Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-166-2022.pdf
PDF · 101.93 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/166/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: H.STAV.INVEST, s. r. o., Jánošikova 25/1577, Malacky, IČO: 46 179 844, proti žalovanému: WOODCOTE GROUP a.s., Vajnorská 135, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 31 364 951, zastúpeného Právny dom - advokáti, s.r.o., Dlhá 2, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, o určenie neplatnosti rámcovo kúpnych zmlúv, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 13.04.2018, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil platnosť rámcovo kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovanými 1/ BM4L Slovakia s.r.o. „v likvidácii” a 2/ WOODCOTE GROUP a.s. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaní porušili dohodnuté zmluvné podmienky dohodnuté v bode VII. a v čl. V. v bode 8. Žalovaní nevyužili svoje právo domáhať sa svojho nároku na nestrannom a spravodlivom súde v zákonom stanovenej lehote v obchodnoprávnych veciach, a to 4 roky, ale obišli dané dohodnuté zmluvné podmienky a nevyužili všetky dostupné prostriedky, ktoré im zákon umožňuje, ako sú napríklad vymáhanie svojho dlhu pred súdom, rozhodcovským súdom, ale svoj nárok voči žalobcovi si uplatňujú a vymáhajú v trestnom konaní, kde na konateľa žalobcu podali trestné oznámenie za spreneveru a z obchodnoprávnej veci spravili trestnú vec. Ako ďalšie hrubé porušenie zmluvných podmienok žalobca považoval to, že predmetné zmluvy boli uzavreté za nápadne nevýhodných podmienok pre žalobcu a nikdy mu nebolo vysvetlené, že v prípade neuhradenia sa bude daný obchodnoprávny spor riešiť v trestnom konaní. Teda zo strany žalovaných prišlo ich postupom k hrubému porušeniu daných zmlúv a dohodnutých podmienok z nich vyplývajúcich a svojim konaním žalovaní žalobcu podviedli, resp. klamstvom žalobcu donútili podpísať dané zmluvy a pristúpil na ich podmienky, nakoľko sa javili ako výhodné, pričom navonok sa zmluvy javili ako čisto obchodné, bez vedľajších nekalých úmyslov. Ako právne bezvýznamné považoval žalobca dojednania predmetných zmlúv týkajúce sa výhrady vlastníctva, na ktorú sa nemôžu žalovaní odvolávať, nakoľko táto stratila svoj právny význam pri podpise daných zmlúv a je nepoužiteľná. Z logiky veci a povahy prevádzaného tovaru vyplýva, že žalovaní žalobcovi predali tovar práve za účelom jeho ďalšieho použitia alebo predaja, aj keď táto okolnosť priamo z obsahu zmluvy nevyplýva, avšak skutočnosť, že žalobca mienil prevzatý tovar využiť v prospech podnikateľskej činnosti bola žalovaným známa od počiatku. Súčasťou rámcovo kúpnych zmlúv bola aj zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a SVB Námestovo a žalovaní daný tovar na základe tejto zmluvy o dielo dodali na miesto stavby. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
skutočnosť, že vo výhrade vlastníckeho práva tak, ako je štylizovaná v rámcovo kúpnych zmluvách nie sú konkretizované žiadne obmedzenia dispozičného práva kupujúceho s tovarom a zároveň, že žalovaní už v čase podpisu zmlúv vedeli, že žalobca od počiatku mieni prevzatý tovar ďalej využiť a zapracovať do diela (stavby).
2. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 38Cb 127/2018-30 zo dňa 31.07.2019 konanie voči žalovanému 1/ zastavil.
3. Žalobca následne svoj žalobný návrh doplnil tak, že žiadal o zrušenie platnosti rámcovo kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/, a to najmä v časti čl. II Dodacie podmienky, bod 5 - Vlastnícke právo. O zrušenie výhrady vlastníckeho práva žalobca žiadal z dôvodu, že spoločnosť Dever s.r.o. podala na konateľa žalobcu trestné oznámenie nerešpektujúc iné znenia rámcovo kúpnej zmluvy, že všetky spory medzi žalobcom a žalovaným 2/ sa majú riešiť na Stálom rozhodcovskom súde.
4. Žalovaný k veci uviedol, že vo vyššie uvedenej právnej veci bola už bola pred časom podaná žaloba vedená Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 51Cb/43/2018 s rovnakým predmetom konania, v rámci ktorého sa žalobca domáhal zrušenia rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným, kde na základe predbežného právneho názoru súdu, že žaloba nie je dôvodná, došlo k späťvzatiu žaloby. Žalovaný preto z opatrnosti namietal splnenie podmienok konania, nakoľko z obsahu oboch podaní vyplýva, že žalobca nimi sledoval rovnaký cieľ, a to je zrušenie totožnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Žalovaný ďalej namietal skutočnosť, že žaloba neobsahuje žalobný návrh v súlade s § 132 C.s.p. Žalovaný ďalej žalobu považoval za zjavné nedôvodnú a to v súlade s § 138 C.s.p., a to aj s poukazom na konanie vedené Okresným súdom II pod č.k. 51Cb/43/2018. Žalovaný poukázal na zásadu zmluvnej voľnosti, v zmysle ktorej bol žalobca oprávnený uzavrieť v podstate akúkoľvek zmluvu, ak súhlasil s jej obsahom, čo žalobca aj urobil, keď uzavrel so žalovaným zmluvu v znení, ktoré dodatočne namietal. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že úprava vzniku, zmeny a zániku záväzkových vzťahov sú v zmysle platných právnych predpisov ponechané výslovne na zmluvné stany (a upravované priamo v zmluvách), čo je osobitne zdôraznené v obchodnom práve, kde zmluvu uzavierajú podnikateľské subjekty, za ktoré je potrebné strany sporu považovať. Uvedené platí aj pre dojednanie výhrady vlastníckeho práva, ktoré je pre takýto typ zmluvy úplne bežné a štandardné, nakoľko predstavuje akúsi zábezpeku pre žalovaného, ktorý dodáva tovar vopred pred zaplatením kúpnej ceny. Žalobca však vo svojich podaniach neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali predmetnú zmluvu zrušiť, resp. zrušiť jej platnosť. Podľa žalovaného ide v danom prípade o klasickú určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) C.s.p., avšak v súčasnosti nie sú splnené podmienky na vyhovenie žalobe, nakoľko podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. Ten vychádza z toho, že medzi stranami sporu existuje stav objektívnej právnej neistoty, ktorý nie je možné vyriešiť inak, len určovacím petitom. Z obsahu podania žalobcu však nevyplýva, že v danom prípade by mal existovať daný stav, ktorý by si vyžadoval zásah súdu, nakoľko ho nie je možné odstrániť iným právnym prostriedkom. V danom prípade tu teda nie je daný naliehavý právny záujem a tento nebol nijakým spôsobom preukázaný ani žalobcom. Skutočnosti, ktoré sú uvádzané žalobcom, nie je možné považovať za naliehavý právny záujem. Ako z podania žalobcu vyplýva, žalobca sa akoby domáha zrušenia platnosti zmluvy z dôvodov, resp. pre okolností, ktoré nastali po uzavretí danej zmluvy. Je teda zrejmé, že pri uzavieraní zmluvy žalobca obsah zmluvy nenamietal a nemal k nemu žiadne výhrady, neplatnosti zmluvy sa domáha z dôvodu, že iná osoba podala na žalobcu trestné oznámenie v súvislosti s uzavretím zmluvy. Táto skutočnosť však nezakladá dôvod na zrušenie zmluvy, ktorá vytvorila medzi žalovaným a žalobcom zmluvný vzťah, ktorý však nie je možné zrušiť cestou súdu a so spätnými účinkami. Žalovaný mal zato, že podaná žaloba nie je vhodným ani primeraným procesným nástrojom, akým je možné dosiahnuť zánik platnosti zmluvy. Žalovaný v celom rozsahu nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a žalobu považoval za nedôvodnú.
5. Žalobca k veci ešte uviedol, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv vidí najmä v tom, že konateľ žalobcu je trestne stíhaný za vec, ktorej sa nijako svojim zavinením nedopustil a jedná sa obchodnoprávny spor a nie o trestnú vec. Žaloba na konateľa žalobcu bola podaná na Okresný súd Námestovo práve kvôli časti zmluvy upravujúcej tzv. výhradu vlastníckeho práva, podľa ktorej sa údajne dopustil sprenevery. Žalobca tiež uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sleduje rovnaký cieľ ako v konaní na Okresnom súde Bratislava II, keďže v konaní na tunajšom súde sa nedomáha zrušenia rámcovo kúpnych zmlúv ako celku, ale len bodu č. 5, čl. II predmetnej zmluvy.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že považuje žalobu za zjavné nedôvodnú v súlade s § 138 C.s.p. a tiež s poukazom na konanie vedené Okresným súdom II pod č.k. 51Cb/43/2018. Žalobca vo vyjadrení neuvádzal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali predmetnú zmluvu zrušiť, resp. zrušiť jej platnosť. Podľa žalovaného ide v danom prípade určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) C.s.p. a naďalej nie sú splnené podmienky na vyhovenie žalobe, nakoľko podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je existencia tzv. naliehavého právneho záujmu, ktorý žalobca vo vyjadrení neuvádza, teda existenciu objektívnej neistoty v právnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným a akým spôsobom je ohrozené postavenie žalobcu, ak nedôjde k odstráneniu tohto (domnelého) stavu súdom.
7. Žalobca k veci naviac uviedol, že okrem výhrady vlastníckeho práva sa v zmluve nenachádza iné dojednanie, na základe ktorého sa každý vzniknutý spor medzi zmluvnými stranami bude riešiť v trestnom konaní. Ak by bolo v predmetnej zmluve takéto dojednanie zakomponované, žalobca by s ňou nikdy nesúhlasil, ani by ju nepodpísal. Žalovaný zaslal žalobcovi návrh na mimosúdnu dohodu, aby žalobca uznal dlh voči žalovanému. Žalobca ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem vidí v skutočnosti, že protistrana môže do zmluvy uviesť hocijakú nesplniteľnú podmienku, ako je aj výhrada vlastníckeho práva s vedomím, že nemôže byť nikdy dodržaná a dlh bude vymáhať cestou trestného oznámenia, pričom týmto konaním obchádzajú body odsúhlasené v danej zmluve.
8. Žalovaný ešte uviedol, že žalobcovi neprináleží domáhať sa podanou žalobou neplatnosti zmluvy, resp. jej časti, a to s prihliadnutím na novú procesnú úpravu v podobe Civilného sporového poriadku platného a účinného dňom 01.07.2016, podľa ktorej je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti (ktorou je vždy aj platnosť právneho úkonu) len v prípade, že táto možnosť vyplýva z osobitného predpisu. Nakoľko možnosť domáhať sa neplatnosti Rámcovej kúpnej zmluve (resp. jej časti) nevyplýva z ustanovenia žiadneho osobitného predpisu je zrejmé, že žaloba podaná žalobcom nemá oporu v procesných predpisoch. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/7/2021, podľa ktorého: „Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c) C.s.p.) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) C.s.p.). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu.“ Žalovaný zároveň uviedol, že platnosť právnych úkonov či už sú to zmluvy, odstúpenia od zmlúv a podobne, sa už v súčasnosti posudzuje ako predbežná otázka napr. v konaní o zaplatenie alebo v konaní o žalobe o splnenie záväzku vyplývajúceho z povinností vzájomných plnení. Možnosť domáhať sa určenia právnej skutočnosti bez toho, aby to vyplývalo pre žalobcu z osobitného predpisu je v rozpore s podstatou charakteru určovacích žalôb. Žalovaný týmto korigoval svoje predchádzajúce vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa podľa jeho názoru jedná o klasickú určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p.
9. Na pojednávaní konanom dňa 13.03.2024 súd pojednával v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný k veci uviedol, že sa pridržiava doterajších písomných vyjadrení a žalobu žiada zamietnuť. Na to súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. pojednávanie odročil na deň 25.03.2024, na ktorom vyhlási vo veci rozsudok.
10. Súd vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi: Rámcovou kúpnou zmluvou č. C. XXXXXXX/P, prílohou č. 2 k tejto zmluve, uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 51Cb 43/2018-169 a rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 4T 1/2016-1441.
11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním
12. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
13. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
14. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ust. § 409 ods. 1 Obch. Z. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
16. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
17. Podľa ustanovenia § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
18. Podľa ustanovenia § 216 ods. 1 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
19. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.
20. Sporným v konaní bolo porušovanie zmluvných podmienok dohodnutých v rámcovo kúpnej zmluve žalovaným a rovnako osvedčenie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti ustanovenia rámcovo kúpnej zmluvy o výhrade vlastníckeho práva.
21. Súd žalobu žalobcu posúdil ako žalobu podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., keďže sa žalobca domáhal zrušenia platnosti rámcovo kúpnej zmluvy, respektíve jej ustanovenia upravujúceho výhradu vlastníckeho práva. Určovacou žalobou sa žalobca domáha vyslovenia existencie alebo neexistencie určitého právneho vzťahu alebo práva. Z obsahu podanej žaloby ako aj ďalších podaní vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia platnosti, teda inými slovami určenia neplatnosti predmetnej zmluvy, respektíve jej časti.
22. Ako prvou sa potom súd zaoberal námietkou žalovaného o splnení podmienok konania, nakoľko žalobca sa v predmetnom konaní domáhal rovnakého určenia ako v právoplatne skončenom konaní na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 51Cb 43/2018. Zo žalovaným predloženého uznesenia Okresného súdu Bratislava II o zastavení konania č. k. 51Cb 43/2018-169 zo dňa 05.06.2019 súd zistil, že toto konanie bolo voči žalovanému 2/, ktorý je zároveň žalovaným aj v konaní na tunajšom súde zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že súd v konaní pod sp. zn. 51Cb 43/2018 nerozhodol o určení neplatnosti rámcovo kúpnych zmlúv, teda nerozhodol vo veci samej, preto v tomto prípade rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II nezakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej podľa ust. § 159 C.s.p.
23. Žalobou podľa ust. §137 písm. c) C.s.p. možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem. Takouto určovacou žalobou sa poskytuje ochrana žalobcovi spravidla predtým, ako príde k porušeniu jeho práva alebo právneho vzťahu, nie v prípade, ak už bolo právo porušené. V tomto prípade plní preventívnu funkciu, pričom smeruje k tomu, aby sa porušeniu práva predišlo. Avšak určovacia žaloba môže byť v určitých prípadoch aj prostriedkom odstránenia rozporov strán sporu aj v prípade, že k porušeniu daného práva už prišlo, teda nebude plniť funkciu preventívnu, napríklad v prípade, ak by takéto určenie vytvorilo pevný základ právneho vzťahu medzi účastníkmi, alebo ak by žalobou na plnenie nebolo možné vyriešiť celý obsah právneho vzťahu účastníkov.
24. Vzhľadom na znenie vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je potrebné uviesť, že práve naliehavý právny záujem je základný procesný a zároveň nevyhnutný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na takomto určení je daný predovšetkým v prípadoch, ak by bez takéhoto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, a tiež vtedy, ak by sa jeho právne postavenie stalo neisté. Bez existencie naliehavého právneho záujmu je vylúčené, aby sa súd žalobou zaoberal vecne. Z tohto dôvodu je potrebné, aby mal súd existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení za preukázanú. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určenia súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5Cdo 31/2011). Práve žalobca má povinnosť uviesť také skutkové tvrdenia a dôkazy, aby preukázal skutočnosti, z ktorých naliehavý právny záujem na určení práva jednoznačne vyplýva. Súd posudzuje, či je naliehavý právny záujem daný až na základe skutočností tvrdených žalobcom, ten teda nesie nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno dôkazné. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak tento vyplýva z osobitného predpisu, teda, ak právny predpis určitú osobu zaväzuje podať určovaciu žalobu na súd.
25. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti časti rámcovo kúpnej zmluvy nevyplýval zo žiadneho osobitného predpisu, preto bolo na žalobcovi, aby naliehavý právny záujem na predmetnom určení preukázal. Žalobca videl naliehavý právny záujem v tom, že „konateľ žalobcu je trestne stíhaný za vec, ktorej sa nijako svojim zavinením nedopustil a jedná sa o obchodnoprávny spor a nie o trestnú vec. Žaloba na konateľa žalobcu bola podaná na Okresný súd Námestovo práve kvôli časti zmluvy upravujúcej tzv. výhradu vlastníckeho práva, podľa ktorej sa údajne dopustil sprenevery“ a tiež v skutočnosti, že „protistrana môže do zmluvy uviesť hocijakú nesplniteľnú podmienku, ako je aj výhrada vlastníckeho práva s vedomím, že nemôže byť nikdy dodržaná a dlh bude vymáhať cestou trestného oznámenia, pričom týmto konaním obchádzajú body odsúhlasené v danej zmluve.“
26. Sám žalobca však do konania doložil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 4T 1/2016-1441 zo dňa 01.03.2022, ktorým súd oslobodil konateľa žalobcu stíhaného pre zločin sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona spod obžaloby. Ak bol teda konateľ žalobcu spod obžaloby oslobodený a naliehavý právny záujem odvodzoval práve od daného trestného stíhania, nemohla skutočnosť, že bol trestne stíhaný pre zločin sprenevery, zakladať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti ustanovenia rámcovo kúpnej zmluvy, keďže toho času nie je žiadne právo žalobcu ohrozené. Rovnako tak nezakladal naliehavý právny záujem na predmetnom určení „vymáhanie dlhu cestou trestného oznámenia“. Súd považoval za potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že v danom trestnom konaní sa nerozhodovalo o vymáhaní dlhu žalobcu voči žalovanému, ale o tom, či konateľ žalobcu spáchal daný trestný čin. Súd tak nemal za preukázané, že by žalobca osvedčil, že práve podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom na vyriešenie daného sporu, teda že by odstránila neistotu vzťahu strán sporu, ani že by vytvorila pevný a široký základ právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
27. Na základe ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyššieho stupňa nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť, a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (napr. rozhodnutia sp. zn. 1Cdo 91/2006, sp. zn. 3Cdo 56/2011).
28. Z vykonaného dokazovania a z vyššie uvedeného vyplýva, že súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcu na predmetnom určení nevyplýva z osobitného predpisu, ani ho žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
29. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania v plnej výške priznal žalovanému ako subjektu na strane úspešného účastníka konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).