Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6C/56/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, G., o zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 13,90 % ročne z istiny 10.000 eur od 11.10.2013 do zaplatenia, najneskôr do 15.05.2023.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 11.03.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000 eur, úrokov vo výške 544,42 eur, úrokov z omeškania vo výške 6,01 eur, úrokov vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 10.000 eur od 11.10.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 11.10.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, a to z titulu neuhradenia záväzku z úverovej zmluvy č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 10.000 eur, ktorý mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach a splatiť ho do XX.XX.XXXX. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do XX.XX.XXXX, avšak žalovaný sumu nezaplatil.

2. Súd platobným rozkazom zo dňa 08.08.2016 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu spolu s príslušenstvom, avšak z dôvodu nemožnosti doručenia platobného rozkazu žalovanému do vlastných rúk, bol uznesením zo dňa 12.01.2017 zrušený v plnom rozsahu.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Súd vydal dňa 26. septembra 2017 rozsudok, ktorým vo výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.000 eur, úrok v sume 544,42 eur, úroky z omeškania v sume 6,01 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.544,42 eur od 11.10.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, že medzi stranami bola dňa XX.XX.XXXX platne uzavretá úverová zmluva, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 10.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v pravidelných 120 mesačných splátkach po 155,60 eur splatných v 15. deň kalendárneho mesiaca. Celková čiastka, ktorá mala byť splatená žalovaným predstavovala sumu 18.910,80 eur, ročná úroková sadzba bola 13,90%, ročná percentuálna miera nákladov bola

15,43%, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bola 13,79% a lehota splatnosti bola špecifikovaná do 15.5.2023. Žalovaný si však svoju povinnosť nesplnil, žalobcovi nezaplatil ani jednu splátku. Vzhľadom na to, súd považoval žalobu čo do nesplatenej istiny vo výške 10.000 eur, vyčísleného úroku do splatnosti úveru, t.j. do 10.10.2013 vo výške 544,42 eur, vyčísleného úroku z omeškania do splatnosti úveru vo výške 6,01 eur za dôvodnú. Žalobcovi priznal tiež úrok z omeškania v zmysle žaloby od 11.10.2013 až do zaplatenia, a to v uplatňovanej výške 5% ročne, teda nižšej ako zákonnej výšky úrokov z omeškania určenej s poukazom na v spojení s ustanovením nariadenia vlády SR č. (keďže základná úroková sadzba ECB v čase omeškania so zaplatením uplatňovanej sumy t.j. ku dňu 10.10.2013 bola vo výške 0,50 % + 5 % = 5,50 %). Za nedôvodne uplatnený však súd považoval nárok žalobcu na zmluvný úrok i po splatnosti úveru. Uzavrel, že výzvou na predčasné splatenie dlhu zaniká zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola totiž časovo ohraničená do splatenia splátok, po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, ktorý súd žalobcovi priznal. Úrok si je možné uplatňovať len v prípade, že si to účastníci výslovne dohodnú, a aj to len počas obdobia, na ktoré si to dohodnú. Podľa bodu 1.2 úverovej zmluvy si strany dohodli úrok vo výške 13,90% ročne do splatnosti úveru. Zmluva bola vopred pripravená (formulárový typ zmluvy), a tak ho nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu. V časti 13,90% úroku zo sumy 10.000 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nemá nárok na úrok po splatnosti celého dlhu, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov mu patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Splatnosť nastáva aj vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ak teda veriteľ (žalobca) pristúpil k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie aj úrokov z úveru. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu na zaplatenie úrokov po zosplatnení úveru zamietol.

5. Proti výroku II. rozsudku, ktorým súd žalobu v časti úroku po splatnosti zamietol, podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením vydaným 29. januára 2019 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku II. a III. ako vecne správne potvrdil, pretože prebral súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o vec samú a preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku v napadnutej časti a pretože v celom rozsahu zdieľal i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, pričom sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. Odvolací súd konštatoval správnosť dôvodov v rozhodnutí súdu prvej inštancie a odkázal na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v zamietajúcej časti. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty uplatnené žalobcom nenachádzal dôvod, pre ktorý by sa mal od právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozhodnutia, odvolací súd doplnil, že si je vedomý, že súdna prax v otázke nároku na úroky z úveru za čas po jeho predčasnom zosplatnení nie je jednotná, o čom svedčia i žalobcom v odvolaní poukázané rozhodnutia krajských súdov, avšak v tejto otázke sa odvolací súd prikláňa k názoru, že veriteľovi patria úroky z úveru len na čas do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Odvolací súd pritom poukázal na judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod odkloniť sa v danom prípade. Závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí pod č. R 59/1998 (sp. zn. ), na ktoré poukázal prvoinštančný súd i odvolateľ v podanom odvolaní, boli prijaté i v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č.k. -127 z 23.11.2011, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. z 18.9.2012, keď uviedol, že k záveru súdov, že „...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

6. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 29. januára 2019 podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil ust. , t.j. nesprávnym právnym posúdením veci v otázke doteraz

nevyriešenej v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, a to, „či veriteľ má nárok na zaplatenie úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení“.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením vydaným 29. júna 2020 Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 29. januára 2019 sp.zn. a rozsudok Okresného súdu Piešťany z 26.septembra 2017 č.k. - 84 v zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov konania zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Piešťany na ďalšie konanie.

8. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa dovolací súd zaoberal dovolateľom, teda žalobcom vymedzenou právnou otázkou, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu v čase rozhodovania odvolacieho súdu ( 29. januára 2019) ani v čase podania dovolania (13. februára 2019) ešte nebola vyriešená. Stav nevyriešenia i dovolaním v prejednávanej veci nastolenej právnej otázky sa zmenil až vydaním uznesenia najvyššieho súdu z 16. júna 2020 sp.zn. v druhovo totožnej veci žalobcu, v ktorom najvyšší súd okrem iného dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. So záverom, že veriteľovi predčasne zosplatneného úveru patria úroky z istiny do doby dojednanej v úverovej zmluve ako doby riadneho splatenia celého úveru i s príslušenstvom sa stotožnil i senát 3 Cdo najvyššieho súdu, ktorý dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen prípustné, ale tiež dôvodné.

9. Dovolací súd pre úplnosť ešte poznamenal, že v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení úveru nárok na zmluvné úroky, je tu tiež rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Aj z týchto záverov tak podľa dovolacieho súdu vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania ( tiež ).

10. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, bolo v prejednávanej veci opätovne rozhodnúť v časti napadnutej dovolaním a taktiež i v závislom výroku o trovách tak pôvodného konania ako aj dovolacieho konania.

11. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

12. Po vrátení veci súdu nižšej inštancie je tento súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Právny názor dovolacieho súdu musí byť uvedený v odôvodnení rozsudku dovolacieho súdu a musí z neho vyplývať, prečo bolo rozhodnutie súdu nižšej inštancie zrušené. Nové rozhodnutie sa nemôže dotýkať právnych vzťahov iných subjektov než strany v konaní.

13. Potom, ako sa súd prvej inštancie oboznámil s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2020, viazaný jeho právnym názorom, opätovne vec prejednal v neprítomnosti sporových strán na pojednávaní dňa 15.10.2020 a dospel k nasledovnému záveru.

14. Predmetom prejednávaného sporu je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 13,9 % ročne zo sumy 10.000 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia po predčasnom zosplatnení úveru.

15. Podľa (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

17. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

18. Podľa , pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

19. Podľa , dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

20. Vo vzťahu k otázke žalobcovho nároku na zaplatenie zmluvného úroku po predčasnom zosplatnení úveru zaujali súdne autority v rámci svojej rozhodovacej praxe stanovisko, že za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.

21. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.

22. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia . Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.

23. Vo veci sp. zn. najvyšší súd uviedol: „Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou Tento zákon ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy . Zmluva o úvere je v zmysle v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné

pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení o zmluve o úvere ( a nasledujúce). Ustanovenia sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ, použijú vtedy, ak v existuje také ustanovenie, ktoré je možné prednostne aplikovať ( .). Z ustanovení a vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať, uvedenie doby trvania zmluvy ( ). To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v vete prvej je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Zo žiadneho ustanovenia , , či nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. , ani nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa.

24. Najvyšší súd i vo veciach sp. zn.: , , , 8 Cdo 237/2019,2 Cdo 115/2019, , , , dospel k zhodnému riešeniu právnej otázky vedúcej k záveru, že „v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“.

25. Poukazujúc na uvedené závery sa i súd prvej inštancie s týmto záverom stotožňuje a vychádzajúc z uvedeného právneho názoru, od ktorého nepovažuje za potrebné sa odkloniť, dospel k záveru, že v prejednávanom spore, v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalobcovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, preto rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutý zmluvný úrok vo výške 13,90 % ročne z istiny 10.000 eur od 11.10.2013 do zaplatenia, najneskôr však do 15.05.2023, teda do termínu konečnej splatnosti úveru, ktorý si strany dohodli v úverovej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX.

26. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie.

27. Podľa , ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.

28. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O trovách pôvodného konania, teda prvoinštančného i odvolacieho, ako aj a o trovách dovolacieho konania rozhodol súd s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení podľa zásady úspechu vo veci a v konaní úspešnému žalobcovi priznal ich plnú náhradu voči neúspešnému žalovanému, pričom o ich výške rozhodne súdny úradník samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa v znení neskorších prepisov.