Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7S-143-2018.pdf
PDF · 129.66 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/143/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu : JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu: JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu : ANTES PLUS, spol. s r.o., so sídlom Cyrila a Metoda 1, 071 01 Michalovce, IČO: 31695132, právne zastúpený: JUDr. Radoslav Soták, advokát so sídlom Námestie slobody 7, Michalovce 071 01, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.102010182/2018 zo dňa 9.10.2018 takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Košiciach dňa 25.10.2018, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.102010182/2018 zo dňa 9.10.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č.366021/2018 zo dňa 27.06.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 12 000,04 eur.
I. Administratívne konanie
2. Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2011 vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 1 827,91 eur. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Výsledky daňovej kontroly sú uvedené v Protokole číslo 20683174/2015 zo dňa 17.08.2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 21.08.2015 spolu s výzvou číslo 20690495/2015 zo dňa 18.08.2015 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa dňa 10.09.2015 vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole, ale prerokovania pripomienok a dôkazov sa nezúčastnil. Správca dane dňa 15.06.2016 vydal rozhodnutie číslo 103351680/2016, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 12 000.04 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Žaloba sa dňa 30.06.2016 odvolal a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím číslo 103874242/2016 zo dňa 09.09.2016 zrušilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočne odôvodneného záveru vo veci.
3. Správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil a dňa 22.03.2017 vydal rozhodnutie číslo 100511498/2017, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 12 000,04 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011. Žalobca sa dňa 07.04.2017 odvolal a Finančné
riaditeľstvo SR rozhodnutím číslo 101428341/2017 zo dňa 26.06.2017 zrušilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a nedostatočne odôvodneného záveru.
4. Dňa 04.12.2017 správca dane vydal rozhodnutie číslo 102501454/2017, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 12 000,04 eura za zdaňovacie obdobie november 2011. Žalobca sa dňa 19.12.2017 odvolal proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím číslo 100508549/2018 zo dňa 07.03.2018 zrušilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov a nedostatočne odôvodneného záveru vo veci.
5. Dňa 27.06.2018 správca dane vydal rozhodnutie číslo 366021/2018, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 12 000,04 eura za zdaňovacie obdobie november 2011. Žalobca sa dňa 30.07.2018 odvolal proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím číslo 102010182/2018 zo dňa 09.10.2018 potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane, ktoré je predmetom preskúmanie v tomto súdnom konaní.
6. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane bolo zistenie, že žalobca odpočítaním dane z faktúry č. 201111042 zo dňa 21.11.2011 od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., Moyzesova 36, Košice, IČO 36693197, DIČ 2022275475, IČ DPH SK2022275475 (ďalej len „SECRET GROUP, s.r.o.“) za odvysielanie reklamy na LED obrazovkách v Košiciach a Prešove so základom dane 60 000,18 eura, DPH 12 000,04 eura, celková fakturovaná suma 72 000,22 eura, porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pretože nebola preukázaná reálnosť nadobudnutia fakturovaných služieb od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o..
7. Správca dane poukázal aj na skutočnosť, že samotné formálne nedostatky tejto faktúry neumožňujú daňovému subjektu uplatniť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a že vyhotovením faktúry bez materiálneho základu dodávateľovi - spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, ale v zmysle § 69 ods. 5 citovaného zákona, podľa ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň. Žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z prijatej faktúry č. 201111042 v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie uvedených ustanovení zákona o DPH, pretože žalobca nepreukázal, že službu (odvysielanie reklamy na LED obrazovkách) fakturovanú spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. táto spoločnosť, resp. jej subdodávatelia BAMARK, s.r.o. a CMM - City Managment media, s.r.o skutočne dodala. Skutkový stav je podrobne rozpísaný v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, ako aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného.
II. Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného
8. Vo včas podanej správnej žalobe sa žalobca vyjadril, že s napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) , f/ a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
9. V prvom rade žalobca v správnej žalobe uvádza: „Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k všetkým podkladom napadnutého rozhodnutia pred jeho vydaním v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný totiž vôbec neuvádza, že žalobca nebol oboznámený s odpoveďou Tatrabanky, a.s., na základe písomnej žiadosti DU Košice a táto žiadosť adresovaná a podaná Tatrabanke, a.s. sa ani v rozhodnutí neuvádza, hoci v administratívnom spise je. Už z rozhodnutia DU Košice zo 27.6.2018 pritom nevyplývalo, že by žalobca ako daňový subjekt s týmto vyjadrením Tatra banky, a.s. bol oboznámený alebo aspoň upovedomený. Týmto postupom tak došlo k porušeniu práva žalobcu vyjadriť sa k zisteným dôkazom , keďže sa žalobca k tomuto dôkazu nemohol vyjadriť.“
10. Ďalej žalobca v správnej žalobe namieta: „Žalovaný bezdôvodne nevypočul opakovane svedka G.. Nie je zrejmé, prečo sa DU Košice uspokojil iba s návratkou tohto svedka o tom, že doručenie predvolania svedok neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný tiež ani neuvádza v napadnutom rozhodnutí,
z akého dôvodu sme navrhli vypočuť tohto svedka a aj keď žalovaný uviedol, že účasť svedka F.. G. by neodstránila namietané rozpory DU Košice ako správcu dane, máme zato, že týmto postupom nám žalovaný odňal možnosť vo veci riadne konať. Ako sme už skôr uvádzali F.. G. nebol vo svojom prvotnom výsluchu totiž požiadaný o odpoveď, či bola odvysielaná reklama žalobcu v kontrolovanom období a na akom právnom základe boli v danom čase reklamy odvysielané, či mali aj prenajaté nejaké LED obrazovky, akým spoločnostiam v kontrolovanom období odpredali reklamný priestor na LED obrazovkách, či tieto spoločnosti mohli odpredať reklamný priestor ďalším spoločnostiam alebo nie, tiež sa nevyjadril k nami predloženému reklamnému spotu na CD pre DS.“
11. V správnej žalobe žalobca ďalej argumentuje: „Žalovaný vyhodnotil výpoveď svedka S. ako aj iné dôkazy len výlučne v neprospech žalobcu. Ak žalovaný poukazuje na protichodnú výpoveď svedka S., tak k tomu uvádzame, že aj keď sa svedok S. nevedel bližšie vyjadriť k právnemu základu spolupráce medzi spoločnosť Secret Group s. r. o. a jeho spoločnosťou CMM- City Managment Media s. r. o. ,ale pripustil, že spolupráca medzi dvoma spoločnosťami mohla existovať. Žalovaný ani nevyhodnotil túto časť výpovede svedka, ktorý pri svojej prvotnej výpovedi uviedol, že reklamný spot vyrábal buď sám alebo mu ho dodal zadávateľ reklamy, čo korešponduje z výpoveďou svedka Š. - konateľ Secret Group s. r. o., ktorý uviedol, že výrobcom reklamného spotu bola jeho spoločnosť. Teda túto skutočnosť zhodnú medzi výpoveďou svedka S. a svedka Š., žalovaný nielenže nehodnotil, ale ani neuviedol vo svojom rozhodnutí. Nie je preto zrejmé, prečo tieto skutočnosti v prospech žalobcu žalovaný neuvádza vo svojom rozhodnutí, čím sú naše pochybnosti o nezaujatom postupe opodstatnené a jeho postup nie je nestranný, keď nevyhodnocuje všetky zistené skutočnosti v prospech ako i v neprospech žalobcu. Až samotný žalovaný, DU Košice to neuviedlo, uvádza, že z obsahu samotných plánov vysielania nie je zrejmé, kto mal rekl. spot vyrobiť, kto ho mal odvysielať , o aký spot sa malo jednať, ani ďalšie informácie preukazujúce dodanie rekl služby. Tu je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti vyplývali jednak z rámcovej zmluvy, ale aj z ústnych dojednaní medzi žalobcom a SECRET GROUP s.r.o, nakoľko v opačnom prípade, by žalobca ani nezaplatil dohodnutú sumu. Žalovanému však nič nebránilo, ak mal pochybnosti o týchto otázkach, aby vyzval žalobcu na vyjadrenie sa, čo však neurobil.“
12. Ohľadom žalobnej námietky, že žalovaný nehodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo svojom súhrne žalobca v správnej žalobe uvádza: „Podľa nášho názoru, nie žalobcu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno o neprimeranosti dohodnutej sumy za rekl. služby, ak bol tohto názoru , že dohodnutá suma za reklamné služby, bola neprimeraná vo vzťahu k samotnej rekl. službe. Žalovaný pritom nevykonal jeden jediný dôkaz v tomto smere a teda nevyvrátil neprimeranosť dohodnutej sumy. Takýto postup žalovaného tak nedokazuje objektívne hodnotenie dôkazov z jeho strany. Žalobca tiež podal vo veci písomné vyjadrenie na otázky DU Košice zo 11. 5. 2018, ako aj vyjadrenie na otázky položené na ústnom pojednávaní z 28. 5. 2018, avšak tieto vyjadrenia v napadnutom rozhodnutí absentujú. Z týchto vyjadrení je zrejmé, že žalobca sa náležite vyjadril k opodstatnenosti rámcovej zmluvy, k výške dohodnutej sumy, k spôsobu jej určenia, k jej návratnosti, pričom tieto odpovede žalovaný vôbec nespomína v odôvodnení a už vôbec neuvádza, ako ich vyhodnotil. Teda takýto postup žalovaného zakladá vadu nepreskúmateľnosti, pričom nárast tržieb žalobcu za roky 2013, 2014 ako vplyv dohodnutých reklam. služieb si mohol žalovaný overiť sám cez podané daňové priznania žalobcu ako daňového subjektu. To, že tak žalovaný nekonal, tieto dôkazy nespomína, nehodnotí , len dokazuje účelovosť jeho postupu, keď nevyhodnotil jeden jediný dôkaz v prospech žalobcu - daňového subjektu, a uvádza len skutočnosti výlučne len v jeho neprospech.“
13. Žalobca v správnej žalobe uvádza ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci žalovaným na riadne posúdenie veci: „Žalovaný, resp. DU Košice mal doplniť konanie vo veci dodania fakturovaných rekl. služieb, tak ako mu to aj uviedol žalovaný vo svojom poslednom zrušujúcom rozhodnutí a to, že mal overiť spôsobilosť dodávateľskej spoločnosti na dodávku reklamných služieb. Ako sme už uvádzali, doklady z účtovníctva spoločnosti CMM , si DU Košice ako správca dane mohol a mal vyžiadať od aktuálneho konateľa spoločnosti TATRAN MEDIA s.r.o./predtým CMM s.r.o/, ak ich nevedel predložiť bývalý konateľ p. S. a taktiež si ich správca dane mal a mohol vyžiadať od aktuálneho konateľa SECRET GROUP s.r.o., čo však DU Košice ako správca dane neurobil. Taktiež mal DU Košice ako správca dane v rámci zistenia skutkového stavu , konfrontovať tvrdenie svedka G. so svedkom Š., čo taktiež DU Košice neurobil, nakoľko svedok Š. dňa 15.10.2015 tvrdil, že od spoločností BAMARK s.r.o. a CMM-City managment Media s.r.o., za poskytnuté služby dostal faktúry.“
14. Nakoniec v žalobe žalobca uvádza ohľadom dôkazného bremena žalobcu: „Nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Prípadné ťažkosti daňového subjektu zo strany SECRET GROUP s.r.o., tak nemôžu byť na ťarchu žalobcu. Žalobca ako daňový subjekt pritom predložil všetky dôkazy, ktorými mohol objektívne disponovať na preukázanie správnosti ním deklarovaným údajom v daňovom priznaní za kontrolované obdobie. Teda, ak predložil žalobca bankové výpisy, rámcovú zmluvu s prílohami, faktúru a CD s reklamným spotom, vyjadril sa k okolnostiam uzavretia zmluvy, k jej ekonomickej opodstatnenosti, k spôsobu určenia ceny za reklamy, preukázal nárast tržieb ako vplyv reklamy, splnil si všetky zákonné požiadavky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH.“ Na podporu svojho tvrdenia cituje z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. 6Sžf/10/2012 a rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House).
15. Záverom v správnej žalobe žalobca dodáva: „Tiež je potrebné uviesť, že splnenie nároku na odpočet si uplatňuje žalobca tými istými dokladmi ako pri obchodných partneroch Inžinierske stavby a.s., Liftex, s.r.o., Union - zdravotná poisťovňa, u ktorých žalovaný, resp. DU Košice uznal nárok na odpočet. Teda, ak tieto doklady stačili u týchto subjektov na priznanie nároku, niet žiadneho dôvodu na iný postup u spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o..“
16. Žalobca zároveň v správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok tejto žalobe.
17. Žalovaný sa listom zo dňa 17.12.2018 vyjadril k správnej žalobe, pričom poukázal na to, že žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné v zásade z rovnakých dôvodov ako v odvolaní. Vo vyjadrení zotrval na rovnakej argumentácii, ktorú použil pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu. Podstata jeho právneho názoru ja obsiahnutá v tvrdení, že žalovaný žiadal preukázať od žalobcu, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Žalobca túto skutočnosť nevedel preukázať, nevedela ju preukázať ani spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. a spoločnosti BAMARK. s.r.o. a CMM - City Managment Media. s.r.o. nepotvrdili, že pre spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. odvysielali reklamu na LED obrazovkách v Prešove a v Košiciach. Keď teda nebolo preukázané, že osoba, ktorá je na faktúre uvedená ako dodávateľ služby reálne tovar-službu dodala, potom bolo namieste konštatovanie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a odpočítanie dane z predloženej faktúry uplatnil neoprávnene. Napriek vystavenej faktúre (ktorá navyše nespĺňa náležitosti v zmysle ustanovení zákona o DPH ďalším dôkazom (rámcová zmluva, neúplné plány vysielania reklamných spotov, bankové výpisy, CD s reklamným spotom), nedošlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov spoločnosťou, ktorá je na faktúrach uvedená ako dodávateľ.
18. Vo vyjadrení žalovaný uviedol: „Skutočnosť, že žalobca predložil faktúry vystavené spoločnosťou SECRET GROUP, s.r.o. a ďalšie listinné dôkazy ešte neznamená, že údaje v nich uvedené odrážajú materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Žalobca predložil listinné dôkazy, ktorými dôvodili, že k dodaniu predmetu fakturácie došlo, ale šetrením správcu dane sa jeho tvrdenia nepotvrdili, lebo nebolo preukázané, že spoločnosť SECRET GROUP, s.r.o. ktorá vystavila faktúru, fakturovanú službu skutočne dodala žalobcovi, teda nebola potvrdená pravdivosť údajov uvedených na faktúre. Žalobca predloženou faktúrou od dodávateľa a uvedenými dôkazmi a tvrdeniami nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľného obchodu tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní a jeho tvrdenia a predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na preverovanej faktúre.“
III. Právny názor správneho súdu
19. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 14.10.2020 a postupoval v súlade s § 114 SSP, keďže na pojednávaní sa zúčastnil len právny zástupca žalobcu. 20. Žalobca v správnej žalobe v prvom rade namietal, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k všetkým podkladom napadnutého rozhodnutia pred jeho vydaním v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku
a to konkrétne s odpoveďou Tatrabanky, a.s., ktorú zaslala na základe písomnej žiadosti DÚ Košice (bod 9. rozsudku). Je potrebné najskôr uviesť, že správne orgány v danej veci procesne nekonali a nerozhodovali na základe Správneho poriadku, ale na základe Daňového poriadku, teda táto námietka nemôže byť z povahy veci dôvodná. Navyše, v odvolacom konaní sa s ňou správny orgán vysporiadal (str. 16 rozhodnutia Finančného riaditeľstva), pričom správny súd z administratívneho spisu zistil, že správca dane zaslal uvedenú výzvu Tatra banke a. s. na základe vyjadrenia svedka S., ktorý dňa 28.05.2018 okrem iného uviedol, že úhrady boli prijímané na účet spoločnosti CMM - City Managment Media s.r.o.. Tatra banka a.s. správcovi dane potvrdila, že na účet spoločnosti CMM - City Managment Media s.r.o., nebola pripísaná žiadna platba od spoločnosti SECRET GROUP s.r.o.. 21. Ďalšou žalobnou námietkou bola výtka ohľadom požiadavky opakovanej svedeckej výpovede svedka G. (bod 10. rozsudku). Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že postup akým konal správca dane, nemožno považovať za taký, aby bol spôsobilý žalovanému odňať možnosť vo veci riadne konať. Z administratívneho spisu vyplýva, že na základe opakovanej žiadosti žalobcu, správca dane dňa 25.04.2018 zaslal F.. S. G.J. predvolanie na výsluch svedka, ktoré F.. S. G. neprevzal. Následne správny orgán posudzoval v konaní jeho skoršiu výpoveď zo dňa 2.3.2017, pričom ju vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Takémuto hodnoteniu dôkazov nemožno nič vytknúť, navyše aj z dôvodu, že skutočnosti, ktoré mal svedok preukázať, boli preukázané inými dokladmi, ktoré predložila spoločnosť BAMARK, s.r.o., ktorej konateľom bol svedok. 22. Ohľadom žalobnej námietky, že správca dane vyhodnotil výpoveď svedka S.M. jednostranne v jeho neprospech (bod 11. rozsudku) správny súd uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu. V preskúmavanom rozhodnutí Finančného riaditeľstva sa na str. 16-17 uvádza, akým spôsobom posudzoval výpoveď svedka S. S.. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia okrem iného vyplýva: „Svedok S. S. pri druhom pojednávaní, ktoré sa konalo po viac ako roku od prvého pojednávania si pamätal viac skutočností ako pri prvom pojednávaní (spomenul si na osobu M. Š., na reklamu na jednodňovú chirurgiu), ale podstatné je, že svojimi výpoved'ami neozrejmil a nepotvrdil, že vykonal služby pre spoločnost' SECRET GROUP, s.r.o. Výpoved' svedka týkajúca sa reklamy na jednodňovú chirurgiu je v priamom rozpore s reklamným spotom, ktorý daňový subjekt predložil správcovi dane na CD nosiči, pretože v tomto reklamnom spote sa nachádza reklama na stavebnú činnost' a kamerové systémy a nie najednodňovú chirurgiu.” Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná. Podľa názoru správneho súdu správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dospeli k správnemu právnemu záveru, v tejto otázke a preto ani táto námietka nemôže byť dôvodná. Hodnotenie svedeckej výpovede zo strany správneho orgánu je v súlade so zákonom a so skutkovým stavom. 23. V súvislosti so žalobnou námietkou, že žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno o neprimeranosti dohodnutej sumy (bod 12. rozsudku) správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ani na výzvu správcu dane neuviedol konkrétne dôkazy k cenám a nevysvetlil dôvod, pre ktorý objednal služby práve u spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o., ktorá nedisponovala žiadnou LED obrazovkou, ale (podľa jeho tvrdenia) mala zabezpečiť reklamu za lepšiu cenu. K tvrdeniam o reklame za dobrú cenu, teda za cenu lepšiu ako by mu poskytli priamo spoločnosti, ktoré vlastnili LED obrazovky a poskytovali aj reklamné služby, neuviedol žiadny dôkaz, neuviedol žiadne konkrétne ceny, ktoré zistil u iných spoločností. Na základe takto zisteného stavu vecí potom možno tvrdiť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a správny orgán postupoval pri hodnotení dôkazov zákonným spôsobom.
24. Ohľadom žalobnej námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu veci žalovaným na riadne posúdenie veci (bod 13. rozsudku) správny súd uvádza, že ani táto námietka nemôže byť dôvodná. Zároveň dáva do pozornosti judikát uvedený v bode 23. rozsudku. Žalobca k tomuto žalobnému bodu tvrdí, že žalovaný si mal „vyžiadať od aktuálneho konateľa spoločnosti TATRAN MEDIA s.r.o. (predtým CMM s.r.o), ak ich nevedel predložiť bývalý konateľ p. S. a taktiež si ich správca dane mal a mohol vyžiadať od aktuálneho konateľa SECRET GROUP, s.r.o.“ a takto si mal utvoriť právny názor. Takéto tvrdenie žalobcu je v priamom rozpore s vyššie uvedeným judikátom, z ktorého vyplýva, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný zistil, že správca dane po zistení, že spoločnosť CMM - City Managment Media, s.r.o. zanikla dňa 17.06.2014 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou TATRAN MEDIA. s.r.o. a tá zanikla dňa 22.07.2014 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Media Invest One s.r.o., ktorá je právnym nástupcom sedemnástich spoločností. Žalovaný si vyžiadal doklady od spoločnosti Media Invest One s.r.o., ktorá však zásielku obsahujúcu výzvu neprevzala z dôvodu, že je na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri neznáma. Doklady spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o. mali byť podľa vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti odovzdané pri predaji obchodného podielu, ale o tejto skutočnosti nebol správcovi dane predložený žiadny dôkaz. Z takto zistených skutkových okolností je hodnotenie dôkaznej situácie zo strany správcu dane v súlade so zákonom a rozhodovacou praxou kasačného súdu. Žalobca ako daňový subjekt nepreukázal skutočnosti, ktoré sám požadoval vyhodnotiť v rámci dokazovania od správneho orgánu. 25. Žalobca v správnej žalobe namietal aj to, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následným záverom, že neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca vychádzal z názoru, že ak počas konania predložil všetky dôkazy, ktorými mohol objektívne disponovať na preukázanie správnosti ním deklarovaným údajom v daňovom priznaní za kontrolované obdobie, splnil si svoju zákonnú povinnosť a teda nie je možné konštatovať, že nevyčerpal dôkazné bremeno. Z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 401/2009-17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 sp.zn. 4Sž/136/1999) vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní z uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V danom prípade žalobca svoje právo nevyužil, lebo správcovi dane nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovanej faktúre od spoločnosti SECRET GROUP, s.r.o.. Správca dane v danom prípade neposudzoval iba formálnu stránku predloženej faktúry, ale preveroval, či predložená faktúra a dôkazy predložené žalobcom odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Prijatie faktúry od spoločnosti uvedenej ako dodávateľ, nezakladá podmienku na uplatnenie práva na odpočítanie dane z takejto faktúry. Predloženie faktúry ešte samo osebe nepreukazuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Faktúra a ďalšie doklady sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak skutočnosti na nich uvedené majú pravdivý a reálny základ. Z uvedeného dôvodu ani táto námietka nie je dôvodná, pretože tento reálny základ preukázaný v konaní nebol a správne orgány oboch stupňov túto skutkovú situáciu vyhodnotili v súlade správne a v súlade so zákonom. Citovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House) sa netýka preskúmavaného prípadu, ale karuselových daňových podvodov a preto sa súd ním nebude zaoberať. 26. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bo vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním. Podľa § 24 ods. 5 Daňového poriadku na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.
Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie a) protokolu z daňovej kontroly, b) protokolu o určení dane podľa pomôcok. Podľa § 69 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z. alebo zákon o DPH“) právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. odpočítanie dane platiteľom platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. 27. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 28. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 29. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).