Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31Cb-6-2020.pdf
PDF · 113.49 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom Mgr. Marekom Janiglošom v právnej veci žalobcu: EUROSTAV Štúrovo, spol. s r.o., Búčska cesta 1242, 943 42 Gbelce, IČO: 36 547 221 právne zast.: JUDr. Ján Ikrényi, advokát, Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava proti žalovanému: D. L., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom: D. Hahn - auto HAHN, Višňova 1, 949 01 Nitra, IČO: 30 944 660 právne zast.: JUDr. Martin Kanás, advokát, Školská 3, 949 01 Nitra, v konaní o zaplatenie 3.000,00 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.000,00 eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.000,00 eur od 21.09.2019 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica postúpenou tunajšiemu súdu dňa 21.02.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 3.000,00 eur spolu s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že mal záujem u žalovaného realizovať kúpu ojazdeného motorového vozidla Range Rover Vogue 4.4L H rok výroby: XXXX, J.: H V dôsledku záujmu o realizáciu kúpy bola zo strany žalovaného vystavená zálohová faktúra č. 003/2019 zo dňa 29.03.2019, splatná dňa 12.04.2019, na sumu vo výške 3.000,00 eur, ktorá bola žalobcom uhradená v plnej výške, t. j. vo výške 3.000,00 eur. K realizácii kúpy ojazdeného vozidla nedošlo, a preto žalobca e-mailom zo dňa 20.09.2019 požiadal žalovaného o vrátenie poskytnutej zálohy vo výške 3.000,00 eur. Z dôvodu nereagovania žalovaného zaslal žalobca žalovanému dňa 04.10.2019 opätovne e-mail so žiadosťou o vrátenie zálohy vo výške 3.000,00 eur, nakoľko nedošlo k realizácii kúpy. Žalobca opakovanie vyzýval žalovaného na vrátenie peňažných prostriedkov (zálohy) aj telefonicky. Následne žalovaný informoval žalobcu, že vozidlo predal tretej osobe. V dôsledku uvedeného si žalobca uplatnil aj nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Nakoľko nedošlo k realizácii kúpy vozidla, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, kde žalovaný žalobcovi zadržiava peňažné prostriedky vo výške poskytnutej zálohy.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 14Up/1654/2019 zo dňa 29.11.2019, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.000,00 eur spolu s príslušenstvom.
4. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor zo dňa 17.12.2019, v ktorom uviedol, že ho považuje za nedôvodný, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným bola taká dohoda, že si žalovaný môže zálohu ponechať. Žalobca si auto neodkúpil a neprevzal, nakoľko na jeho strane boli dôvody a
problémy, že nebolo možné vybaviť leasing a ani úver, pretože mal žalobca exekúcie, pričom žalovaný auto neponúkol iným záujemcom, ktorých mal viacej, ale toto auto bolo zálohované a rezervované pre žalobcu. O tejto skutočnosti bol žalobca riadne informovaný a bola to aj dohoda medzi žalobcom a žalovaným, že sa záloha z vyššie uvedených dôvodov nevracia. Na strane žalobcu došlo k takým skutočnostiam, ktoré znemožnili predaj uvedeného vozidla, avšak žalovaný vozidlo rezervoval a držal ako rezervované vyše dvoch mesiacov. Žalovaný aj napriek tomu ponúkol žalobcovi iné riešenie, a to že je ochotný mu ponúknuť na kúpu iné vozidlo a túto sumu mu ponížiť, aby mu aspoň takto vyšiel v ústrety, nakoľko sa aj žalovaný snažil pochopiť žalobcovu situáciu. Uvedený platobný rozkaz považoval žalovaný za nedôvodný a v rozpore so vzájomnou dohodou medzi žalobcom a žalovaným a uvedená skutočnosť, že žalobca nemá nárok na vrátenie zálohy vyplýva a je uvedená na zálohovej faktúre.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaným predložená faktúra nie je po obsahovej stránke totožná s faktúrou doručenou žalobcovi, keď žalovaným predložená faktúra obsahuje doplnený text, ktorý sa nachádza v spodnej časti faktúry pod podpisom a pečiatkou žalovaného. V originálnom vyhotovení faktúry, ktoré bolo pôvodne doručené žalobcovi absentuje textácia, na ktorú poukazuje žalovaný, a to: "Predávajúci nesmie do doby stanovenej dohodou tejto zmluvy predmetné vozidlo predať inej osobe ako záujemcovi. Záujemca je povinný uhradiť doplatok (t. j. rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou a zálohou do dátumu prepadnutia zálohy (vrátane). Záujemca nemá v žiadnom prípade nárok na vrátenie zálohy." O textácii faktúry mal žalobca pochybnosti a nerozumel, akým spôsobom mohlo dôjsť k tomuto rozdielu oproti faktúre, ktorá mu bola doručená.
6. Žalobca ďalej uviedol, že argumentácia žalovaného o tom, že si žalovaný môže ponechať zálohu nie je pravdivá. Z emailovej komunikácie (e-mail zo dňa 20.09.2019 a 04.10.2019) je zrejmé, že žalobca od zmluvy chcel odstúpiť a aj odstúpil, kde za žiadnych okolností nie je možné sankcionovať odstúpenie od zmluvy, ktoré je výkonom oprávnenia zmluvnej strany. Ku kúpe motorového vozidla nedošlo, čím žalovaný stratil nárok na sumu vo výške 3.000,00 eur Na uvedenom nemení nič ani dodatočné doplnená faktúra zo strany žalovaného, ktorá obsahuje formuláciu: "Záujemca nemá v žiadnom prípade nárok na vrátenie zálohy." Takéto ustanovenie, aj za predpokladu, že by sa vo faktúre v čase jej vystavenia nachádzalo, je nevyhnutné vykladať ako neplatné a nezákonné ustanovenie, a teda nie je možné tomuto ustanoveniu prikladať akýkoľvek význam. Zo strany žalovaného sa v predmetnom prípade jedná o bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu.
7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril vo svojom podaní zo dňa 20.05.2020, keď uviedol, že faktúra bola vystavená dňa 29.03.2019 a odvtedy so žalobcom komunikoval niekoľko krát telefonicky, najskôr s majiteľom a potom aj jeho synom. Ešte po zaplatení zálohy si boli vozidlo obaja raz vyskúšať. Tvrdili, že vybavia na vozidlo svoju leasingovú spoločnosť, pretože všade kde žalovaný poslal žiadosť, bol žalobca vedený v exekučnom konaní. Žalobca mu vysvetľoval ako k exekučnému konaniu došlo. Potom ako sa predaj auta nezrealizoval, telefonicky hovoril so žalobcom, kde mu povedal, že je záloha nevratná a žalobca mu mal povedať, že si ju môže nechať, kde mu žalovaný zároveň ponúkol zľavu na iné vozidlo. Po tomto rozhovore sa už viacej nespojili, aj keď viackrát žalobcovi telefonoval. Komunikovať s ním žalobca začal až po šiestich mesiacoch, keď sa dožadoval vrátenia zálohy. Vzhľadom na to, že s ním žalobca viac mesiacov nekomunikoval, bol nútený predať vozidlo lacnejšie inému záujemcovi.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 03.08.2020 na ktorom sa právny zástupca žalobcu pridržal písomne podanej žaloby a žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu.
9. Právny zástupca žalovaného sa tiež pridržal doterajších vyjadrení. Uviedol, že zo strany žalovaného došlo k započítaniu pohľadávky, a preto vzniesol kompenzačnú námietku do výšky žalovanej sumy, kde právny zástupca žalobcu v reakcii uviedol, že ide o fiktívne započítanie, ktoré absolútne neuznáva.
10. Žalobca uviedol, že mali záujem o kúpu automobilu Range rover, kde boli osobne pozrieť auto v autobazári, teda v predajni so synom. Vozidlo bolo po 20 minútach privezené, toto prezreli. Súhlasili s kúpou s tým, že p. Hahn zabezpečí financovanie auta na leasing. Hovoril im, že má viacej záujemcov, kde navrhli, že môžu zložiť zálohu, že majú seriózny záujem o kúpu vozidla. Bola tam inzerovaná cena vozidla vo výške 47.000,00 eur aj s DPH, s tým súhlasili, dohodli sa, že ostatné sa potom začne vybavovať a s tým odišli domov. V ten deň dostali ponuku na financovanie od leasingovej spoločnosti, dostali mailom ponuku na financovanie leasingu a zálohovú faktúru. Asi tretí deň p. L. volal, že sú tam nejaké problémy s firmou žalobcu a že na túto firmu leasing nedostanú. P. L. hovoril, že skúsi
inú leasingovku. Zostali v tom, že majú záujem o vozidlo len vtedy, ak môžu dostať leasing. Vtedy hovorili, že ak nebude vybavený leasing, nemajú o vozidlo záujem. O pár dní mu p. L. oznámil, že žiadna leasingovka im neposkytne leasing. Žalobca predpokladal, že to môže byť z dôvodu, že v minulosti mal problémy v jednej spoločnosti, kde bol svojho času zablokovaný účet, bolo to rok pred uzatvorením tejto zmluvy. Považoval p. L. za seriózneho človeka, že pošle peniaze na účet. Poprosil p. L. mailom zo dňa 20.09.2019 nech im zálohu vráti, kde nedostal žiadnu odpoveď. Potom opakovanie dňa 04.10.2019 písal, aby im vrátil zálohu. Na to dostali odpoveď, že sa záloha nevráti, ale môžu sa dohodnúť na tom, že záloha im bude odrátaná z ďalšieho kúpeného vozidla. Poukázal na to, že faktúra, ktorá im bola doručená mailom neobsahovala žiadny dodatok o tom, že sa záloha nevracia. Túto zálohu navrhol sám. O tom, že by sa záloha nemala vrátiť, o tomto nebola reč. Neexistovala dohoda o tom, že sa záloha nevráti.
11. Žalovaný na uvedenom pojednávaní v reakcii uviedol, že konateľ žalobcu hovoril skoro vo všetkom pravdu, ale poukázal na to, že prvý krát prišiel sám bez syna, vtedy ešte nestálo u neho vozidlo, vozil sa na ňom pôvodný majiteľ. Je pravdou, že pôvodná faktúra neobsahovala poslednú vetu - dodatok o tom, že sa záloha nevracia. Aj záloha bola p. Dénesom zložená na základe tejto faktúry, ktorá neobsahovala dodatok. Potom prišiel p. I. so synom, prišli si auto vyskúšať, už vtedy mu hovoril, že bude problém so schválením leasingu, lebo existovali exekúcie na firmu žalobcu, a asi tri leasingovky to nechceli schváliť. Keď prišiel žalobca so synom, hovorili, že si to dajú na inú firmu, alebo že si sami vybavia leasing, alebo zaplatia v hotovosti toto vozidlo. Nikdy nepadla veta o tom, že auto musí byť na leasing. Keď boli u žalovaného, odovzdal im faktúru, ktorá obsahovala aj dodatok o tom, že nesmie vozidlo predať a že sa záloha nevracia. Dohodli sa, že sa auto nepredá v období jedného mesiaca. Niekoľkokrát osobne volal so žalobcom aj s jeho synom, aby sa to vyriešilo. Veľakrát mu nezdvihli telefón, vozidlo bolo predané asi po dva a pol až troch mesiacoch za sumu 34.000,00 eur + DPH. Sumu 3000,00 eur uviedol žalovaný v daňovom priznaní. Z jeho strany bolo vyvinuté maximálne úsilie, aby si vozidlo zobrali na leasing alebo v hotovosti, z jeho strany neboli v danom prípade žiadne obštrukcie. Vozidlo čakalo u neho a v tom období nespravilo ani jeden kilometer.
12. Žalobca v reakcii uviedol, že nie je pravdou, že by tam bol viackrát, bol tam iba raz. Dňa 29.03.2019 sa so žalovaným dohodli, že im zašle zálohovú faktúru a túto mu uhradí. Druhú faktúru, na ktorej je uvedený dodatok, túto videl až u jeho právneho zástupcu po podaní žaloby. Nikdy by nenechal zálohu vo výške 3.000,00 eur. Nie je pravdou, že by auto stálo u žalovaného. Potom, čo si ho vyskúšali, bolo odvezené pánom, ktorý ho tam aj priviezol.
13. Žalovaný v reakcii uviedol, že poobede sa to auto vrátilo, viac sa s ním nechodilo. Žalobca sa ozval až v septembri, ak by sa ozval napríklad do dvoch týždňov, nemal by problém vrátiť mu zálohu, keďže na vozidlo mal niekoľko záujemcov.
14. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že do dvoch týždňov volali žalovanému, že nemajú záujem o kúpu vozidla.
15. Na otázku súdu, v akej forme uzatvára žalovaný zmluvy žalovaný uviedol, že tieto zmluvy sú uzatvárané ústne, tým spôsobom, že vystaví faktúru a následne vypracuje protokol o odovzdaní vozidla kupujúcemu. Na ďalšiu otázku súdu, či sa táto suma 3000,00 eur započíta neskôr na celkovú kúpnu cenu, žalovaný uviedol, že celková kúpna cena sa následne znižuje o cenu zálohovej faktúry. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, na základe čoho si uplatňuje rezerváciu vo výške 3.000,00 eur žalovaný uviedol, že ak niekto dá rezerváciu, toto vozidlo drží pre konkrétneho zákazníka, ktorý poslal zálohu za vozidlo.
16. Na pojednávaní nariadenom na deň 12.10.2020 súd pristúpil k výsluchu svedka L. I. mladšieho, z ktorého výpovede vyplynulo, že sa so žalovaným stretli raz. Minulý rok mu telefonoval otec s tým, aby išli pozrieť jedno auto. Keď prišli na miesto do autobazáru, zistili, že auto tam nie je. Potom bolo auto privezené. Prehliadli vozidlo, vyskúšali, otec povedal, že sa mu auto páči. Bol do landrover, číslo značky si nepamätal, bolo to české auto. Išli do kancelárie k žalovanému, kde jeho otec povedal, že by chcel kúpiť auto na leasing. Žalovaný - p. L. im povedal, že skúsi vybaviť nejaký leasing. Následne na to sa otec spýtal, či má zaplatiť nejakú zálohu, na čo mu povedal žalovaný, že keď chce tak môže. Dohodli sa na sume 3.000,00 eur. Potom odišli a následne faktúru na zaplatenie 3.000,00 eur dostali mailom, v kancelárii im p. L. žiadnu faktúru nedal. Auto sa nekúpilo, nakoľko nedostali leasing, pričom svedok nevedel uviesť dôvod, prečo nedostali leasing, uvedenú vec ani neriešil. Vozidlo chceli vyslovene na
leasing. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, koľko to celé trvalo, svedok uviedol, že asi dva - tri týždne, asi týždeň po tom, čo zaplatili zálohu, im p. L. povedal, že nedostali leasing. Na ďalšiu otázku PZ žalovaného, či on osobne komunikoval po tej návšteve s p. L.om, svedok uviedol, že mu p. Hahn volal, že sa nevie dovolať otcovi, kde mu povedal, že povie otcovi nech mu zavolá. Ohľadom vzájomnej komunikácie a možnostiach kúpy vozidla svedok viackrát uviedol, že trvali na tom, že vozidlo má byť na leasing. Ohľadne zloženej zálohy už s p. Hahnom nekomunikoval, keď sa auto nekúpilo. Ďalej s ním komunikoval otec. Svedok ďalej uviedol, že sa so žalovaným nebavili o rezervácii a o tom, že v prípade, ak nedôjde ku kúpe auta, že táto prepadá. Svedok nemal vedomosť o tom, že by na majetku žalobcu boli nejaké exekúcie.
17. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žiada žalobe vyhovieť. Žalobca obdržal faktúru mailom vo výške 3.000,00 eur. Okrem toho obdržal ďalšiu faktúru na celkovú vyfakturovanú sumu 47.000,00 eur. Až v rámci odporovacieho konania žalobca obdržal faktúru, kde bolo uvedené, že záujemca nemá v žiadnom prípade nárok na vrátenie zálohy, preto nedošlo ani k ústnej a už vôbec nie k písomnej dohode o nejakej rezervácii sumy 3.000,00 eur. Žalobca mal požiadavku, že chce kúpiť vozidlo, ale len na leasing. Už vtedy pri jednaní sa dohodli, že aj žalobca bude hľadať cestu vybavenia si leasingu. To že mal žalobca neoprávnene zablokovaný účet, nebolo prekážkou toho, aby sa ďalej pokračovalo v obchodnej transakcii a už vonkoncom to neznamenalo automatický nárok na prepadnutie zálohy. Ak by sa takto postupovalo aj v iných prípadoch, bolo by to ľahko zneužiteľné zo strany predajcu. Opakovane poukázal na neexistenciu právneho titulu. Z týchto dôvodov žiadal žalobe vyhovieť, priznať náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100% a na vznesenú námietku kompenzáciu reagoval tým, že námietku kompenzácie možno úspešne vzniesť len ak je pohľadávka jasná čo do výšky, sumy a príslušenstva a je splatná.
18. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči trval na tom, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode a to ústnej, keď prišli auto ohliadnuť, o rezervácii vozidla a tam sa dohodli na výške zálohy 3.000,00 eur. Sám svedok potvrdil, že sa jednalo o dobrovoľne teda žalobcom navrhnutú sumu a od tohto momentu žalovaný auto neponúkal ďalej na predaj, ale auto bolo rezervované pre žalobcu s tým, že počas vybavovania financovania prostredníctvom leasingu sa žalovaný dozvedel, že nie je možné cez viacero leasingových spoločností auto úspešne prefinancovať, nakoľko na firme žalobcu bol exekučný titul, pričom túto skutočnosť žalobca žalovanému neoznámil. Do spisu zaslali faktúru, kde jednoznačne vyplýva, že auto bolo z tohto dôvodu predané pod cenu a to bolo práve z dôvodu, že auto bolo rezervované v prospech žalobcu. Nesúhlasil s tým, že nebolo prekážkou v pokračovaní transakcie to, že mal žalobca exekúciu na účte. Navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko auto sa následne predalo o 7.000,00 eur lacnejšie a ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola, že auto bude rezervované pre žalobcu. Zo strany žalovaného došlo k započítaniu pohľadávky a z tohto dôvodu navrhol žalobu zamietnuť.
19. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 20. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
21. Podľa ust. § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
22. Podľa ust. § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
23. Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
24. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými v spise: Žaloba na č. l. 1-6, mailová komunikácia (e-maily zo dňa 20.09.2019 a 04.10.2019) z č. l. 8, zálohová faktúra č. 003/2019 predložená žalobcom z č. l. 9, odpor žalovaného zo dňa 17.12.2019 z č. l. 20, zálohová faktúra č. 003/2019 predložená žalovaným z č. l. 21, mailová komunikácia z č. l. 21, vyjadrenie žalobcu k podanému odporu z č. l. 32-33, vyjadrenie žalovaného zo dňa 20.05.2020 z č. l.75, faktúra č. 2019008 vystavená dňa
26.07.2019, ďalej výsluchom svedka ako aj ústnymi prednesmi strán konania a ich právnych zástupcov na nariadených pojednávaniach.
25. Súd zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobca mal záujem u žalovaného realizovať kúpu ojazdeného motorového vozidla Range Rover Vogue 4.4L SDV8, rok výroby: XXXX, J.: H V dôsledku záujmu o realizáciu kúpy bola zo strany žalovaného vystavená zálohová faktúra č. XXX/XXXX zo dňa 29.03.2019, splatná dňa 12.04.2019, na sumu vo výške 3.000,00 eur, ktorá bola žalobcom uhradená v plnej výške, t. j. vo výške 3.000,00 eur. K realizácii kúpy ojazdeného vozidla nedošlo, a preto žalobca e-mailom zo dňa 20.09.2019 požiadal žalovaného o vrátenie poskytnutej zálohy vo výške 3.000,00 eur. Opätovne žiadal žalobca o vrátenie zálohy mailom zo dňa 04.10.20419, kde mu žalovaný mailom zo dňa 07.10.2019 oznámil, že sa záloha dáva z dôvodu rezervácie motorového vozidla. Spornou skutočnosťou v danom prípade bola existencia dohody medzi žalobcom a žalovaným o tom, že sa zložená záloha nevracia, keď žalovaný tvrdil, že medzi ním a žalobcom existovala dohoda o tom, že sa záloha nevracia, čo žalobca rozporoval. Žalobca tiež rozporoval započítanie, ku ktorému malo podľa žalovaného dôjsť, ako fiktívne a toto absolútne neuznal.
26. Z predložených faktúr súd zistil, že do konania boli predložené dve rozličné faktúry, jedna (predložená žalovaným), ktorá obsahuje dodatok o tom, že sa záloha nevracia a druhá predložená žalobcom, ktorá uvedený dodatok neobsahuje. Ani jedna z predložených faktúr neobsahuje žiaden písomný prejav žalobcu.
27. Z výpovede svedka vyplynula najmä tá pre konanie podstatná skutočnosť, že sa žalobca so žalovaným nebavili o tom, že sa zložená záloha v prípade neuskutočnenia predaja nevracia.
28. Súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona:
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 498 OZ, na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.
Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
29. Súd dospel k záveru, že je podaná žaloba dôvodná. Súd v danom prípade nemal za preukázanú akúkoľvek dohodu strán ohľadom nevrátenia zálohy v prípade neuskutočnenia kúpy vozidla. Skutočnosť, že sa záloha nevracia, je len na žalovaným predloženej faktúre, ktorá sa obsahovo líši od faktúry, ktorú do konania predložil žalobca. Na faktúre predloženej žalobcom absentuje dodatok o tom, že sa záloha v žiadnom prípade nevracia, kde aj sám žalovaný na pojednávaní dňa 03.08.2020 potvrdil, že pôvodná faktúra neobsahovala takýto dodatok. Ani faktúra predložená žalovaným však neobsahuje akýkoľvek písomný prejav žalobcu, z ktorého by bolo možné vyvodiť dohodu strán v tom zmysle, že sa záloha nevracia. Súdu tiež v konaní nebola preukázaná ani akákoľvek ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným o tom, že sa záloha nevracia, keď uvedený záver vyplýva predovšetkým z výpovede svedka Henricha Dénesa ml., ktorý výslovne uviedol, že sa so žalovaným nebavili o tom, že by mala záloha prepadnúť, ak sa auto nekúpi, čo vyvracia existenciu žalovaným tvrdenej ústne dohody, pričom svedok tiež opakovane uvádzal, že žalobca mal záujem o kúpu vozidla len na leasing, ktorý sa podľa zhodného tvrdenia strán nepodarilo vybaviť. Súd tak v zmysle uvedeného nemal za preukázanú písomnú ale ani ústnu dohodu strán ohľadom nevrátenia zloženej zálohy.
30. Súd bol toho názoru, že takáto platba (zložená záloha) mala charakter preddavku na kúpnu cenu, lebo plnenie bolo žalobcom poskytnuté skôr, než došlo k reálnej kúpe vozidla a žalovaným bola táto suma prijatá v súvislosti so zamýšľaným predajom, pričom aj z vyjadrenia žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 03.08.2020 vyplynulo, že táto suma 3.000,00 eur sa mala neskôr započítať na celkovú kúpnu cenu. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že žalobcom uplatnený nárok na vrátenie zálohy (preddavku) poskytnutej so zamýšľanou kúpou vozidla, ktorá sa nezrealizovala, je treba po právnej stránke posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol (§ 451 ods. 2 OZ). Ak teda nedošlo k zamýšľanej kúpe, respektíve táto nebola zrealizovaná, záloha sa stala bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, respektíve kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa nebude realizovaná, pričom najneskôr predajom vozidla ďalšej osobe odlišnej od osoby žalobcu sa takýto stav vytvoril. Pokiaľ teda nedošlo ku kúpe, súd je toho názoru, že ten, kto zálohu poskytol, má právo na jej vrátenie, inak sa druhá strana bezdôvodne obohatí, ak medzi stranami sporu neexistuje preukázateľne iná dohoda týkajúca sa tejto zálohy. V zmysle uvedeného je suma vo výške 3.000,00 eur bezdôvodným obohatením na strane žalovaného.
31. Súdu nebolo zrejmé, akú pohľadávku si žalovaný voči žalobcovi započítal, keďže žalovaný existenciu akejkoľvek inej konkrétnej pohľadávky spôsobilej na započítanie voči žalobcovmu nároku v konaní nepreukázal. Na pojednávaní nariadenom na deň 03.08.2020 žalovaný len všeobecne uviedol, že malo z jeho strany dôjsť k započítaniu pohľadávky bez bližšej konkretizácie pohľadávky, t. j. akú pohľadávku a z akého titulu započítava voči pohľadávke žalobcu, kde pri nepreukázaní dohody ohľadom nevrátenia zálohy žalobcovi a pri neuplatnení a neexistencii iných nárokov žalovaného voči žalobcovi ani k žiadnemu započítaniu dôjsť nemohlo. Súd tak v tomto smere nemal za preukázaný zánik nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd bol ďalej toho názoru, že následný predaj vozidla je bez významu, pokiaľ ide o povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, keďže sa už tento následný predaj netýka vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a žalovaný si v tomto konaní ani neuplatňoval akékoľvek nároky voči žalobcovi v súvislosti s týmto ďalším predajom vozidla. Súd považuje za potrebné uviesť, že ďalší predaj spadá pod následnú podnikateľskú aktivitu žalovaného, mimo rámec vzťahov žalobcu a žalovaného, túto ďalšiu podnikateľskú aktivitu žalovaného už žalobca ani nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť, kde všeobecne podnikanie je spojené s podnikateľským rizikom, že nebudú dosiahnuté očakávané výnosy z predaja. Zároveň súd uvádza, že len konštatovanie toho, že auto bolo predané za nižšiu cenu z dôvodu rezervácie nie je postačujúce a nepreukazuje to, že práve konanie/nekonanie žalobcu spôsobilo reálne zníženie ceny vozidla, respektíve, že dôvodom prečo nebolo možné predať vozidlo za vyššiu cenu bola práve rezervácia vozidla. Predloženie faktúry tak preukazuje len to, že vozidlo bolo predané za konkrétnu sumu, nepreukazuje, že dôvodom zníženia
ceny bola práve rezervácia, ako to tvrdil žalovaný, navyše na predloženej faktúre č. 2019008 žalovaný ani nefiguruje ako dodávateľ, ale ako dodávateľ je tu uvedený úplne iný subjekt.
32. V zmysle vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že nemal v konaní za preukázanú akúkoľvek či už písomnú alebo ústnu dohodu ohľadom nevrátenia zálohy, kde mal ďalej súd za to, že z dôvodu nezrealizovania kúpy sa táto záloha stala bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, kde iné nároky žalovaného spôsobilé na započítanie neboli žalovaným preukázané. Z tohto dôvodu súd rozhodol o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, t. j. rozhodol o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.000,00 eur.
33. Skutočnosť, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie zálohy mailom zo dňa 20.09.2019 nebola v konaní sporná, nakoľko samotné vyzvanie mailom na vrátenie zálohy zo strany žalobcu nebolo žalovaným v konaní rozporované, vyplýva aj z predložených listín a žalovaný na mailové správy žalobcu reagoval. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania v zákonnej výške od dňa 21.09.2019 (nasledujúci deň) za primeranej aplikácie ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko mal za to, že žalovaný bol povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca požiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia, teda výkladom pojmu "bez zbytočného odkladu" bol žalovaný povinný vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi bezprostredným a okamžitým konaním smerujúcim k splneniu povinnosti. Súd preto považoval požadovanie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyzvaní žalovaného na vrátenie zálohy za legitímne práve v súvislosti s povinnosťou žalovaného splniť túto povinnosť bezprostredným okamžitým konaním. Súd tiež priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,00 eur v zmysle § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z..
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu vo veci. Pretože mal žalobca v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.