Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-91-2006.pdf
PDF · 142.8 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/91/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu M. M., G.. XX. XX. XXXX, K. A., O. XX, v konaní zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Slezáková, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 10, proti žalovanému O. K., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. C., Z. XX, E.. Č.. K. K., M.. K. XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica pod č.k. 15C/91/2006-375 zo dňa 23. 06. 2014 v časti, v ktorej nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ustanovil vo veci znalecký ústav z odboru kriminalistika, odvetvie ručné písmo, uložil účastníkom konania súčinnosť so znaleckým ústavom pri vykonaní znaleckého posudku a uložil povinnosť znaleckému ústavu prevziať si spis, znalecký posudok doručiť Okresnému súdu Banská Bystrica.
Súd určuje, že Zmluva o pôžičke v spojení so Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa XX. XX. XXXX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Banská Bystrica dňa XX. XX. XXXX pod Z. XXX/XXXX, je absolútne neplatná.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 02. 05. 2006, doručenou dňa 09. 05. 2006, sa domáhal určenia, že Zmluva o pôžičke v spojení so Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa XX. XX. XXXX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Banská Bystrica dňa XX. XX. XXXX pod Z. XXX/XXXX je absolútne neplatná. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 11. 01. 2006 uzatvoril zmluvu o pôžičke v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva so žalovaným. K podpisu zmluvy došlo na Notárskom úrade JUDr. Viery Kalinovej v Banskej Bystrici. Veriteľom zo zmluve o pôžičke bol O. K., G.. XX. XX. XXXX. Žalobca uviedol, že túto osobu však nikdy nestretol, nepozná ju, pretože od počiatku bol v osobnom kontakte s B.. O. Š., ktorý zabezpečoval a vyhotovoval všetky doklady ohľadne uzatvorenia tejto zmluvy. V súvislosti s uzatvorením zmluvy mal B.. O. Š. sľúbiť žalobcovi, že mu bude vybavený hypotekárny úver vo výške 1.000.000,- Sk za výhodných podmienok. V tejto súvislosti sa angažovala podľa tvrdenia žalobcu T. P..
3. Zo zmluvy o pôžičke vyplynulo, že mu mala byť poskytnutá táto vo výške 550.000,- Sk, avšak v skutočnosti žalobca tvrdil, že dňa 11. 01. 2006 prevzal od B.. Š. sumu 350.000,- Sk s dobou splatnosťou dvoch mesiacov. Podľa tvrdenia žalobcu zvyšná časť vo výške 200.000,- Sk mala predstavovať odmenu za poskytnutie pôžičky a vybavenie úveru. Požičanú sumu mal žalobca vrátiť do 10. 03. 2006, pričom
miestom vrátenia pôžičky bolo dohodnuté trvalé bydliska veriteľa teda žalovaného. Žalobca uviedol, že sa ešte pred dňom splatnosti pôžičky viackrát snažil skontaktovať so žalovaným ako veriteľom, aby mu vrátil požičané finančné prostriedky, a to prostredníctvom B.. Š., pretože nemal na žalovaného žiadny kontakt. Vzhľadom k tomu, že termín vrátenia pôžičky sa končil, žalobca osobne vyhľadal žalovaného na adrese, ktorá bola uvedená v zmluve o pôžičke, ale snahy o osobný kontakt so žalobcom boli neúspešné, a preto nemohol splniť dlh v zmysle uzatvorenej zmluvy.
4. Žalobca uviedol, že potom čo sa dozvedel, že pôvodne jemu patriaca nehnuteľnosť bola zo strany žalovaného odpredajná, pretože táto bola predmetom zabezpečenia uvedenej pôžičky tretej osobe a vkladové konanie bolo vedené na Správe katastra Banská Bystrica od Z. XXXX/XXXX a toto konanie bolo prerušené.
5. Žalobca ďalej tvrdil, že pri podpisovaní zmluvy žalovaný nebol prítomný, a túto zmluvu nepodpísal. Uviedol, že na Notárskom úrade JUDr. Kalinovej bol prítomný spolu s ním B.. O. Š., pričom poverený zamestnanec notára úradne overil podpis žalobcu. Uviedol, že zaregistroval, že okrem neho na predmetnú zmluvu niečo písal aj B.. O. Š.. Poukázal na to, že v spise Správy katastra Banská Bystrica pod Z. XXXX/XXXX sa nachádza kúpna zmluva, na ktorej je overený podpis žalovaného ako predávajúceho je už voľným okom je viditeľné, že podpisy žalovaného na zmluve, ktorá je registrovaná pod Z. XXX/XXXX a kúpnej zmluve Z. XXXX/XXXX sú rozdielne. Žalobca teda trval na tom, že zmluvu, ktorej neplatnosti sa domáha, vlastnoručne nepodpísal žalovaný, teda nebol vôbec účastníkom zmluvného záväzkového vzťahu a nemohol preto nadobudnúť do svojho vlastníctva na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosti vedené Správou katastra Banská Bystrica v k.ú. Banská Bystrica, zapísané na LV č. XXXX ako rodinný dom so súpisným č. XXX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a pozemky parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2.
6. Žalobca ďalej uvádzal, že v uvedenej veci podal aj trestné oznámenie, ktoré bolo vedené na OR PZ v Banskej Bystrici, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, Banská Bystrica, ČVS: U.-XXX/OEK-K.-XXXX.
7. Žaloba sa teda domáhal neplatnosti zmluvy o pôžičke v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. vtedy platného procesného poriadku. Uvádzal, že, má na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože pokiaľ je zmluva absolútne neplatná, má to pre neho význam, kedy dovtedy je jeho postavenie neisté, pretože po takomto rozhodnutí by bol opätovne zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností. Poukázal na to, že žalobou sa domáha určenia takejto neplatnosti aj z dôvodov, že prebieha ďalšie vkladové konanie, kedy nehnuteľnosť má byť predmetom ďalšieho prevodu tretej osobe. Teda u neho existuje stav objektívnej neistoty medzi, ktorý ohrozuje jeho právne postavenie ako vlastníka tejto nehnuteľnosti a nemôže byť odstránený alebo nahradený iným právnym prostriedkom.
8. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy, ktorými súd vykonal dokazovanie a to Zmluvou o pôžičke v spojení so Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 11. 01. 2006 a výpis z listu vlastníctva č. XXXX.
9. Žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí, túto žiada zamietnuť, pretože až do odpísania zmluvy o pôžičke jednal žalobca s B.. O. Š.. Žalovaný ústne splnomocnil túto osobu na všetky úkony, ktoré sa týkali preverovania listu vlastníctva, hodnoty nehnuteľností, ktorá mala slúžiť ako garancia pre poskytnutie pôžičky vo výške 550 000,-- Sk. Taktiež ho poveril vyhotovením písomnej zmluvy o pôžičke v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, ktorou chcel mať zabezpečené to, že o svoje peniaze nepríde následkom takto poskytnutej pôžičky žalobcovi. Uviedol, že sa dohodli, že žalobca si požičia sumu 550 000,-- Sk, hoci pôvodne požadoval sumu 600 000,-- Sk. Žalovaný tvrdil, že B.. O. Š. Q. T. P. zabezpečili účasť žalobcu na notárskom úrade dňa 11. 01. 2006, kedy sa žalobcom na tomto notárskom úrade prvýkrát stretol. Na notárskom úrade boli pri podpisovaní zmluvy prítomní žalobca, žalovaný a B.. O. Š.. Žalovaný uviedol, že po podpísaní zmluvy na notárskom úrade odovzdal žalobcovi sumu 550 000,-- Sk v hotovosti. Uviedol, že žalobcovi telefonoval tri dni pred uplynutím lehoty, avšak tento mu telefón nedvíhal. Žalovaný ďalej uviedol, že počkal ešte tri dni a keďže k vráteniu pôžičky nedošlo, vyhotovil písomné vyhlásenie veriteľa zo dňa 13. 03. 2006 o tom, že dlžník dlh nevrátil, a túto listinu použil pre Správu katastra Banská Bystrica. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nemal možnosť vrátiť finančné prostriedky, ktoré si požičal, pretože mohol finančné prostriedky uložiť napríklad do súdnej
úschovy alebo mu ich poslať prostredníctvom pošty. Uviedol, že na adrese svojho trvalého bydliska býva spolu s matkou, ktorá sa neustále nachádza doma. Žalovaný taktiež predložil do konania písomný doklad, ktorým súd vykonal dokazovanie, a to pokladničný doklad zo dňa 10. 01. 2006, vystavený na sumu 550 000,-- Sk, ktorý je podpísaný žalobcom.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne T. P.Č., pričom zistil, že táto sa stretla so žalobcom, ktorý potreboval požičať peniaze. Oslovila preto B.. O. Š., ktorý sa mal opýtať svojho známeho, či by mohol poskytnúť takúto pôžičku. Svedkyňa uviedla, že ona informovala žalobcu o tom, že mu budú požičané peniaze, a podmienka požičania finančných prostriedkov v tomto smere je to, že musí založiť svoju nehnuteľnosť. Uviedla, že došlo k stretnutiu pred Notárskym úradom JUDr. Kalinovej, pričom sa tam dostavila ona, žalobca, žalovaný a B.. O. Š.. Ona sama na Notársky úrad nešla. Uviedla, že si nepamätá, či uviedla žalobcovi meno osoby, ktorá mu mala peniaze požičať. Podľa jej názoru žalobca sa so žalovaným nepoznal a podľa jej názoru sa prvýkrát stretli na notárskom úrade.
11. Výsluchom svedka B.. O. Š. súd zistil, že ho oslovila T.. P., že jej známy by potreboval požičať finančnú hotovosť. Uviedol, že už predtým poznal O. K., mal vedomosť, že poskytuje iným pôžičky. Svedok uviedol, že T. P. povedal, že je potrebné, aby zabezpečila výpis z listu vlastníctva s tým, aby v prípade poskytnutia pôžičky táto bola založená nehnuteľnosťou. Svedok uviedol, že z listu vlastníctva nadobudol vedomosť, že peniaze sa majú požičať osobe M. M., teda žalobcovi. Zabezpečil písomné vyhotovenie zmluvy, k podpísaniu ktorej došlo na Notárskom úrade JUDr. Kalinovej. Žaloba prišiel na osobnom motorovom vozidle aj s nejakou ďalšou osobou, ktorá ale nešla na notársky úrad. Taktiež sa tam dostavil O. K., teda žalovaný a T. P., ktorá taktiež zostala v motorovom vozidle. Svedok uviedol, že vzhľadom na odstup času si nepamätá, či obaja, teda žalobca aj žalovaný podpisovali zmluvu o pôžičke na notárskom úrade. Po podpísaní zmluvy žalovaný v kancelárii na notárskom úrade odovzdal peniaze žalobcovi, ktorý si tieto prepočítal. Malo ísť o pôžičku vo výške 550 000,- Sk s tým, že ju mal vrátiť do dvoch mesiacov. Žalobca po prevzatí peňazí podpísal príjmový pokladničný doklad, ktorý bol vypísaný rukou svedka. Svedok tvrdil, že na notárskom úrade po prvýkrát videl žalobcu a myslí si, že sa po prvýkrát videli aj žalobca a žalovaný. Uviedol, že žalobca a žalovaný si vymenili telefónne čísla priamo tam na notárskom úrade. Uviedol ďalej, že asi dva alebo tri dni pred splatnosťou pôžičky telefonicky kontaktoval žalobcu za tým účelom, že sa blíži termín splatnosti. Avšak žalobca telefón nedvíhal, a podľa vyjadrenia svedka sa zrejme zatajoval.
12. Súd ďalej vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa XX. XX. XXXX, kedy súd zistil, že strany soru medzi sebou uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorou sa veriteľ zaväzuje požičať dlžníkovi t. j. žalobcovi bezúročne sumu vo výške 550 000,- Sk a dlžník túto sumu prevezme. Dlžník sa zaviazal, že požičanú sumu vráti v lehote dvoch mesiacov, teda do 10. 03. 2006 spolu s odmenou veriteľa v sume 10 000,- Sk. Miestom vrátenia pôžičky je miesto trvalého bydliska veriteľa t. j. žalovaného.
13. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva súd zistil, že dlžník sa zaviazal previesť na veriteľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaných v zmluve na zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka voči veriteľovi. Pravosť podpisu dlžníka na tejto listine je úradne osvedčená.
14. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že ako vlastník nehnuteľností evidovaných Správou katastra Banská Bystrica pre k.ú. Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, rodinného domu so súpisným č. XXX, postaveného na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a pozemkov parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX m je vedený pod B 7 K. O., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, Z. C.Š. v podiele 1/1, titulom nadobudnutia zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, číslo zmluvy V XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX.
15. Z oznámenia Správy katastra Banská Bystrica zo dňa 19. 11. 2007 bolo zistené, že konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva , ktorým bola kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a treťou osobou, pod Z. XXXX/XXXX bolo dňa 18. 04. 2006 prerušené v zmysle § 31a písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to do ukončenia konania vo veci podaného trestného oznámenia pod č.k. U.-XXX/OEK-K.-XXXX.
16. Súd žalobe žalobcu vyhovel a vo veci rozhodol rozsudkom pod č. k. 15C/91/2006-176 zo dňa 19. 03. 2009.
17. Na odvolanie žalovaného vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozhodnutím pod č. k. 12Co/166/09-205 zo dňa 24. 06. 2009. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 15C/91/2006-176 zo dňa 19. 03. 2009 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí nariadil v ďalšom konaní procesne predpísaným spôsobom vykonať dokazovanie znaleckým posudkom predloženým žalobcom ako listinným dôkazom. Zároveň dal možnosť vyjadriť sa k znaleckému posudku stranám sporu a v prípade ich námietok vypočuje spracovateľa znaleckého posudku a urobí záver o tom, či záver znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní je možné použiť v konaní občianskoprávnom. Odvolací súd ďalej uviedol, že v prípade, že by sa prvostupňový súd s týmto dôkazom neuspokojil, nariadi vykonanie znaleckého dôkazu v súlade s vtedy platným ustanovením § 127 O.s.p. Zároveň súd nariadil dokazovanie zistiť, kto, koľko a kedy poskytol žalobcovi finančné prostriedky, s kým sa dostal do právneho vzťahu a čo z toho vyplýva pre uzavretú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva.
18. Žalobca v konaní predložil fotokópiu znaleckého posudku č. 170/2008 zo dňa 06. 05. 2008, ktorý vyhotovil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Tento znalecký posudok bol vypracovaný pre účely trestného konania, objednávateľom takéhoto znaleckého posudku bolo Okresné riaditeľstvo PZ Banská Bystrica, ako orgán činný v trestnom konaní. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že tento znalecký posudok bol vypracovaný ako dôkaz v rámci trestného konania, pričom tento vypracovali osoby vysoko odborne zdatné v danej oblasti, o čom svedčí aj odborná, precízna rozpracovanosť danej úlohy, celkový rozsah a obsah znaleckého posudku a odpovede na zadané úlohy. Žalobca uviedol, že sa jedná o ucelený listinný dôkaz na vysokej odbornej úrovni, precízne vypracovaný s počtom listov 134 a množstvom príloh. Už zo zadania úlohy znalca je zrejmé, že znalecký posudok bol zameraný na overenie pravosti podpisu na zmluve o pôžičke v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, registrovanou pod Z. XXX/XXXX. Podkladom pre takýto záver znalca bolo skúmanie podpisu žalovaného na množstve listín originálov, ktoré znaleckej organizácii poskytla Správa katastra Banská Bystrica. Zároveň znalecká organizácia mala k dispozícii množstvo ďalších listinných dokladov obsahujúce podpis žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že vykonaným znaleckým dokazovaním a týmto znaleckým posudkom bolo nesporne preukázané, že zmluvu tak ako ju napáda, nepodpísal žalovaný ako účastník zmluvy, teda v danom prípade absentuje prejav vôle žalovaného ako účastníka právneho úkonu a nebola splnená jedna zo základných podmienok vzniku a platnosti právneho úkonu a v danom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že takýto znalecký posudok považuje za vysoko objektívny nestranný vyhotovený nezávislou a nestrannou odbornou organizáciou, pričom na území Slovenskej republiky neexistuje iná vyššia odborná organizácia, ktorá by vyhotovovala znalecký posudok z odboru písmoznalectvo.
19. Súd z konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 3T/23/2009 zistil, že v tomto konaní bola prejednávaná trestná vec proti obžalovaným O. K. a M.. O. Š., ktorí boli obžalovaní prokurátorom Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici pre zločin podvodu v zmysle § 221 ods.1 a 3 písm.a) Trestného zákona spáchanou formou spolupáchateľstva. Skutkový základ tejto trestnej veci mal spočívať v tom, že O. Š. dňa 11. 01. 2006 v Banskej Bystrici na Notárskom úrade JUDr. Viery Kalinovej poskytol M. M. po predchádzajúcom dohovore finančnú hotovosť vo výške 350 000,-- Sk a to na základe zmluvy o pôžičke v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, kde ako veriteľ vystupoval O. K., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. C., Z. XX a ako dlžník M. M.. Rozdiel 200 000,-- Sk, keďže pôžička bola poskytnutá vo výške 550 000,-- Sk mala byť použitá na úhradu poplatkov ako aj odmena za vybavenie sľúbeného úveru, pričom ako zábezpeka takejto pôžičky bol rodinný dom dlžníka v Banskej Bystrici. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 3T/23/2009 zo dňa 25. 01. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 01. 2012 súd zistil, že obžalovaní boli oslobodení spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní.
20. Súd na pojednávaní dňa 20. 05. 2010 oboznámil procesným spôsobom listinný dôkaz tak, že oboznámil podstatné časti zo znaleckého posudku z odboru písmoznalectvo č. 170/2008 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý sa nachádza vo vyšetrovacom spise
vo zväzku č. 2 na strane 290 až 422, pričom spracovateľom alebo podpísaným pod týmto znaleckým posudkom je riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity O.. T.. W. C., R..
21. Úloha, ktorú riešil znalecký posudok bolo zistiť a urobiť záver o tom, či podpis pod zmluvou o pôžičke v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva je podpisom žalovaného. Odpoveďou resp. záverom na takto položenú otázku ako výsledkom znaleckého skúmania poskytnuté v znaleckom posudku č. 170/2008 je záver o tom, že podpis pod zmluvou o pôžičke a v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 11. 01. 2006 nie je podpisom O. K..
22. Súd vo veci vypočul ako svedka aj priameho spracovateľa znaleckého posudku a to M.. M. J., ktorá bola teda zodpovednou riešiteľkou znaleckého posudku č. 170/2008, ktorý bol spracované na vyžiadanie Okresného riaditeľstva PZ Banská Bystrica. Svedkyňa vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že postup, práca, metódy skúmania pri spracovaní znaleckého posudku vypracovala samostatne, pretože bola zodpovednou riešiteľkou, následne však jej postupy, závery kontroloval ďalší zamestnanec a to Vladimír Rusnák a pokiaľ tento s takýmito závermi vyslovil súlad, následne došlo k podpisu riaditeľom Ústavu súdneho inžinierstva. Pri spracovaní znaleckého posudku ju nikto podľa jej výpovede neovplyvňoval a na záveroch, ktoré z tohto znaleckého posudku vyplynuli, zotrvala. Znalkyňa vo svojej svedeckej výpovedi sa vyjadrila ku všetkým otázkam, ktoré vzniesol v priebehu konania žalovaný a týkali sa záverov a pracovných postupov, na základe ktorých zodpovedná riešiteľka spracovala znalecký posudok.
23. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zotrval na svojich námietkach proti záverom znaleckého posudku, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením pod č. k. 15C/91/2006-290 zo dňa 11. 04. 2011, pričom predmetom tohto znaleckého dokazovania malo byť oboznámenie sa so znaleckým posudkom č. 170/2008 zo dňa 06. 05. 2008, ktorý spracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a overiť závery tohto znaleckého posudku z pohľadu ich správnosti, resp. nesprávnosti.
24. Vzhľadom k tomu, že ako znalkyňa bola ustanovená O.. O.. N. A., znalkyňa z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo a na odvolanie žalovaného rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením pod č. k. 14Co/200/2011-317 zo dňa 25. 08. 2011 tak, že toto uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že znalecký posudok č. 170/2008 bol spracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a teda vo veci by mal podať posudok taktiež ústav, ktorý overuje závery iného znaleckého posudku ako ústavu.
25. Z uvedeného dôvodu potom súd rozhodol uznesením pod č. k. 15C/91/2006-323 zo dňa 10. 01. 2012 tak, že ustanovil vo veci znalecký ústav z odboru kriminalistiky, odvetvie ručné písmo a to Kriminalistický a expertízny ústav PZ, pričom úlohou znaleckého ústavu malo byť oboznámenie sa so znaleckým posudkom č. 170/2008 zo dňa 06. 05. 2008 a overiť závery tohto znaleckého posudku z pohľadu ich správnosti resp. nesprávnosti.
26. Z podania znaleckého ústavu zo dňa 23. 07. 2012 je zrejmé, že znalecký ústav žiadal pre spracovanie znaleckého posudku predložiť všetky porovnávacie materiály, ktoré boli na skúmanie predložené znalcovi, ktorý vypracovával znalecký posudok č. 170/2008 a to v rovnakej kvalite a množstve tak, ako boli predložené znalcovi Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Tieto porovnávacie materiály mali byť predložené ako originály.
27. Napriek žiadosti súdu smerované k Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, Okresnému riaditeľstvu PZ v Banskej Bystrici, Úradu justičnej a kriminálnej polície Banská Bystrica a oboznámením sa so súdnym spisom Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 3T/23/2009 súd zistil, že nie je možné zabezpečiť pre účely vypracovania kontrolného znaleckého posudku všetky tie materiály, ktoré boli podrobené skúmaniu a boli predložené znalcovi, ktorý spracovával znalecký posudok č. 170/2008 a všetky tieto materiály museli byť predložené ako originály resp. rovnaké tak, ako boli predložené znalcovi Ústavu súdneho inžinierstva, Žilinskej univerzity v Žiline. Vzhľadom k tomu, že táto skutočnosť robila spracovanie kontrolného znaleckého posudku za nemožné, súd uznesením pod č. k. 15C/91/2006-375 zo dňa 23. 06. 2014 zrušil uzneseniu pod č. k. 15C/91/2006-323 zo dňa 10. 01. 2019 a vo veci nariadil znalecké dokazovanie, kde ustanovil vo veci znalecký ústav z odboru kriminalistika, odvetvie ručné písmo a to Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava, kde uložil úlohu znaleckému ústavu oboznámiť sa so spisom Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 15C/91/2006, 3T/23/2009 a spisom bývalého Katastrálneho úradu Banská Bystrica pod Z. XXX/XXXX a zodpovedať na otázku,
či podpis pod listinou označenou ako zmluva o pôžičke tak, ako sa nachádza na č. l. 3 spisu Z. XXX/ XXXX a č. l. 7 spisu 15C/91/2006 na poslednej strane nad slovom veriteľ je vlastnoručným podpisom žalovaného O. K., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. C.Š., Z. XX.
28. Znalecký ústav vo svojom vyjadrení požiadal o predloženie materiálov na skúmanie, ktoré je potrebné predložiť ako originál, pričom sa má jednať o porovnávacie materiály nesporne pravej ukážky druhov zhodných podpisov osoby, resp. osôb s podpismi spornými a to od osoby, ktorá mala sporné podpisy vyhotoviť, pochádzajú z bežnej praxe z obdobia vzniku sporných podpisov. Znalecký ústav vyžadoval 15 až 20 ukážok druhov zhodných podpisov. Zároveň žiadal skúšky vlastných podpisov, druhov zhodných podpisov s podpisom sporným vyhotovených približne v rovnakých priestoroch. Porovnávacie materiály teda ukážky podpisov osoby, ktorá mala sporný podpis vyhotoviť z obdobia časovo zodpovedajúceho vzniku sporných podpisov, môžu byť obsiahnuté v rôznych dokumentoch.
29. Vzhľadom k tomu, že listiny, ktoré by obsahovali porovnávací materiál k spracovaniu znaleckého posudku sa nepodarilo zadovážiť v množstve, kvalite a období tak, ako to požadovala znalecká organizácia z dôvodu najmä odstupu času, skartácie niektorých listín a napriek tomu, že strany sporu označili niektoré tieto listiny, nepodarilo sa zabezpečiť dostatok porovnávacieho materiálu v zmysle požiadaviek znaleckej organizácie.
30. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení &ďalej uviedol, že zmluvu o pôžičke v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa XX. XX. XXXX považuje za absolútne neplatný právny úkon jednak v zmysle § 40 ods.3, ale aj § 37 ods.1 v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že predmetná zmluva o zabezpečovacom prevode práva nie je určitá, zrozumiteľná a svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. V zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa XX. XX. XXXX v článku V. odsek 4 zmluvy je uvedené, že v prípade ak dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas a nedôjde k dohode medzi ním a veriteľom, je dlžník uzrozumený s tým, že sa veriteľ stáva trvalým vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, prvým nasledujúcim dňom po dohodnutom dni splatnosti dlhu, t. j. najskôr dňa 11. 03. 2006 a ako trvalý vlastník je veriteľ oprávnený bez akéhokoľvek obmedzenia voľne disponovať s nehnuteľnosťami.
31. V zmysle článku VIII. odsek 1 zmluvy uvádza, že pri trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva veriteľa k nehnuteľnostiam predstavuje poskytnutá pôžička vo výške 550 000,-- Sk dohodnutú kúpnu cenu za všetky nehnuteľnosti.
32. Žalobca tvrdil, že takéto zmluvné dojednanie svojím účinkom prepadným zálohom, pričom takáto dohoda je v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR v rozpore s dobrými mravmi a preto ju robí absolútne neplatným právnym úkonom.
33. Žalobca uviedol, že účelom zabezpečovacieho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka plniť svoj dlh voči veriteľovi vo forme zabezpečovacej funkcie, ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia ako uhradzovacej funkcie. Tieto skutočnosti vyplývajú z aplikácie ustanovenia § 553 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007. Nie je možné opomenúť, treba ich rešpektovať a vychádzať z nich pri odvodzovaní náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Písomná zmluva podľa § 553 Občianskeho zákonníka musí obsahovať ustanovenia a) zmluvné strany, b) zabezpečený záväzok, c) právo dlžníka, ktoré sa prevádza, d) to že zmluvu účastníci uzatvárajú ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t. j. že tu ide o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľa s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené prechádza späť na dlžníka a taktiež to, ako sa zmluvné strany vyporiadanú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí.
34. Žalobca tvrdil, že v posudzovanom prípade zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje trvalý zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnostiam bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmienený svojím účelom a obsahom obchádza zákon. Predmetná zmluva neobsahuje dohodu účastníkov o tom, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí. Predmetná zmluva preto celkom jasne a jednoznačne hovorí len o trvalom nadobudnutí vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam veriteľom pre prípad nesplnenia záväzku dlžníkom. Zmluva nijakým spôsobom neupravuje otázku prípadného predaja nehnuteľnosti, spojené vyrovnanie veriteľa s dlžníkom a rozsah práva dlžníka na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom dosiahnutým speňažením nehnuteľnosti ako podstatnú obsahovú náležitosť tohto zmluvného typu.
35. Žalovaný s uvedeným právnym názorom vyjadril nesúhlas s tým, že zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalovaným a žalobcom považuje za platný právny úkon, pričom práve konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým prístupom k plneniu záväzkov, pretože on napriek tomu, že sa domáha neplatnosti zmluvy nijakým spôsobom nekomentuje to, že si sumu finančných prostriedkov v skutočnosti aj požičal. Prezentovaný právny názor považuje za v rozpore s článkom II. odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky v rozpore s týmto ustanovením najmä tá otázka, ktorá by mala postihovať sankciu absolútnej neplatnosti právny úkon pre absenciu niečoho, čo zákon v dobe jeho vykonania neukladal. Sankcionovať úpravu vzájomnej dohody účastníkov konania o zriadení zabezpečovacieho prevodu práva, v ktorom obsahu nie je nič čo by v dobe, kedy bola uzatváraná zákon zakazoval alebo obchádzal a práve odzrkadľoval vôľu zmluvných strán v dobe uzatvorenia a preto nie je možné hovoriť o rozpore s dobrými mravmi.
36. Súd vo veci opätovne vypočul žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že zotrváva na tých tvrdeniach, ktoré poskytol v rámci tohto konania s tým, že sumu finančných prostriedkov v rozsahu 350 000,-- Sk dostal od O. Š. na Notárskom úrade v deň, kedy sa podpisovala zmluva, pričom ten dátum si už presne nepamätal. Uviedol, že si tak isto nepamätá, či niečo podpisoval O. Š., ktorý uvádzal, že sa ponáhľa, treba úkony vykonať rýchlo s tým, že videl, že je tam finančná suma 350 000,-- Sk, pričom on bližšie tieto neskúma a ani ho nepadalo, že by táto osoba mala byť niekto iný ako v zmluve uvedená. Uviedol, že tento sa mu predstavil ako O., a teda predpokladal, že je to O. K.. Uviedol, že na Notárskom úrade boli len oni dvaja, pričom prítomná bola aj T. P., ktorá však bola v aute pred Notárskym úradom. Odmena, ktorá mala byť za sprostredkovanie tejto pôžičky, bola suma 200 000,-- Sk, čo sa mu však nezdalo veľa, pretože to bolo akože za vybavenie toho úveru za poskytnutie a podobne.
37. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne záverom uviedol, že žalobca popísal akým spôsobom došlo k jeho kontaktu so žalovaným, s kým sa stretol na notárskom úrade a kto mu tieto finančné prostriedky reálne odovzdal. Pripustil, že žalovaný prezentuje udalosti iným spôsobom, avšak poukázal na to, že tu existujú iné dôkazy, ktoré dávajú celkový obraz o tom, že žalobe je možné vyhovieť, pretože je spracovaný znalecký posudok, ktorý bol vykonaný ako dôkaz v tomto konaní ako listinou a vo veci vypovedala znalkyňa v postavení svedkyne. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a z uvedeného dôvodu žalobca žiadal žalobe vyhovieť.
38. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že spornú listinu podpisovali na Notárskom úrade JUDr. Kalinovej, kde to nepodpisovali v jej kancelárii, ale vo vedľajšej miestnosti, kde jej pracovníčka overuje podpisy s tým, že takto bol overený aj podpis p. M.. Jeho podpis nebolo potrebné vtedy overovať. Uviedol, že si skutočne nepamätá, či pri podpis sedel alebo stál. Uviedol však, že to bolo niekedy v januári, pričom pred určitým časom sa pošmykol na ľade a zachytil sa ľavou rukou pri páde. Ruku mal obviazanú elastickým obväzom. 39. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
40. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
41. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
42. Podľa § 40 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
43. Podľa § 46 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
44. Podľa § 553 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
45. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že dňa XX. XX. XXXX. Na Notárskom úrade JUDr. Kalinovej v Banskej Bystrici prevzal žalobca sumu 350 000,-- Sk ako pôžičku, ktorú mal vrátiť veriteľovi v zmluve označenom po uplynutí lehoty splatnosti, t. j. po dvoch mesiacoch do 10. 03. 2006. Žalobca potvrdil, že zo zmluvy vyplynulo, že si požičal sumu 550 000,-- Sk, pričom rozdiel vo výške 200 000,-- Sk mal predstavovať odmenu za poskytnutie takejto pôžičky. Spornou okolnosťou sa stalo, kto túto pôžičku fakticky reálne vo forme finančných prostriedkov žalobcovi odovzdal. Kým žalobca tvrdil, že túto finančnú sumu mu odovzdal B.. O. Š., ktorý bol na tomto notárskom úrade spolu s ním a žalobca ho osobne nepoznal a vychádzal z toho, že sa jedná o žalovaného, teda O. K., žalovaný naopak tvrdil, že bol osobne prítomný na Notárskom úrade JUDr. Kalinovej a finančné prostriedky žalobcovi odovzdal on. Žalobca tvrdil, že zmluvu o pôžičke a zabezpečovacom prevode práva na notárskom úrade podpísal, nevedel potvrdiť skutočnosť, či takúto zmluvu podpísal aj B.. O. Š. prítomný na notárskom úrade. Žalovaný naopak tvrdil, že zmluvu o pôžičke a zabezpečovacom prevode práva podpísal on sám osobne. Strany sporu aj svedkovia sa zhodovali na tom, že sprostredkovateľ pôžičky T. P. na tomto notárskom úrade nebola, bola prítomná pred notárskym úradom, kedy sedela v osobnom motorovom vozidle, pričom svedkovia v konaní vypočutí a to T. P. Q. B.. O. Š. tvrdili, že na notársky úrad spolu so žalobcom sa dostavil aj O. K.. Teda na notárskom úrade spolu so žalobcom, žalovaným bol prítomný aj svedok B.. O. Š..
46. Vzhľadom k tomu, že z dôvodov vyššie uvedených nebolo možné v tomto konaní zabezpečiť ako dôkaz znalecký posudok, ktorý by dal odpoveď na otázku ohľadne pravosti podpisu žalovaného pod zmluvou o pôžičke spojenou so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva tak, ako žalobca tvrdil, že žalovaný túto zmluvu nepodpísal. Súd vykonal dokazovanie ako listinou znaleckým posudkom č. 170/2008 zo dňa 06. 05. 2008, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline so záverom, že pisateľom podpisu pod zmluvou o pôžičke v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva nie je žalovaný. Súd pri hodnotení tohto dôkazu vychádzal z toho, že napriek tomu, že takéto znalecké dokazovanie bolo vykonané v rámci iného konania a to trestného konania, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 3T/23/2009 na Okresnom súde Banská Bystrica je možné jeho závery použiť aj pre toto konanie, keďže otázku, ktorú riešila znalecká organizácia v znaleckom posudku je práve tou otázkou, ktorú je potrebné vyriešiť aj v rámci civilného konania. Súd pri hodnotení tohto listinného dôkazu vychádzal zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, to znamená, že žiaden z vykonaných dôkazov nemá vyššiu či nižšiu dôkaznú hodnotu a pri hodnotení jeho obsahu vychádzal z hodnotenia, ktoré je možné použiť pre hodnotenie dôkazu vo forme znaleckého dokazovania. Napriek námietkam žalovaného v konaní proti tomuto dôkazu súd uvádza, že znalecký posudok sa hodnotí ako každý iný dôkaz vykonaný v konaní, avšak súd nemôže preskúmavať jeho vecnú správnosť, ktorá sa týka jeho odborných záverov. Takéto odborné závery pokiaľ má pochybnosti o vecnej správnosti, nemôže nahradiť vlastným názorom na odborné otázky, ktoré sa v rámci takéhoto znaleckého posudku riešia. Súd si je vedomý toho, že vo veci nebol spracovaný znalecký posudok, ktorý by sa hodnotil ako znalecký posudok vypracovaný v konaní, ale len ako listinný dôkaz, napriek tomu však pri hodnotení obsahu tohto listinného dôkazu vychádzal teda z tých kritérií, ktoré je možné alebo sa používajú pri hodnotení znaleckého posudku. Jedná sa o kritérium osoby znalca, kedy súd skúmal, či sa jedná o znalca, ktorý je zapísaný do zoznamu znalcov, či jeho odbornosť zodpovedá tej špecializácii, ktorá má byť použitá pri riešení spornej otázky a taktiež skúmal otázku, či znalec nie je v konaní vylúčený. Je možné v tejto súvislosti konštatovať, že znalecká organizácia v konaní 3T/23/2009 nebola vylúčená, jedná sa o znalca, ktorý bol zapísaný do zoznamu znalcov a taktiež odbornosť a špecializácia zodpovedá odbornosti a špecializácii pre odpoveď na položenú otázku. Súd taktiež hodnotil kritéria materiálne vo vzťahu k obsahu znaleckého posudku, či teda obsahuje logickú analýzu rozboru skutočností alebo len opisuje skutkový stav, analyzuje všetky skutočnosti, ktoré majú byť hodnotené alebo len vyberá niektoré, ktoré podporujú závery a či nález obsahuje špecifické metódy, ktoré pri spracovaní znaleckého posudku boli použité. Tak isto bol takémuto skúmaniu podrobený záver znaleckého posudku, či teda záver znaleckého posudku je akýmsi logickým
a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného materiálu javov či skutočností, či k nim znalec pristúpil, prihliadal na všetky alebo iba niektoré, či znalec zodpovedal všetky položené otázky, či medzi nejakými jednotlivými závermi neexistuje prípadný rozpor alebo odlišný záver a podobne.
47. Súd pri zhodnotení podľa týchto kritérií dôkazu vykonaného listinou a to znaleckým posudkom č. 170/2008 zo dňa 06. 05. 2008 môže konštatovať, že tento bol spracovaný tak, že jeho logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaných materiálov dospel znalec k jednoznačnému záveru a preto súd nemal pochybnosť o vecnej správnosti znaleckého posudku. Súd vo veci vypočul ako svedka riešiteľa tohto znaleckého posudku, ktorý podrobným spôsobom vysvetlil pracovný postup pri spracovaní znaleckého posudku s tým, že existovala ďalšia kontrolná osoba, ktorá overovala, preverovala závery spracovateľa znaleckého posudku a následne až došlo k podpisu takéhoto znaleckého posudku ako verifikácie jej záverečnej verzie zo strany riaditeľa ústavu. Súd preto konštatoval, že tento dôkaz, ktorý bol vykonaný je dôkazom, ktorý je schopný dať odpoveď na spornú otázku ohľadne podpisu žalovaného pod právny úkon, ktorý bol v tomto konaní napádaný. V rámci voľného hodnotenia dôkazov potom súd práve tento dôkaz vyhodnotil tým spôsobom, že je rozhodujúci, ktorý zakladá predpoklady pre záver, ktoré súd v tomto konaní stanovil. Kým z dôkazov, ktoré súd vykonal a to výsluchom strán sporu a svedkov zostala skutková situácia ohľadne podpisu zmlúv zo strany žalovaného jednoznačne nepreukázaná a vychádzala len z tvrdení svedkov, ktorý vzťah k žalovanému je možné označiť za bližší a žiaden iný dôkaz zo strany žalovaného produkovaný v tejto súvislosti ani nebol. Záver znaleckého posudku potom prisviedča tvrdeniu žalobcu o tom, že v čase podpisu zmluvy o pôžičke spojenej so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva na Notárskom úrade JUDr. Kalinovej žalovaný nebol a prítomnou osobou bola tretia osoba.
48. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania nie je nárok zo zmluvy o pôžičke, teda žaloba neznie o zaplatenie dlžnej sumy, ale predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu aj vzhľadom k tomu, že sporové strany v tejto súvislosti nenavrhli žiadne iné dokazovanie, nie je možné jednoznačným spôsobom potvrdiť tie skutočnosti, kto bol skutočným poskytovateľom finančných prostriedkov pre žalobcu. Nepochybne dôležitým však je platnosť uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorý vyžaduje písomnú formu, naopak pri zmluve o pôžičke môže byť táto zmluva uzatvorená aj ústne. Za stavu, kedy súd má v konaní za preukázané, že žalovaný zmluvu o pôžičke v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva nepodpísal, nebola splnená jedná z náležitostí právneho úkonu, ktorý si vyžaduje písomnú formu a to je podpis konajúcej osoby. Pokiaľ takýto podpis absentuje, nie je prejavená vôľa k uzavretiu takéhoto právneho úkonu a keďže jedna zo zmluvných strán a to veriteľ nepodpísal zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, dochádza k neplatnosti takéhoto právneho úkonu a to neplatnosti absolútnej, pretože nie je dodržaná forma, ktorú vyžaduje zákon a túto neplatnosť spôsobuje práve absencia takejto obligatórnej náležitosti.
49. Súd ďalej považuje zmluvu o pôžičke v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 11. 01. 2006 za právny úkon, ktorý je absolútne neplatný aj z ďalšieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 40 ods.3, ale aj v zmysle § 37 ods.1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by aj takáto zmluva bola platná z dôvodov, ktoré súd uvádzal vyššie, je potrebné ju považovať za neplatnú v zmysle citovaného ustanovenia, pretože zmluvné dojednania v článku V. odsek 4 a VIII. odsek 1 zmluvy o zabezpečovacom prevode práva sú zmluvnými dojednaniami, ktoré v skutočnosti treba považovať za tzv. prepadný záloh a takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu resp. jeho odkazom na príslušnú judikatúru (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/9/2011, rozsudok KS BB pod sp. zn. 41CoKR/43/2015, rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/48/2010 a 1Cdo/58/2008) v tom zmysle, že aj v znení účinnom § 553 Občianskeho zákonníka do 31. 11. 2007 je potrebné rešpektovať a vychádzať zo všeobecných náležitostí zmluvy a teda aj zmluvy o zabezpečovacom prevode práva tak, že takáto zmluva musí byť písomná, musí obsahovať ustanovenie zmluvné strany účastníkov tohto právneho vzťahu, zabezpečený záväzok, právo dlžníka, ktoré sa prevádza a to, že zmluvu účastníci uzatvárajú ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva to znamená, že ide o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi spojený s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené prechádza späť na dlžníka. Poslednou podmienkou je to, že zmluvné strany sa vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí. Takémuto záveru potom nezodpovedá ustanovenie právneho úkonu, ktorý by aj v prípade platného podpisu zmluvných strán došlo, pretože tieto zmluvné dojednania umožňujú trvalý
zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, kedy k takémuto prevodu vlastníckeho práva došlo a to na veriteľa bez akejkoľvek podmienky, čo musí spôsobovať obchádzanie účelu zákona v tomto zákonnom ustanovení. V zmluve absentuje, teda robí ju neurčitou tá časť dohody účastníkov zmluvy, akou sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí. Táto zmluva jednoznačne hovorí len o tom, že veriteľ trvalým spôsobom nadobudne vlastníctvo k nehnuteľnosti pre prípad nesplnenia záväzku dlžníkom, pričom úplným spôsobom absentuje úprava, ktorá by riešila vyrovnanie veriteľa s dlžníkom a rozsah jeho práv po prípadnom predaji nehnuteľnosti, teda na vyplatenie prípadného rozdielu medzi zabezpečenou pohľadávkou a výťažkom, ktorý sa dosiahne pri predaji takejto nehnuteľnosti. Práve v tomto prípade sa jedná o vykonanie zabezpečovacieho práva, ktorý tvorí podstatnú obsahovú náležitosť takéhoto zmluvného typu.
50. Pokiaľ takéto ustanovenia právny úkon napádaný žalobou neobsahuje, súd musí konštatovať, že právny úkon je absolútne neplatným v zmysle ustanovenia § 37 ods.1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
51. Súd na základe takýchto záverov potom zrušil uznesenie, ktorým nariadil znalecké dokazovanie, keďže toto nebolo možné vykonať a určil, že zmluva o pôžičke v spojení so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, ktorú mali uzavrieť žalobca so žalovaným dňa 11. 01. 2006, ktorej vklad bol povolený bývalou Správou katastra Banská Bystrica dňa 24. 02. 2006 pod V 106/2006 je absolútne neplatná.
52. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalobca ako strana sporu v konaní v plnom rozsahu úspešná má nárok na zaplatenie náhrady trov konania od strany v konaní neúspešnej, teda žalovaného a to v rozsahu 100 %. Takúto náhradu je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške takejto náhrady.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.