstva.
Súd pri posudzovaní platnosti rozhodnutia predstavenstva vychádzal z ustanovenia § 243 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu.
Na rozdiel od právnej úpravy, podľa ktorej súd je oprávnený preskúmať platnosť uznesenia členskej schôdze družstva (keďže to explicitne umožňuje hmotnoprávna úprava), v otázke platnosti rozhodnutia predstavenstva Obchodný zákonník nemá žiadnu osobitnú úpravu. Preto z dôvodu mlčania zákona, súd nie je oprávnený tieto rozhodnutia preskúmať inak ako v registrovom konaní, pokiaľ by rozhodoval o zápise skutočnosti založenej takýmto rozhodnutím do obchodného registra. Ako už bolo uvedené v bode 9.2, rozhodnutia orgánov obchodnej spoločnosti nie sú ani právnym úkonmi, ktorých platnosť by bolo možné preskúmať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Tento záver (spoločný pre všetky rozhodnutia orgánov družstva) platí rovnako aj vo vzťahu k uzneseniam predstavenstva družstva.
Rozhodnutia štatutárneho orgánu družstva sú spravidla subordinované rozhodnutiam valného zhromaždenia. Podľa právnej teórie majú vnútropodnikový charakter a súdy nie sú oprávnené zasahovať do týchto rozhodnutí v dôsledku absencie osobitnej hmotnoprávnej úpravy (porovnaj výklad k § 191 Obchodného zákonníka In: M. Patakyová a kol.: Obchodný zákonník - komentár, Bratislava: C.H.Beck, 2016, s. 777, a rovnako aj In: Ovečková O. a kol: Obchodný zákonník - komentár, Bratislava: Wolters Kluwer s. r. o., 2017, s. 1258, ktorý je plne aplikovateľný aj v vzťahu k rozhodnutiam predstavenstva družstva).
Pri riešení tejto otázky súd vychádzal aj z uznesenia Najvyššieho súdu ČR, sp. n. 29 Odo 442/2004, na ktoré sa opakovane poukazuje aj v komentárovej spisbe a v ktorom sa uvádza „pretože obchodný zákonník nepripúšťa napádať pred súdom platnosť rozhodnutia ďalších orgánov spoločnosti, vyplýva z uvedeného záver, že tieto rozhodnutia pred súdom napadnúť nemožno, resp. že súd nie je oprávnený tieto rozhodnutia preskúmať. Stanovený postup vychádza z toho, že valné zhromaždenie je najvýznamnejším orgánom spoločnosti, prostredníctvom ktorého realizujú spoločníci právo podieľať sa na riadení spoločnosti a prijímať rozhodnutia, zásadným spôsobom ovplyvňujúcim ďalšiu existenciu a činnosť spoločnosti, vrátane rozhodovania o personálnom zložení ďalších orgánov spoločnosti, zatiaľ čo ďalšie orgány spoločnosti plnia len funkciu smerujúcu k zabezpečeniu riadneho chodu spoločnosti, a to predstavenstvo na jej obchodné vedenie a dozorná rada na kontrolu jej činnosti. Do výkonu pôsobnosti týchto orgánov, teda do obchodného vedenia a kontroly, akcionári, resp. valné zhromaždenie, priamo zasahovať nemôžu a môžu ich zásadne ovplyvňovať len prostredníctvom rozhodovania o ich personálnom zložení. Vylúčený je aj zásah súdu do rozhodovacej činnosti predstavenstva a dozornej rady, lebo by mohli ochromiť alebo sťažiť každodenný chod spoločnosti, čo je v záujme jej riadneho fungovania nežiadúce.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd nie je oprávnený posudzovať platnosť uznesenia predstavenstva družstva.
Nad rámec toho čo súd už uviedol a čo by postačovalo na odôvodnene zamietavého stanoviska, súd záverom zdôrazní, aj to, že žalobcovia nemajú ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesenie predstavenstva (§ 137 písm. c) C.s.p.), pričom tento predpoklad žalobcovia ani nepreukázali.
Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Súdne konanie môžeme chápať aj ako určitú službu poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, preto je dôvodné zisťovať, či má pre žalobcu zmysel. Žalobca (v zásade) nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. V tomto kontexte nie je možné opomenúť motív, ktorý žalobcovia sledujú podaním tejto žaloby. Podstatou úsilia žalobcov je zvrátiť negatívny stav spojený s daním výpovede nájmu bytu. Samotné dôvody, ktorú uvádzajú v žalobe (neexistencia dlhu na nájomnom v rozsahu ako uvádza družstvo, chýbajúce doručenie výpovede žalobkyni 2) sú dôvodmi, na základe ktorých by súd platnosť výpovede preskúmal. Súd v tomto konaní platnosť výpovede nepreskúmava, nakoľko takýto návrh v žalobe nie je možné ani identifikovať. Žalobcovia tak namiesto toho, aby sa domáhali preskúmania platnosti výpovede z nájmu bytu, sa domáhajú toho, aby súd preskúmal rozhodnutie predstavenstva, ktoré predchádzalo výpovedi nájmu. Avšak z pohľadu a tvrdení žalobcov k porušeniu práva už došlo tým, že žalovaný vypovedal nájom bytu a žalobcovia boli oprávnení napadnúť platnosť výpovede na súde v zmysle § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak nepodali žalobu o preskúmanie platnosti výpovede, nie sú ani oprávnení náhradným, teda zástupným inštitútom (žalobou o určenie neplatnosti uznesenia predstavenstva) nahrádzať svoju pasivitu tým, že sa nedomáhali na súde, aby preskúmal platnosť výpovede z nájmu bytu navyše, ak žalovaný tvrdí, že v zákonnej lehota platnosť výpovede žalobcovia
na súde nenapadli. Z toho vyplýva, že ani prípadným vyhovením tejto žalobe, by nebola odstránená právna neistota žalobcov,.
10. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.
11. O trovách rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a plne úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v plnej výške. Solidárna zaviazanosť žalovaných bola vyslovená s ohľadom na to, že ich pomer na konaní sa najbližšie podobá solidarite.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.)