Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Csp-129-2023.pdf
PDF · 84.74 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/129/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. X, XXX XX F., v konaní o zaplatenie 3 394,96 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3394,96 Eur s príslušenstvom. Žalobca so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom 3000 Eur pre žalovaného. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, pretože úver riadne a včas nesplácal. Na základe toho v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnil úver, pretože žalovaný bol v omeškaní s úhradou 10. splátky. Žalovaná istina v sume 2974,38 Eur bola neuhradená časť vyčerpaného úveru v sume 3120 Eur. Tiež si žalobca uplatnil aj nárok titulom úroku za hotovostné transakcie v sume 15,69 Eur, čo predstavovalo všetky výbery z bankomatu. Úrok za poistné sa chápal ako dorátanie úroku odo dňa úhrady splátky do posledného dňa v mesiaci, čo činilo 3,67 Eur. Poistenie CPI v sume 43,10 Eur predstavovalo rozdiel medzi úhradami a dlžnou sumou, išlo o poistenie schopnosti splácať úver. Žalovaný na úverový účet zaplatil sumu 872,10 Eur. Žalovaný bol v spore pasívny.
2. Podľa § 151 ods. 2 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP v konaní nebolo sporné, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č.:XXXXXXXXXX zo dňa 19.04.2021, ktorým bol žalovanému poskytnutý úverový rámec v sume 3000 Eur s úrokom 29,90 % p. a. s výškou minimálnej splátky 3,23 % z výšky úverového rámca (96,90 Eur). Termín splatnosti mesačnej splátky bol určený k 20. dňu v mesiaci. V zmysle hlavy 7 § 2 úverových podmienok bol žalobca oprávnený požadovať zaplatenie celého úveru na, ak sa žalovaný oneskoril so splácaním aspoň dvoch splátok alebo jednej splátky viac ako tri mesiace. Nebolo sporné, že žalovaný čerpal celkove sumu 3120 Eur a na úverový rámec zaplatil sumu 872,10 Eur. Žalobca žalovaného listom zo dňa 19.04.2022 vyzval na úhradu dlžných splátok. Následne listom zo dňa 31.05.2022 predčasne zosplatnil úver. Nebolo sporné, že žalovaný sa omeškal s úhradou 10. splátky. Nebolo sporné, že žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy so žalobcom príjem 500 Eur netto.
3. Okrem skutočností, ktoré neboli sporné, súd v zmysle § 295 CSP vykonal dokazovanie listinami podľa § 204 CSP, ktoré síce nepredložil spotrebiteľ, ale žalobca a zistil nasledovné: Žalovanému boli
odmietnuté v období 15.4.2021 a 13.04.2021 žiadosti o osobný úver v sume 500 Eur s počtom 12 mesačných splátok a o spotrebný úver na sumu 10 000 Eur s počtom 84 mesačných splátok. Žalovaný mal od 14.02.2017 existujúci kontokorentný úver s úverovým rámcom 200 Eur s využitou čiastkou 213 Eur s dňami po splatnosti 90 (dôkaz úverová správa č. l. 41 spisu)
4. Žalobca napriek výzve súdu (č. l. 34) nedostatočne konkretizoval, ktoré splátky žalovaný nezaplatil riadne a včas. Obmedzil sa len na konštatovanie, že žalovaný bol v omeškaní s 10. splátkou, avšak neuviedol či v celej výške alebo len v časti. Uvedenie abstraktných skutkových tvrdení, podľa ktorých sa žalovaný omeškal s viacerými splátkami s odkazom na listinný dôkaz, odporovalo § 132 ods. 2 CSP. Súd nie je povinný a ani oprávnený za žalobcu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z masy predložených dôkazov, aby tým nahrádzal procesnú nečinnosť žalobcu. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Bolo teda na žalobcovi, aby uviedol substancované konkrétne skutkové tvrdenia a až také podporil označenými dôkazmi. Súd v sporovom konaní nie je pre žalobcu pomocníkom, ktorý urobí za žalobcu jeho prácu pri zanedbaní jeho procesných povinností. Z toho hľadiska súd pri rozhodnutí vychádzal len z tej nespornej skutočnosti, že žalovaný bol v omeškaní s plnením 10. splátky, avšak bez zistenia, či nebola zaplatená v celku alebo len sčasti. Obdobne súd považoval za nedostatočné skutkové tvrdenia ohľadne úroku za hotovostné transakcie, úroku za poistné a poistenie CPI, pri ktorých absentovali skutkové tvrdenia, ako dospel žalobca k vyčíslenej sume, z akého titulu, koľko bolo vykonaných výberov v hotovosti, aké mali byť úhrady na poistenie CPI. Len samotný odkaz na prihlášku do zvolenej formy poistenia nezodpovedá § 132 ods. 1 CSP a § 150 ods. 1 CSP.
5. Pri rozhodnutí súd vychádzal z tohto záveru o skutkovom stave: Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom – revolvingovom úvere zo dňa 19.04.2021 s úverovým rámcom 3000 Eur a minimálnou mesačnou splátkou 96,90 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Úrok bol dohodnutý vo výške 29,90 % ročne. Žalovaný bol v omeškaní s 10. splátkou úveru. Následne žalobca vyzval žalovaného najskôr listom zo dňa 19.04.2022 na úhradu dlžnej splátky a keďže žalovaný bol v omeškaní, listom zo dňa 31.05.2022 predčasne zosplatnil úver. Túto možnosť mali zmluvné strany dohodnutú v hlave 7 § 2 úverových podmienok. V čase uzavretia úverovej zmluvy mal žalovaný deklarovaný príjem 500 Eur netto. Bezprostredne pred uzavretím tejto zmluvy mu boli odmietnuté dve žiadosti o poskytnutie úveru v sume 500 Eur a v sume 10 000 Eur. Mal tiež otvorený kontokorentný úver na sumu 200 Eur od 14.02.2017, pričom bol v omeškaní s jeho splácaním.
6. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd subsumoval právny vzťah medzi sporovými stranami pod spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, že sporové strany uzatvorili podľa § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme revolvingového úveru v zmysle § 10 predmetného zákona v spojení s § 497 Obchodného zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške schváleného úverového rámca podľa zmluvy s tým, že žalovaný bol povinný splácať predmetný úver podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka v dohodnutých splátkach. Nebolo sporné, že žalovaný bol v omeškaní s plnením 10. splátky. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie predčasne splatného zostatku úveru, sa však súd z hľadiska hospodárnosti konania zaoberal najskôr otázkou, či žalobcovi vôbec vzniklo oprávnenie vyhlásiť úver za predčasne splatný. S poukazom na otázku posúdenia schopnosti žalovaného splácať predmetný úver. Žalobca bol ako poskytovateľ úveru povinný podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pred uzavretím zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver, pričom mal zobrať do úvahy dobu poskytnutia úveru, jeho výšku, príjem a aj účel úveru. Žalobca v konaní produkoval dôkazy, z ktorých vyplynulo, že žalobca zistil príjem žalovaného 500 Eur mesačne netto. Tiež preukázal, že skúmal bonitu žalovaného (č. l. 41 súdneho spisu) a zisťoval jeho stav v úverovom registri. Z týchto údajov dokazovaním ale vyplynulo, že žalovaný mal v rozhodnom období pred uzavretím kontraktu odmietnuté dva splátkové kontrakty. Od roku 2017 mal otvorený kontokorentný úver s úverovým rámcom 200 Eur, ktorý žalovaný nesplácal.
7. Hoci si žalobca pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným si zaobstaral potrebné podklady pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať predmetný úver, vôbec ich pred uzavretím zmluvy nevzal do úvahy. Nekonal tak v intenciách § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa názoru súdu úmyselne. Žalobca z uvedených listín, ktoré sám predložil ako dôkaz, musel mať vedomosť, že žalovaný nespláca kontokorentný úver a ďalšie dva úvery v hodnote 500 Eur a 10 000
Eur mu boli pred uzavretím zmluvy odmietnuté. Žalobcovi z toho muselo byť zrejmé, že žalovaný nebude schopný splácať svoje záväzky pri súčasnom príjme, tobôž nie záväzok z revolvingového úveru s úverovým rámcom 3000 Eur. Žalobca tak pri skúmaní bonity žalovaného postupoval čisto formálne, aby na prvý pohľad splnil svoju zákonnú povinnosť. Podľa názoru súdu tak žalobca nielenže nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ale túto svoju povinnosť hrubo porušil. Žalobca totiž neprihliadol na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopností žalovaného splácať spotrebiteľský úver tak ako to predpokladá § 11 ods. 2 predmetného zákona. Následkom toho je, že podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. nevzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného jednorazové splatenie úveru a zároveň súd vyhodnotil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov. Na základe toho právny úkon žalobcu, ktorým podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil úver za predčasne splatný listom zo dňa 31.05.2022, súd posúdil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Neplatný právny úkon tak nemohol vyvolať právne účinky s tým spojené.
8. Žalobcovi z toho dôvodu nepatrilo právo požadovať splatenie úveru naraz, bez ohľadu na dojednané mesačné splátky. Žalobcovi ostal nárok na zaplatenie jednotlivých splátok, avšak len do výšky nezaplatenej istiny, za podmienok podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tie však žalobca nešpecifikoval, hoci súdom bol vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení, ktoré splátky žalovaný nezaplatil riadne a včas. V sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu, uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť za účelom ich preukázania dôkazy tak, aby bol v spore úspešný vo vzťahu k nároku, ktorý žaluje. Podmienkou však je, aby súd vedel tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia, podporené príslušným dôkazmi podradiť (subsumovať) pod konkrétne ustanovenia právnej normy. Opakovane súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti z masy predložených dôkazov, aby tým nahrádzal procesnú nečinnosť žalobcu. Žalobca však bol v uvedených procesných súvislostiach nečinný, preto musí niesť následky svojej procesnej nečinnosti. Keďže žalobca neuniesol bremeno tvrdenia o nároku na zaplatenie dlžnej sumy z konkrétnych splátok úveru čo do istiny, súd neposudzoval a nezaoberal sa ďalej v spore otázkou, dôvodnosti tohto nároku. Súd tento postup zvolil v súlade so zásadou nova iurit curia (súd právo pozná), pretože túto zásadu je možné aplikovať len za predpokladu, že žalobca opíše konkrétne rozhodujúce skutočnosti k uplatnenému nároku na zaplatenie žalovanej sumy (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024)
9. Žalobca sa nezúčastnil pojednávania, kde by mu súd poskytol predbežný právny názor podľa § 181 ods. 2 CSP, nad rámec predchádzajúcej písomnej výzvy na doplnenie skutkových tvrdení. Platí, že ak nemohol súd poskytnúť sporovej strane poučenie o predbežnom právnom názore, pretože sa nedostavila na pojednávanie alebo predbežné prejednanie sporu, nie je oprávnený a ani povinný mu oznamovať toto predbežné poučenie inak a nie je povinný z tohto dôvodu odročovať pojednávanie (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 27.10.2010 sp. zn. III. ÚS 2848/10).
10. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, pretože súd žalobu zamietol. Z obsahu spisu súd nezistil žiadne trovy konania žalovanej. Preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.