Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-15-2021.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: EUROSTAV Štúrovo, spol. s r. o., so sídlom Búčska cesta 1242, 943 42 Gbelce, IČO: 36 547 221, proti žalovanému: D. Hahn, nar. XX. XX. XXXX, podnikajúci pod obchodným menom: Miroslav Hahn - auto HAHN, s miestom podnikania Višňova 1, 949 01 Nitra, IČO: 30 944 660, zastúpený: JUDr. Martin Kanás, advokát so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, o zaplatenie 3 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/6/2020 - 99 zo dňa 12. 10. 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/6/2020 - 99 zo dňa 12. 10. 2020 p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 000 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 000 eur od 21. 09. 2019 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 132 ods. 1, § 191 ods. 1 CSP, § 215 ods. 1, ods. 2, § 218 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 340 ods. 2, § 369 ods. 1, ods. 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, ods. 2, § 458 ods. 1, § 498 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.
3. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalobca mal záujem u žalovaného realizovať kúpu ojazdeného motorového vozidla Range Rover Vogue 4.4L SDV8, rok výroby: XXXX, VIN: H.. Žalovaný vystavil zálohovú faktúru č. 003/2019 zo dňa 29. 03. 2019, splatnú dňa 12. 04. 2019, na sumu 3 000 eur, ktorá bola žalobcom uhradená v plnej výške. Rovnako mal za preukázané, že k realizácii kúpy ojazdeného vozidla nedošlo a žalobca mailom zo dňa 20. 09. 2019 požiadal žalovaného o vrátenie poskytnutej zálohy vo výške 3 000 eur a následne mailom zo dňa 04. 10. 2019. Žalovaný v mailovej správe zo dňa 07. 10. 2019 žalobcovi oznámil, že sa záloha dáva z dôvodu rezervácie motorového vozidla. Žalovaný tvrdil, že so žalobcom existovala dohoda o tom, že sa záloha nevracia, čo žalobca rozporoval. Žalobca tiež rozporoval započítanie, ku ktorému malo podľa žalovaného dôjsť, ako fiktívne. Z predložených faktúr súd prvej inštancie zistil, že do konania boli predložené dve rozličné faktúry, jedna (predložená žalovaným), ktorá obsahuje dodatok o tom, že sa záloha nevracia a druhá,
predložená žalobcom, ktorá uvedený dodatok neobsahuje. Ani jedna z predložených faktúr neobsahuje žiaden písomný prejav žalobcu. Z výpovede svedka Henricha Dénesa ml. vyplynulo, že sa žalobca so žalovaným nebavili o tom, že sa zložená záloha v prípade neuskutočnenia predaja nevracia.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby. V danom prípade nemal za preukázanú akúkoľvek dohodu strán ohľadom nevrátenia zálohy v prípade neuskutočnenia kúpy vozidla. Skutočnosť, že sa záloha nevracia, sa uvádza len na žalovaným predloženej faktúre, ktorá sa obsahovo líši od faktúry, ktorú do konania predložil žalobca. Na faktúre predloženej žalobcom absentuje dodatok o tom, že sa záloha v žiadnom prípade nevracia. Žalovaný na pojednávaní dňa 03. 08. 2020 pritom potvrdil, že pôvodná faktúra neobsahovala takýto dodatok. Taktiež faktúra predložená žalovaným neobsahovala akýkoľvek písomný prejav žalobcu, z ktorého by bolo možné vyvodiť dohodu strán v tom zmysle, že sa záloha nevracia. V konaní nebola preukázaná ani akákoľvek ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným o tom, že sa záloha nevracia. Svedok L. I. ml. vo výpovedi uviedol, že sa so žalovaným nebavili o tom, že by mala záloha prepadnúť, ak sa auto nekúpi. Uvedené vyvracia existenciu žalovaným tvrdenej ústnej dohody a svedok opakovane uviedol, že žalobca mal záujem o kúpu vozidla len na leasing, ktorý sa podľa zhodného tvrdenia strán nepodarilo vybaviť. Existencia písomnej a ani ústnej dohody strán ohľadom nevrátenia zloženej zálohy tak nebola preukázaná. Pokiaľ išlo o zloženú zálohu, táto mala charakter preddavku na kúpnu cenu, lebo plnenie bolo žalobcom poskytnuté skôr, než došlo k reálnej kúpe vozidla a žalovaným bola táto suma prijatá v súvislosti so zamýšľaným predajom. Aj z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 03. 08. 2020 vyplynulo, že suma 3 000 eur sa mala neskôr započítať na celkovú kúpnu cenu. Žalobcom uplatnený nárok na vrátenie zálohy (preddavku) poskytnutej so zamýšľanou kúpou vozidla, ktorá sa nezrealizovala, súd prvej inštancie právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Predmetná záloha sa stala bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, resp. kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa nebude realizovaná a najneskôr predajom vozidla ďalšej osobe odlišnej od osoby žalobcu sa takýto stav vytvoril. Ten, kto zálohu poskytol, má právo na jej vrátenie, inak sa druhá strana bezdôvodne obohatí, ak medzi stranami sporu neexistuje preukázateľne iná dohoda týkajúca sa tejto zálohy. V zmysle uvedeného je suma 3 000 eur bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, ktoré je povinný vrátiť žalobcovi.
5. V súvislosti so započítaním súd prvej inštancie uviedol, že nie je zrejmé akú pohľadávku si žalovaný voči žalobcovi započítal, keďže žalovaný existenciu akejkoľvek inej konkrétnej pohľadávky spôsobilej na započítanie voči žalobcovmu nároku v konaní nepreukázal. Žalovaný len všeobecne uviedol, že z jeho strany malo dôjsť k započítaniu pohľadávky bez bližšej konkretizácie pohľadávky, t. j. akú pohľadávku a z akého titulu započítava voči pohľadávke žalobcu. Pri nepreukázaní dohody ohľadom nevrátenia zálohy žalobcovi a pri neuplatnení a neexistencii iných nárokov žalovaného voči žalobcovi ani k žiadnemu započítaniu dôjsť nemohlo. Súd prvej inštancie nemal za preukázaný zánik nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Následný predaj vozidla, pokiaľ ide o povinnosť žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, považoval za bezpredmetný, keďže tento sa netýkal vzťahu medzi stranami sporu a žalovaný si ani neuplatňoval akékoľvek nároky voči žalobcovi v súvislosti s týmto ďalším predajom vozidla. Poukázal na to, že ďalší predaj spadá pod následnú podnikateľskú aktivitu žalovaného mimo rámec vzťahov žalobcu a žalovaného a uvedené žalobca nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom podnikanie je spojené s podnikateľským rizikom, že nebudú dosiahnuté očakávané výnosy z predaja. Tvrdenie žalovaného, že auto bolo predané za nižšiu cenu z dôvodu rezervácie, nie je postačujúce a nepreukazuje, že práve konanie/nekonanie žalobcu spôsobilo reálne zníženie ceny vozidla, respektíve, že dôvodom, prečo nebolo možné predať vozidlo za vyššiu cenu, bola práve rezervácia vozidla. Predloženie faktúry preukazuje len to, že vozidlo bolo predané za konkrétnu sumu, pričom nepreukazuje, že dôvodom zníženia ceny bola práve rezervácia, ako to tvrdil žalovaný. Okrem toho na predloženej faktúre č. 2019008 žalovaný ani nefiguruje ako dodávateľ, ale ako dodávateľ je tu uvedený úplne iný subjekt. Za daného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebola preukázaná existencia písomnej alebo ústnej dohody ohľadom nevrátenia zálohy, a preto z dôvodu nezrealizovania kúpy sa záloha stala bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, kde iné nároky žalovaného spôsobilé na započítanie neboli žalovaným preukázané.
6. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, t. j. rozhodol o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 000 eur. Ďalej priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške od 21. 09. 2019, pretože žalovaný bol povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca požiadal o vydanie bezdôvodného
obohatenia. Súd prvej inštancie považoval priznanie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyzvaní žalovaného na vrátenie zálohy za legitímne práve v súvislosti s povinnosťou žalovaného splniť túto povinnosť bezprostredným okamžitým konaním. Zároveň priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 eur.
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu. Namietal právne posúdenie nároku žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia. V konaní totiž preukázal, že motorové vozidlo, o ktoré prejavil žalobca záujem, a ktoré si za týmto účelom nechal rezervovať, čo potvrdzuje aj zaplatená záloha vo výške 3 000 eur, malo za následok, že vozidlo zostalo od tohto dňa rezervované pre žalobcu a ďalej sa nepredávalo. Žalovaný vozidlo stiahol z internetovej ponuky a vybavoval pre žalobcu financovanie. Počas riešenia financovania sa vyskytli problémy, keď minimálne tri leasingové spoločnosti odmietli vozidlo prefinancovať z dôvodu exekúcií na obchodnú spoločnosť žalobcu. Následne žalovaný komunikoval so žalobcom ako riešiť vzniknutú situáciu. Počas tohto obdobia bolo vozidlo rezervované a neponúkalo sa na predaj. Žalovaný mal viacero záujemcov o kúpu vozidla, avšak z dôvodu rezervácie a zloženej zálohy zo strany žalobcu vozidlo nepredal. Vozidlo stálo 47 000 eur s DPH. Mal za to, že v obchodnom práve sa uplatňujú a používajú pri styku podnikateľov obchodné zvyklosti a práve pri predaji vozidiel je obchodnou zvyklosťou všeobecne známou a zaužívanou, že zložením zálohy na motorové vozidlo sa vozidlo rezervuje a neponúka sa ďalej na predaj, čo bolo aj v tomto prípade. Po komplikáciách na strane žalobcu sa žalobca odmlčal a prestal komunikovať so žalovaným. Viackrát sa pokúšal žalobcovi dovolať, ale bezúspešne. Následne zo strany žalovaného došlo k predaju tohto vozidla o štyri mesiace inému subjektu za sumu 35 000 eur. Žalovanému nie je zrejmé, načo by bola uhradená záloha 3 000 eur, ak by mohol auto ponúkať na predaj. Uvedené odporuje účelu a obchodným zvyklostiam pri predaji vozidiel, čoho si bol žalobca vedomý. Vozidlo bolo celý čas rezervované a žalovaný odmietol viacero záujemcov o vozidlo, preto vzniesol kompenzačnú námietku, s ktorou sa však súd nevysporiadal a právne ju vôbec neposúdil.
9. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú v zásadne totožné s námietkami, ktoré už uplatnil pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na priznanie požadovaného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
14. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že žalobca mal záujem kúpiť od žalovaného ojazdené motorové vozidlo Range Rover Vogue 4.4L SDV8, rok výroby: XXXX, VIN: H.. Žalobca v tejto súvislosti poskytol žalovanému zálohu vo výške 3 000 eur, na ktorú mu žalovaný
vystavil zálohovú faktúru č. 003/2019 zo dňa 29. 03. 2019, splatnú dňa 12. 04. 2019. K zamýšľanej kúpe motorového vozidla nakoniec nedošlo a žalobca mailom zo dňa 20. 09. 2019 požiadal žalovaného o vrátenie poskytnutej zálohy vo výške 3 000 eur, avšak neúspešne. Vrátenie platby žalobca urgoval mailom zo dňa 04. 10. 2019, ani na túto výzvu však žalovaný nereagoval. Žalovaný tvrdil, že sa so žalobcom dohodol, že sa záloha nevracia, čo však žalobca rozporoval. Na pojednávaní konanom dňa 03. 08. 2020 žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku do výšky žalovanej sumy z dôvodu započítania bližšie nešpecifikovanej pohľadávky. V konaní boli predložené dve rozličné faktúry, a to faktúra predložená žalovaným, ktorá obsahuje dodatok o tom, že sa záloha nevracia a faktúra predložená žalobcom, ktorá uvedený dodatok neobsahuje. Ani na jednej z predložených faktúr nie je uvedený žiadny písomný prejav žalobcu.
15. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniknuté titulom plnenia, ktorého právny dôvod odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V danom prípade nebola žiadnym relevantným dôkazom preukázaná existencia akejkoľvek dohody sporových strán (písomnej alebo ústnej) o tom, že by zaplatená záloha v prípade nerealizovania kúpy predmetného vozidla prepadla v prospech žalovaného. Pokiaľ išlo o faktúru predloženú žalovaným, na ktorej sa uvádza, že sa záloha nevracia, žalovaný na pojednávaní dňa 03. 08. 2020 potvrdil, že pôvodná faktúra takýto dodatok neobsahovala. Podľa názoru odvolacieho súdu rozpory v skutkových tvrdeniach žalovaného vyvolávajú dôvodné pochybnosti o pravdivosti ním uvádzaných skutočností. Pokiaľ žalovaný v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti realizuje predaj ojazdených motorových vozidiel, je najmä v jeho záujme, aby si náležite upravil podmienky ich predaja, a to aj v časti záloh poskytovaných potencionálnymi záujemcami o kúpu týchto vozidiel. Dodatočné uvádzanie údajov na zálohových faktúrach, že záujemca nemá v žiadnom prípade nárok na vrátenie zálohy, ako to bolo aj v posudzovanom prípade, je neakceptovateľné a v príkrom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
16. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho kompenzačnou námietkou, túto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže sa ňou prvoinštančný súd bližšie zaoberal v 31. bode napadnutého rozsudku. V tomto smere sa odvolací súd s argumentáciou súdu prvej inštancie plne stotožňuje, a preto nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, pre ktoré k započítaniu pohľadávok dôjsť nemohlo. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v príslušnej časti.
17. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktoré súd prvej inštancie správne aplikoval § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému s prihliadnutím na jeho plný úspech v konaní.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalobca, mal by proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.