Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-203-2014.pdf
PDF · 128.77 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-7C/203/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobkyne: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. O., Ž. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, proti žalovaným: 1/Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, 2/ Intrum Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, obaja zastúpení: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalobu voči žalovanému v 1/ rade z a m i e t a.
II. Súd určuje, že žalovaný v 2/ rade n e m á p r á v o na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnuté v bode II Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou ESSOX SK, s.r.o. dňa 20.11.2008.
III. Žalovaný v 2/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 789,85 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 789,85 € od 13.11.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. V prevyšujúcom rozsahu žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade z a m i e t a.
V. Žalovaný v 1/ rade má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobkyni s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
VI. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2/ rade žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Pred podaním žaloby vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/126/2014 na tunajšom súde sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1/ rade, ktorým sa domáhala zdržania výkonu práva na zrážky zo mzdy vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a poskytovateľom úveru v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2008. Súd jej návrhu vyhovel Uznesením zo dňa 29.04.2014 sp. zn. 15C/126/2014 a nariadil žalovanému v 1/ rade povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy. Zároveň jej uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej a tiež vyslovil, že o trovách konania neodkladného opatrenia sa rozhodne vo veci samej.
2. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.06.2014 domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá medzi žalobkyňou a poskytovateľom úveru (spoločnosť ESSOX SK s.r.o.) v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 20.11.2008 je neplatná. Uviedla, že v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/126/2014 na tunajšom súde súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a zároveň jej uložil povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej. Namietala, že vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže neobsahovala väčšinu podstatných náležitostí (§ 4 ods. 2 písm. d/, e/, g/, h/, i,/, j/, k/ citovaného zákona). Zároveň zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Jednou z podmienok poskytovateľa úveru pre uzavretie zmluvy bolo pristúpenie k Dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá bola zakomponovaná priamo v úverovej zmluve bez možnosti vylúčenia, či akejkoľvek zmeny. Žalobkyňa tak nemohla uzavretie dohody nijakým spôsobom vylúčiť. Už samotné zabezpečenie záväzku žalobkyne ako dlžníčky vopred podpísanou dohodou o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžnej sumy a určenia presných pravidiel pre jej určenie predstavuje neprimeranú a neprijateľnú požiadavku poskytovateľa úveru.
3. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vo veci nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko naňho neboli postúpené žiadne práva zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2008. Tieto boli postúpené na spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 25.01.2013 medzi spoločnosťou ESSOX SK s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance AG ako postupníkom.
4. Žalobkyňa podaním doručením súdu dňa 10.11.2015 navrhla vstup strany do konania na strane žalovaného, a to spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG. Zároveň nesúhlasila s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zo strany žalovaného v 1/ rade z dôvodu, že práve žalovaný v 1/ rade požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalovaný v 1/ rade bol v zmluve o postúpení pohľadávky definovaný ako „zmluvná strana“ resp. správca portfólia. Z tejto zmluvy vyplýva žalovanému v 1/ rade právo túto pohľadávku v mene žalovaného v 2/ rade vymáhať a toto vymáhanie žalovaný v 1/ rade aj reálne vykonával. Keďže podľa jej názoru zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, a žalobkyňa prostredníctvom zrážok zo mzdy poukázala na účet žalovanému v 2/ rade sumu 12.256,97 €, teda o 5.953,13 € viac než mal žalovaný v 2/ rade nárok, preto v tejto sume na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobkyňa na základe uvedeného rozšírila žalobu aj o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu sumy 2.685,49 € s príslušenstvom voči žalovanému v 2/ rade. Žalobkyňa si túto sumu uplatnila ako rozsah splátok od novembra 2012 a nasledujúce neskôr uhradené splátky.
5. Súd uznesením zo dňa 17.10.2016 pripustil, aby ako žalovaný v 2/ rade pristúpil Intrum Justitia Debt Finance AG.
6. Súd uznesením zo dňa 26.02.2018 pripustil zmenu žaloby v znení: „Určuje sa, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavretá medzi žalobkyňou a ESSOX SK, s.r.o. zo dňa 20.11.2018 je neplatná. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.685,49 Eur spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.685,49 Eur od 13.11.2015 do zaplatenia. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalobcu na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“
7. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 07.03.2018 navrhla zmenu žaloby.
8. Súd uznesením zo dňa 15.10.2018 pripustil zmenu žaloby v znení: „Určuje sa, že žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnuté v bode II Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou ESSOX SK, s.r.o., dňa 20.11.2008. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.685,49 Eur spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.685,49 Eur od 13.11.2015 do zaplatenia. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia žalobcu na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“
9. Žalovaní v podaní doručenom súdu dňa 27.01.2020 vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zotrvali na námietke nedostatku pasívnej legitimácie. Čo sa týka samotnej zmluvy mali za to, že žalobkyni bol
poskytnutý účelový úver na investovanie do nehnuteľnosti, čo vyplýva z položky „produkt“ označenej ako „na dokončenie domu“ v časti zmluvy o úvere s označením financovanie. Z tohto dôvodu v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. sa tento zákon na danú zmluvu nevzťahuje. Preto tento úver nie je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ by však súd nezamietol žalobu z dôvodu neexistencie nároku žalobkyne titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 2/ rade, podal námietku premlčania vo vzťahu k plneniam zaplateným 2 roky spätne pred podaním žaloby voči žalovanému v 2/ rade, t. j. pre všetky plnenia zaplatené pred 10.11.2013. Uzavreli, že žalobkyňa sa o tom, kto je veriteľom dozvedela z oznámenia o postúpení pohľadávky, v ktorom bola upovedomená o tom, že pohľadávka z úveru bola postúpená na žalovaného v 2/ rade. Tiež určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva z osobitného predpisu, preto takáto žaloba nie je prípustná.
10. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.01.2020, ktorého sa nezúčastnila žalobkyňa, avšak dostavil sa jej právny zástupca. Nedostavili sa ani žalovaní a ich právny zástupca. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Nesúhlasil s námietkami žalovaných doručené súdu dňa 27.01.2020 ani so vznesenou námietkou premlčania, ktorá podľa neho nie je kvalifikovane odôvodnená. Mal za to, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, kto sa na jej úkor obohatil a v akej výške až v čase, keď sa poradila so svojim právnym zástupcom.
11. Súd vyzval žalovaných, aby kvalifikovane odôvodnili vznesenú námietku premlčania. Žalovaní vo vyjadrení k výzve uviedli, že už námietku odôvodnili. Opätovne uviedli, že žalobkyňa sa o tom, kto je veriteľom dozvedela z oznámenia o postúpení pohľadávky, v ktorom bola upovedomená o tom, že pohľadávka z úveru bola postúpená na žalovaného v 2/ rade. Pri obyčajnom doručovaní listovej zásielky sa žalobkyňa v mesiaci marec 2013 dozvedela o tom, že veriteľom pohľadávky z úveru je žalovaný v 2/ rade. Od tohto okamihu začala plynúť lehota na vrátenie plnenia na úver titulom bezdôvodného obohatenia. Nárok na vrátenie plnenia titulom bezdôvodného obohatenia si žalobkyňa voči žalovanému v 2/ rade uplatnila podaním zo dňa 09.11.2015, doručeným súdu dňa 10.11.2015. Vzhľadom na okamih uplatnenia nároku titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 2/ rade, tento vzniesol námietku premlčania v zmysle ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. vo vzťahu k plneniam zaplateným 2 roky spätne pred podaním žaloby voči žalovanému v 2/ rade, t. j. pre všetky plnenia zaplatené pred 10.11.2013. Z podania žalobkyne zo dňa 24.07.2018 vyplýva, že žalovaná suma 2.685,49 € predstavuje nárok na vrátenie splátok á 157,97 € za obdobie od zrážky vykonávanej v mesiaci 11/2012 po zrážku vykonanú v mesiaci 04/2014. Žalovanému v 2/ rade bola pohľadávka z úveru postúpená dňa 25.01.2013. Minimálne nárok čo do zaplatenia troch mesačných splátok zrážok á 157,97 € za mesiace 11/2012, 12/2012 a 01/2013 spolu v sume 473,91 € voči žalovanému v 2/ rade nie je dôvodný, nakoľko toto plnenie bolo poukázané právnemu predchodcovi. V rozsahu uplatneného nároku, čo do zaplatenia sumy 473,91 € s príslušenstvom nie je daná pasívna legitimácia na strane žalovaného v 2/ rade.
12. V zmysle opatrenia predsedu súd č. 6 pod č. 1SprR6/2020 sa zákonným sudcom na prejednanie a rozhodnutie veci stal JUDr. Lukáš Beňák, sudca Okresného súdu Košice - okolie, a to z dôvodu, že JUDr. Ľubica Nemcová sa vzdala výkonu funkcie sudcu.
13. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 17.07.2020 nesúhlasila s tvrdením žalovaných v tom smere, že sa o tom kto sa na jej úrok obohatil, dozvedela z oznámenia o postúpení pohľadávky, teda v marci 2013, a že odvtedy začala plynúť lehota na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Mala za to, že žalovaným zreteľne uniká podstata objektívnej a subjektívnej premlčacej doby. Ďalej mala za to, že v prejednávanej veci je zásadná otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Mala za to, že táto začína až momentom, kedy žalobkyňa nadobudla vedomosť o existencii bezdôvodného obohatenia, teda od prvej porady žalobkyne s právnym zástupcom, preto v žiadnom prípade nárok žalobkyne nie je premlčaný. Uzavrela, že bolo v konaní preukázané, že žalobkyňa vždy plnila na účet žalovaného v 2/ rade, a preto či už to bolo pred alebo po postúpení pohľadávky nie je podstatné.
14. Súd nariadil pojednávanie na deň 12.10.2020, ktorého sa nezúčastnila žalobkyňa, avšak dostavil sa jej právny zástupca. Nedostavili sa ani žalovaní a ich právny zástupca. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.
15. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
16. Žalobkyňa a spoločnosť ESSOX SK s.r.o. uzavreli dňa 20.11.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej táto spoločnosť poskytla žalobkyni sumu 190.000,- Sk (6.306,84 €), ktorú sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 84 mesačných splátkach po 4.759,- Sk (157,97 €). V zmluve bolo ďalej uvedené „produkt“ na dokončenie domu. Súčasťou tejto zmluvy v bode II. bola Dohoda o zrážkach zo mzdy v znení: Výslovne a neodvolateľne súhlasím, aby mi v prípade, že sa dostanem do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 1 mesiac, t. j. nezaplatením riadne a včas dve po sebe nasledujúce splátky úveru, vykonával platca mojej mzdy mesačne zrážky zo mzdy v zákonnej lehote v súlade s Exekučným poriadkom a to až do úplného splatenia úveru vrátane príslušenstva, a aby zrazenú čiastku poukazoval na účet ESSOXU, ktorý s takýmto spôsobom zabezpečenia súhlasí. Táto dohoda sa vzťahuje aj na mojich budúcich platcov mzdy, ako aj na iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Beriem na vedomie, že náklady spojené s vykonávaním zrážok zo mzdy budú na moju ťarchu. Žalobkyňa sa okrem určenia, že žalovaní nemajú právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne domáha od žalovaného v 2/ rade tiež vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.685,49 €, čo predstavuje plnenie v rozsahu splátok od 11/2012 a nasledujúce neskôr uhradené splátky. Žalovaný v 1/ rade namietal, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným. Žalovaný v 2/ rade vzniesol námietku premlčania a mal za to, že všetky plnenia zaplatené pred dňom 10.11.2013 sú premlčané.
17. Spoločnosť ESSOX SK s.r.o. podaním označeným ako Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 03.06.2009 (č. l. 5) adresovaným zamestnávateľovi žalobkyne - spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o. žiadala od zamestnávateľa žalobkyne výkon zrážok zo mzdy za účelom vymoženia sumy 12.834,46 € vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to vo výške riadnej mesačnej splátky 157,97 €.
18. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 17.04.2012 je zrejmé, že zamestnávateľ vykonal zrážky zo mzdy žalobkyne za obdobie od 06/2009 do 03/2012 vo výške 7.675,84 € na účet spoločnosti ESSOX č. ú. XX-XXXXXXXXXX, VS: XXXXXXXXXX (č. l. 4).
19. Z výzvy - odpoveď zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 04.02.2015 (č. l. 23) je zrejmé, že za obdobie od 06/2009 do 04/2014 vykonával zamestnávateľ žalobkyne zrážky zo mzdy celkovo vo výške 11.625,09 € v prospech účtu č. ú. XX-XXXXXXXXXX, VS: XXXXXXXXXX s tým, že v 11/2013 im pri overovaní účtu vo formáte IBAN mailom oznámila likvidátorka spoločnosti ESSOX SK s.r.o., a potvrdil to aj manažér lízingových pohľadávok spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., postúpenie účtu s jej pohľadávkami na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.
20. Dňa 25.01.2013 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou ESSOX SK s.r.o. na spoločnosť Intrum Debt Finance AG. Spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. v tejto zmluve vystupovala ako „správca portfólia.“ Zmluva nadobudla účinnosť dňa 28.02.2013 (č. l. 44). Na základe tejto zmluvy záväzky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou ESSOX SK s.r.o. prešli na spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG (žalovaného v 2/ rade).
21. V potvrdení Komerční banky (KB) zo dňa 04.03.2013 banka potvrdila, že majiteľom účtu č. ú. XX- XXXXXXXXXX/XXXX je žalovaný v 2/ rade.
22. Žalovaný v 1/ rade namietal, že nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Súd sa prvotne zaoberal touto jeho námietkou.
23. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z úradnej povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
24. Súd má za to, že žalovaný v 1/ rade nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným. Uvedené má preukázané zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.01.2013, v zmysle ktorej spoločnosť ESSOX SK s.r.o. postúpila pohľadávku žalovanému v 2/ rade. Tiež bolo v konaní preukázané, že účet, na ktorý žalobkyňa plnila, patrí žalovanému v 2/ rade. To, že v samotnej zmluve o postúpení pohľadávok žalovaný vystupuje ako „správca potrfólia“ ako aj to, že práve žalovaný v 1/ rade mal adresovať žiadosť o zrážky zo mzdy žalobkyne jej zamestnávateľovi nič nemení na skutočnosti, že všetky práva a povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.11.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou ESSOX SK s.r.o. boli postúpené iba na žalovaného v 2/ rade. Z týchto dôvodov súd žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietol.
25. Podľa ust. § 137 písm. c/ a písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 26. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného od 01.01.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 27. Žalovaný v 2/ rade vo svojich vyjadreniach namietal, že podaná žaloba v časti určenia, že žalovaný v 2/ rade nemá právo na výkon zrážok zo mzdy je neprípustná podľa § 137 písm. d/ CSP (žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje). 28. Súd konštatuje, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na takomto určení vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o tzv. mimosúdne zrážky, teda zrážky bez rozhodnutia súdu a žalobkyňa ako spotrebiteľ nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Naliehavý právny záujem vyplýva priamo z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2018, podľa ktorého sa môže spotrebiteľ pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, lebo to vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č.129/2010 Z. z., a preto je potrebné žalobu o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere považovať za prípustnú v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Pretože Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je potrebné aj žalobu o neplatnosť takejto dohody (resp. o určenie, že veriteľ nemá právo na zrážky zo mzdy) považovať za prípustnú podľa § 137 písm. d/ CSP. 29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Obč. zák.) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
31. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
32. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
34. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
35. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
36. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
37. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 251/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
38. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
39. Podľa §53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len „neprijateľná podmienka“/. To neplatí, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 40. Podľa ust. §53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 41. V odseku 4 tohto ustanovenia sú uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách len príkladmo, pričom pod písmenom a/ sa považuje za neprijateľnú podmienku aj tá, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť a s ktorou nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy. 42. Podľa ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 43. Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
44. Podľa ust. § 107 ods. 1 až 3 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
45. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobkyňa a spoločnosť ESSOX SK s.r.o. uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 20.11.2008 (ďalej len „zmluva“). Súd túto zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože spoločnosť ESSOX bola právnická osoba, ktorá poskytovala finančné služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom tá poskytla žalobkyni ako fyzickej osobe predmetný úver. Zároveň súd po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy zistil, že tá bola vopred pripravená spoločnosťou ESSOX na formulárovom tlačive s tým, že žalobkyňa ako slabšia zmluvná strana tohto zmluvného vzťahu nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť obsah takejto zmluvy, do ktorej sa len dopĺňali jej osobné údaje ako aj údaje týkajúce sa úveru. Žalobkyňa tak nemohla ovplyvniť obsah zmluvy. Preto má žalobkyňa ako slabšia strana zmluvného
vzťahu postavenie spotrebiteľa, a to jednak podľa Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko charakter úveru, ktorý jej bol poskytnutý, spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru. Nič na tom nemenia ani námietky žalovaných, ktorý mali za to, že na túto zmluvu sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. z dôvodu, že v zmluve je uvedený ako produkt „na dokončenie nehnuteľnosti“, čo v zmysle ust. § 1 ods. 2 písm. a/ zákona sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Samotná zmluva je označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, a to na aký účel bol úver skutočne poskytnutý nestačí samotné konštatovanie, že bol poskytnutý „na dokončenie domu“. Okrem toho žalovaní nepredložili a ani neoznačili žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že tento úver bol poskytnutý žalobkyni na dokončenie stavieb (domu).
46. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola v čl. II uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Obč. zák. Táto Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vopred vypracovaná formulárová dohoda inkorporovaná priamo do zmluvy, písaná miniatúrnym ťažko čitateľným písmom bez možnosti jej odmietnutia, pretože ak žalobkyňa chcela čerpať úver, musela podpísať zmluvu vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy. V danom prípade samotná dohoda neobsahuje skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobkyňa bola poučená o možnosti odmietnutia uzavretia takejto dohody a o následkoch jej uzavretia. 47. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. V zmysle Dohody má veriteľ právo od dlžníka požadovať nároky až do úplného splatenia úveru vrátane príslušenstva, avšak čo všetko tvorí príslušenstvo v zmluve uvedené nie je. 48. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nebolo v čase uzatvárania zmluvy vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy. Tieto právne vzťahy sú charakteristické tým, že dodávateľ je vo výhodnejšom postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, preto je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude vystupovať poctivo. V prípade, že zabezpečená pohľadávka v dohode o zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne konkretizovaná, bez konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečenej pohľadávky, sa potom od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnením, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo Obč. zák. v § 53 ods. 4 písm. a/ považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch. 49. V danom prípade Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala konkrétnu výšku pohľadávky (v zmluve nebolo ani určené, čo všetko tvorí pohľadávku a príslušenstvo), ktorá má byť zabezpečená, a tak vznikla aj hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, keďže veriteľovi takáto dohoda umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za individuálne dojednanú, preto je neplatná v súlade s ust. § 53 Obč. zák. a takisto je neplatná pre neurčitosť v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. 50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalobu žalobkyne v tejto časti považoval za dôvodnú, preto určil, že žalovaný v 2/ rade nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnuté v bode II Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou ESSOX SK, s.r.o., dňa 20.11.2008. 51. Žalobkyňa sa ďalej domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.685,49 € z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a daný úver preplatila. V konaní tiež nebolo sporné, že zamestnávateľ žalobkyne zrážkami z jej mzdy zrážal mesačne sumu 157,97 € v prospech účtu žalovaného v 2/ rade.
52. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musela obsahovať náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase uzavretia zmluvy a preto ju súd preskúmal, či tieto zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. aj obsahuje a dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, nakoľko absentuje údaj - adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 4 ods. 2 písm. d/), ročná úroková sadzba (§ 4 ods. 2 písm. h/), ročná percentuálna miera nákladov a
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j/), preto je v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. takýto úver bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie vyššie uvedených zákonných náležitostí. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa daný úver preplatila, vznikol jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného v 2/ rade (v prospech ktorého zamestnávateľ žalobkyne mesačne zrážal žalobkyni mzdu). Žalovaný však vzniesol námietku premlčania.
53. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky. Dôležité je preto určiť moment, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná lehota a kedy objektívna premlčacia lehota. V prejednávanom prípade sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia z majetkového prospechu bez právneho dôvodu (keďže súd má za to, že zmluva uzavretá medzi stranami je bezúročná a bez poplatkov). Žalobkyňa rozšírila žalobu a žiadala vydať bezdôvodné obohatenie v sume 2.685,49 €, čo predstavuje plnenie v rozsahu splátok od 11/2012 a nasledujúce, a to podaním doručeným súdu dňa 10.11.2015. Súd má za to, že žalovaný v 2/ rade kvalifikovane vzniesol námietku premlčania. Subjektívna premlčacia lehota začala žalobkyni plynúť od prvej porady s advokátom, teda dňom 24.01.2013, o čom svedčí plnomocenstvo založené v spise (č. l. 7), čo napokon tvrdí aj samotná žalobkyňa, najneskôr však oznámením o postúpení pohľadávky, z ktorého bolo zrejmé, na koho prešli práva a povinnosti z predmetnej zmluvy; navyše v tom čase už žalobkyňa bola právne zastúpená. K zrážkam zo mzdy dochádzalo na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. Nakoľko sa však zrážky vykonávali pravidelne mesačne, subjektívna lehota plynula pri tej ktorej zrážke (splátke) samostatne (§ 103 ods. 1 veta prvá Obč. zák.). Žaloba bola rozšírená o vydanie bezdôvodného obohatenia až podaním doručeným súdu dňa 10.11.2015. Subjektívna lehota najstaršej splátky, resp. zrážky (a po nej nasledujúce), ktoré si žalobkyňa uplatnila včas, sú tak zrážky splatné od 10.11.2013 (dva roky spätne od rozšírenia žaloby) a nasledujúce, jedná sa o 5 splátok po 157,97 € (od 11/2013 - splatná v 12/2013 do 04/2014), teda o sumu 789,85 €. V tejto časti preto súd žalobe vyhovel a v prevyšujúcom rozsahu žalobu vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade zamietol z dôvodu kvalifikovane vznesenej námietky premlčania.
54. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč. zák.).
55. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
56. Žalovaný v 2/ rade sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením a to vo výške 8,05% ročne zo sumy 789,85 € od 13.11.2015 do zaplatenia.
57. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
58. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
60. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súd žalobu voči žalovanému v 1/ rade v celom rozsahu zamietol, preto podľa zásady úspechu má úspešný žalovaný v 1/ rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnej žalobkyni. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2/ rade žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo z dôvodu, že obaja boli v konaní čiastočne úspešní. Žalobkyňa bola úspešná v časti o určenie, že žalovaný v 2/ rade nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne a v časti o zaplatenie sumy 789,85 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, avšak žalovaný v 2/ rade bol úspešný v časti o zaplatenie 1.895,64 € s príslušenstvom (prevyšujúca zamietavá časť žaloby). Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).