Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_24CoP-45-2020.pdf
PDF · 155.07 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti o už plnoleté dieťa: T. T., nar. XX.XX.XXXX, U. A., U. ulica XXX/XX, zastúpená advokátom: Mgr. Richard Kováč, Horné Lefantovce, Družstevná 219/23, dieťa rodičov: D. T., nar. XX.XX.XXXX, U. A., U. ulica XXX/XX, a E. T., nar. XX.XX.XXXX, P. F. R., D. R. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/105/2018-185 zo dňa 21. januára 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi pre T. T., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 85 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne za obdobie od 02.11.2017 do 30.08.2019 a zo sumy 150 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne za obdobie od 01.09.2019, ktoré je otec povinný platiť do rúk T. T., nar. XX.XX.XXXX, vždy do 15.teho dňa vopred. Druhým výrokom dlh na splatnom výživnom vzniknutý otcovi za obdobie od 02.11.2017 do 31.01.2020 vo výške 1.577,93 eur uložil otcovi povinnosť splácať do rúk T. T., nar. XX.XX.XXXX, popri bežnom výživnom mesačnými splátkami po 43,83 eur až do úplného vyrovnania dlhu, vždy do 15.teho dňa v mesiaci s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Tretím výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany, č.k. 9P/346/2010-122 z 19.04.2011, v časti výšky výživného určeného otcovi pre T. T., nar. XX.XX.XXXX. Piatym výrokom vo zvyšnej časti konanie zastavil a napokon šiestym výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust.§ 36 ods. 1, § 62 ods. 2 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, § 75 Zákona o rodine, § 29 Civilného mimosporového poriadku, § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, § 121 a § 52 Civilného mimosporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že výška výživného povinnému otcovi pre T. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, č.k. 9P/346/2010-122 z 19.04.2011, právoplatným 01.06.2011, na sumu 85 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2010. Na strane T. došlo k podstatnej viacnásobnej zmene pomerov týkajúcej sa jej veku, nakoľko v čase posledného rozhodnutia o zvýšení výšky výživného k 01.09.2010 mala 10 rokov, k dátumu podania predmetného návrhu matkou mala 17 rokov, pričom za podstatnú zmenu pomerov možno v zmysle konštantnej judikatúry považovať obdobie 3 rokov. K podstatnej tiež viacnásobnej zmene pomerov na strane T. došlo aj v súvislosti s jej vzdelávaním, keďže pri poslednom určení výživného bola žiačkou 5. ročníka základnej školy, v čase
podania návrhu v šk. r. 2017/2018 študentkou 3. ročníka Strednej zdravotníckej školy v Nitre, pričom v šk. r. 2019/2020 sa stala študentkou 1. ročníka vysokej školy dennou formou. Týmto matke vznikli zvýšené výdavky na strednej škole za ZRPŠ 30 eur ročne, na stužkovú vo výške 270 eur, tiež vo výške 200 eur za šaty, topánky, oznámenia, účes, v r. 2017 za zubný fixný aparát celkom vo výške 800 eur, za vodičský kurz v r. 2018 600 eur. Zvýšené výdavky T. na vysokej škole sú za stravovanie v jedálni 50 eur mesačne, za oblečenie a drogéria do 100 eur mesačne, podnájom 110 eur mesačne, 150 eur jednorazovo ako depozit, na cestovné z F. do školy v Trnave vo výške 50 eur mesačne, 70 eur za skriptá na prvý polrok. Zároveň došlo od posledného určenia výživného k podstatnej zmene pomerov u T. zhoršením jej zdravotného stavu z dôvodu zhoršeného zraku, pričom kvôli nedostatku finančných prostriedkov si predpísané dioptrické okuliare nemohla kúpiť, ani kontaktné šošovky. Tiež má zvýšené výdavky z dôvodu kožných problémov vo výške 20 eur mesačne na nákup mastí. Uvedené výdavky otec nerozporoval. V časti osobných pomerov mal súd výsluchom rodičov za preukázané, že obaja rodičia majú už iba vyživovaciu povinnosť k T., nakoľko vyživovacia povinnosť k synovi E. im zanikla v r. 2013 ukončením vysokoškolského štúdia. Čo sa týka zárobkových a majetkových pomerov matky súd mal za preukázané výsluchom matky, listinnými dôkazmi uvedenými v bode 11. odôvodnenia tohto rozsudku, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola zamestnaná s príjmom vo výške 360 eur mesačne v čistom, spolu s deťmi bývala u rodičov. Teraz je matka tiež zamestnaná, s príjmom za obdobie od mája 2017 do apríla 2019 vo výške 546 eur a za obdobie od mája 2019 do decembra 2020 vo výške 656 eur mesačne, čím došlo k podstatnej zmene pomerov zvýšením jej príjmu o 200 - 300 eur mesačne. Matke však na druhej strane vznikajú zvýšené výdavky, nakoľko teraz býva spolu s priateľom a T. v chatke, ktorú majú s priateľom v podielovom spoluvlastníctve, každý v polovici. Zvýšené výdavky predstavujú 30 eur mesačne za elektrinu a 1.000 eur ročne za palivové drevo, na ktorých úhrade sa jej priateľ nepodieľa, a preto súd tieto vzal do úvahy iba vo výške 2/3 (matka a T.). Tiež matke vznikajú výdavky na cestovné do práce vo výške cca 80 eur mesačne, na splácanie spotrebného úveru, poskytnutého celkom vo výške 7.000 eur, ktorý spláca splátkou vo výške 100,40 eur mesačne. Tiež spláca úver, ktorý jej bol poskytnutý na kúpu počítača pre T. mesačnou splátkou vo výške 38 eur. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bol otec zamestnaný ako robotník s dohodnutou mzdou vo výške 3,3 eur na hodinu brutto a týždenným pracovným časom 37,50 hodín, t.j. 742,50 eur v hrubom, žil sám v rodinnom dome (patriaci obom rodičom v rámci BSM) a kde splácal aj pôžičku 43,62 zo ŠFRB, vlastnil 3-izbový byt, ktorý prenajímal za 405 eur mesačne, kúpil ho vo februári 2010 za kúpnu cenu 52.000 eur, splácal hypotéku splátkou vo výške 227,19 eur poskytnutou mu na kúpu tohto bytu vo výške 38.000 eur a do prestavby investoval 19.000 eur, tiež splácal spotrebný úver splátkou po 19,02 eur. Teraz je otec tiež zamestnaný, v r. 2017 jeho priemerný čistý mesačný príjem činil 535 eur, v r. 2018 554 eur a v r. 2019 627 eur. Byt v F. predal za kúpnu cenu 57.000 eur, ktorou splatil hypotéku, ako aj na vyplatenie pôžičky jeho matke, ktorá mu peniaze požičala na kúpu tohto bytu. Rodinný dom tiež predal, za kúpnu cenu 52.000 eur, ktorú použil na splatenie pôžičky od ŠFRB, pôžičky matke a bratovi, pričom z týchto kúpnych cien mu nič nezostalo. Uvedené mal súd za preukázané výsluchom otca, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, č.k. 9P/346/2010-122 z 19.04.2011, a listinnými dôkazmi uvedenými v bode 12. odôvodnenia tohto rozsudku.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že pri zvýšení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že otec v čase podania návrhu mal príjem zo zamestnania v r. 2017 vo výške 535 eur, v r. 2018 554 eur a v r. 2019 627 eur. Tu súd uvádza, že v zmysle rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave výživné povinnému rodičovi možno určiť ako 25% - 30% z príjmu povinného rodiča na všetky vyživovacie povinnosti, t.j. v r. 2017 vo výške 134 eur - 160 eur mesačne a v r. 2019 vo výške 157 eur - 188 eur mesačne. Súd pri zvýšení výživného tiež vychádzal zo skutočnosti, že u T. došlo k viacnásobnej podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom z dôvodu jej veku, tiež nástupom na strednú školu, ako aj zhoršením jej zdravotného stavu, a tým k podstatnému nárastu výdavkov, uvedených v bode 22. odôvodnenia tohto rozsudku. S prihliadnutím na uvedené ako aj vývoj životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine súd otcovi zvýšil výživné pre T. zo sumy 85 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 02.11.2017 do 30.08.2019, t.j. za obdobie, keď navštevovala strednú školu, a zo sumy 150 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne za obdobie od 01.09.2019, keď začala navštevovať vysokú školu, teda keď došlo v oboch obdobiach k podstatnej zmene pomerov u T.. Tiež súd otcovi zvýšil výživné aj s prihliadnutím na skutočnosť, že predajom nehnuteľností získal sumu 57.000 a 52.000 eur, z ktorej sumy na výživu T. vôbec neprispel. Otec tvrdil, že mu nič z uvedených súm nezostalo, nakoľko vyplatil úvery a pôžičky, avšak výživné je prednostnou pohľadávkou, prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu, keď Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa, pričom každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa
a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Súd dopĺňa, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu mal. dieťaťa v celom rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná otca nezbavuje platenia výživného pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd tiež otcovi zvýšil výživné aj s prihliadnutím aj na ďalšie skutočnosti - 1/ zanikla mu vyživovacia povinnosť k synovi E., ktorú si plnil vo výške 110 eur mesačne do r. 2013, 2/ má výdavky vo výške 30 - 50 eur mesačne na benzín za používanie vlastného auta pri výkone svojej práce a tiež výdavky na benzín z dôvodu, že jeho matka má 86 rokov, dosť často s ňou chodí k lekárovi, s čím mu vznikajú zvýšené náklady na dopravu vo výške 10 - 20 eur, na ktoré výdavky súd neprihliadal s prihliadnutím na vyššie uvedené. Zároveň súd uvádza, že dosiahnutím plnoletosti dieťaťa sa mení platobné miesto výživného, keď rodič už prispieva výživné priamo do rúk plnoletého dieťaťa, čo sa týka i dlhu na výživnom za čas pred plnoletosťou. Súd dopĺňa, že otec namietal zvýšenie výživného z dôvodu, že správanie T. voči nemu je v rozpore s dobrými mravmi. Tu súd poukazuje na obsah Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 8P/178/2012, na správu psychologičky, ktorou mal za preukázané, že k odcudzeniu T. a otca došlo už minimálne v r. 2010, t.j. po rozvode rodičov, keď otec sa s T. nestretával viac ako 4 roky, pričom prvé dva roky bývala maloletá s matkou len 10 km od bydliska otca. Otec ju pritom vôbec nekontaktoval, hoci mala T. iba 10 rokov. Na základe uvedeného preto súd v súlade s vyššie uvedeným nemal za preukázané, že terajšie odmietavé správanie T. k otcovi by bolo zapríčinené samotnou T., ale je výsledkom negatívnej porozvodovej situácie, keď sám otec uviedol, že správanie dcéry nie je dôsledkom samotnej dcéry. S prihliadnutím na uvedené, a tiež na definíciu pojmu dobré mravy súd nevyhodnotil správanie T. k otcovi za také, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto T. priznal zvýšenie výživného za čas po nadobudnutí plnoletosti, t.j. po XX.XX.XXXX, pričom za čas od podania návrhu od 02.11.2017 do 10.01.2018 uvedené neskúmal s poukazom na § 75 ods. 3 Zákona o rodine, keďže T. bola maloletá. K návrhu otca na doplnenie dokazovania výsluchom svedka D. C. za účelom zistenia, kam putovali peniaze, ktoré zaplatil synovi E. vo výške 5.761,28 eur, súd uvádza, že tento návrh zamietol, z dôvodu, že sa netýka jednotlivých okolností výživného pre T., keď z toho istého dôvodu neskúmal skutočnosť tvrdenú otcom, t.j. že matka použila peniaze, ktoré sporil dieťaťu nad rámec povinného výživného, v jej osobný prospech a v prospech inej osoby, ktorá nie je členom rodiny, keďže tieto peniaze nesporil pre T., ani jej neboli vyplatené. T. pred súdom zobrala návrh v časti doplatenia dlhu na výživnom vzniknutom otcovi za obdobie od 02.11.2015 do 01.11.2017 späť, navrhla v tejto časti konanie zastaviť, s čím otec súhlasil. Vzhľadom k tomu, že T. využila svoje dispozičné právo a návrh v predmetnej veci zobrala celkom späť, súd so súhlasom otca konanie zastavil. Tiež súd dopĺňa, že dosiahnutím plnoletosti dieťaťa toto nadobúda v plnom rozsahu procesnú spôsobilosť - spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Poukazujúc na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 50/08-34 zo dňa 15.05.2008, súhlas matky na späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného za čas do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa - urobené T., nie je potrebný, t.j. T. po dosiahnutí plnoletosti môže disponovať sama s návrhom na zvýšenie výživného za čas po dosiahnutí jej plnoletosti, avšak aj s návrhom na zvýšenie výživného za čas do jej plnoletosti. Je potrebné tiež uviesť, že dosiahnutím plnoletosti dieťaťa sa mení platobné miesto výživného, keď rodič už prispieva výživné priamo k rukám plnoletého dieťaťa, to sa týka i nedoplatkov výživného za čas pred plnoletosťou. Súd otcovi zvýšil výživné pre T. s účinnosťou od 02.11.2017 do 30.08.2019 zo sumy 85 eur mesačne na 150 eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2019 zo sumy 150 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne. Otcovi takto vznikol dlh na splatnom výživnom vo výške 1.577,93 eur - od 02.11.2017 do 30.11.2017, t.j. 29 dní po 2,17 eur denne (rozdiel 65 eur rozpočítaný na počet dní v mesiaci november), spolu 62,93 eur + za obdobie 21 mesiacov (od 01.12.2017 do 30.08.2019) x 65 eur (rozdiel medzi zvýšeným a pôvodne určeným výživným), spolu 1.365 eur a za obdobie od 01.09.2019 do 31.01.2020 - t.j. 5 mesiacov po 30 eur, spolu 150 eur, celkom spolu 1.577,93 eur. Dlh súd otcovi povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 43,83 eur spolu s bežným výživným pod následkom splatnosti celého plnenia v prípade neuhradenia splatnej splátky s tým, že uvedené mesačné splátky súd považoval za primerané s ohľadom na výšku zvýšeného výživného, na výšku splatného dlhu, ako aj vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 29. odôvodnenia, pričom k splateniu nedoplatku dôjde v zmysle ustálenej judikatúry do 36 mesiacov. S poukazom na uvedený zistený skutkový a právny stav zmenil citovaný rozsudok Okresného súdu Topoľčany v časti výživného určeného otcovi s poukazom na návrh T. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec. Súd nesprávne vyhodnotil návrh otca, ktorý znel, že je ochotný prispievať dcére v požadovanej sume 180 eur, dokonca i 200 eur, ak sa dcéra bude správať v súlade so zákonom. Súčasný príjem umožňuje prispievať čiastkou 110-120 eur, rozdiel 80 eur mesačne by doplácala matka otca, v prípade ak sa jej vnučka bude správať ústretovo, navštívi svoju starú matku 1-krát do mesiaca a bude informovať o svojich študijných výsledkoch, zdravotnom stave a ostatných skutočnostiach vplývajúcich na jej zvýšené výdavky. Súd zamietol návrh otca na doplnenie dokazovania predvolaním svedka D. C., ktorého svedectvom chcel poukázať na neodôvodnené obohatenie matky a jej priateľa, s ktorým navrhovateľka zdieľa spoločnú domácnosť, na úkor dieťaťa, takisto som chcel poukázať na podiel tohto pána na rozvrate vzťahu medzi ním a dcérou a zároveň vyvrátiť nekvalifikované tvrdenie psychologičky p. D., ktoré prevzala od matky a súd v bode 33. odôvodnenia. Súd nesprávne vyhodnotil výdavky na domácnosť navrhovateľky. Návrh bol podaný iba dva mesiace pred dosiahnutím plnoletosti dcéry a jej jediným zámerom bolo opätovné neodôvodnené obohatenie matky na úkor otca. Pokiaľ nastali na strane dieťaťa okolnosti hodné osobitného zreteľa, mohla matka návrh podať už pri nástupe dcéry na strednú školu. Súd sa nezaoberal ani možnosťou dcéry riešiť svoju finančnú situáciu v čase plnoletosti napr. brigádou počas prázdnin, či možnosťou poberania sociálneho štipendia. Otec nevie na základe čoho súd dospel k rozhodnutiu zvýšiť výživné za obdobie od 02.11.2917 do 03.08.2019 takmer dvojnásobne. Súd nesprávne vyhodnotil správanie sa dcéry (v zdôvodnení bod 14.) poukázal na správu psychologičky p. D.. V spise sa nachádzajú ďalšie dva psychologické posudky, ktorými sa súd nezaoberal, aj keď otec na to upozornil, správa z psychologického poradenstva pri ÚPSVAR z r. 2011-2012. Namietal, že zo svojho príjmu nebude schopný dcére prispievať v požadovanej výške, navyše hrozí strata zamestnania. Považuje za nesprávne a dokonca nezákonné, že súd neprihliadol na náklady spojené so starostlivosťou o chorú 86 ročnú matku. Zvýšené výdavky dcéry na strednej spojené s poslednými ročníkmi na stužkovú 270 eur topánky, účes, šaty 200 eur, za výcvik vodiča 400 eur, za zubný aparát 327 eur, predstavujú sumu 1.197 eur, ktorú má zaplatiť otec aj s úrokmi v tzv. zameškanom výživnom. Nie je potom jasné, akým spôsobom prispievala na jej výživu matka. Naopak matke dieťaťa boli zohľadnené náklady, ktoré jej vznikli tým, že býva v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý na chod domácnosti neprispieva, ale matka neobjasnila akým spôsobom sa podieľa na chode domácnosti a spotrebe. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo veci a vec vrátil, pre prípad, že by rozhodol o veci sám, navrhuje, aby bola zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 85 eur na sumu 120 eur s účinnosťou od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal dcéru povinnosťou informovať otca v pravidelných intervaloch 1-krát mesačne o svojich študijných výsledkoch, zdravotných problémoch a ostatných podstatných okolnostiach vplývajúcich na jej výdavky s tým, že vo zvyšku súd návrh na zvýšenie výživného zamietne.
6. K odvolaniu otca sa vyjadrila plnoletá prostredníctvom advokáta. Uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, celú vec správne právne posúdil a správne rozhodol. V plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením súdu, ktorý dal v napadnutom rozsudku odpoveď na všetky otázky súvisiace s vykonaným dokazovaním, námietkami účastníkov konania a právnym posúdením veci. Súd správne vo svojom rozsudku konštatoval, že došlo k viacnásobnej zmene pomerov vo vzťahu k veku T., nakoľko v čase posledného rozhodnutia o zvýšení výšky výživného k 01.09.2010 mala len 10 rokov a k dátumu podania predmetného návrhu mala 17 rokov. Podané odvolanie zo strany otca považuje za účelové v snahe oddialiť plnenie zvýšenej vyživovacej povinnosti k jedinej dcére. Z celého spisového materiálu vyplýva, že rodičia T. sa nevedeli dohodnúť na podstatných otázkach ich maloletých detí a vždy o týchto veciach rozhodovali súdy za súčinnosti psychológov. Návrh bol podaný v súlade so Zákonom o rodine v čase pred dovŕšením plnoletosti T.. Matka viackrát otcovi signalizovala, že výživné na T. je neprimerane nízke. Otec na uvedené neprihliadal, preto matka pristúpila k podaniu návrhu na zvýšenie výživného. Matka a rovnako aj T. nie sú povinné prijímať akékoľvek návrhy, ktoré otec prednesie na pojednávaní. Návrh otca, že je ochotný prispievať dcére v sume 180 eur, dokonca 200 eur, pričom jeho súčasný príjem mu umožňuje prispievať výživným v sume 110 eur - 120 eur a rozdiel 80 eur by doplácala matka (stará matka T.), v prípade že sa bude dcéra správať ústretovo a navštívi ju 1-krát do mesiaca a bude ju informovať, považujem za nevykonateľný. Výživné slúži na zabezpečenie potrieb dieťaťa,výživné je povinný platiť povinný rodič - otec. Uvedeným návrhom by sa otec zbavil hradenia výživného v primeranej výške. Rovnako aj vzhľadom na správanie otca, ktorý po podaní návrhu a rovnako aj pred plnoletosťou T. výživné počas viac ako 2 mesiacov účelovo nezaplatil, je takýto návrh dohody neprijateľný. Otec na pojednávaní dňa 21.01.2020 uviedol, že „som sám zvedavý, kam putovali peniaze, ktoré zaplatil synovi E. vo výške 5.761,28 eur“. Z uvedeného je zrejmé, že peniaze boli zaplatené synovi E. tak ako to tvrdí a nesúvisia s predmetnou vecou. Tvrdenia
otca, že matka sa spolu s jej priateľom D. C. neodôvodnene obohatila na úkor dieťaťa je absurdné. Otec v priebehu konania bližšie neodôvodnil predmetné tvrdenie a rovnako ani nepreukázal akým spôsobom sa matka neodôvodnene obohatila. Matka vo svojom návrhu uviedla svoje výdavky, ktoré znáša výlučne ona s dcérou. Matka si platí vlastné výdavky a p. D. C. si tiež platí vlastné výdavky. Výdavky považoval aj súd za odôvodnené a preukázané. Výsluch p. C. neprispeje k objasneniu žiadnych skutočností, ktoré sú predmetom konania. Je absurdné tvrdenie, že matka použila výživného v sume 85 eur na iný účel ako na výživu svojej v čase podania návrhu sedemnásťročnej dcéry, suma 85 eur nepokryje ani mesačné výdavky na stravu jednej dospelej fyzickej osoby. Z priloženého spisového materiálu možno vyabstrahovať, že ide o narušené vzťahy medzi otcom a dcérou, ktoré boli zapríčinené rozvodom manželstva. Otec nevyvíja dostatočné úsilie na to, aby sa vzťahy s dcérou zlepšili. Otec T. nenavštevoval a nejavil o ňu skutočný záujem, matka sa snažila ešte pred prvým zvyšovaním výživného s otcom dohodnúť. Otec nikdy nesúhlasil so zvýšením výživného a okrem priznaného výživného žiadnym iným spôsobom dcére neprispieval. Otec platil výživné nepravidelne, dokonca za mesiac november 2018, december 2018 poslal výživného až koncom januára 2019, pričom matka zvažovala aj podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Konanie otca matka vyhodnotila ako zámerné s cieľom pomsty voči matke, ktorá dcéru aj čase plnoletosti v plnej miere živí. Poukazuje aj na skutočnosť, že otec sa návrhom zo dňa 03.10.2012 domáhal okrem iného zníženia výživného, o ktorom rozhodol Okresný súd Piešťany rozsudkom č.k. 8P/178/2012-70, ktorým návrh otca na zníženie výživného zamietol. Z uvedeného rozsudku sú zrejmé dôvody, pre ktoré sa T. s otcom nestretáva. Ide o dôvody na strane otca, hlavne jeho správanie, ktoré zapríčinili ochladenie ich vzťahov. Z tohto rozsudku je zrejmé, že už v tom čase súd uznal výživné vo výške 85 eur za dôvodné, kedy T. navštevovala piaty ročník základnej školy. Od tohto obdobia sa výdavky na dcéru strojnásobili. Úvahy otca, či T. si nemôže privyrobiť brigádou počas prázdnin alebo či nemôže poberať sociálne štipendium sú vzhľadom na predmet konania, ktorým sa domáha zvýšenia výživného irelevantné a zjavne účelové. V prvom rade sú to rodičia, ktorí sú povinní deti živiť, a to aj v prípade, že navštevujú vysokú školu, a teda sa pripravujú na budúce povolenie. Príjmové pomery otca a matky v predmetnej veci dovoľujú, aby T. mohla navštevovať vysokú školu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu rozhodnutiu, nakoľko výživné vo výške 180 eur pre povinného rodiča na dospelú dvadsaťročnú dcéru, ktorá študuje na vysokej škole je v celom rozsahu primerané. Otec v konaní pred súdom jednotlivé výdavky T. nerozporoval, činí tak až v podanom odvolaní. Rovnako otec v konaní neuvádzal, že prispieva svojej matke sumou 86 eur mesačne, pričom uvedené ani nezdôvodnil a nepreukázal žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Má za to, že príjem otca je dostatočný, aby mohol hradiť výživné T. v súdom priznanej výške. O to viac, kedy nedošlo k zvýšeniu výživného po siedmich rokoch od poslednej zmeny výšky výživného a otec za ten čas T. neprispel žiadnou sumou, dokonca hradil výživné nepravidelne. Výdavky T. a jej matky boli súdom riadne prehodnotené a vzhľadom na príjmové pomery matky a otca sú primerané. Matka si vzala úver na zvýšené výdavky T., aby jej zabezpečila minimálne taký štandard aký má jej väčšina spolužiakov. Priznaná suma výživného vo výške 180 eur na T., ktorá je študentkou vysokej školy neodzrkadľuje ani polovicu celkových nákladov T. na život. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na zvýšenie výživného otca pre T. zo sumy 85 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 02.10.2017. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozhodol o zvýšení výživného otca pre medzičasom plnoletú T. a to tak, že zvýšil výživné zo sumy 85 eur na 150 eur od 02.11.2017 do 30.08.2019 a zo sumy 150 eur na 180 eur od 01.09.2019. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného pre plnoletú v rozsahu 150 eur od 02.11.2017 do 30.08.2019 a na 180 eur od 01.09.2019 mesačne, keď odvolacie dôvody otca smerovali proti výške zvýšeného výživného pre plnoletú T. určeného súdom prvej inštancie.
10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa otcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky účastníkov a zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že otec sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
14. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
15. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého bolo zistené, že k ostatnej úprave výšky výživného došlo rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/346/2010-122 zo dňa 19.04.2011 zo sumy 60 eur na sumu 85 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2010. Matka bola v tom čase zamestnaná s príjmom 360 eur mesačne a bývala s deťmi u rodičov, ktorí boli starobnými dôchodcami, maloletá T. navštevovala 5. ročník základnej školy. Otec ukončil živnosť, z ktorej mal príjem 800 eur mesačne a od 01.04.2011 sa zamestnal ako robotník s dohodnutou mzdou vo výške 3,3 eur na hodinu brutto a týždenným pracovným časom 37,50 hodín, žil sám v rodinnom dome patriaci obom rodičom v rámci BSM, vlastnil 3-izbový byt, ktorý prenajímal za 405 eur mesačne, kúpil ho vo februári 2010 za kúpnu cenu 52.000 eur, splácal hypotéku splátkou vo výške 227,19 eur poskytnutú mu na kúpu tohto bytu vo výške 38.000 eur a do prestavby investoval 19.000 eur. Obaja rodičia mali ešte vyživovaciu povinnosť k plnoletému E., otcovi bola určená vo výške 110 eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, č.k. 6C/228/2010-24 zo dňa 17.12.2010. Aktuálne je matka zamestnaná s príjmom 656 eur mesačne, býva s priateľom v chatke patriacej do ich podielového spoluvlastníctva. Od roku 2017 je otec zamestnaný, jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval v roku 2017 sumu 535 eur, v roku 2018 sumu 554 eur a v roku 2019 sumu 627 eur. Otec predal byt v F. za 57.000 eur a rodinný dom za 52.000 eur a po splatení hypotéky, príspevku zo ŠFRB a vyplatení pôžičky matke a bratovi mu nezostala žiadna hotovosť. Obom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi E..
17. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného v prospech plnoletej T., keďže rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Od ostatného rozhodovania o výživnom uplynulo dlhé časové obdobie, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie to bolo 8 rokov a 10 mesiacov, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane T., kedy prirodzene vzrástli jej potreby nielen na bežné životné náklady ale predovšetkým v súvislosti s jej vzdelávaním. V tomto období ukončila základnú školu, pokračovala na strednej škole, v čase podania predmetného návrhu navštevovala 3. ročník strednej školy, v školskom roku 2019-2020 začala navštevovať vysokú školu dennou formou a študuje doposiaľ. So štúdiom sú spojené notoricky známe výdavky na nákup učebníc, zošitov, učebných pomôcok, školské stravovanie a cestovanie do školy. Pochopiteľne vzrástli aj ich odôvodnené potreby vo všetkých ďalších oblastiach jej života a výdavky spojené s mimoškolskými aktivitami. Od poslednej úpravy výživného na strane T. vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich určenie vyššieho výživného. Rovnako nastala zmena pomerov i na strane rodičov, ktorým rodičom
ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi E.. Čo sa týka príjmu matky u nej došlo k podstatnej zmene, keďže sa jej zvýšil príjem o približne 300 eur. Aj u otca nastala zmena pomerov v čase ostatnej úpravy výživného ukončil živnosť, zamestnal sa s aktuálnym príjmom 627 eur mesačne.
18. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov, príslušných rodinno-právnych vzťahov. Kritérium uvedené v ustanovení §75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného pritom aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti. Treba ich posudzovať v súvislosti so špeciálnymi kritériami, platnými pre jednotlivé druhy vyživovacej povinnosti, v danom prípade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ako už bolo uvedené vyššie na strane oprávneného je potrebné zistiť relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného súd preskúmava schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené, resp. vykonával aktivitu, smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Subjektívne schopnosti sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne v príslušnom odbore, vekovej kategórie, dosahované zárobky v danom povolaní.
19. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám T. ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá zvýšenie výživného otca pre plnoletú na 150 eur mesačne od 02.11.2017 a na 180 eur od 01.09.2019. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné povinného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), ktorému východisku pri rozhodovaní o výške výživného zodpovedá aj súdom prvej inštancie určené výživné s prihliadnutím na skutočnosť, že otcovi ubudla vyživovacia povinnosť a má už len vyživovaciu povinnosť k T..
20. Otec namietal, že súd nezistil skutkový stav úplne, pretože nevykonal výsluch svedka D. C., súd prvej inštancie návrh otca na doplnenie dokazovania zamietol. Súd prvej inštancie svoj postup odôvodnil v bode 34. rozsudku. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenie, navrhovaný výsluch svedka žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť skutočnosti relevantné pre posúdenie predmetného návrhu, pretože otec žiadal svedka vypočuť k spôsobu použitia finančných prostriedkov zaplatených otcom synovi E.. Pokiaľ otec chcel výsluchom svedka poukázať na jeho podiel na rozvrate vzťahu medzi otcom a dcérou T., táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu presahuje rámec konania o zvýšenie výživného.
21. Otec vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal u T. možnosťou riešenia finančnej situácie v čase plnoletosti brigádou počas prázdnin, či možnosťou poberania sociálneho štipendia. Ako už bolo uvedené vyživovacia povinnosť k T. naďalej trvá, pretože T. nenadobudla schopnosť sama sa živiť, pokračuje v štúdiu, ktoré smeruje k nadobudnutiu nevyhnutnej spôsobilosti k výkonu budúceho
povolania, T. nenadobudla schopnosť samostatne uspokojovať svoje potreby. Zároveň platí, že rodič sa svojej vyživovacej povinnosti nemôže zbaviť. Pokiaľ by aj T. mala ojedinelý príjem napríklad z brigádnickej činnosti počas prázdnin a naďalej sa pripravuje na budúce povolanie, uvedená skutočnosť by nemala vplyv na vyživovaciu povinnosť. V konaní nebolo preukázané, a ani tvrdené, že by T. poberala sociálne štipendium.
22. Otec považuje za nesprávne a dokonca nezákonné, že súd neprihliadol na jeho náklady spojené so starostlivosťou o svoju chorú 86 ročnú matku. K uvedenému odvolaciemu argumentu súd uvádza, že bolo prihliadnuté na existenciu životných nákladov a potrieb otca vo vzťahu k skúmaniu jeho schopností, možností a majetkových pomerov. K tomu sa žiada uviesť, že potreby otca môžu byť uspokojené až následne, keď si splní svoju vyživovaciu povinnosť. Otec v konaní svoje výdavky so starostlivosťou o matku nešpecifikoval a nepreukázal.
23. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom vyhodnotení správania T., ktoré zrejme smerovalo k poukazu na rozpor s dobrými mravmi, odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením tejto otázky súdom prvej inštancie v bode 33. odôvodenia rozsudku. Je nepochybné, že správanie T. bolo a aj naďalej je ovplyvnené situáciou po rozvode rodičov, pričom s poukazom na výklad § 75 ods. 2 Zákona o rodine nedošlo v danom prípade k priznaniu výživného v rozpore s dobrými mravmi. Správne uviedol súd prvej inštancie, že táto okolnosť by mohla ovplyvniť priznanie výživného až od plnoletosti T..
24. Odvolaním sa otec domáhal, aby súd zaviazal T. povinnosťou informovať otca v pravidelných intervaloch 1-krát mesačne o svojich študijných výsledkoch, zdravotných problémoch a ostatných podstatných okolnostiach vplývajúcich na jej výdavky. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o informačnú povinnosť v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine, táto sa týka maloletého dieťaťa, čo v danom prípade je bezpredmetné, nakoľko T. počas konania nadobudla plnoletosť.
25. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy T., ktorá je v plnej miere odkázaná výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopná sama sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň dieťaťa je odrazom životnej úrovne jeho rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k T., rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, zvýšil výživné pre maloletú správne. Súdom prvej inštancie zvýšené výživné pre T. zo sumy 85 eur na sumu 150 eur mesačne od 02.11.2017 do 30.08.2019 a zo sumy 150 eur na 180 eur od 01.09.2019 je vzhľadom na jej vek, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania jej životných nákladov v budúcnosti primerané. Rovnako zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca zodpovedajú súdom prvej inštancie zvýšenému výživnému. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v odôvodnení preskúmavaného rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb T. a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj. Odvolací súd považuje zvýšené výživné pre T. od otca spolu s výživným od matky za postačujúce pre pokrytie aktuálnych jej potrieb a záujmov.
26. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 02.11.2017 do 31.01.2020 vo výške 1.577,93 eur pre T. určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne povolil vzhľadom na jeho výšku jeho zaplatenie v splátkach vo výške 43,83 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
27. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
28. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil.
29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.
30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).