Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-117-2019.pdf
PDF · 95.37 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/117/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: R. T., C.. XX.XX.XXXX, D. S. U. XX, S., o zaplatenie 363,73 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 61,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 61,05 eur od 26.07.2016 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žalobu zamieta.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 13.07.2019 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2019 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 363,73 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 61,05 eur od 26.07.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca poskytol žalovanému služby, za ktoré žalovaný nezaplatil. Uviedol, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodol na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 61,05 eur splatnou dňa 25.07.2016. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavenú faktúru, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade dlžnej faktúry. K jej úhrade doposiaľ nedošlo. Keďže žalovaný je s úhradou faktúry v omeškaní, žalobca si uplatnil takisto zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavenej faktúry. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Žalobca v podanej žalobe takisto uviedol, že v prípade, ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak bola vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Uviedol tiež, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov a ani sa mu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Súd preto doručil žalobu žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
3. Na prejednanie sporu súd nenariadil pojednávanie s poukazom na § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p."), keďže v predmetnom spore išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur. V nadväznosti na to súd súlade s § 219 ods. 3 C. s. p. v zákonnej lehote oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku a rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.10.2020.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.04.2013, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.03.2015, dohoda o zmene zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.12.2015, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 302,68 eur splatná dňa 25.08.2016, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 61,05 eur splatná dňa 25.07.2016, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 49,- eur splatná dňa 23.03.2015, súhlas so spracúvaním osobných údajov zo dňa 24.03.2013, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2018, pokus o zmier zo dňa 30.09.2016, výzva na zaplatenie zo dňa 24.06.2019, žiadosť o ukončenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.06.2016, zmluva o kúpe iPhone zariadenia zo dňa 24.03.2013, zmluva o kúpe iPhone zariadenia zo dňa 20.03.2015, zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.03.2013, všeobecné podmienky spoločnosti Slovak Telekom, a.s.
5. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatky k tejto zmluve, na základe ktorej bola žalovanému aktivovaná SIM karta a na základe ktorej sa podnik zaviazal poskytovať žalovanému program služieb "Happy XL NAJ" (pôvodne "Happy L"). Podnik poskytol žalovanému ako účastníkovi dohodnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas, pričom cenu za poskytnuté služby fakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 61,05 eur splatnou dňa 25.07.2016. Žalovaný cenu za poskytnuté služby doposiaľ nezaplatil, a to ani sčasti. Faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 302,68 eur splatnou dňa 25.08.2016 podnik vyfakturoval žalovanému zmluvnú pokutu. Pokusom o zmier zo dňa 30.09.2016 podnik vyzval žalovaného na úhradu dlžných súm. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2018 podnik oznámil žalovanému postúpenie predmetných pohľadávok na žalobcu.
6. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 351/2011 Z. z.") zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
7. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
8. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) a písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb a platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
9. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
10. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
16. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 363,73 eur je dôvodný len čiastočne. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovaným ako účastníkom bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z., predmetom ktorej bol záväzok podniku poskytnúť žalovanému dohodnuté elektronické komunikačné služby a záväzok žalovaného platiť podniku mesačne dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Podnik si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému plnil, keď mu poskytol elektronické komunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve a tieto zároveň vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 61,05 eur splatnou dňa 25.07.2016. Žalovaný túto sumu doposiaľ neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť ju žalobcovi ako právnemu nástupcovi podniku. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2018, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi. Dodržanie zákonom stanoveného postupu pri postúpení pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. (t. j. zaslanie písomnej výzvy pred postúpením pohľadávky) mal súd preukázané z písomného pokusu o zmier zo dňa 30.09.2016.
17. Vo zvyšnej časti žalobou uplatneného nároku, t. j. v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 302,68 eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobca neuniesol svoju základnú procesnú
povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní tohto nároku, vyplývajúcu mu z čl. 8 C. s. p. a z § 132 ods. 1 a 2 C. s. p. Žalobca totiž v žalobe neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu (resp. jeho právnemu predchodcovi) vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v požadovanej výške. Žalobca v žalobe uviedol len toľko, že v prípade, ak si (!) uplatňuje zmluvnú pokutu, tak jej výpočet je nasledovný, pričom následne uviedol všeobecný vzorec výpočtu zmluvnej pokuty, vyplývajúci z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Žalobca teda neuviedol konkrétne skutočnosti potrebné na uskutočnenie tohto výpočtu, najmä počet dní uplynutých z doby viazanosti, resp. okamih ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Žalobca v žalobe neuviedol ani len to, na základe akej zmluvy či dodatku si zmluvnú pokutu uplatňuje, akú povinnosť táto zmluvná pokuta zabezpečovala, akú povinnosť žalovaný porušil, aký bol základ zmluvnej pokuty a ako dospel k výpočtu konečnej výšky zmluvnej pokuty. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Súd preto nemohol ustáliť, či podnik vyfakturoval zmluvnú pokutu v správnej (t. j. v zmluvne dohodnutej) výške a či nárok na jej zaplatenie vôbec vznikol. Súd nemohol posúdiť ani to, či zmluvná pokuta nie je v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, napr. či nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute v zmysle § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka. Nemohol tiež posúdiť, či nie je daný priestor na moderáciu zmluvnej pokuty v zmysle § 545a Občianskeho zákonníka.
18. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Ako však súd uviedol už vyššie, žalobca vo svojej žalobe neuviedol ani základné skutočnosti, z ktorých by vyplývali dôvodnosť a trvanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol dokonca zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Advokát ako zástupca žalobcu mal preto vedieť, že žalobca je povinný uviesť v žalobe všetky skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci, t. j. opísať všetky rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku.
19. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., keďže nedostatok spočívajúci v neuvedení rozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne bezdôvodná v zmysle § 138 C. s. p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia (teda z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení), a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).
20. Ako bolo uvedené už vyššie, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže na to boli splnené podmienky uvedené v § 297 písm. b) C. s. p.: išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala
sumu 1.000,- eur. Len zo skutočnosti, že žalobca zanedbal svoju procesnú povinnosť tvrdiť v žalobe rozhodujúce skutočnosti, nie je možné dospieť k záveru, že bolo povinnosťou súdu nariadiť pojednávanie. Súd nepovažoval skutočnosti uvedené žalobcom za sporné, len ich považoval za úplne nedostatočné pre priznanie žalobou uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Takýto procesný postup súdu alebo samotné jeho rozhodnutie nemožno hodnotiť ako prekvapivé, keďže nikoho by nemalo prekvapovať, že neuvedenie rozhodujúcich skutočností v žalobe vedie k zamietnutiu žaloby.
21. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 302,68 eur zamietol. Súd teda priznal žalobcovi len nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 61,05 eur.
22. Nezaplatením sumy 61,05 eur v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto ho súd zaviazal aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od 26.07.2016 až do zaplatenia.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 61,05 eur, žalovaný bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 302,68 eur. Žalovaný teda mal v konaní väčší úspech ako žalobca, keďže mu však v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.