Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Tv/2/2011

Uznesenie

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Vorobela a členov senátu Mgr. Jany Cihej a Petra Troščáka v trestnej veci vedenej proti obž. voj. Z. E., H.. XX.XX.XXXX N. D., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.10.2020 v Prešove takto

rozhodol:

Podľa v spojení s z dôvodu okolnosti uvedenej v , trestné stíhanie proti X.. N.. Z. E., H.. XX.XX.XXXX N. D., R. C. E. H. L., V.. S. Č.. XXX/X, X.. D., na ktorého bola podaná obžaloba dňa 29.7.2011, obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctvo podľa , ktorého sa mal dopustiť tak, že

v nočných hodinách zo dňa 30.9.2010 na 1.10.2010 v presne nezistenom čase okolo polnoci v mete Q., pred hotelom „Z.“, fyzicky napadol poškodeného A. F., H.. XX.X.XXXX takým spôsobom, že tohto kopol kolenom do ľavej strany hrudníka, čím mu spôsobil zranenia a to pomliaždenie hrudníkovej steny vľavo a vzduch v ľavej hrudníkovej dutine, tzv. pneumothorax s dobou liečenia a práceneschopnosti do 3.12.2010

z a s t a v u j e, pretože tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

odôvodnenie:

Dňa 29. júla 2011, podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na tunajší súd obžalobu na voj. Z. E., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctvo podľa ktorého sa mal dopustiť na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Vo veci bolo na deň 16. decembra 2011 nariadené hlavné pojednávanie, ktoré však bolo zrušené, nakoľko obhajca ospravedlnil neúčasť obžalovaného, pre jeho zlý zdravotný stav, ktorý nastal dôsledkom autonehody, ku ktorej došlo dňa 28.10.2011.

Za účelom odborného posúdenia zdravotného stavu obžalovaného bol uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -180 zo dňa 6.9.2013 do konania pribratý znalec z odvetvia neurológia Z.. Z. K., ktorý dňa 30.9.2013 vypracoval znalecký posudok č. 8/2013. Zo záverov predmetného znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný Z. E. je v permanentnom vegetatívnom stave - traumatický apatický syndróm. Jedná sa o stav trvalý a liečbou neovplyvniteľný, ktorý vyžaduje trvalú dvadsaťštyri hodinovú ošetrovateľskú starostlivosť. Z týchto dôvodov sa preto nemôže postaviť pred súd. Na základe uvedeného preto súd uznesením č. k. -192 zo dňa 28. novembra 2013, trestné stíhanie obžalovaného podľa v spojení s z dôvodu

prerušil, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaného nemožno pre ťažkú chorobu postaviť pred súd.

Následne súd každoročne skúmal, či sa zlepšil zdravotný stav obžalovaného. Súdny znalec Z.. Z. K., sa naposledy k tejto otázke vyjadril, písomným podaním zo dňa 16. júla 2020, v ktorom konštatoval, že nedošlo k zmene zdravotného stavu a obžalovaný je naďalej v permanentnom vegetatívnom stave.

Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že trestné stíhanie v prejednávanej veci bolo začaté dňa 11.10.2010 a obvinenie voj. Z. E. bolo vznesené, dňa 26. 10. 2010.

Podľa , ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa , súd trestné stíhanie zastaví.

Podľa , súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v .

Podľa , trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

Podľa ustálenej súdnej praxe zastavenie trestného stíhania pre neúmernú dĺžku konania z dôvodu uvedeného v s poukazom na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“) neprichádza v zásade do úvahy, lebo žiadna medzinárodná zmluva k takému postupu Slovenskú republiku nezaväzuje. Neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť pri výmere trestu a poskytnúť tak dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie.

Na druhej strane, uplynutie doby desiatich rokov od vznesenia obvinenia je možné z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať za extrémny prípad, ktorý odôvodňuje zastavenie trestného stíhania na základe per analogiam.

v zaručuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 1998 (aktuálne v znení protokolu č. 14, ktorý nadobudol platnosť dňa 1. júna 2010) v čl. 6 ods. 1 zakotvuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Primeraná lehota, v ktorej má byť vec prejednaná, nie je výslovne stanovená, je však riešená judikatúrou Európskeho súdu a vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota začína plynúť od vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tiež k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. Vo výnimočných prípadoch Európsky súd uznal za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu v trvaní šesť rokov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.10.2008).

Z vyššie citovaných rozhodnutí, osobitne z ich odôvodnení, však možno zistiť, že najmä súdy zmluvných strán Dohovoru sa zaoberali otázkou aj možného zastavenia trestného stíhania s poukazom na článok 6 Dohovoru v prípadoch, ak toto trvá neúmerne dlhú dobu ( teda 6 a viac rokov). Z týchto rozhodnutí vyplýva, že zastavenie trestného stíhania v týchto prípadoch nie je celkom vylúčené, avšak musí ísť o extrémny prípad.

Hoci Európsky súd pre ľudské práva nevyvodil z porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd povinnosť zmluvného štátu automaticky kompenzovať prieťahy v konaní zastavením trestného stíhania alebo zmiernením trestu, súčasne takú formu kompenzácie pripustil, lebo ich považuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ho národný súd použije výslovne preto, že bolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote, a pokiaľ ide o zmiernenie trestu, uvedie, v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.06.2011).

V Poznámke k tomuto rozhodnutiu ústavný súd uviedol, že už veľa zmluvných štátov Dohovoru uplatňuje vo vnútroštátnom práve bezprostrednú kompenzáciu práva na primeranú dĺžku trestného konania (napr.

Belgicko, Holandsko, Nemecko, Nórsko, Švajčiarsko, Česko - porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , uverejnený v Sbírke nálezů a uznesení vo zv. 55/č.-213, a pod). Na základe judikatúry najvyšších článkov súdnej sústavy (najvyšších súdov, či ústavných súdov) sa v týchto štátoch vyvodzujú z prekročenia primeranej lehoty konania dôsledky pre stanovenie miernejšej trestnej sankcie a vo výnimočných prípadoch aj pre možnosť zastavenia trestného stíhania (porov. B. Repík: K otázke právneho prostriedku nápravy pri prekročení primeranej lehoty konania, Bulletin advokácie, 2001, č. 6 - 7, s. 12, alebo B. Repík: Európska úmluva o lidských právech a trestní právo, Praha, Orac, 2002, s. 143).

Napríklad v Nemecku Spolkový ústavný súd vyvodzuje nutnosť takej kompenzácie v podobe zmiernenia trestu priamo z princípov právneho štátu, konkrétne z princípu primeranosti či proporcionality (porov. napr. rozhodnutie sp. zn. , sp. zn. alebo sp. zn. BvR 153/03). Nemecké štáty pripúšťajú, aby extrémne prieťahy viedli aj k zastaveniu trestného stíhania alebo aby boli dôvodom pre upustenie od potrestania.

Podľa článku 154c ods. 1 zo dňa 01.09.1992 v znení neskorších predpisov vyplýva, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku. A majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Česká a Slovenská Federatívna Republika vstúpila do Rady Európy v roku 1992 a Dohovor ratifikovala dňa 19. marca 1992. Dohovor bol následne uverejnený v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č.

Európsky dohovor sa pre Slovenskú republiku stal záväzným 1. januára 1993 a to aj napriek tomu, že po zániku Česko-Slovenska sa Slovenská republika musela o členstvo v Rade Európy opätovne uchádzať. Dodatkový protokol č. 14 bol uverejnený v Oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.

Účelom ( ) je úprava postupu orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Orgány činné v trestnom konaní musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené . Tieto zásady, ktoré patria k základným zásadám nášho vychádzajú z článkov 48, 49, 50 .

V prejednávanej trestnej veci sa obžalovaný mal skutku dopustiť v septembri roku 2010. Samotné trestné stíhanie obžalovaného trvá od októbra 2010, teda desať rokov bez toho, že by obžalovaný spôsobil akékoľvek prieťahy v konaní.

Nadväzujúc na vyššie zmienené je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci, v krátkom časovom intervale po jej napadnutí tunajšiemu súdu (už pred prvým hlavným pojednávaním), bol identifikovaný nepriaznivý zdravotný stav obžalovaného, ktorý znemožňoval vykonanie hlavných pojednávaní v jeho trestnej veci. V roku 2011 bolo preukázané ťažké ochorenie obžalovaného, z ktorého dôvodu bolo hlavné pojednávanie nariadené na deň 16.12.2011 zrušené.

Zo záveru vypracovaného znaleckého posudku, resp. zo správ súdneho znalca Z.. K., súd dospel k bezpečnému záveru, že predmetná trestná vec na hlavnom pojednávaní je v podstate „neskončiteľná“.

Zhrňujúc vyššie uvedené skutočnosti, najmä však právne závery vyšších súdov, vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky, tunajší súd konštatuje, že:

1. prejednanie predmetnej trestnej veci (dĺžka konania) obžalovaného voj. Z. E. trvá už neúmerne dlho (desať rokov), ktorú skutočnosť možno považovať za tzv. extrémny prípad, pokiaľ sa týka dĺžky konania (nezavinenej však ani obžalovaným ani súdom),

2. v priebehu konania bolo preukázané, že trestné stíhanie vedené proti obžalovanému je s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou až s istotou v merite „neskončiteľné“ na hlavnom pojednávaní z objektívnych dôvodov (nepriaznivý zdravotný stav obžalovaného, ktorý je trvalého charakteru).

Z týchto závažných dôvodov na seba organicky nadväzujúcich, preto súd aplikoval článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 14, ktorý nadobudol platnosť dňa 01.06.2010 tak, že z týchto ustanovení Dohovoru vyvodil možnosť zastavenia trestného stíhania v zmysle a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať prokurátor sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom Okresného súd Prešov.