Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Sas-3-2023.pdf
PDF · 124.55 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sas/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Soukupovou, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom B. C. XXX, XXX XX B. C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie – generálny riaditeľ, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.10.2023, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 600 803 7420 0 zo dňa 31.10.2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2023 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie 1. Žalobca žiadosťou zo dňa 20.07.2023, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) dňa 24.07.2023, požiadal o priznanie starobného 2 27Sas/3/2023 dôchodku od 03.08.2023. Zo žiadosti a predložených listín vyplýva, že žalobca je od 01.01.2007 poberateľom výsluhového dôchodku. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. k. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 20.07.2023 zamietla, a to podľa § 65 ods. 1 a 2, § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“). Svoje rozhodnutie orgán verejnej správy prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca žiadosťou zo dňa 20.07.2023 požiadal o priznanie starobného dôchodku, pričom podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení žalobca dovŕšil dôchodkový vek 63 rokov veku dňa 03.08.2023. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nebol žalobca dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, keď k tomuto dňu získal 5125 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 14 rokov a 15 dní. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica zo dňa 22.11.2017 bol žalobcovi od 01.01.2007 priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) výsluhový dôchodok. Nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, orgán verejnej správy prvého stupňa pre nárok na starobný dôchodok dobu základnej vojenskej služby od 01.10.1982 do 11.09.1984 a dobu služby od 01.10.1991 do 31.12.2006 nehodnotil. 3. Žalobca podal proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s prvostupňovým rozhodnutím. 4. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.10.2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie v celom rozsahu dospel k záveru, že postup orgánu verejnej správy prvého stupňa bol správny a rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa je potrebné potvrdiť. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Veľký Krtíš dňa 20.07.2023 požiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 03.08.2023. Následne žalovaný odcitoval ust. § 65 ods.1 a 2, § 60 ods. 2 a 10, § 274 ods. 1 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný ďalej uviedol, že dôchodkový vek podľa § 65 ods.1 a 2 zákona o sociálnom poistení žalobca dosiahol dovŕšením 63 rokov dňa 03.08.2023. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zn. 1460105/2017 vyplýva, že žalobca bol podľa zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.01.2007 poberateľom výsluhového dôchodku, pričom doba trvania služobného pomeru colníka od 01.10.1991 do 31.12.2006 a doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1982 do 30.09.1984 mu bola zhodnotená na účely výsluhového zabezpečenia. Žalovaný poukázal na to, že Sociálna poisťovňa zosúladila aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol 3 27Sas/3/2023 im priznaný príspevok na službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Zamestnanie colníka, ktoré žalobca vykonával, nebolo v predchádzajúcich obdobiach zaradené v rezortných zoznamoch v I. ani v II. pracovnej kategórii. Žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Pretože doba colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa na žalobcu nevzťahuje. Keďže žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a tento výsluhový dôchodok mu bol aj priznaný, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. Z uvedeného dôvodu obdobie, ktoré u žalobcu založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia, a teda ho nemožno hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Žalovaný uviedol, že na nárok na starobný dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, a to na základe údajov uvedených žalobcom v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Žalovaný preto dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Správna žaloba – žalobné námietky 5. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného nemá oporu v právnych predpisoch, na ktoré poukazuje v rozhodnutiach prvého i druhého stupňa, ktoré sú identické. Mal za to, že postup žalovaného je v rozpore s čl. 33 Dohovoru 128, ktorý nepripúšťa postup zvolený žalovaným, pričom závery žalovaného sú v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR. Žalovaný nezistil správne skutkový stav veci, aj keď je to jeho povinnosťou. Postup žalovaného v konaní podľa žalobcu nie je možné považovať za postup zákonný, a za zákonné nie je možné považovať ani jeho rozhodnutie. Žalobca namietal, že žalovaný je povinný pri priznávaní starobných dôchodkov prihliadať na skutočnosť a jeho povinnosťou dbať na to, aby právne predpisy boli interpretované rovnako, na rovnaké právne vzťahy, doba poistenia musí byť posudzovaná rovnako u všetkých výsluhových dôchodcov. Ďalej žalobca uviedol, že medzi ním a žalovaným nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek. Sporná je doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že judikatúra sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu, a že je záväzná pre všetky správne orgán, teda aj žalovaného. Ďalej uviedol že žalovaný vo svojich rozhodnutiach prvého a druhého stupňa ako aj pri svojom vyjadrení správnej žalobe opakovane uvádza tie isté skutkové a právne dôvody, ktoré sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktorej sa žalovaný opiera a ktoré uvádza vo svojich rozhodnutiach a vyjadreniach. Uviedol, že 4 27Sas/3/2023 žalovaný v minulom období po rozhodnutiach vecne a miestne príslušných krajských súdov priznal niekoľko sto poberateľom výsluhových dôchodkov Finančného riaditeľstva za službu colníka. Žalobca poukázal na rozsudky NS SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí, a to: 10So/59/2014 z 15.04.2015, 1So/127/2004 z 30.11.2015, 10So/18/2015 z 30.03.2016, 9So/187/2014 z 30.03.201, 1So/15/2015 z 18.11.2016, 9So/136/2014 z 30.11.2016. Poukázal na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011: „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za
výsluhový dôchodok“. 6. Žalobca namietal, že žalovaný by mal pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najskôr vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia charakter dávky v starobe, žalovaná má postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy súladnej s čl. 33 ods. Dohovoru č. 128. Starobný dôchodok môže žalovaný krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z.. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 sa vzťahuje len na situácie, keď poistenec získal dobu služby v I. a II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku. Na záver žalobca uviedol, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v správnej žalobe uviedol rovnaké žalobné námietky, ako v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný uviedol, že z obsahu administratívneho spisu, najmä z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR č. 1460105/2017 zo dňa 22.11.2017 vyplýva, že od 01.01.2017 bol žalobcovi priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok. Keďže žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba služobného pomeru od 01.10.1991 do 31.12.2006 a doba trvania základnej vojenskej služby od 01.10.1982 do 30.09.1984 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená. Podľa ustálenej judikatúry NS SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. 5 27Sas/3/2023 z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Žalovaný zosúladil svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom NS SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradené do výhodnej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných a starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórie funkcií, neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR. Ďalej uviedol že v právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom práva, ale iba rozsudky NS SR, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky sú zjednocujúcim výkladov k právnym predpisom. Preto poukazovanie na rozsudky NS SR, ktoré nie sú uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky je nedôvodné, pretože právny názor uvedený v uvedených rozsudkoch doposiaľ nebol zovšeobecnený. Vzhľadom na uvedené žalovaný sa pridržal skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. Replika žalobcu 8. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že v správnej žalobe uviedol všetky relevantné zákonné skutočnosti oprávňujúce jeho nárok na priznanie starobného dôchodku. Žalovaný opakovane vo vyjadrení uviedol ten istý názor, ako v prvostupňovom i napadnutom rozhodnutí, ktoré sú v odôvodneniach nezákonné a sú v rozpore s medzinárodnými zmluvami, a to čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ako i ustálenou judikatúrou NS SR a vecne a miestne príslušných súdov SR. Opätovne dal do pozornosti skutočnosť, že žalovanému boli zrušené všetky napadnuté rozhodnutia, niekoľko 100, v tej istej veci a vrátenie na nové konania. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 9. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci (§ 199 ods. 1 písm. a) SSP), správny súd preto preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne (prvostupňové rozhodnutie i napadnuté rozhodnutie žalovaného) a postup, ktorých vydaniu predchádzal, a to nielen v rozsahu a z dôvodu správnej žaloby, ale v celom rozsahu v zmysle ustanovenia 134 ods. 1 a ods. 2 písm. d) a § 203 ods. 2 SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm.
c) SSP a zároveň aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP analogicky a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP. 6 27Sas/3/2023 10. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť. Žalobca v žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie a v podaní zo dňa 12.02.2024 výslovne uviedol, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe rovnako nežiadal, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 12.03.2024 a verejne vyhlásil rozsudok dňa 22.03.2024. 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, (1) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 16. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 SSP, (1) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd 7 27Sas/3/2023 zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 19. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 20. Podľa § 60 ods. 1, 2, 10 zákona o sociálnom poistení, (1) obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. (2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. (10) Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 21. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, (1) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1956, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. 22. Podľa § 255 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení, (1) za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. (5)
Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový 8 27Sas/3/2023 dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 23. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 24. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 25. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 26. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 27. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť zo dňa 22.07.2023 o priznanie starobného dôchodku od 03.08.2023. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu. 28. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dovŕšením 63. roku veku (03.08.2023). Nebolo sporné ani to, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 22.11.2017 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný od 01.01.2007 výsluhový dôchodok, pre účely ktorého bola zhodnotená žalobcovi doba základnej vojenskej služby od 01.10.1982 do 11.09.1984 a dobu služby od 01.10.1991 do 31.12.2006 s tým, že funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach v zoznamoch v I. ani II. pracovnej kategórii. Spornou bola otázka započítania, resp. nezapočítania uvedenej doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného (rovnako i orgánu verejnej správy prvého stupňa – pozn. správneho súdu) vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávne zisteného skutkového stavu, keď pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku nebola zohľadnená doba zhodnotená pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia s odôvodnením, že nakoľko obdobie profesionálnej služby colníka nie je zaradené do I. a II. 9 27Sas/3/2023 kategórie funkcií, nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a čl. 33 ods. 2 Dohovoru. 29. Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) bol prijatý na 51. zasadnutí Generálnej konferencie medzinárodnej organizácie práce. Pre Českú a slovenskú federatívnu republiku nadobudol platnosť 11.01.1991 s tým, že prijala záväzky vyplývajúce z III. časti tohto Dohovoru. Dohovor je súčasťou právneho poriadku SR, pretože bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Z jeho čl. 2 vyplýva, že každý členský štát mal oprávnenie rozhodnúť sa, ktoré záväzky upravené v častiach II. až IV. Dohovoru prijíma. Časť I., VII. a príslušné ustanovenia časti V. a VI. sa zaviazal vykonávať každý členský štát, pre ktorý je uvedený Dohovor v platnosti. Zo IV. časti Dohovoru vyplýva záväzok štátu zabezpečiť prostredníctvom vnútroštátneho zákonodarstva zachovanie nadobúdaných práv na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky za predpísaných podmienok. 30. Výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť, resp. posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou SR opakovane Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia napr. pod č. 55 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká právna problematika, ako je tomu v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia NS SR vyplynulo, že: „Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku v primeranej dobe trvania služobného pomeru“ a tiež, že „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na
účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok (uvedené sa vzťahuje aj na výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní čiastočne funkciu starobného dôchodku).“ Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Treba uviesť, že pod pojmom „policajt“ sa podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. rozumie aj colník. 31. Vo vzťahu k tejto právnej problematike sú pre potreby tohto konania použiteľné aj právne názory NS SR vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 (na 10 27Sas/3/2023 ktorý poukazoval i žalobca v správnej žalobe – pozn. správneho súdu) a sp. zn. 10So/11/2015 zo dňa 17.02.2016. V zmysle judikatúry NS SR sa má za to, že výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. 32. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovaným, s odkazom na ust. § 274 zákona o sociálnom poistení je nesprávne a takým je aj konštatovanie, že (žalobcom) citované rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. 33. Správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy má povinnosť zohľadniť právne názory vyslovené NS SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, pretože sú podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR analogicky s § 191 ods. 6 SSP záväzné, a to nielen pre adresáta v konkrétnej rozhodovanej veci, v ktorej bol daný právny názor vyslovený, ale aj pre orgán verejnej správy a pre konajúci správny súd, a to aj pri riešení iných prípadov s totožnou právnou problematikou. Pokiaľ by tak nepostupoval, vyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože by tým bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov konania vo vzťahu k judikovanému právnemu názoru NS SR vo vzťahu k rovnakej právnej otázke. Z uvedeného vyplýva záver, že na účely stanovenia starobného dôchodku žalobcu a rozhodnutia o jeho žiadosti je potrebné do doby jeho dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky – výsluhového dôchodku, ktorý plní po dovŕšení dôchodkového veku čiastočne funkciu zabezpečenia v starobe a až po takom stanovení starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhového dôchodku. Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž neznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi zohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia, ale aj to, že za totožné obdobie dôchodkového poistenia nemôže dostávať dve dávky rovnakého druhu (t.j. pokrývajúce rovnakú sociálnu udalosť – dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorýkoľvek z týchto postupov by bol v rozpore s Ústavou SR, čl. 39 ods. 1 i čl. 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. 11 27Sas/3/2023 34. Pokiaľ žalovaný i orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom konaní a rozhodovaní nerešpektovali ustálenú súdnu prax, a teda záväzný právny názor týkajúci sa započítateľnosti celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok z osobitného systému dôchodkového poistenia s následným určením sumy starobného dôchodku postupom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nie je možné ich rozhodnutia považovať za zákonné, pretože už aj v inom rozhodnutí NS SR (napr. sp. zn. 1So/59/2012 z 13.08.2013, 1So/127/2014 z 30.11.2015) zdôraznil, že „... nielen správny orgán, ale aj prvostupňový súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí povinný zohľadniť právne názory vyslovené NS SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov, alebo z dôvodu oficiality jeho činnosti, pretože tieto právne názory sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR analogicky záväzné nielen pre adresáta, t.j. správny orgán, ale
aj pre konajúci súd“. Nerešpektovanie záväzného právneho názoru NS SR, ktorý bol zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk orgánmi verejnej správy a nezohľadnenie celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu pre účely posúdenia jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, resp. pre účely správneho určenia výšky jeho starobného dôchodku bolo nesprávne, v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, čl. 33 ods. 2 Dohovoru a povinnosťou rešpektovať vyslovené právne názory v skutkovo totožných veciach, a preto bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie napriek uvedenému za súladné so zákonom a potvrdil ho, aj jeho rozhodnutie je nezákonné pre rozpor s ust. § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a je zaťažené rovnakou vadou spôsobujúcou jeho nezákonnosť, pretože bolo rovnako výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. 35. Pokiaľ žalovaný i orgán verejnej správy prvého stupňa v preskúmavanej veci postupovali tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčili hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo to za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 36. Pre úplnosť správny súd uvádza, že bolo povinnosťou žalovaného (i orgánu verejnej správy prvého stupňa) rešpektovať v otázke započítania celého obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, ustálenú rozhodovaciu činnosť NS SR. Konštantná judikatúra NS SR týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celkovú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/ poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na colníkov tak, ako je uvedené v bode 29 tohto rozsudku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Je v rozpore s právom taký výklad aplikovaných právnych predpisov, ako vyplýva 12 27Sas/3/2023 z napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov), nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Orgány verejnej správy nepostupovali v súlade so zákonom pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku, žalobcovi vylúčili obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a teda žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich správny súd zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 37. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR a všeobecných súdov, (že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128), zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 03.08.2023, kedy dovŕšil dôchodkový vek 63 rokov a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac vo výške výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku, a to vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru colníka. Orgán verejnej správy prvého stupňa bude zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. 38. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 39. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). 13 27Sas/3/2023 O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).