Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Ps-28-2019.pdf
PDF · 89.53 KB
Case nature
Area
Subarea
19Ps/28/2019
Uznesenie
Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci navrhovateľky: D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, I., toho času O. XX, X. Ú., o návrhu na obmedzenie P.. H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, B., toho času O. XX, X. Ú., v konaní zastúpeného procesnou opatrovníčkou F.J. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX/XX, Q., spôsobilosti na právne úkony, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
III. Súd priznáva F.. F. R., znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria za účasť na pojednávaní dňa 24.08.2020 odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 53,11 Eur.
IV. U p r a v u j e sa učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia sumu vo výške 53,11 Eur poukázala na účet znalca: F.. F. R., vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu: IBAN: SK72 0900 0000 0002 6304 0688, variabilný symbol 24082020, a to zo štátnych prostriedkov.
V. Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 20.05.2019 sa navrhovateľka domáhala pozbavenia spôsobilosti na právne úkony manžela, P.. H. F., a to z dôvodu, že už viacero rokov trpí psychickými poruchami, na ktoré sa aj lieči. Trpí predstavami, že je prenasledovaný, že sa niekto usiluje o jeho život. Bol obvinený z trestnej činnosti a vzatý do väzby. Vo väzbe bol hospitalizovaný na psychiatrii. Po prepustení odmietol pokračovať v liečbe v nemocnici a podpísal reverz. Pre potreby trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok F.. F. Č. č. XX/XXXX zo dňa 25.04.2017, v ktorom sa konštatuje, že manžel trpí recidívnou depresívnou poruchou s klinicky ťažkým priebehom.
2. Vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému podaním doručeným dňa 28.06.2019 z dôvodu miesta, kde sa P.. H. F. skutočne zdržiava.
3. Uznesením č.k. 19/28/2019-37 zo dňa 30.10.2019 bola osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, P.. F., ustanovená jeho sestra F. V. za procesnú opatrovníčku. Procesná opatrovníčka vyjadrila súhlas s návrhom.
4. Na pojednávaní dňa 16.12.2019 bol uskutočnený výsluch P.. F., ktorý súhlasil s návrhom a uviedol, že trpí duševnou poruchou asi od roku 2000. Navštevuje psychiatra F.. Q. a berie lieky. Začalo to nespavosťou, depresiami, úzkosťou, žalúdočnou nervozitou. Nedokáže sa sústrediť na prácu. Poberá invalidný dôchodok vo výške 340 Eur. Nikam nechodí sám. Iba s manželkou alebo dcérou. Manželka
preberá dôchodok alebo on spolu s ňou. Úradné veci zariaďuje sestra. Niekedy splnomocní manželku. Hotovosť pri sebe nenosí. V minulosti podpísal nejaké zmluvy, čo teraz ľutuje. Nevlastní žiaden majetok. V roku 2004 odmietol ísť do nemocnice, nepotreboval liečbu. Poštové zásielky preberá sám. Keď nerozumie obsahu, tak sa viac zamyslí. Ak niečomu stále nerozumie, opýta sa manželky, sestry. Nezaujíma sa o politické dianie.
5. Uznesením č.k. 19/28/2019-54 zo dňa 20.12.2019 súd ustanovil znalca F.. F. R., ktorého úlohou bolo zodpovedať na otázky súdu, najmä či je návrh dôvodný, resp. či a v akom rozsahu je potrebné obmedziť P.. F. spôsobilosti na právne úkony. V znaleckom posudku č. 28/2020 zo dňa 30.04.2020 znalec konštatuje, že P.. F. trpí organickou poruchou osobnosti a recidivujúcou depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa, a to trvalého rázu. Menovaný je schopný limitovane cieľavedome konať a posúdiť následky svojho konania, návrh teda je z časti dôvodný. Na pojednávaní dňa 24.08.2020 znalec uviedol, že v rámci samotného vyšetrenia, priestor na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony veľmi nevidí, no pri trvaní P.. F. a navrhovateľky na obmedzení spôsobilosti na právne úkony je možné sa oprieť o relevantnú zdravotnú psychiatrickú dokumentáciu, ktorá môže predstavovať substrát pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Navrhovateľka sa vyjadrila, že uvažuje nad späťvzatím návrhu, pretože ide o významný zásah do integrity manžela. P.. F. ponechal rozhodnutie na súd. Na pojednávaní dňa 12.10.2020 navrhovateľka a procesná opatrovníčka vyjadrili súhlas so zastavením konania. Manželka uviedla, že manžel sa pre zdravotné problémy nedostavil na pojednávanie, ale súhlasil so zastavením konania.
6. Súd na danú vec aplikoval predovšetkým nasledovné právne normy:
Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzení určí v rozhodnutí.
Podľa § 231 zákona č. 161/2015 Z. Z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,..
Podľa § 233 ods. 1 a § 234 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem. Návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.
Podľa § 235 ods. 2 CSP, súd môže navrhovateľovi podľa odseku 1 alebo navrhovateľovi, ktorým je blízka osoba, uložiť, aby v lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.
Podľa § 236 a § 237 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná. Blízka osoba alebo ten, kto osvedčí právny záujem, môže navrhnúť, aby ho súd pribral ako účastníka do konania. Súd návrhu vyhovie, ak to považuje pre vedenie konania a pre ochranu dotknutých práv za účelné.
Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
Podľa § 240 ods. 1 a 3 CMP, súd ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak nemá zákonného zástupcu. Rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.
Podľa § 241 ods. 1 a 2 CMP, súd poučí osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.
Podľa § 243 ods. 1 a 2 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. Súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
Podľa § 244 CMP, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.
Podľa § 245 CMP, na návrh znalca môže súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola najviac na štyri týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“), ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu.
Podľa § 247 CMP, ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.
Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.
Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
7. Zo záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 313/2012 zo dňa 28.11.2012 vyplýva, že „Zdravotné postihnutie sa dnes nechápe už iba v medicínskom (individuálnom) rámci, ale svoj význam nadobúda rámec sociálny a právny, ktoré oproti minulosti väčšmi ingerujú hodnoty tvoriace substrát ľudských práv, ako napr. rešpekt a ochrana dôstojnosti...V medziach ústavného významu práv človeka ústavný súd predovšetkým predostiera, že ich zbavením/obmedzením sa ex constitutione primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb.. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky - menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými.... Uvedené platí o to viac, ak to dotknutá osoba, jej právny zástupca výslovne požadujú.. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí... Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania...“
8. Podľa čl. 12 bod. 4 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317/2010 Z. z. - Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím) „Zmluvné strany zabezpečia, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytovali primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Tieto záruky zabezpečia, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby zabraňovali konfliktu záujmov a nenáležitému ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali čo najkratšie a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného orgánu alebo súdu. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú práva a záujmy danej osoby.“ Z komentára Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vyplýva, že uvedené ustanovenie.. „Zakotvuje veľmi významné podporované rozhodovanie
- ako asistované rozhodovanie alebo rozhodovanie s podporou poradcov a ktoré otvára možnosti na zrušenie náhradného rozhodovania - rozhodovania opatrovníkmi.. Dohovor prináša nové chápanie schopností ľudí s postihnutím tak, že rešpektuje individuálne zvláštnosti každého človeka. Autoritatívne zásahy do spôsobilosti na právne úkony a poskytnutie všemožnej a mnohokrát ani nekontrolovanej moci opatrovníka sú už prekonané. Hľadajú sa nové spôsoby k doterajšiemu opatrovníctvu. Cieľom je postupne zrušiť pozbavovanie a obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony...Dohovor hovorí, že ľudia a postihnutím majú právo byť uznaní ako osoby pred zákonom rovnako ako iné osoby. Znamená to, že všetky osoby s postihnutím majú spôsobilosť na práva ako aj spôsobilosť konať. Od štátov sa žiada, aby poskytli vhodnú podporu pre osoby s postihnutím, potrebnú pre uplatňovanie ich práv. Aj človek s mentálnym postihnutím má právo: prijímať svoje vlastné rozhodnutia, konať podľa svojich vlastných
rozhodnutí... Podporované rozhodovanie znamená, že človek môže prijať pomoc pri rozhodovaní bez toho, že by sa zriekol práva prijímať rozhodnutia. Podporované rozhodovanie pomáha ľuďom pochopiť informácie a prijať rozhodnutia na základe svojich vlastných preferencií. Človek s mentálnym postihnutím môže potrebovať pomoc pri čítaní alebo môže potrebovať podporu pri zameraní pozornosti na prijatie rozhodnutia...Takže miesto náhradného rozhodovania, ktoré je charakteristické tým, že opatrovník rozhoduje miesto opatrovanca (v dôsledku toho je opatrovanec vylúčený z rozhodovania, a preto často aj zo života v spoločnosti ako takého), je text ustanovenia Článku 12 postavený na konštrukcii podporovaného rozhodovania, ktoré vychádza z predpokladu, že každý človek je schopný rozhodovať, môže k tomu potrebovať väčšiu alebo menšiu mieru podpory. Krajiny sa na základe Dohovoru zaväzujú prijať opatrenia, prostredníctvom ktorých bude ľuďom so zdravotným postihnutím poskytovaná nevyhnutná podpora tak, aby mohli uplatňovať svoju spôsobilosť na právne úkony... . Podporované rozhodovanie tak má smerovať k tomu, aby bolo uplatňované i v prípadoch, keď v súčasnej dobe dochádza k úplnému pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony a tým inštitút zbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony môže v celom rozsahu nahradiť.“
9. Súd považoval za potrebné obsiahnuť citácie vyššie do rozhodnutia. Chápajúc úlohu štátu podľa článku 12 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ktorú v prípade rozhodovania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, plní súd) dospel súd totiž k záveru, že nie je potrebné pristúpiť k tak závažnému zásahu do práv P.. H. F., akým je obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Bolo preukázané, že P.. F. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná. Za určitých okolností sa môže vyskytnúť obava, pre ktorú je alebo by bolo vhodné prijať opatrenia na ochranu P.. F.. V konaní nebolo sporné, že P.. F. je odkázaný na pomoc inej osoby, a to po stránke fyzickej i duševnej. Manželku a sestru označil za osoby, ktoré mu pomáhajú realizovať úkony každodenného života. P.. F. sa dobrovoľne podrobuje liečbe. Manželka alebo sestra mu vysvetlia obsah listiny, ktorej nerozumie. Súd nevidí dôvod, pre ktorý by rovnaký trpezlivý prístup tzv. podporovaného rozhodovania nemal byť aplikovaný pri všetkých právnych úkonoch, ktoré realizuje P.. F.. P.. F. chápe význam volieb. Nevlastní žiaden majetok, v dome sa nikdy nenachádza sám, nekomunikuje s cudzími ľuďmi, nepohybuje sa sám mimo domova. V poslednom období nepodpísal žiadne nevýhodné zmluvy. Teda, súd nevidí potencionálne riziko, ktoré by z dôvodu potreby ochrany P.. F. vyvážilo tak zásadný zásah, akým je jeho obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Na základe uvedeného, keďže neboli splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti P.. F., súd podľa § 247 ods. 1 CMP konanie zastavil (výrok I.).
10. S poukazom na ustanovenie § 251 ods. 1 CMP súd rozhodol (výrok V.), že Slovenská republika nemá právo na náhradu trov konania. O trovách účastníkov konania súd rozhodol (výrok II.) v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd priznal odmenu znalcovi za účasť na pojednávaní dňa 24.08.2020 (výrok III. a IV.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 360 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).