Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-59-2019.pdf
PDF · 140.88 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci žalobcu: CLASS R&E Resort s.r.o., IČO: 51 804 115, Rezedová 5, Bratislava, zast.: JUDr. Jaroslav Pilát, advokát, Panenská 13, Bratislava, proti žalovanému: E. A., A.. XX.XX.XXXX, W. X. X, W., zast.: JUDr. Michal Antal, advokát, Hlavná 13, Trnava, o nahradenie prejavu vôle uzavrieť so žalobcom dodatok ku kúpnej zmluve, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.06.2019 doručenou súdu dňa 25.06.2019, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému uzavrieť dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve v znení uvedenom v návrhu, ktorý dodatok bude podkladom pre kataster nehnuteľnosti na vklad vlastníckeho práva k určeným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. V návrhu uviedol, že na základe uznesenia Okresného súdu Trnava spisová značka 11C/18/2019 - 72 zo dňa 20. mája 2019 súd uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude domáhať proti protistrane vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku. Žalobca dňa X.X.XXXX podpísal ako budúci kupujúci a žalovaný ako budúci predávajúci zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bola kúpa definovaných hnuteľných a nehnuteľných vecí. Tomu predchádzali dlhšie rokovania, jej zmyslom bolo kúpiť všetky nehnuteľnosti a všetky hnuteľné veci, ktoré tvorili rekreačný areál s názvom N.. Strany sporu spolupracovali už cca 10 rokov, žalovaný bol vlastníkom rekreačného areálu, konateľ žalobcu p. K. prevádzkoval jazykovú školu, túto organizoval v uvedenom rekreačnom areáli, ktorý si prenajímal. Dňa XX. X. XXXX podpísali žalobca a žalovaný kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa vlastníckeho práva k uvedenému predmetnému areálu, dohodnutá cena bola 210. 000 Eur, dohodli sa na spôsobe platenia aj na inštitútov zabezpečenia platenia kúpnej ceny. Od začiatku rokovaní bolo žalobcom opakovane zdôraznené, že záujem je na kúpe len celého areálu, pričom nikdy sa nerokovalo o tom, že by sa akákoľvek časť mala z areálu vyčleniť. Jedinou výnimkou boli spoluvlastnícke podiely na niektorých nehnuteľnostiach, kde bol žalobca ochotný byť podielovým spoluvlastníkom. Z preambuly zmluvy o budúcej zmluve vyplýva podľa písmena D, že budúci kupujúci prehlasuje, že má v úmysle kúpiť celý rekreačný rezort (areál). Žalovaný však zatajil niektoré dokumenty, aj to, že do zoznamu nehnuteľností nezaradili jednu budovu a pozemok. V čase rokovaní zmluvných strán táto budova nemala pridelené súpisné číslo, nefigurovala na príslušnom LV, ako aj parcela, ktorá v tom čase ešte neexistovala. Žalovaný zjavne v zmluve netvrdil pravdu, pretože zatajil budovu a pozemok pod ňou, ktorý dal vyčleniť z existujúcej a predávanej parcely, na budovu nechal na základe žiadosti prideliť súpisné číslo a následne tiež zapísať do listu vlastníctva v katastri
nehnuteľností. V bode E preambuly je uvedené, že úmyslom kupujúceho je kúpiť len celý areál, nie vyčleňovať z neho nič ani hnuteľné ani nehnuteľné veci, ktoré sa v danom čase v areáli nachádzali.
Na základe uvedeného bol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností, kataster konanie o vklade vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam prerušil, rozhodnutím zo dňa 18. 9. 2018, dôvodom bolo to, že pri pozemku KN „ C“, parcela číslo XXXX/X, vedenej na LV č. XXX, katastrálne územie X., je nesprávne uvedená výmera, po kontrole zistili, že v návrhu na vklad je uvedená výmera väčšia XXXX m2, ako je na aktuálnom LV, teda XXXX m2. Advokátom žalovaného bolo povedané, že pravdepodobne nastalo prepočítanie rozlohy, zistili sa nezrovnalosti a bolo to upravené. Žalobca nemal dôvod mu neveriť, následným dodatkom ku kúpnej zmluve, a návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra v prospech žalobcu bola upravená výmera danej parcely na aktuálnu výmeru na XXXX m2. V januári 2019 pri platení dane z nehnuteľností sa žalobca dozvedel, že žalovaný si ponechal pozemok so stavbou na ňom, a to tak, že z parcely č. XXXX/X nechal vyčleniť parcelu č. XXXX/XX o výmere XXX m2 (LV č. XXX), čo je presne rozdiel vo výmere v pôvodnom návrhu na vklad a v dodatku, dodatočne zapracovaný po údajnom prepočítanie výmery. Zároveň bolo zistené, že na LV č. XXXX v katastrálnom území X. je zapísaná budova - súpisné č. XXXX, nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/XX, súpisné číslo bolo pridelené na základe žiadostí žalovaného N.-žiadosť o zápis, oznámenie o určení súpisného čísla č.XXX/ C. zo dňa 18. 6. 2018, GP č. XX/XXXX-XXX/XX. Tieto okolnosti žalovaný pred žalobcom zatajil, napriek tomu, že v zmluve o budúcej zmluve a tiež v kúpnej zmluve tvrdil, že predáva celý areál a poskytuje všetku úplnú dokumentáciu. Pri následnom rozhovore so žalovaným tento uviedol, že to ešte "doriešime ". Za pozemok aj budovu na ňom opäť požadoval zaplatiť kúpnu cenu, napriek tomu, že dohodnutá kúpna cena 210.000 Eur bola za celý areál, vrátane všetkých súčastí. Uviedol, že mu nestačila kúpna cena, jeho postup bol priamy, úmyselný, motivovaný získať dodatočné finančné prostriedky ako dodatočnú kúpnu cenu za veci, ktoré mali byť predmetom kúpy podľa pôvodne uzavretej kúpnej zmluvy. Žalovanému bola adresovaná predžalobná výzva, z jeho strany bolo všetko odmietnuté s tým, že vyčlenená parcela a budova na nej ani nikdy neboli predmetom rokovaní. V čase rokovania však parcela ako aj stavba sa na liste vlastníctva nenachádzali, ani k budove neexistovalo súpisné číslo, uvedená parcela bola zameraná, zakreslená až tesne pred podpisom zmluvy, pričom žalovaný o tomto svojom konaní druhú stranu nikdy neinformoval. Ide o budovu, ktorá je určená na šport a relax, je neoddeliteľnou súčasťou komplexu, v nej sa vždy odohrávajú dôležité časti programu letných táborov a pobytov, z hľadiska využitia areálu má nepostrádateľnú funkciu, kupovať areál bez uvedenej budovy by nedávalo zmysel, žalobca by na to nikdy nepristúpil. Žalobca od času kúpy areálu mal vždy kľúče a voľný prístup aj do tejto budovy, v čase rokovaní, keď vykonávali prehliadku areálu a jeho súčastí, žalovaný túto budovu ako súčasť areálu vždy otvoril a sprístupnil. Inventár budovy bol na zozname vecí, ktoré boli na kupujúceho prevádzané podľa kúpnej zmluvy, žalovaný dal k dispozícii aj časti projektovej dokumentácie budovy, aby bolo zrejmé, kde sú napríklad prípojky na vodu, elektrinu, budova bola zahrnutá aj do projektovej dokumentácie. Dňa 20.10.2018 sa stretli žalobca so žalovaným, pričom dvaja remeselníci vykonávali drobné opravy na predmetnej budove, obaja zástupcovia žalobcu povedali žalovanému, že takéto aktivity musí konzultovať s nimi ako s vlastníkmi, žalovaný im vysvetlil, že ide o opravy už v minulosti dohodnuté aj zaplatené, nepovedal však, že je to jeho budova, pričom v tom čase podľa údajov na liste vlastníctva to tak už bolo. Nový majiteľ vykonával maľovanie časti tejto budovy koncom júna 2018 s vedomím, že maľuje svoj majetok, aj o tomto žalovaný vedel, nezmienil sa ani slovom, že ide o jeho majetok. V predmetnej budove žalobca tiež skladoval niektoré veci z chatiek, čo žalovaný nikdy nenamietal. Zmeny údajov v katastri nehnuteľnosti vykonal žalovaný tesne pred podpisom zmluvy, žalovaný si protirečí o zámere vlastniť predmetnú budovu s pozemkom pod ňou. Takéto konanie žalovaného je možné považovať za konanie v rozpore s uzavretými zmluvami, v rozpore s dobrými mravmi, bolo nedobromyseľné, v snahe uviesť žalobcu do omylu, aby mal stále pocit, že kupuje celý areál bez výnimky. Konatelia žalobcu sa ešte stretli dňa 13. 3. 2019, prebehlo rokovanie o dodatku ku kúpnej zmluve, žalovaný sa jasne vyjadril, že to urobil zámerne, nehnuteľnosti im predá, ale len za peniaze, pretože je nespokojný s dohodnutou kúpnou cenou. Toto žalobcovia odmietli, pri ďalšom stretnutí na mieste areálu došlo k vyhrážaniu sa žalovaného.
3. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 28.08.2019. Vo vyjadrení uviedol, že samotnú zmluvnú dokumentáciu vypracoval práve žalobca, on do zmluvy vpisoval, čo má tvoriť predmet prevodu, žalovaný zmluvu iba pripomienkoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uvedenú stavbu nikdy v zmluvných dokumentoch neuviedol. Veci, ktoré boli predmetom prevodu a neboli zapísané na liste vlastníctva (hnuteľné veci), boli obsiahnuté v prílohe zmluvy aj s fotografiami (medzi týmito vecami sú dokonca aj také predmety ako rebrík). Je preto ťažko uveriteľné, že ak by mali zmluvné strany
zámer previesť i predmetnú stavbu, že by ju v zmluvných dokladoch vôbec neuviedli. Pokiaľ ide o samotný pozemok pod budovou, je pravdou, že pred podpisom zmlúv bol tento vyňatý, aby si spolu s budovou ponechal i pozemok pod ňou. Vyplývalo to z ich vzájomnej dohody. Zrejme nedopatrením sa táto skutočnosť nezohľadnila v zmluve, a práve to sa žalobca snaží využiť. Dodatok, ktorý výmeru upravil, vypracoval zase len žalobca. Ak tvrdí, že konal v omyle, tak by k veci nepristupoval ani s bežnou opatrnosťou, keď uvedené údaje (i mapy) sú jednoducho dostupné na internete. Nijakým spôsobom však toto vyňatie vtedy nerozporoval. Žalobcove tvrdenie, že žalovaný vraj „zatajil to, že do zoznamu nehnuteľností nezaradil jednu budovu a pozemok, ...“ je absolútne scestné a prekrúcajúce realitu. Vyňatie pozemku vyplývalo len z ústnej dohody, čo sa však týka predmetnej stavby, žalobca v čase vypracovania zmluvnej dokumentácie ako i v čase samotného podpisu zmlúv nepopierateľne musel mať vedomosť o tom, že predmetná stavba nie je predmetom prevodu. Sám žalobca tvrdí, že pred podpisom kúpnej zmluvy vykonal tzv. due diligence (hĺbkovú previerku v súvislosti s potenciálnou obchodnou transakciou). Vzájomné rokovania prebiehali niekoľko mesiacov, ak by aj žalobca mal záujem na základe zmlúv predmetnú stavbu nadobudnúť, musel si byť vedomý, že vlastnícke právo k nej by nadobudne jedine vkladom do katastra nehnuteľností. Ak nemal vedomosť, že stavba je v čase podpisu zmlúv zapísaná v katastri, musel byť uzrozumený s tým, že ak by ju chcel nadobudnúť, nijak inak ako vkladom do katastra nehnuteľností to po práve nejde. Ak by sa preto (ako sám tvrdí) domnieval, že stavba nie je v katastri zapísaná, inicioval by jej zápis, aby ju mohol nadobudnúť. Nič také však nespravil, a to napriek tomu, že bol zastúpený advokátom. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že jeho úmysel nadobudnúť i predmetnú budovu vyplýva i z toho, že túto po podpise zmlúv užíval, tieto sú taktiež prekrútené. V zmysle vzájomnej dohody žalovaný zostal bývať byte žalobcu (nachádzajúcom sa v areáli) a areál prevádzkoval, kým si nenájdu nového chatára. Keďže mohol bezplatne užívať byt (za prevádzkovanie areálu mal dohodnutú odmenu), privolil žalobcovi k tomu, aby on na oplátku užíval jeho budovu. Stratégia žalobcu je zrejme založená na „preukázaní“, že po celý čas žalovaný koná v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný absolútne odmieta, že by sa niekomu vyhrážal, odmieta, že by sa mal „priznať“ k tomu, že budovu si „ponechal“, pretože sa mu zdá kúpna cena nízka. Žalobcovi v súvislosti s predmetom kúpy nikdy neklamal a ani ho nezavádzal. Vyjadrenia na účet právneho zástupcu žalovaného sú absolútne prekrútené a taktiež nedôstojné, právny zástupca od začiatku zmluvných jednaní kontroloval výlučne právnu stránku zmlúv, nikdy obsahovo neriešil časť, ktorá sa týkala samotného predmetu zmlúv, nikdy sa nezúčastnil žiadnej obhliadky a ani žiadneho rokovania so zástupcami žalobcu, nemal preto ani vedomosť o tom, že pozemok pod stavbou má byť vyňatý a o iných v zmluve neuvedených dohodách. Predmet prevodu nikdy nekontroloval - to bolo vždy v réžii žalovaného, nemal dôvod pri pripomienkovaní upozorniť na chybu vo výmere pozemku. Žalovaný sa domnieva, že s odstupom času po nadobudnutí areálu si tento zaumienil, že predmetnú budovu (aj s pozemkom) od neho nadobudne, a to zdarma, snaží sa využiť situáciu, že niektoré z ich dohôd nie sú písomné. Ak by aj všetko, čo žalobca v žalobe tvrdí, bola pravda (čo rezolútne popieram), nie je možné, aby petitu, ktorý žalobca navrhuje, súd vyhovel. Na platnosť dohody o prevode nehnuteľnosti je samozrejme potrebná písomná forma takejto dohody (zmluvy). Ak žalobca tvrdí, že okrem iného sa dohodli i na prevode budovy s pozemkom pod ňou (čo popiera), táto dohoda nebola vykonaná písomne. V prípade, že forma právneho úkonu v tomto prípade nie je dodržaná, z dôvodu porušenia ust. § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, je takýto úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou. Nie je možné poskytnúť právnu ochranu absolútne neplatnému právnemu úkonu, prípadne ho konvalidovať rozhodnutím súdu. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť, a to aj z formálnych dôvodov a žalovanému priznať voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.
4. V ďalšom podaní zo dňa 03.10.2019 žalobca uvádza, že je pravdou, že návrh zmluvnej dokumentácie spracoval právny zástupca žalobcu, avšak na základe podkladov, ktoré boli v júni 2007 dostupné. Stavbu do zmluvnej dokumentácie neuviedol, pretože táto stavba v danom čase, do vykonania zamlčanej zmeny žalovaným, nikdy v žiadnych podkladoch ani na príslušnom LV neexistovala. O pridelenie súpisného čísla na stavbu žalovaný požiadal 18. 6. 2018. Zmluva o budúcej zmluve bola podpísaná X. X. XXXX, 12 dní po tom, ako žalovaný požiadal o pridelenie súpisného čísla. Dohoda o tom, že žalovaný pozemok pod budovou vyčlení, aby si ho následne spolu s budovou mohol nechať, nikdy neexistovala. Jediná a základná dohoda bola tá, že žalobca kupuje od žalovaného celý areál, vrátanie všetkého, čo sa v ňom nachádza. Ak by takáto dohoda existovala, bola by premietnutá v zmluve o budúcej zmluve alebo v kúpnej zmluve, pretože ide o výrazný zásah do celistvosti areálu. Žalobca poukazuje na to, že zástupca žalovaného neupozornil na nesprávne údaje v návrhoch zmluvnej dokumentácie, nakoľko sa uvedené snažil zatajiť. Argument žalovaného v zmysle "tvoja chyba, že si si neoveril, že ťa klameme" považuje žalobca za nekorektný, nekolegiálny, a neslušný. Žalobca
ohľadne toho, že uvedená budova je neoddeliteľnou súčasťou areálu uvádza, že počas letnej sezóny ako náhradu za nemožnosť užívať predmetnú budovu musel zakúpiť stan, ďalší si zapožičať, čím nahrádzal priestor chýbajúcej budovy. Argumentáciu ohľadne neplatného právneho úkonu považuje za absurdnú. V pôvodnej zmluve bol zahrnutý celý pôvodný pozemok s jeho parcelným číslom aj pôvodnou výmerou. Kupujúci ako žalobca nevedel, že žalovaný časť pozemku vyčlenil, dostal nové parcelné číslo, urobil tak až potom, ako prebehlo vzájomné skontrolovanie zmluvy. Budova do predmetu kúpy zahrnutá nebola, v čase vypracovania návrhu táto budova nebola zapísaná na LV, nemala súpisné číslo. Zo všetkého je zrejmé, že žalobca mal vôľu nadobudnúť aj túto budovu ako aj pozemok pod ňou, ľsťou a prístupom predávajúceho, ktorý konal v hrubom rozpore s dobrými mravmi, bol však zavedený a formálne prevod budovy neprebehol.
5. V replike doručenej súdu dňa 18.11.2019 žalovaný uviedol opakovane, že nikdy nemal v úmysle prevádzať i predmetnú budovu, pričom predstavitelia žalobcu o tom v čase rokovania o uzatvorení zmluvy vedeli. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť žalovaného, ako i označených svedkov, ktorí vedia potvrdiť, že prevod predmetnej budovy nebol nikdy v pláne. Dôkaz žalobcu- internú mailovú komunikáciu považuje za nemajúci žiadnu výpovednú hodnotu a nedôveryhodný, má pochybnosti o pravosti (resp. či správy neboli pozmenené), je potrebné, aby preukázal jej pravosť.
6. Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 12.10.2020, vypočul prednesy zástupcov strán, vykonal výsluch žalobcu, žalovaného, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žalobný návrh, zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 29.06.2018, kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z LV č. XXXX, č.XXX, č.XXXX k.ú. Smolenice, predžalobná výzva žalobcu zo dňa 15.03.2019, vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.08.2020, vyjadrenie žalobcu- replika, vyjadrenie žalovaného- duplika, pripojený spis sp.zn. OS Trnava č.k. 11C/18/2019, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, z ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Dňa 29.06.2018 (vyplýva to zo strany 17 zmluvy, nie 03.07.2018, ako tvrdil žalobca) uzavreli strany sporu Zmluvu o budúcej zmluve, žalovaný ako budúci predávajúci a žalobca ako budúci kupujúci. Z odseku (B) Preambuly zmluvy vyplýva záväzok, že budúci predávajúci poskytne v súvislosti s uzatvorením Zmluvy o budúcej zmluve všetku a úplnú dostupnú dokumentáciu, ktorú má k dispozícii na preverenie situácie a stavu predmetu kúpy tak, aby sa s ním mohol budúci kupujúci oboznámiť a záväzne tak vyjadriť svoju vôľu uzatvoriť alebo neuzatvoriť budúcu zmluvu. Z odseku (D) Preambuly zmluvy vyplýva, že budúci kupujúci prehlasuje, že má v úmysle kúpiť celý rekreačný rezort (areál), vrátane jeho vybavenia a hnuteľných vecí, vrátane všetkých existujúcich právoplatných povolení týkajúcich sa využívania tohto rekreačného areálu vrátane jeho súčasnej kapacity (počet lôžok) a / alebo jeho častí, pričom plánuje využívať tento areál na rekreačné účely aj do budúcnosti; toto však podmieňuje splnením podmienky v bode (B) Preambuly a ďalej v tejto Zmluve o budúcej zmluve. Z odseku 1.8 zmluvy vyplýva záväzok, že na účel riadneho preverenia predmetu kúpy budúci predávajúci budúcemu kupujúcemu sprístupní všetky dostupné informácie na požiadanie, za účelom vykonania due diligence.
8. Dňa XX.XX.XXXX strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu, a to žalovaný ako budúci predávajúci a žalobca ako budúci kupujúci. Podľa odseku (C) zmluvy, predávajúci poskytol v súvislosti s uzatvorením zmluvy kupujúcemu dostupnú dokumentáciu, ktorú má k dispozícii, na preverenie situácie a stavu predmetu Kúpy. Podľa odseku (E), kupujúci prehlasuje, že má v úmysle kúpiť celý rekreačný rezort (areál).
9. Predmetom uvedených zmlúv bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, hnuteľnostiam (zapísaným ako príloha č.1) a know- how (zapísaným ako príloha č.2) v č.l. 1 v bodoch 1.1-1.7 zmluvy, kúpna cena za predmet kúpy bola podľa č.l. 2 stanovená na sumu 210.000,- Eur.
10. Príslušný kataster konanie o vklade vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam prerušil rozhodnutím zo dňa 18.09.2018, dôvodom (okrem iného) bolo to, že pri pozemku KN parc. č. XXXX/ X, vedenej na LV č. XXX, kat. územie X., bola nesprávne uvedená výmera. Po kontrole tejto parcely žalobca zistil, že v návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu je uvedená väčšia výmera, a to X.XXX m2, ako je na aktuálnom LV pri danom pozemku, teda X.XXX m2. Uvedené bolo opravené dodatkom ku Kúpnej zmluve a k návrhu na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, bola upravená výmera danej parcely č. XXXX/X na aktuálnu výmeru X.XXX m2 (z X.XXX m2).
11. Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. X. (č.l. 62) vyplýva, že žalovaný je v katastri nehnuteľností evidovaný ako podielový spoluvlastník ( veľkosť podielu 1/3) pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2. V časti C sa medzi inými údajmi uvádza zápis GP č. XX/XXXX
- XXX/XX pod č. N. XXXX/XXXX.
12. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. X. (č.l. 61) vyplýva, že žalovaný je v katastri nehnuteľností evidovaný ako výlučný vlastník stavby - chata súpisné č. XXXX postavená na pozemku parc.č. XXXX/XX, vedená na LV č. XXXX pre k.ú. X. (č.l. 61). Uvedená stavba bola zaevidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo žalovaného na základe Žiadosti o zápis č. N. XXXX/XXXX, Oznámenia o určení súpisného čísla č. XXX/Fá/EO/XXXX zo dňa 18.06.2018 a L. Č.. XX/XXXX - XXX/XX.
13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. X. (č.l. 71) vyplýva, že žalobca je v katastri nehnuteľností evidovaný ako podielový spoluvlastník (veľkosť podielu 1/3) o.i. pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/ X, ostatná plocha, o výmere XXXX m2.
14. Uznesením o neodkladnom opatrení OS Trnava č.k. 11C/18/2019-72 zo dňa 20. mája 2019 uložil žalovanému, aby sa dočasne zdržal predaja, darovania, zámeny, zaťaženia vecným bremenom, záložným právom alebo zabezpečovacím prevodom práva nasledovných nehnuteľností: a) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k nehnuteľnosti - pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, vedený na liste vlastníctva č. XXX, Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava, obec X., katastrálne územie Smolenice, b) stavba súpisné č. XXXX, chata postavená na parcele registra „C“ č. XXXX/XX, vedená na liste vlastníctva č. XXXX, OÚ Trnava, katastrálnym odborom, pre okres Trnava, obec X., katastrálne územie X., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej, v ktorej sa bude v postavení žalobcu domáhať proti protistrane ako žalovanému vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku I. tohto uznesenia.
15. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že žalovaný cca 2 týždne pred uzatvorením Zmluvy o budúcej zmluve odčlenil od pozemku parc.č. XXXX/X (o výmere pôvodne XXXX m, zapísaný na LV č. XXXX) pozemok parc.č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zároveň si dal na list vlastníctva zaevidovať vlastnícke právo k stavbe súp.č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XX, ktorá dovtedy v katastri nehnuteľností evidovaná nebola.
16. Výzvou zo dňa 15.03.2019 bol žalovaný vyzvaný na prevod predmetných nehnuteľností, pozemku parc.č. XXXX/XX o výmere XXX m2 vedený na liste vlastníctva č. XXX, k.ú X. a stavby súpisné č. XXXX, vedená na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. X.. Doposiaľ žalovaný požadovaný nárok žalobcu nesplnil.
17. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že má za to, že pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve a následnej kúpnej zmluvy bol žalobca uvedený do omylu, nakoľko mal záujem o kúpu všetkých nehnuteľností, aj hnuteľných vecí tvoriacich areál rekreačného centra N.. Pri platení dane z nehnuteľností 1/2019 žalobca zistil, že žalovaný si nesplnil povinnosti zo zmluvy, pár dní pred uzatvorením zmluvy na základe vytvoreného geometrického plánu vyčlenil časť parcely a požiadal o pridelenie súpisného čísla na nehnuteľnosť. O uvedenom pri uzatvorení zmluvy vedel, preto to mal uviesť. Nárok žalobca odvodzuje z § 588 a nasl. OZ, v spojitosti s ust. § 229 CSP, navrhuje, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného a cez dodatok ku kúpnej zmluve zahrnul aj tieto vyčlenené nehnuteľnosti, ktoré mali byť zahrnuté do kúpnej zmluvy. V čase podpisu zmluvy nemali k dispozícii podklady, ktoré by poukazovali na tieto skutočnosti, vo výpise z katastra nehnuteľnosti sa tieto dve nehnuteľnosti vtedy nenachádzali.
18. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca sa snaží vyvolať dojem o podvodnom správaní žalovaného, avšak toto sa nijakým spôsobom nepreukázalo, všetko je založené na tvrdeniach a fabuláciách žalobcu. Z formálneho hľadiska žalobu považuje za neprijateľnú, žalovanému nie je jasné, z akých ustanovení zákona má byť táto podporená. Ak by to malo byť podľa § 588 a nasl. OZ, tento jasne hovorí, že prevod nehnuteľností musí byť dohodnutý písomne a bez ohľadu na skutkový
stav tejto veci, keď tomu tak nebolo, súd nemôže nahradzovať prejav vôle, ktorý nie je podporený zmluvnou formou predpokladanou zákonom. Ak by akákoľvek dohoda o prevode príslušnej budovy aj bola, čo popiera, jej nepísanosť by spôsobovala absolútnu neplatnosť a absolútne neplatný právny úkon nemožno konvalidovať rozhodnutím súdu.
19. Konateľ žalobcu C. M. pri výsluchu uviedol, že žalovaného pozná cez kolegu - druhý konateľ žalobcu, stretli sa prvýkrát v 11/2014, už vtedy začali rokovať o kúpe rekreačného strediska ako celého a v r. 2016 dali návrh na kúpu, kde bolo zapísané, že kúpia všetko, čo je tam a všetko čo je na LV napísané. Tá budova tam stála už v tom čase, je to súčasť areálu. Vedeli, že budova nebola zapísaná a nemá súpisné číslo, bola zakreslená. Dôležité je, že budova mala veľkú funkciu pre fungovanie celého areálu. V nej sa realizovali rekreačné aktivity, bol tam biliardový stôl, aktivity pre deti atď., kúpa areálu bez budovy by nemala zmysel. V 9/2018 bol prepis budovy v katastri, mali aj predkupnú zmluvu, že budú minimálne ešte rok spolupracovať s p. A. ako prevádzkarom. Mali kľúče od budovy, fungovali ďalej v budove aj počas r. 2018. O tom, že časť parcely je vyňatá a nepatrí im, zistil pri platení dane v 1/2019. O tom, že žalovaný chce budovu užívať sám pre svoju individuálnu rekreáciu nikdy nehovoril, budova nemá samostatne ani elektriku ani vodu, iba v spojení s celým areálom, aktuálne žalovaný budovu uzavrel plechmi. Konaním žalovaného sa cíti poškodený, predtým prebiehali dlhé rokovania o uvedenom areáli, tzv. due diligence prebiehalo tak, že mali zoznam bodov, čo všetko bolo potrebné, povolenia areálu, LV, vyjadrenia, hygienu, povolenie na rekreačný areál ako celok, všetko čo k tomu patrí, ukázal im účtovníctvo, výpisy elektriky a ostatné veci, čo mal k dispozícii, chodili tam veľa krát, prezreli si a odfotili všetko, vrátane budovy, ktorá je predmetom sporu, boli tam aj veci na uskladnenie - hasiace prístroje atď., v zozname bol celý areál ako celok. To, že stavba nebola zapísaná v katastri, chceli doriešiť potom, ako aj viaceré veci. Po prevode vlastníckych práv k ostatnému areálu mal p. A. minimálne rok ďalej fungovať ako prevádzkar celého rezortu. Užíval v areáli jeden byt žalobcu, mohol v ňom bývať počas výkonu jeho práce, počas prevádzkovania mal dohodnutú odmenu, prevádzkoval aj bufet, skončili v 3/2019.
20. Konateľ žalobcu B. T. K. pri výsluchu uviedol, že robí anglické tábory, od r. 2008 spolupracuje so žalovaným, nemali žiadne problémy, vždy sa vedeli dohodnúť, rokovania o kúpe celého areálu boli dlhodobé, nemal pocit, že by to bolo problematické. Pán A. nikdy nenavrhol, že niečo chce vyčleniť, okrem veci, ako auto. Keď zistili problém, dohodli si stretnutie, p. A. povedal, že sa dohodnú, že on chce peniaze, povedal, že nebol spokojný s cenou, ktorú dostal, boli z toho šokovaní. V prílohe kúpnej zmluvy riešili veci, ktoré sa dajú zobrať a ktoré nie, predmetná budova takou vecou nebola, jednoducho nemôže zmiznúť, preto nepovažovali za potrebné uviesť budovu v prílohách vecí tvoriacich súčasť predmetu kúpy. Pri riešení dodatku k zmluve po prerušení katastrálneho konania mal žalobca za to, že stav bol preverený, kontrolovali LV, ktoré mali v podkladoch, keďže údaj na zmluve a údaj v podkladoch sedel, kontaktoval zástupcu predávajúceho. Považovali za samozrejmosť, že budova je súčasťou areálu, túto vec chceli riešiť samostatne, preto neiniciovali konanie o zápise stavby do katastra.
21. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol, že on kúpil rekreačný areál bez spornej budovy, areál prevádzkoval bez budovy od roku 1994 až do 2004. Potom postavil tú budovu asi v r. 2007, chcel ju využívať na svoje súkromné účely, mal taký plán, keď pôjde do dôchodku, areál predá a ostatne mu budova. Nie je pravda, že by povedal, že za predaj nehnuteľnosti dostal málo peňazí, lebo tú sumu navrhol sám. Po uzavretí zmlúv mal objednané práce v budove, robila sa fasáda, videl to žalobca (konatelia žalobcu). K budove sa žalovaný vie dostať cez pozemky, ktorých nie sú žalobcovia väčšinovými vlastníkmi, patria spoločnosti W. W. a nejaká spoločnosť v Nitre (zástupca žalobcu uviedol, že ide o spoločnosť žalobcu), vedie tam aj lesná cesta k tej budove, ktorá je odlišná od hlavného vchodu do areálu, teda nemusí byť zriadené vecné bremeno na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve žalobcov. Nikdy nehovoril, že uvedenú budovu chce previesť, nebavili sa o tom, urobil to 2 mesiace pred uzavretím zmlúv, myslí, že to bolo zavkladované 16.06.2018, nemal potrebu o tom hovoriť žalobcovi, nakoľko nikdy nebola reč o tom, že to má byť súčasťou predaja. Žalobcovia za ním neprišli s tým, že budova nie je jeho, na tom ich upozornil on sám. Kupujúcich neinformoval o vytvorenom GP, ani o žiadosti o súpisné číslo a odčlenení parcely pod stavbou, lebo dobre vedeli, že tá budova nie je ich a čo sa týka vyčlenenia pozemku, o tom ani žalobca nevedel, chcel len zapísať budovu, dal to geodetovi a on vyčlenil aj pozemok pod budovou. Uviedol, že v čase podpisu zmlúv nevedel, že je vlastníkom parcely, ktorá bola odčlenená z pôvodnej parcely. Ohľadne stretnutí so žalobcom uviedol, že mu dali podpísať papier, aby previedol budovu, on sa spýtal, či mu konateľ žalobcu prepíše jeho byt, rovnako bez náhrady. On im dal ponuku, že dva roky môžu využívať bezplatne budovu a potom budú splácať, nedohodli sa, oni povedali, že to dajú na súd, aj keď prídu o všetky peniaze a budú sa súdiť.
22. Podľa § 488 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 588Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 50a ods.1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
Podľa § 40 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Podľa § 46 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %252349a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, 140, § 145 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523145'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 479 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523479'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 589 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523589'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a § 701 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523701'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252340'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)
Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (1) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)
Podľa § 229 ods. CSP, Právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.
23. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobcu na nahradenie prejavu vôle žalovaného súdnym rozhodnutím, smerujúcim k uzatvoreniu dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve v znení uvedenom v návrhu. Uvedený dodatok má byť podkladom pre kataster nehnuteľností na vklad vlastníckeho práva k určeným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. Ide o nehnuteľnosti, a to: stavbu- budova pre šport a rekreačné účely-chata - súpisné č. XXXX, postavená na pozemku parc.č. XXXX/XX, vedená na LV č. XXXX pre k.ú. X., spolu s pozemkom pod uvedenou stavbou, parc.č. XXXX/XX o výmere XXX m2 (o veľkosti podielu 1/3), druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vedená na LV č. XXX pre k.ú. X.. Predmetná žaloba tak predstavuje žalobu, ktorou sa žalobca domáha vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku uznesenia OS TT č.k. 11C 18/2019-72 zo dňa 20.05.2019.
24. Uplatneného nároku sa žalobca domáha podľa § 229 CSP a § 588 OZ. Svoj nárok vyvodzuje zo skutočnosti, že úmyslom žalobcu ako kupujúceho, a teda jeho záujmom tak, ako bol vyjadrený pri rokovaniach pred uzatvorením zmlúv, ako aj následne počas procesu uzatvárania zmlúv, bol kúpiť len celý rekreačný areál, teda nevyčleňovať z neho nič, ani hnuteľné, ani nehnuteľné veci, ktoré sa v danom čase v areáli nachádzali, a to vrátane nehnuteľností, ktoré boli napriek rokovaniam zmluvných strán žalovaným z uvedeného areálu vyčlenené, a ktoré sú predmetom dodatku, pri uzatvorení ktorého žiada žalobca nahradiť prejav vôle žalovaného týmto žalobným návrhom.
25. Nakoľko nárok na nahradenie prejavu vôle, tak ako ho žalobca požaduje, zo zákonného ustanovenia § 588 a nasl. OZ ( ktoré upravujú kúpnu zmluvu) nevyplýva, pričom právnou kvalifikáciou žalobného návrhu súd viazaný nie je, uplatnený nárok posúdil súd podľa § 50a OZ, z ktorého vyplýva, že Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Napriek uvedenému však súd aj posúdením podľa uvedeného zákonného ustanovenia považuje nárok za nedôvodný a preto ho zamietol.
26. Je nepochybné a všeobecne známe, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí byť uskutočnený vo forme písomnej zmluvy, pričom vlastníctvo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak mala byť predmetom kúpnej zmluvy akákoľvek nehnuteľnosť, táto musí byť zo zákona v povinne písomnej zmluve osobitne označená a presne identifikovaná, a to v súlade so zákonom o katastri nehnuteľností. Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ako aj zo samotnej kúpnej zmluvy vyplýva, že stavba so súp.č. XXXX, na pozemku parc.č. XXXX/XX, na LV č. XXXX, spolu s pozemkom pod uvedenou stavbou, parc.č. XXXX/XX o výmere XXX m2 (o veľkosti podielu 1/3), na LV č. XXX pre k.ú. X., predmetom uvedených zmlúv neboli. V rozhodnom čase podpisu oboch zmlúv stavba v katastri zapísaná bola, ako aj pozemok pod ňou samostatne vyčlenený v katastri nehnuteľností už existoval. Ak mali byť tieto nehnuteľnosti predmetom prevodu, a teda súčasťou prevádzaných nehnuteľností, resp. komplexu rekreačného areálu, museli byť do predmetu prevodu zmlúv výslovne zahrnuté. Z uvedeného potom vyplýva, že súd nemá aký prejav vôle žalovaného rozsudkom nahrádzať, keďže tieto do predmetu prevodu zahrnuté neboli. Podľa uvedeného ustanovenia § 50a OZ by bolo možné domáhať sa uzatvorenia zmluvy, resp. nahradenia prejavu vôle strany zmluvy, ak v dohodnutej lehote k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Avšak v tomto súdenom prípade o takúto situáciu nejde, kúpna zmluva bola uzatvorená v uvedenej lehote do 31.08.2018, a to s predmetom zhodným spolu so zmluvou o budúcej zmluve ( s prihliadnutím na neskorší dodatok č.1 ku zmluve), aj keď nie s takým obsahom, aký si žalobca zrejme zaumienil. Ak žalobcov zámer bol nadobudnúť aj predmetnú budovu spolu s pozemkom pod ňou, ktorá má podľa neho v celom areáli také kľúčové a nezastupiteľné miesto, mal sám pred uzatvorením zmlúv iniciovať postup v zmysle zákona o katastri nehnuteľnosti, a túto nehnuteľnosť do predmetu kúpnej zmluvy začleniť. Súd má za to, že minimálne v štádiu prerušeného konania o vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam rozhodnutím katastrálneho úradu zo dňa XX.XX.XXXX, kedy pri pozemku KN parc. č. XXXX/X, LV č. XXX, kat. územie X., bola nesprávne uvedená výmera, mal žalobca uvedenú nezrovnalosť podrobne preveriť, ak by sa tak stalo, a nespoliehal sa na vysvetlenie zástupcu žalovaného o premeriavaní pozemku, musel by zistiť nezrovnalosti medzi stavom zapísaným v katastri a v pripravovaných dokumentoch zmluvných strán, ako aj príčiny uvedených nezrovnalostí. Nakoľko išlo o prevod nehnuteľností, ktorých kúpna cena predstavovala sumu cez 200.000,- Eur, súd predpokladá, že nebolo možné sa spoliehať na dobré úmysly, resp. dôveru druhej strany zmluvy a bolo povinnosťou žalobcu si aktuálny stav v katastri nehnuteľností dôsledne preveriť pri takomto rozsiahlom prevode. Súd nepovažoval za potrené dopytovať kataster o časovej súslednosti zápisov v katastri, nakoľko z rozhodnutia katastrálneho úradu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že minimálne v tomto čase
sporné nehnuteľnosti už v katastri zapísané boli a pri bežnej obozretnosti a náležitej starostlivosti o svoju vec ich tak žalobca musel zistiť.
27. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný podľa výpisu z katastra nehnuteľností cca 2 týždne pred uzatvorením Zmluvy o budúcej zmluve odčlenil od pozemku parc.č. XXXX/X (o výmere pôvodne XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú X.) pozemok parc.č. XXXX/XX o výmere XXX m2 (zapísaná na LV č. XXXX, k.ú X.), zároveň si dal na list vlastníctva zaevidovať vlastnícke právo k stavbe súp.č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/XX, ktorá dovtedy v katastri nehnuteľností evidovaná nebola. Žalobca ako kupujúci sa tak nestal vlastníkom stavby súp.č. XXXX na parcele č. XXXX/XX, ani podielovým spoluvlastníkom pozemku parc.č. XXXX/XX, hoci jeho zámerom (zrejmým zo zmluvy o budúcej zmluve a kúpnej zmluvy) bolo stať sa vlastníkom celého areálu. Svoju vôľu žalobca vyvodzuje z toho, že v zmluvách má prevádzaná parcela č. XXXX/X pôvodnú výmeru XXXX m2, t.j. ako keby k odčleneniu parcely č. XXXX/XX a zapísaniu stavby súp.č. XXXX na nový list vlastníctva neprišlo. Toto konanie žalovaného označuje žalobca za konanie v rozpore s uzavretými zmluvami, v rozpore s dobrými mravmi, nedobromyseľné, v snahe uviesť žalobcu do omylu, aby mal stále pocit, že kupuje celý areál bez výnimky. V tomto smere je pritom úplne irelevantné, či konanie žalovaného bolo alebo nebolo v rozpore s dobrými mravmi, či žalobcu uvedeným konaním uviedol žalovaný pri uzatvorení zmlúv do omylu, nakoľko následkom takéhoto konania žalovaného by eventuálne mohla byť neplatnosť právneho úkonu, či absolútna alebo relatívna, avšak nárok požadovaný žalobcom na nahradenie prejavu vôle z takéhoto konania žalobcovi neprináleží.
28. Súd tak po vykonanom dokazovaní dospel k zisteniu, že žalobcom požadovaný nárok je nedôvodný, nakoľko nebolo preukázané a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalobcovi patril žalobou uplatnený nárok voči žalovanému na nahradenie prejavu vôle a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd zamietol aj ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (výsluchy svedkov, mailová komunikácia...), nakoľko tieto smerovali k preukazovaniu úmyslu zmluvných strán pri uzatváraní zmlúv, ktoré skutočnosti považoval súd v konaní o nahradenie prejavu vôle za nepodstatné.
29. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.