Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ Miroslav Stanislav Žurowski, ART - MEDIA, Bardejovská 220, Svidník, IČO: 45 902 402; 2/ V. V., T. XXX, XX XXX T., Poľská republika, obaja právne zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Advokátska kancelária v Prešove, Masarykova 2, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej zo dňa 04.10.2016 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

rozhodol:

Z r u š u j e opatrenie žalovanej zo dňa 04.10.2016 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcom p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.

Žalobcom p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanej.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 04.11.2016 sa žalobcovia v 1/. a 2/. domáhali preskúmania listu, opatrenia, žalovanej zo dňa 04.10.2016 označeného ako „Vyhlásenie formulára E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/X zo dňa 26.09.2011 za zrušený a vyhlásenie formulára E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/PL zo dňa 09.11.2011 za neplatný v plnom rozsahu z dôvodu duplicity“.

2. Poukázali na odôvodnenie predmetného opatrenia, v ktorom žalovaná uviedla, že žalobcovi 1/. bol na účely uplatnenia čl. 13 (3) nariadenia ES č. 883/2004 od 01.12.2010 na dobu neurčitú vystavený formulár E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/X zo dňa 26.09.2011 a formulár E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/PL zo dňa 09.11.2011. Vykonanou kontrolou malo byť zistené, že žalobca 1/. ako zamestnávateľ žalobcu 2/. na území Slovenskej republiky reálne nevykonáva činnosť, v súvislosti s čím žalovaná oslovila partnerskú inštitúciu ZUS (Zaklad Ubezpieczen Spolecznych) o doriešenie vzniknutej situácie. Následne žalovaná dospela k záveru, že formulár č. XXXXX/XXXX-BA/X bude zrušený k 31.12.2015 s tým že do tejto doby žalobca 2/. podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Formulár č. XXXXX/XXXX-BA/PL posúdený ako nesprávne vystavený z dôvodu duplicity, vyhlásila za neplatný v plnom rozsahu.

3. Uviedli, že dňa 19.10.2016 im bolo doručené opatrenie žalovanej zo dňa 04.10.2016, označené ako „Vyhlásenie formulára E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/l zo dňa 26.09.2011 za zrušený a vyhlásenie formulára E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/PL zo dňa 09.11.2011 za neplatný v plnom rozsahu z dôvodu duplicity“ (ďalej len „napadnuté opatrenie"). V ňom žalovaná argumentovala, že žalobcovi 1/. bol na účely uplatnenia čl. 13 (3) nariadenia (ES) Č. 883/2004 od 01.12.2010 na dobu neurčitú vystavený

formulár E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/l zo dňa 26.09.2011 a formulár E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/PL zo dňa 09.11.2011 a vykonanou kontrolou malo byť zistené, že žalobca 1/. ako zamestnávateľ žalobcu 2/. na území Slovenskej republiky reálne nevykonáva činnosť, v dôsledku čoho žalovaná oslovila svoju partnerskú poľskú inštitúciu ZUS (Zaklad Ubezpieczeň Spolecznych) a následne dospela záveru, že vystavené formuláre je potrebné zrušiť (druhý formulár z dôvodu duplicity).

4. Citovali čl. 13 (3) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu o Rady č. 883/2004, ,

5. Následne poukázali na nedostatočné zistenie skutočného stavu veci zo strany žalovanej a nepreskúmateľnosť opatrenia s oporou v ustanovení , z ktorého vyplýva, že v administratívnom konaní môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci. Za tým účelom je potrebné v administratívnom konaní vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby bolo možné spoľahlivo ustáliť skutočný stav veci a na podklade toho pristúpiť k vydaniu rozhodnutia, resp. iného opatrenie, ktoré zasahuje do práv tretích osôb. Iba na základe takto náležíte zisteného skutočného stavu veci možno prostredníctvom individuálneho právneho aktu, čí už v podobe rozhodnutia spotrebnými zákonnými náležitosťami alebo vo forme opatrenia, rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach účastníkov administratívneho konania.

6. Poukázali, že z napadnutého opatrenia je zrejmé, že žalovaná rozhodla o zrušení formulára E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/X zo dňa 26.09.2011 vo vzťahu k žalobcovi 2/. iba na základe toho, že vykonanou kontrolou malo byť zistené, že žalobca 1/. na území Slovenskej republiky reálne nevykonáva činnosť. K vysloveniu tohto záveru zo strany žalovanej však v administratívnom konaní v žiadnom prípade nedošlo po náležitom zistení skutočného stavu veci prostredníctvom vykonania príslušných dôkazov. V opatrení nie je nijako bližšie špecifikované aká kontrola, kým, kde a kedy bola vykonaná a s akým výsledkom, preto je opatrenie absolútne nepreskúmateľné. Vykonanie kontroly a následná dohoda uzavretá medzí žalovanou a jej partnerskou poľskou inštitúciou ZUS bez možnosti akejkoľvek ingerencie účastníkov administratívneho konania ohľadne záverov prijatých týmito orgánmi, samé o sebe nepostačujú pre vydanie opatrenia, ktorým sa priamo zasahuje do práv a právom chránených záujmov žalobcov. Okrem toho napadnuté opatrenie neobsahuje ani odkaz na protokol o vykonaní kontroly u žalobcu 1/. a ani iné konkrétne okolnosti, ktoré údajne vzišli z vykonanej kontroly a majú svedčiť o tom, že žalobca 1/. na území Slovenskej republiky reálne nevykonáva činnosť. Samotné vykonanie takejto kontroly zo strany žalovanej navyše nepatrí do právomoci žalovanej, nakoľko táto podľa ustanovenia vykonáva kontrolnú činnosť s cieľom preveriť plnenie povinností ustanovených , nie preveriť výkon podnikateľskej či pracovnej činnosti účastníkov správneho konania. Takúto kontrolu na preverenie reálneho výkonu činnosti môže uskutočniť iba príslušný Inšpektorát práce, ktorý ale u žalobcu 1/. nezistil žiadne nedostatky. Na preukázanie tejto argumentácie žalobcovia poukázali na rozhodnutie žalovanej č. XXXX-X/XXXX 20 dna 29.01.2014 (zamestnávateľ J. A., zamestnanec L. J. V.), v ktorom žalovaná výslovne konštatuje, že žalovaná ani jej organizačné zložky nie sú oprávnené vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov a výkon činnosti príslušných subjektov je oprávnený kontrolovať iba inšpektorát práce. Napadnuté opatrenie žalovanej je na podklade takto vykonaného dokazovania bezpochyby nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

7. Žalobcovia ďalej uviedli, že pracovnou náplňou žalobcu 2/. je roznos letákov, ktoré si žalobca 2/. preberá v externej obchodnej spoločnosti. Do tejto obchodnej spoločnosti letáky distribuuje žalobca 1/. po ich vyzdvihnutí u svojich obchodných partnerov. Žalobca 1/. zároveň obstaráva obchodné zákazky v Poľskej republike. Podľa špecifických podmienok jednotlivých zákaziek je žalobca 2/. následne kontaktovaný zo strany žalobcu 1/., ktorý poverí žalobcu 2/. roznášaním letákov vo vybraných lokalitách na území Slovenskej republiky. Roznášanie letákov kontrolujú aj iní zamestnanci žalobcu 1/. Zamestnancom žalobcu 1/. sa navyše vedú aj dochádzkové listy, čo podľa žalobcov celkom zreteľne preukazuje reálny výkon činnosti žalobcov na území Slovenskej republiky. Žalobca 1/. tieto skutočnosti žalovanej riadne oznámil, napriek tomu však žalovaná v rámci výkonu kontroly nepristúpila k doplneniu dokazovania, nevyžiadala si od žalobcu 1/. ďalšie potrebné doklady, nepristúpila k výsluchu žalobcu 2./ ani k inému spôsobu preverenia výkonu činnosti žalobcov na území Slovenskej republiky (napr. vycestovanie na miesto, kde žalobca aktuálne vykonáva prácu - roznos letákov, príp. aj dotaz na adresátov, ktorým sa letáky distribuujú) a nedôvodne zotrvala na svojich záveroch o absencii reálneho výkonu činnosti žalobcu 1/. Určujúcim z hľadiska preverenia výkonu činnosti žalobcu 1/. na území

Slovenskej republiky by bolo tiež vyžiadanie si stanoviska príslušného daňového úradu, nakoľko žalobca 1/. je registrovaným platiteľom DPH a pravidelne daňovému úradu odovzdáva príslušné súhrnné výkazy a každoročne podáva daňové priznanie pre daň z príjmu. Z toho vyplývala nielen skutočnosť, že zamestnanci žalobcu 1/. reálne vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky, ale aj rozsah a obsah tejto činnosti. Z tohto pohľadu je rovnako nemysliteľné, aby žalobca 1/. na území Slovenskej republiky platil dane z dosahovaných ziskov a nevykonával tu žiadnu činnosť. Žalobcovia poukázali aj na rozhodnutie žalovanej č. XXXX-5/.XXXX-A. zo dňa 28.06.2012 (zamestnávateľ A. A.śki, zamestnanec S. K. B.ński), prostredníctvom ktorého žalovaná v skutkovo a právne obdobnom prípade zrušila rozhodnutie svojej organizačnej zložky s odôvodnením, že „v rámci odvolacieho konania sa na základe zistených a preukázaných skutočností nepodarilo objektívne preukázať, že účastník konania na území Slovenskej republiky reálne činnosť nevykonáva“.

8. Žalobcovia za účelom ďalšej podpory svojej argumentácie odkázali tiež na závery Krajského súdu v Prešove v právne obdobných prípadoch, vyslovené napr. v rozsudku č. k. -32 zo dňa 18.02.2015, v rozsudku č. k. -22 zo dňa 26.03.2015 a pod., z ktorých citovali : „ Vykonané dokazovanie správnych orgánov je podľa názoru súdu nedostatočné, preto aby bol vyslovený objektívny záver, že žalobkyňa v 2. rade na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonávala, je predčasný a zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci, ako aj pre jednoznačný záver, ktorý správne orgány prezentujú v odôvodnení rozhodnutí“,

„Po preskúmaní rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe súd na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.“

„Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva pre žalovanú povinnosť úplne a presne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Doteraz vykonané dokazovanie Je však nedostatočné na prijatie objektívneho záveru, že žalobkyňa v 2/ rade na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonávala. Takýto záver je predčasný a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.“

9. Vo vzťahu k prezentovaným právnym záverom Krajského súdu v Prešove žalobcovia dodali, že tieto závery bez akýchkoľvek pochybností možno použiť aj v tomto súdnom konaní, nakoľko hoci predmetnom tohto súdneho konania nie je identické rozhodnutie žalovanej (ako v porovnávaných prípadoch), ale opatrenie žalovanej s iným obsahom, odôvodnenie týchto individuálnych právnych aktov o tom, že žalobcovia na území Slovenskej republiky reálne nevykonáva činnosť, je totožné.

10. Z pohľadu týchto skutočností a s odkazom na citované (a iné obdobné) rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sú žalobcovia presvedčení o tom, že žalovaná pred vydaním napadnutého opatrenia nedostatočne zistila skutkový stav veci a tento súčasne nepostačuje na riadne posúdenie veci, v dôsledku čoho je potrebné napadnuté opatrenie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovia majú za to, že vydaním napadnutého opatrenia došlo k nezákonnému spätnému (retroaktívnemu) zrušeniu formulára E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BiX/X zo dňa 26.09.2011 ku dňu 31.12.2015. Žalovaná je orgánom verejnej správy, ktorý môže konať iba v medziach zákona. Z tohto dôvodu je neprípustné, aby žalovaná vydala individuálny právny akt (napadnuté opatrenie), ktorým zruší iný individuálny právny akt spätne k inému dátumu, ako k dátumu vydania neskoršieho zrušujúceho opatrenia. O to viac, ak tak urobí po uplynutí niekoľkých mesiacov. Keďže žalovaná ani bližšie neidentifikovala uskutočnenú kontrolu, nie je možné zistiť, kedy mala svoje zistenia dosiahnuť. Takýto postup zo strany žalovanej podľa žalobcov v právnom štáte neobstojí a v tomto súdnom konaní nemôže obstáť bez povšimnutia správneho súdu. Osobitne žalobcovia uviedli, že žalovaná už vopred (pred vykonaním kontroly u žalobcu 1/.) vedela o tom, že pristúpi k vydaniu napadnutého opatrenia, nakoľko už v liste zo dňa 25.07.2013 oznámila poľskému orgánu sociálneho zabezpečenia ZUS obchodné mená, resp. mená a priezviská zamestnávateľov (medzi nimi sa nachádzal aj žalobca v 1/.), u ktorých sa podľa názoru žalovanej jedná o tzv. schránkové firmy. Z toho vyplýva, že žalovaná už v roku 2013 prijala len z tvrdení poľského ZUS záver o tom, že žalobca je tzv. schránkovou firmou a napriek tomu pristúpila k vydaniu napadnutého opatrenia až v súčasností, čím prehĺbila dôsledky porušenia subjektívnych práv žalobcov. Vydaním napadnutého opatrenia zo strany žalovanej došlo k porušeniu viacerých subjektívnych práv žalobcov. Je to najmä právo na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa aj

právo na zákonné administratívne konanie, právo na fungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej správy („good administration") a právo na dodržiavanie základných zásad správneho konania. Na strane žalobcu 1/. došlo aj k porušeniu jeho subjektívneho práva vlastniť majetok, práva na slobodnú voľbu povolania, práva podnikať a dosahovať zisk z tejto činnosti v 5P. Na strane žalobcu 2/. došlo najmä k porušeniu jeho subjektívneho práva na slobodnú voľbu povolania a práva uskutočňovať zárobkovú činnosť, kdekoľvek v rámci EÚ, ktorej jedným z hlavných pilierov je oj voľný pohyb osôb a pracovnej sily.

11. Žalobcovia navrhli, aby správny súd zrušil opatrenie žalovanej, vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %.

12. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe najskôr citovala , . Poukázala na to, že voči formuláru E 101 nie je možno podať žalobu na súd. O určení uplatniteľnej legislatívy majú právo rozhodovať len príslušné Inštitúcie, ktoré sú v danom prípade Sociálna poisťovňa a Zaklad Ubezpiecen Spolecznych v Poľskej republike. Pre určenie uplatniteľnej legislatívy je potrebná spolupráca a porozumenie medzi príslušnými Inštitúciami, za účelom splnenia všetkých práv, ktoré prislúchajú navrhovateľovi. Sociálna poisťovňa a poľská Inštitúcia ZUS medzi sebou neustále komunikujú a navzájom spolupracujú. Poukázala na rozsudok Súdneho dvora z 26. januára 2016 vo veci C- 2/05, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Arbeidshof te Brussel (Belgicko) z 23. decembra 2004, ktorý súvisí s konaním Rijksdienst voor Sociale Zekerheid proti Herbosch Kiere NV. V predmetnom rozsudku Súdny dvor uviedol, že pokiaľ nie je potvrdenie E 101 zrušené alebo vyhlásené za neplatné orgánmi členského štátu, ktorý ho vydal, toto potvrdenie je záväzné pre príslušnú Inštitúciu a súdy členského štátu, do ktorého sú pracovníci vyslaní. Súdny orgán členského štátu, ktorý prijíma uvedených pracovníkov, nie je oprávnený preskúmať platnosť E 101. Vzhľadom na to, že žaloba smerovala voči opatreniu, voči ktorému nie je možné podať žalobu, navrhla, aby Krajský súd v Prešove, konanie o preskúmanie zákonnosti formulára E 101 SK, zastavil.

13. Správny súd uznesením zo dňa 20.04.2017 žalobu podľa odmietol z dôvodu, že správna žaloba je neprípustná, lebo smeruje proti rozhodnutiu, ktorého prieskum v rámci správneho súdnictva nie je prípustný v zmysle .

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní sp. zn. na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcami toto uznesenie zrušil a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že „Súdny dvor vykladá právo Európskych spoločenstiev (dnes Európskej únie) tak, že neumožňuje orgánu prijímajúceho štátu (akémukoľvek - tak inštitúcií sociálneho zabezpečenia ako ani súdu) zasiahnuť do iným štátom vydaného potvrdenia o uplatniteľnej legislatíve - formulára E 101. Zároveň však pripúšťa právo a povinnosť inštitúcie členského štátu. ktorý vydal toto potvrdenie, zvážiť, či je v súlade s právom a prípadne ho zrušiť (bod 27 rozsudku Súdneho dvora ES z 26.01.2006). K preskúmateľnosti správneho aktu - zrušenia formulára E 101 - vydaného inštitúciou členského štátu, ktorý tento formulár vydal sa rozsudok C-2/05 žiadnym spôsobom nevyjadruje. Súdny dvor ES neumožnil orgánom prijímajúceho Štátu zrušiť iným členským štátom vydaný formulár E 101 z toho dôvodu, že takýto postup by ohrozil právnu istotu pracovníka a samotný účel vydávania tohto formulára ako potvrdenia o už existujúcom sociálnom poistení - zásadu poistenia pracovníkov v rámci iba jedného režimu sociálneho zabezpečenia (bod 25 rozsudku Súdneho dvora ES z 26.01.2006)“.

15. V súvislosti s predmetnou vecou potom uzavrel, že „V prejednávanej veci však nejde o situáciu, kedy by o zrušení formulára E 101 rozhodoval súd členského štátu, do ktorého bol pracovník vyslaný. Žalovaná rozhodla ako inštitúcia, ktorá formulár E 101 vydala. Takúto právomoc vydávajúcej inštitúcie Súdny dvor nespochybnil a nespochybnil ani právomoc správneho súdu vydávajúceho štátu preskúmať zákonnosť takéhoto správneho aktu. Podľa ako procesného predpisu upravujúceho konanie pred správnymi súdmi v Slovenskej republike možno preskúmať opatrenia. Za opatrenie orgánu verejnej správy zákon považuje správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, teda pri výkone právomoci správneho orgánu, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, ak nejde o rozhodnutie. Zrušenie formulára E 101 je aktom žalovanej ako orgánu verejnej správy pri výkone právomoci. Môžu ním byť dotknuté práva fyzických osôb a zároveň nemá formálne náležitosti rozhodnutia, je teda opatrením. Toto opatrenie nemožno podradiť pod žiaden z prípadov vymedzených ustanovením , nie je preto dôvod na odmietnutie žaloby pre neprípustnosť podľa písm.

g) “. Uložil správnemu súdu konať a preskúmať zákonnosť napadnutého formulára a rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

16. Správny súd po zrušení uznesenia vec opätovne preskúmal súc viazaný právne záväzným názorom kasačného súdu podľa .

17. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19.Podľa , sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

20.Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

21.Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

22.Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

24.Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

25.Podľa vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 01.10.2020 do 14.10.2020. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní ( ) dňa 13.10.2020.

26. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho

orgánu podľa ustanovení je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

27.Správnou žalobou bolo napadnuté opatrenie žalovanej zo dňa 4.10.2016 „Vyhlásenie formulára E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/X zo dňa XX.9.2011 za zrušený a vyhlásenie formulára E 101 SK č. XXXXX/ XXXX-BA/PL zo dňa XX.XX.XXXX za neplatný v plnom rozsahu z dôvodu duplicity.

28. I keď nešlo formálne o rozhodnutie s jeho bežnými náležitosťami (výrok, odôvodnenie), žalovaná v ňom veľmi stručne najskôr konštatovala, že žalobcovi X/. boli vystavené dva formuláre E XXX na základe oznámenia poľskej inštitúcie D., pričom sa vychádzalo z toho, že určenie uplatniteľnej legislatívy je správne. H. boli žalobcovi X/. vystavené na účely uplatnenia článku XX (3) N. (ES) č. XXX/XXXX na dobu neurčitú ako zamestnancovi žalobcu 1/. so sídlom v SR a ako samostatne zárobkovo činnej osobe v Poľsku. Ďalej žalovaná konštatovala, že dodatočne bolo zistené kontrolou, že žalobca 1/., s ktorým mal žalobca 2/. uzatvorenú pracovnú zmluvu, reálne nevykonáva činnosť na území SR. Žalovaná preto oslovila partnerskú inštitúciu ZUS so žiadosťou o doriešenie predmetnej situácie. Následne bolo určené, že formulár E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/X zo dňa 26.09.2011 vystavený na dobu neurčitú bude zrušený ku dňu 31.12.2015. Z tohto dôvodu žalovaná ukončila platnosť formulára ku dňu 31.12.2015, čím došlo k skráteniu jeho platnosti do 31.12.2015 a ku konštatovaniu, že žalobca 2/. podliehal slovenskej legislatíve od 01.12.2010 do 31.12.2015. Zároveň žalovaná konštatovala zistenie, že dňa 09.11.2011 bol nesprávne vystavený formulár E 101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/PL, ktorý z dôvodu duplicity vyhlásila za neplatný v plnom rozsahu.

29. Formulár E 101 (v súčasnosti tlačivo s označením PD A1) je tlačivo, ktoré sa vystavuje z dôvodu vyslania zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby na územie iného členského štátu ako je jeho domovský štát v zmysle čl. 12 (2) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 pre potreby určenia legislatívy členského štátu EÚ, ktorá sa má pre účely sociálneho zabezpečenia na danú osobu vzťahovať.

30. V predmetnej veci teda najskôr žalovaná vystavila formulár E101 SK č. XXXXX/XXXX-BA/X dňa 28.09.2011 a následne už skutočne duplicitne (išlo zrejeme o nedopatrenie, kedy boli rovnaké formuláre vystavené dvomi zamestnancami žalovanej nezávisle od seba) vystavila formulár E 101 SK č. XXXXX/ XXXX-BA/PL dňa 09.11.2011. Takto teda bola žalovanou určená uplatniteľná legislatíva Slovenskej republiky. Toto určenie uplatniteľnej legislatívy aktom žalovanej samozrejme nie je nezmeniteľné (nezrušiteľné). Ak by zo žalovanou zistených skutočností vyplynulo, že podmienky pre vydanie formulára E101 SK a určenie uplatniteľnej slovenskej legislatívy neboli vôbec splnené už na počiatku alebo by sa okolnosti po určení uplatniteľnej slovenskej legislatívy zmenili natoľko, že určenie uplatniteľnej legislatívy by nebolo možné ponechať v platnosti, nebolo by vylúčené, aby aktom žalovaná skorší akt zmenila, zrušila. Avšak vzhľadom na povahu jednak aktu určenia uplatniteľnej legislatívy, jednak dôvodov, pre ktoré v tejto veci žalovaná chcela toto určenie zrušiť, bolo nevyhnutné, aby zrušujúci akt žalovanej nebol len deklaratórnym aktom - vyhlásením o zrušení formulára, resp. vyhlásením neplatnosti formulára. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení zdôraznil, že „Zrušenie formulára E 101 je aktom žalovanej ako orgánu verejnej správy pri výkone právomoci. Môžu ním byť dotknuté práva fyzických osôb a zároveň nemá formálne náležitosti rozhodnutia, je teda opatrením“.

31. Z vyššie uvedených dôvodov a v súlade so žalobnými dôvodmi bolo nevyhnutné, aby opatrenie žalovanej malo v situácii aká bola v tejto veci a pri účele, ktorý žalovaná sledovala, všetky obsahové (nie nevyhnutne formálne) skutkové i právne náležitosti, z ktorých by bolo odvoditeľné, na základe akých skutkových dôvodoch a zisteniach, na ktorých vykonaných a ako získaných dôkazoch, a na základe akého právneho posúdenia a akých právnych úvah žalovaná dospela k zákonnej možnosti zrušiť svoj skorší akt o určení uplatniteľnej legislatívy, ak v čase vydania skoršieho aktu považovala podmienky

pre jeho vydanie za splnené. Nárok na takýto „plnohodnotný“ obsah opatrenia v podstate vyvolala sama žalovaná, keď si zvolila síce formou jednoduchší akt - opatrenie, avšak odkazovala nielen na nejaké formálno-právne dôvody, ale zohľadňovala aj a predovšetkým skutkové okolnosti - dodatočne kontrolou získané zistenia o reálnom nevykonávaní činnosti na území SR.

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky k týmto otázkam vydal mnoho rozhodnutí, napr. v rozsudku sp. zn. konštatoval : „To, či bol skutočný stav zistený úplne a správne, musí vyplývať aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Taktiež v súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné citovanie príslušných ustanovení, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu absentovalo, ...“.

33. Aj keď v predmetnej veci nešlo formálne o rozhodnutie, ale o opatrenie, vzhľadom na podstatu veci, o ktorej žalovaná konala, i s poukazom na dôvody, pre ktoré k vydaniu opatrenia pristúpila, správny súd nesúhlasí s názorom žalovanej, ktorá konštatovala, že nebol dôvod, aby sa vyššie uvedené náležitosti aktu orgánu verejnej správy v zmysle rozsudku NS SR sp.zn. nevzťahovali aj na žalobou napadnuté opatrenie žalovanej.

34. Podľa názoru správneho súdu nielen na rozhodnutie, ale aj na opatrenie, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby priamo dotknuté, je potrebné aplikovať nielen základné princípy správneho konania, ale podporne a primerane aj následne citované ustanovenia o sociálnom poistení (ďalej len zákon).

35.Podľa § 195 ods. 1 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

36. Podľa § 195 ods. 2 zákona, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

37.Podľa § 195 ods. 3 zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

38.Podľa § 196 ods. 6 zákona, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

39.Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

40.Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

41.Podľa § 209 ods. 3 zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

42.Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

43.Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva pre žalovanú povinnosť úplne a presne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. V odôvodnení nového rozhodnutia je povinná v zmysle § 209 ods.4 zákona uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a na základe ktorých právnych predpisov rozhodovala. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nestačí, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné najmä pre účastníkov konania.

44. Bez týchto nevyhnutných náležitostí je napadnuté opatrenie žalovanej o nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správny súd ho podľa zrušil a podľa vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

45.Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.mája 2000 sp.zn. , R 34/2001), ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí. Krajskému súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať argumenty žalovaného, pretože táto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu. Argumentácia žalovaného, zachytená v rozhodnutí musí obstáť pri prieskume zákonnosti rozhodnutia bez potreby jej doplnenia prostredníctvom ďalších vyjadrení, resp. rozsudku správneho súdu ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Sk/14/2018 zo dňa 30.júna 2020).

46.K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom.

47. O náhrade trov konania rozhodol podľa a priznal úspešným žalobcom voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol podľa § a , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech, a úspešným žalobcom priznal voči žalovanej úplnú náhradu trov kasačného konania.

49. O výške trov konania a trov kasačného konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).