Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43CoKR-26-2020.pdf
PDF · 205.92 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoKR/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX S. F., zast. JUDr. Daniel Janšo advokát, so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému JUDr. Jana Živická, so sídlom kancelárie Bakossova 8, 974 01 Banská Bystrica, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu E. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX L. - F., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 255 498 o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cbi/2/2018-171 zo dňa 28. januára 2020 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cbi/2/2018-171 zo dňa 28.januára 2020 v prvej výrokovej vete mení tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cbi/2/2018-171 zo dňa 28.januára 2020 v druhej výrokovej vete mení tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete určil, že hnuteľný majetok žalobcu, zapísaný do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, L.
- F., v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 2K/86/2016 pod číslom súpisovej zložky 2 až 29 - hnuteľné veci, a to:
- záhradný nábytok z umelého ratanu kombinovaného so sklom - 4x polohovateľná stolička, 1 x stôl - súpisová hodnota 135,- Eur, hodnota (trhová) 135,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- trampolína zn. inSPORTine o priemere cca 4m - súpisová hodnota 100,- Eur, hodnota (trhová) 100,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- trojzostava z hojdačiek z dreva a umelej hmoty - súpisová hodnota 100,- Eur, hodnota (trhová) 100,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- basketbalový kôš zn. inSPORTine - súpisová hodnota 110,- Eur, hodnota (trhová) 110,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- 3-dielny pracovný nábytok + 2x stôl - súpisová hodnota 75,- Eur, hodnota (trhová) 75,- Eur spoluvlastnícky podiel 1/1
- tlačiaren zn. SAMSUNG, typ: X-press C480W - súpisová hodnota 55,- Eur, hodnota (trhová) 55,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- skartovačka zn. Sigma, typ: PCC350C - súpisová hodnota 70,- Eur, hodnota (trhová) 70,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- 2x nočný stolík (hnedobiela farba) - súpisová hodnota 20,- Eur, hodnota (trhová) 20,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- 2x polica (1x šuflík +1x šuflík, dvierka) - súpisová hodnota 60,- Eur, hodnota (trhová) 60,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- Vysoká šuflíková skriňa - súpisová hodnota 45,- Eur, hodnota (trhová) 45,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- Ventilátor na stojane, typ: VT1018R - súpisová hodnota 20,- Eur, hodnota (trhová) 20,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- 2x barové stoličky - súpisová hodnota 20,- Eur, hodnota (trhová) 20,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- 2-dielna dyhovaná jedálenská zostava - súpisová hodnota 95,- Eur, hodnota (trhová) 95,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- Sklenená vitrína kombinovaná s drevom - súpisová hodnota 85,- Eur, hodnota (trhová) 85,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- Polička pod televízor - súpisová hodnota 25,- Eur, hodnota (trhová) 25,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- 2x reproduktor na domáce kino zn. PHILIPS, typ: Twin sups - súpisová hodnota 50,- Eur, hodnota (trhová) 50,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- 5-dielna dyhovaná chodbová zostava so zrkadlom - súpisová hodnota 70,- Eur, hodnota (trhová) 70,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- Šatníková skriňa so zrkadlom - súpisová hodnota 160,- Eur, hodnota (trhová) 160,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- Kosačka s profi vozíkom zn. Husqvarna, typ: CTH220-TWIN - súpisová hodnota 2.500,- Eur, hodnota (trhová) 2.500,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- Mraziarenský box zn. LIEBHERR - súpisová hodnota 190,- Eur, hodnota (trhová) 190,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- Gitara s púzdrom zn. PASADENA, typ: CGI-3/4 - súpisová hodnota 20,- Eur, hodnota (trhová) 20,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- 2x detský písací stôl z masívu + 2x šuflíková polička - súpisová hodnota 400,- Eur, hodnota (trhová) 400,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- 2x detská šatníková skriňa z masívu - súpisová hodnota 360,- Eur, hodnota (trhová) 360,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- Nízka polička z masívu (kombinovaná s 3 šuflíkmi) - Súpisová hodnota 50,- Eur, hodnota (trhová) 50,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- Vysoká polica z masívu (kombinovaná s 3 šuflíkmi) - súpisová hodnota 70,- Eur, hodnota (trhová) 70,- spoluvlastnícky podiel 1/1
- Vysoká šuflíková polica z masívu - súpisová hodnota 80,- Eur, hodnota (trhová) 80,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- 3-dielna šuflíkovo-otváracia polica - súpisová hodnota 80,- Eur, hodnota (trhová) 80,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1
- Okenný čistič Kärcher žlto-čierny - súpisová hodnota 10,- Eur, hodnota (trhová) 10,- Eur, spoluvlastnícky podiel 1/1 nepatrí do konkurznej podstaty úpadcu.
2. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 28.02.2018 domáhal voči žalovanému určenia, že hnuteľné veci uvedené v bode 1. tohto rozhodnutia zapísané do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, L. - F., pod č. súpisovej zložky 2 až 29, nepatria do konkurznej podstaty úpadcu a správca je povinný ich z konkurznej podstaty vylúčiť. Svoj nárok odôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 01.12.2016, sp. zn. 2K/86/2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 238/2016 dňa 13.12.2016, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu E. H. a do funkcie správcu ustanovil žalovaného. Správca konkurznej podstaty úpadcu zapísal uvedené hnuteľné veci s poznámkou spornosti v prospech žalobcu a výzvou zo dňa 12.09.2017 ho vyzval na predloženie dôkazov a uvedenie dôvodov, ktoré zapísanie uvedeného hnuteľného majetku do súpisu vylučujú. Žalobca podaním zo dňa 09.10.2017 vyhlásil, že uvedený hnuteľný majetok je výlučne jeho vlastníctvom a pripojil k nemu aj čestné
vyhlásenie zo dňa 05.10.2017. Podľa žalobcu, úpadca tento majetok len dočasne užíval na základe Zmluvy o výpožičke uzavretej medzi žalobcom ako požičiavateľom a úpadcom spolu so A. H. ako vypožičiavateľmi. Predmetom uvedenej zmluvy o výpožičke boli práve veci zapísané správcom do súpisu podstaty. Pretože správca nepovažoval čestné vyhlásenie za dostatočný a nepochybný dôkaz o vlastníctve žalobcu, na základe výzvy súdu žalobca podal žalobu o vylúčenie hnuteľných vecí zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že k žalobe pripojil návrh Zmluvy o výpožičke medzi žalobcom ako požičiavateľom a úpadcom a K.. A. H. ako vypožičiavateľmi spolu s uvedeným čestným prehlásením zo dňa 05.10.2017.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal jej zamietnutie. Tvrdil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil dôkazy, z ktorých by bolo možné nárok žalobcu uznať a odvodiť jednoznačnosť uplatňovaného nároku na vylúčenie majetku zo súpisu majetku úpadcu. Spochybňoval tvrdenie žalobcu o existencii Zmluvy o výpožičke, poukazoval na špekulatívnosť a účelovosť jeho konania s tým, že písomná verzia zmluvy sa objavila až v priebehu súdneho konania, pričom žalobca pôvodne svoje vlastnícke právo preukazoval len čestným vyhlásením zo dňa 05.10.2017. Tvrdil tiež, že Zmluva o výpožičke je absolútne neplatným právnym úkonom pre jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť predmetu zmluvy. Spochybňoval taktiež podpis žalobcu, označenie požičiavateľa a skutočnosť, že zmluva nie je datovaná.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca reagoval na uvedené námietky žalovaného tým, že doklad predložený so žalobou bol len návrhom zmluvy o výpožičke, a preto neobsahuje originálny podpis žalobcu ani dátum jeho uzavretia. Tvrdil, že originál zmluvy sa nachádza u K.. A. H. a predloženú zmluvu je potrebné považovať za rámcovú zmluvu, na základe ktorej boli uzatvárané jednotlivé výpožičky v ústnej forme, a to pri odovzdávaní každej hnuteľnej veci a predmet zmluvy bol priebežne dopĺňaný. Označenie požičiavateľa oproti označeniu žalobcu je rôzne z dôvodu uzavretia manželstva žalobcom so zmenou priezviska po uzavretí uvedenej zmluvy.
6. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 62Cbi/2/2018-74 zo dňa 14.03.2019, ktorým žalobe vyhovel. Odvolací súd uznesením č. k. 43CoKR/23/2019-143 zo dňa 10.10.2019 pôvodný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť nárok uplatnený žalobcom so zdôraznením, že dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia o existencii subjektívneho práva, t. j. o vlastníckom práve žalobcu k predmetným hnuteľným veciam zaťažuje žalobcu a na základe vykonaného dokazovania a opätovného vyhodnotenia sporných a nesporných tvrdení bolo okresnému súdu uložené v odôvodnení uviesť, akým spôsobom sa vysporiadal so spornými svedeckými výpoveďami, s tvrdenou totožnosťou súpisu hnuteľných vecí vykonaného správcom a potvrdeniami ako príloh k zmluve o výpožičke a aby dostatočne jasným, určitým a presvedčeným spôsobom odôvodnil svoj záver, ako aj úvahy, ktoré ho viedli k vyhodnoteniu vykonaných dôkazov s prihliadnutím na jednotlivé dôkazy, ako aj na ich celok vo vzájomnej súvislosti.
7. Po opätovnom posúdení a vyhodnotení vykonaného dokazovania okresný súd vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobe opätovne vyhovel.
8. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že K.. A. H. ako jeden z vypožičiavateľov je bratom žalobcu. Tento po skončení vysokoškolského štúdia uzavrel manželstvo s úpadcom, t. j. E. H.ovou a vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov požiadal žalobcu, t. j. jeho sestru o pomoc vo forme kúpy vecí, ktoré mali byť následne požičané úpadcovi a K.. A.vi H.ovi. Podľa vyjadrenia žalobcu, keď brat, t. j. K.. A. H. niečo potreboval, žalobca túto vec zakúpil, vyhotovilo sa o tom potvrdenie, ktoré obsahovalo zoznam prijatých vecí. Žalobca uvádzal, že doklad o kúpe jednotlivých vecí nemá, pretože boli kupované pred 15 - 18 rokmi. Hnuteľné veci sa podľa neho nachádzajú u úpadcu E. H..
9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že svedkyňa E. H. potvrdila, že žalobca je jej bývalou švagrinou a manželstvo s bratom žalobcu - svedkom K.. A. H. zaniklo rozvodom v októbri 2015. Potvrdila aj to, že žalobca jej aj jej bývalému manželovi vypožičal hnuteľné veci uvedené v žalobnom návrhu, ktoré dodnes užíva spolu so svojimi deťmi. K uzavretiu dohody došlo medzi nimi v roku 2000, keď sa s manželom presťahovali z Bratislavy do Banskej Bystrice a v tom čase spísali zmluvu o výpožičke. Podľa svedkyne zoznam vypožičaných vecí spisoval jej manžel a ona ho len skontrolovala a podpísala. So žalobcom sa zatiaľ finančne nevysporiadala a veci patria žalobcovi.
10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že svedok K.. A. H., brat žalobcu, potvrdil, že so sestrou (žalobcom) sa spoločne dohodli na vypracovaní písomnej verzie zmluvy o výpožičke a veci sa postupne dokupovali. Uviedol, že predmetom výpožičky boli celkom tri kosačky, jedna z nich pojazdná kosačka zn. Husquarna bola oranžovej farby a žalovaným predložená fotografia farbu kosačky reálne nezobrazuje. Svedok tiež uviedol, že bol prítomný pri spisovaní hnuteľných vecí správcom. Tento sa spisoval na základe dokladov a návodov k jednotlivých veciam, ktoré správcovi pri spisovaní majetku oni poskytli.
11. Okresný súd z originálu Zmluvy o výpožičke (ďalej aj „Zmluva“) predloženej svedkom K.. A. H. zistil, že táto bola uzavretá medzi žalobcom s priezviskom „H.“ ako požičiavateľom na strane jednej a K.. A. H. a E. H.ovou ako vypožičiavateľmi na strane druhej. Zmluva obsahuje podpisy všetkých zúčastnených osôb a dátum jej uzavretia 01.09.2000. Podľa čl. I. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že na jej základe požičiavateľ prenecháva vypožičiavateľovi do bezplatného dočasného užívania hnuteľné veci, nadobudnuté pred platnosťou a účinnosťou zmluvy a aj po platnosti a účinnosti tejto zmluvy. V čl. V. bod 2. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že príloha ako súčasť tejto zmluvy bude priebežne dopĺňaná o hnuteľné veci, ktoré budú od požičiavateľa zapožičané vypožičiavateľovi po nadobudnutí platnosti aj účinnosti zmluvy.
12. Okresný súd uviedol, že v konaní bolo predložené potvrdenie prijatia predmetu výpožičky zo dňa 31.12.2015 a potvrdenie prijatia predmetu výpožičky zo dňa 30. 06. 2017, podpísané oboma vypožičiavateľmi, ktoré obsahuje zoznam hnuteľných veci, kde tento doslovne korešponduje so súpisom hnuteľných vecí všeobecnej podstaty, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 173/2017 dňa 11.09.2017 pod číslom súpisovej zložky 2 až 29.
13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za nesporné vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu - E. H. a ustanovenie žalovaného ako správcu konkurznej podstaty uvedeného úpadcu. Za nespornú preto považoval pasívnu legitimáciu žalovaného. Za nesporné považoval aj zverejnené doplnenie súpisu všeobecnej podstaty v Obchodnom vestníku č. 173/2017 zo dňa 11.09.2017 o novú súpisovú zložku majetku, a to pod č. súpisovej zložky 2 - 29, pričom sa jedná o veci, ktoré zodpovedajú hnuteľným veciam uvedenými v žalobnom návrhu, kde bol zápis vykonaný s poznámkou svedčiacou v prospech žalobcu. Za nesporné považoval aj včasnosť podania žaloby žalobcom na vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu.
14. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom sporu bolo vylúčenie hnuteľných vecí z konkurznej podstaty úpadcu a žalobca môže byť v tomto konaní úspešný len vtedy, ak preukáže vlastnícke právo k hnuteľným veciam, teda že má také subjektívne právo, ktoré zapísanie veci do konkurznej podstaty vylučuje.
15. Súd prvej inštancie konštatoval, že sporná medzi stranami konania bola skutočnosť, či žalobca je vlastníkom do súpisu všeobecnej konkurznej podstaty zapísaných hnuteľných vecí, teda či mu svedčí subjektívne právo k veciam vylučujúcich ich zápis do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, keďže žalovaný spochybňoval zmluvu o výpožičke uzavretú medzi žalobcom a úpadcom. Namietal tiež platnosť tejto zmluvy z dôvodu jej neurčitosti, spochybňoval aj potvrdenie prijatia predmetu výpožičky zo dňa 31.12.2015 a 30.06.2017, pretože vypožičiavatelia popísali hnuteľné veci v týchto potvrdeniach do posledného detailu totožne s popisom vyhotoveným správcom, z čoho má vyplývať záver, že tieto potvrdenia boli vyhotovené až po vykonanom súpise.
16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca tvrdil, že vlastnícke právo nadobudol na základe kúpnych zmlúv a sporné hnuteľné veci sa pri spisovaní majetku úpadcu správcom nachádzali v domácnosti úpadcu titulom zmluvy o výpožičke uzavretej medzi žalobcom a úpadcom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že napriek tomu, že predložená zmluva o výpožičke zo dňa 01.09.2020 nedefinuje, ktoré konkrétne hnuteľné veci mali byť predmetom výpožičky, požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet úkonu objektívne zreteľný, teda označený úplne a nezameniteľným spôsobom. Zmluva v čl. V. bod 2 odkazovala na prílohu ako súčasť zmluvy, pričom v konaní spolu so zmluvou bolo predložené aj písomné potvrdenie prijatia predmetu výpožičky zo dňa 31.12.2015 a zo dňa 30.06.2017 obsahujúce jednotlivo určené hnuteľné veci.
17. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný spochybňoval platnosť predloženej zmluvy o výpožičke, poukazoval, že bola účelovo vyhotovená až v priebehu tohto konania, resp. konkurzného konania. Tvrdil, že porovnaním v Obchodnom vestníku zverejneného oznamu správcu konkurznej podstaty úpadcu o doplnení súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku a písomne vyhotovených príloh zmluvy je zrejmé, že označenie jednotlivých vecí v týchto dvoch listinách je identické. Súd prvej inštancie konštatoval, že je preto možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že tento žalobcom predložený zoznam vypožičaných vecí mohol byť vyhotovený dodatočne s cieľom ovplyvniť výsledok sporu v prospech žalobcu. Uviedol, že aj zmluva o výpožičke mohla byť vyhotovená neskôr a nie je vylúčené, že tomu tak mohlo byť až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, a to so spätným dátumom. Okresný súd však konštatoval, že nemal dostatok dôkazov, aby k takémuto záveru jednoznačne dospel. Uviedol, že nedisponuje takými odbornými znalosťami, aby vedel posúdiť pravosť listiny, určiť časť jej vyhotovenia a posúdiť, kedy bola listina opatrená podpismi zmluvných strán. Uviedol, že žiadne dôkazy na verifikovanie tvrdení žalovaného navrhnuté neboli. Zdôraznil, že samotná zmluva o výpožičke sama o sebe nie je dôkazným prostriedkom preukazujúcim vlastnícke právo žalobcu. Táto je len titulom preukazujúcim oprávnenosť úpadcu predmetné hnuteľné veci užívať. Platnosť, resp. podmienky uzavretia zmluvy o výpožičke, postup pri jej uzatváraní neboli preto rozhodujúcimi okolnosťami pre toto konanie. Dospel k záveru, že ak by aj bolo v konaní zistené, že žalobcom predložené listinné dôkazy boli zhotovené dodatočne, táto skutočnosť by sama o sebe výsledok konania neovplyvnila, pretože zmluva o výpožičke pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu a mohla byť uzavretá aj ústne a jej existencia nie je právnym titulom preukazujúcim vlastnícke právo žalobcu a v súvislosti s ním aj jeho nárok na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, keďže sa jedná o dôkaz nepriamy.
18. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že podstatné v danej veci bolo preukázanie existencie vlastníckeho práva žalobcu k sporným hnuteľným veciam a preukázanie existencie kúpnej zmluvy, ktorou žalobca jednotlivé veci nadobudol. Okresný súd uviedol s poukazom na ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), že jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva k veci je aj kúpna zmluva. Pre úspech žalobcu bolo rozhodujúce preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva, v konkrétnom prípade existencie kúpnej zmluvy, resp. viacerých kúpnych zmlúv, ktorými predmetné veci nadobudol do osobného vlastníctva. Podľa okresného súdu podmienky kúpnej zmluvy je možné medzi predávajúcim a kupujúcim dojednať aj ústnou formou, resp. aj konkludentným prejavom vôle zmluvných strán. Dospel k záveru, že vzhľadom na povahu vecí, ktorých vylúčenia z konkurznej podstaty sa žalobca domáhal, keď sa jednalo prevažne o zariadenie domácnosti, pre uzatváranie kúpnych zmlúv nie je písomná forma obvyklá. Obvyklé nie je ani to, aby bežný spotrebiteľ po uplynutí viacerých rokov od nákupu disponoval dodacími listami v súvislosti s kúpou týchto vecí. Uzavretie kúpnej zmluvy je podľa okresného súdu možné preukázať aj svedeckými výpoveďami.
19. Okresný súd konštatoval, že navrhnutí svedkovia, ktorí mali podľa žalobcu preukazovať existenciu vlastníckeho práva mali príbuzenské väzby so žalobcom a nie je preto možné vylúčiť, že všetky vypočuté osoby sa dohodli na jednotnej výpovedi, aby svedčili v prospech žalobcu. Okresný súd však vzal do úvahy skutočnosť, že jednotliví svedkovia boli poučení o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, ako aj o trestno-právnych následkoch ich krivej výpovede. Konštatoval, že nie je úlohou civilného sporového konania usvedčovať svedkov z uvádzania nepravdivých skutočností pred súdom. Podľa okresného súdu neboli v konaní navrhnuté žiadne také dôkazy, ktoré by výpovede vypočutých svedkov vyvrátili a svedčili by v neprospech žalovaného. Pokiaľ svedkovia zhodne uvádzali, že sporné veci nadobudol žalobca, mal okresný súd potom preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí.
20. Okresný súd konštatoval, že napriek tomu, že žalovaný sa snažil spochybniť vierohodnosť výpovedi žalobcu aj svedkov, na základe ktorých mali popísať hnuteľné veci a v tomto smere sa ich výpovede skutočne aj rozchádzali, nepovažoval okresný súd rozpory v ich výpovediach za natoľko závažné, aby dospel k iným záverom. Predmetom konania podľa okresného súdu bolo viacero zapísaných vecí do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu pod položkami 2 - 29, pričom žalovaný sa zameral pri výsluchu na dve z nich, a to kosačku s profi vozíkom značky Husqvarna, typ CTH 220-TWIN, pri súpisovej hodnote 2.500,- Eur a na mraziarenský box zn. LIEBHERR, súpisová hodnota 190,- Eur. Výpovede svedkov po predložení fotografií týchto dvoch vecí sa rozchádzali, keď žalobca uviedol, že kosačka bola zelenej farby zn. Husqvarna a svedkyňa H. uviedla, že sa jednalo o pojazdnú čiernu kosačku s červeným znakom značky AL-KO. Posledne vypovedajúci svedok H. uviedol, že predmetom výpožičky boli 3 kosačky, hoci v
prílohe k zmluve o výpožičke bola uvedená len jedna z nich. V domácnosti úpadcu sa teda nachádzali tri kosačky a dôvod, pre ktorý predmetom súpisu bola len jedna z vypožičaných kosačiek vysvetlený nebol. Podľa okresného súdu však táto skutočnosť nebola pre posúdenie veci podstatná, pretože žalobca sa vylúčenia ďalších dvoch kosačiek nedomáhal. Z rovnakého dôvodu nebola podstatná ani skutočnosť, že ďalšie dve kosačky neboli uvedené v prílohe zmluvy o výpožičke.
21. Súd prvej inštancie sa zaoberal vyhodnotením svedeckej výpovede K.. A. H., ktorý uviedol, že jedna kosačka bola 4-kolesová, pojazdná, zn. Husqvarna oranžovej farby, v prípade ďalšej kosačky išlo o malotraktor zn. AL-KO, kde sa tiež dalo povedať, že ide o kosačku. Okresný súd uviedol v napadnutom rozhodnutí, že žalobca a svedkyňa H. popísali spornú kosačku diametrálne odlišne. Vzhľadom však na svedkom tvrdenú skutočnosť, že v držbe úpadcu sa nachádzali tri kosačky, boli podľa okresného súdu rozpory v ich výpovediach spôsobené tým, že žalobca a svedkyňa H. nemali vedomosť o tom, ktorá konkrétna kosačka z uvedených troch nachádzajúcich sa v držbe úpadcu je predmetom výsluchu a ku ktorej kosačke smerujú otázky žalovaného, keďže všetky tri kosačky boli podľa výpovede svedka H. predmetom výpožičky. Okresný súd uviedol, že vzhľadom na vypožičanie predmetných vecí pred viacerými rokmi nie je možné očakávať, aby s odstupom času žalobca presne identifikoval tú ktorú vec s označením konkrétnej značky a jej farby, keď vecí rovnakého druhu - kosačiek bolo vypožičaných viac. Z rovnakého dôvodu mohla aj svedkyňa H., t. j. úpadca pri opise spornej kosačky túto zameniť s inou, ktorú mala u seba v držbe na základe zmluvy o výpožičke. Svedok H. navyše uviedol, že pri spornej kosačke predložená fotografia nezobrazuje správne jej farbu, pretože kosačka nie je červená, ale oranžová. Vo vzťahu k mraziarenskému boxu, ku ktorému sa vyjadroval len žalobca, tento ju popísal ako vysokú vitrínu, avšak následne opravil svoju výpoveď tým, že si pomýlil chladničku s mrazničkou, a preto mraziarenský box popísal nesprávne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žiadne iné dôkazy navrhnuté a vykonané neboli, nemohol jednoznačne dospieť k záveru, že výpovede svedkov nie sú pravdivé. Aby mohol vyhodnotiť svedecké výpovede ako účelové, museli by byť vykonané ďalšie dôkazy, ktoré by ich pravdivosť vyvracali a ktorými by mal preukázané, že žalobca nemôže byť vlastníkom týchto vecí.
22. Okresný súd poukázal na to, že navrhnutý dôkaz po zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacím súdom, a to výsluch svedka Y. H., otca žalobcu, ktorý mal byť prítomný pri kúpe jednotlivých vecí a mal potvrdiť nadobudnutie týchto vecí žalobcom, nevykonal, pretože aj tento navrhovaný svedok je blízkou osobou žalobcu a nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za účelné a hospodárne, pretože tento svedok mal potvrdiť len tie skutočnosti, ktoré už boli v konaní tvrdené svedeckými výpoveďami preukazované.
23. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že jedinou skutočnosťou, ktorá spochybňovala verziu vypočutých osôb a svedčila v neprospech žalobcu je skutočnosť, že všetky hnuteľné veci, ktoré sú predmetom súpisu, ako aj predmetom konania sa nachádzajú v držbe úpadcu. Samotná držba však nepreukazuje vlastnícke právo úpadcu k týmto veciam. Okresný súd konštatoval, že aj keď žalobca nepredložil vierohodné listinné doklady o existencii zmluvy o výpožičke medzi žalobcom ako vlastníkom a úpadcom ako oprávneným držiteľom vecí, keďže nie je vylúčené, že tieto mohli byť zhotovené aj dodatočne pre účely konania, okresný súd pridržiavajúc sa uvedených úvah konštatoval, že zmluva o výpožičke pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu a obrana žalovaného spočívajúca v spochybňovaní platnosti uzavretej písomnej zmluvy a predložených príloh k tejto zmluve nebola bez ďalších dôkazov postačujúca na to, aby jeho obranu vyhodnotil ako dôvodnú.
24. Súd prvej inštancie súhlasil s tým, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu a nebolo povinnosťou žalovaného preukazovať, že žalobca nie je vlastníkom hnuteľných vecí, avšak v konaní boli navrhnuté a vykonané priame dôkazy, ktoré svedčili v prospech žalobcu, a to výpovede svedkov, ktorí potvrdili vlastnícke právo žalobcu k hnuteľným veciam. Keďže podľa okresného súdu v konaní bolo vykonaných viac dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu, ktorými bolo preukázané jeho subjektívne právo k hnuteľným veciam zapísaným do súpisu všeobecnej podstaty pod súpisovou zložkou č. 2 - 29 vylučujúce ich zápis do konkurznej podstaty, okresný súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
25. O náhrade trov konania rozhodol tak, že v zmysle § 255 CSP priznal nárok na ich žalobcovi ako úspešnej strane v spore voči žalovanému.
26. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v celom rozsahu včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že okresný súd už raz žalobe vyhovel rozsudkom č.
k. 62Cbi/2/2018-74 zo dňa 14.03.2019, ktorý bol na základe odvolania žalovaného zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoKR/23/2019-143 zo dňa 10.10.2019. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí okrem iného uviedol, že žalovaný nie je povinný preukazovať, že žalobca nie je vlastníkom hnuteľných vecí, ale je to žalobca, ktorý musí uniesť dôkazné bremeno, že týmto vlastníkom je on. Odkázal na ďalšiu časť odôvodnenia uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré vytýkalo okresnému súdu absenciu záverov a logických úvah, z ktorých by vyplývalo, akým spôsobom sa okresný súd s rozpornými svedeckými výpoveďami vysporiadal, aké úvahy ho viedli k tomu, že uvedeným svedeckým výpovediam, napriek ich rozporom, uveril a ktoré obsahujú nezrovnalosti a rozporné vyjadrenie k identifikácii predmetu výpožičky, pôvodné rozhodnutie nedalo odpoveď ani na otázku, akým spôsobom došlo nielen k obsahovej zhode medzi súpisom zverejneným správcom v Obchodnom vestníku dňa 11.09.2017 a potvrdeniami prijatia predmetu pôžičky zo dňa 31.12.2015 a 30.06.2017 ako príloh k zmluve o výpožičke, keď žalovaný poukazoval nielen na obsahovú zhodu, ale aj na doslovný prepis opisu hnuteľných vecí zverejnených v Obchodnom vestníku neskôr, ako sú datované potvrdenia zo dňa 31.12.2015 a 30.06.2017. Poukázal aj na povinnosti uložené odvolacím súdom súdu prvej inštancie pri opätovnom rozhodnutí a posudzovaní nároku žalobcu. Podľa žalovaného je napadnutý rozsudok, vzhľadom na predtým vydané zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, zarážajúci a svojvoľný bez spoľahlivého preukázania vlastníckeho práva žalobcu. Žalovaný v odvolaní poukazoval na nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie v bode 26. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a tvrdil, že zmluva o výpožičke, ktorá mala byť uzavretá 01.09.2000 mala obsahovať prílohy o priebežnom doplnení o nehnuteľné veci pričom potvrdenia o prijatí predmetu výpožičky boli vyhotovené dňa 31.12.2015 a 30.06.2017, t.j. v čase uzavretia zmluvy o výpožičke žiadna príloha neexistovala a podľa cit. článku V. bod 2 zmluvy príloha mala byť dopĺňaná o nehnuteľné veci.
27. Žalovaný v odvolaní poukazoval na bod 27. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd súhlasil s argumentáciou žalovaného, že zmluva o výpožičke a potvrdenia prijatia predmetu výpožičky mohli byť vyhotovené až dodatočne s cieľom ovplyvniť výsledok tohto sporu v prospech žalobcu, avšak uvedené skutočnosti okresný súd nepovažoval za potrebné nijako riešiť, pretože podľa okresného súdu nie sú tieto skutočnosti rozhodujúce pre konanie. Podstatné podľa okresného súdu je preukázanie existencie vlastníckeho práva, ktoré okresný súd mal preukázané svedeckými výpoveďami. Podľa žalovaného samotný okresný súd v napadnutom rozhodnutí v bode 29. uviedol, že nie je možné vylúčiť, že všetky vypočuté osoby sa na jednotnej výpovedi dohodli tak, aby svedčili v prospech žalobcu. Okresný súd však uviedol, že nie je jeho úlohou usvedčovať svedkov z uvádzania nepravdivej skutočnosti pred súdom. S takýmto záverom žalovaný zásadne nesúhlasil a poukázal na skutočnosť, že bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu krivej výpovede podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona pod ČVS: ORP-320/3-VYS-BB-2019. Žalovaný v odvolaní namietal, že nie je možné, aby v bode 27. a 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že je možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že zmluva o výpožičke a potvrdenia prijatia predmetu výpožičky mohli byť vyhotovené až dodatočne s cieľom ovplyvniť výsledok sporu v prospech žalobcu a že vzhľadom na príbuzenské vzťahy medzi žalobcom a vypočutými svedkami nie je možné vylúčiť, že všetky vypočuté osoby sa na jednotnej výpovedi dohodli tak, aby svedčili v prospech žalobcu a aby na základe tohto konštatovania na druhej strane dospel okresný súd k záveru o preukázaní vlastníckeho práva k dotknutým hnuteľným veciam a žalobe vyhovel.
28. Žalovaný nesúhlasil ani s vyhodnotením súdu prvej inštancie, keď rozpory vo svedeckých výpovediach nepovažoval za tak závažné, aby dospel k iným záverom. Tvrdil, že rozpory boli aj v súvislosti s listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami tak, ako to potvrdil samotný súd a tieto sú závažné. Žalovaný sa zameral pri identifikácii hnuteľných vecí práve na také, ktoré nebolo možné zameniť a ktoré v predložených potvrdeniach figurovali len raz. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie pri vyhodnotení uvedených svedeckých výpovedí, že v domácnosti úpadcu sa nachádzajú tri kosačky, pričom okresný súd nepovažoval za podstatné, že v súpise a v potvrdeniach je uvedená len jedna kosačka. Poukazoval na skutočnosť, že žalobca nikdy neuvádzal, že by vypožičal tri kosačky. Žalobca odpovedal jednoznačne opisom odlišnej kosačky. Tiež vysvetlenie súdu týkajúce sa omylu žalobcu pri identifikácii mraziarenského boxu, ktorý si mal pomýliť s chladničkou s mrazničkou považoval žalovaný za nedostatočný. Tvrdil, že v potvrdeniach, ani v súpise žiadna chladnička nebola.
29. Žalovaný namietal, že hoci okresný súd pripustil manipuláciu dôkazov a účelovosť výpovedí, nemal vraj inú možnosť ako uveriť svedeckým výpovediam, keď vypočúvaní boli poučení o následkoch krivej
výpovede. Okresnému súdu postačovalo, že žalobca, brat žalobcu - svedok H. a bývalá švagriná žalobcu, t.j. úpadca sa zhodli na tom, že veci, ktoré sú predmetom žaloby patria žalobcovi a súd sa s týmto konštatovaním stotožnil. Žalovaný odkázal na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.09.2018 sp.zn. 2K/86/2016. Na záver zdôraznil, že vzhľadom na zreteľné rozpory vo výpovediach a nedôveryhodnosť svedkov a pochybnosť listín okresný súd nijako tieto skutočnosti nepreniesol do výroku svojho rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
30. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 26.03.2020. V ňom uviedol, že žalovaný v priebehu konania nepredložil žiadne nové listinné ani iné dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť a relevantne poprieť nárok uplatnený zo strany žalobcu. S tvrdeniami žalovaného v odvolaní nesúhlasil. Vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom dodatočne vyhotovených potvrdení k zmluve o výpožičke zo dňa 31.12.2015 a 30.06.2017, pokiaľ sa v čl. V. bod 2 zmluvy o výpožičke zo dňa 01.09.2000 odkazuje na prílohy, podstatnou je čl. I. zmluvy, ktorý hovorí o prílohách, ktoré majú obsahovať nehnuteľné veci, jedná sa o chybu v písaní a je zrejmé, že predmetom dočasného užívania mali byť hnuteľné veci. Zopakoval dôvod a účel uzavretia zmluvy o výpožičke medzi žalobcom, úpadcom a jej bývalým manželom, t.j. bratom žalobcu. Podľa žalobcu je argument žalovaného, že obsiahnutie existencie prílohy v ustanoveniach zmluvy o výpožičke má preukazovať jej dodatočné vyhotovenie z dôvodu, že zmluvné strany o existencii prílohy ešte v čase uzavretia nemohli vedieť, považuje žalobca za scestný. Zdôraznil, že práve vzhľadom na skutočnosť, že medzi zúčastnenými stranami pri uzatváraní zmluvy o výpožičke sa jednalo o rodinných príslušníkov, t.j. o osoby blízke, napriek uvedenej skutočnosti si títo všetko dohodli písomne tak, aby v prípade potreby mali prístupné potrebné doklady. Vo vzťahu k ďalšiemu argumentu, a to že potvrdenie prijatia predmetu výpožičky zo dňa 31.12.2015 a zo dňa 30.06.2017 sa zhoduje so žalovaným vykonaným súpisom hnuteľných vecí zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 173/2017 zo dňa 11.09.2017, poukazoval žalobca na prednesy svedka H. na pojednávaní, ktorý uviedol, že bol osobne prítomný pri spisovaní súpisu zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý spisoval hnuteľné veci na základe vyššie uvedených dokumentov a tiež návodov k jednotlivým veciam, ktoré žalovanému pri súpise poskytol. Akákoľvek písomnosť žalovaného, t.j. správcu bola preto vyhotovená na základe písomností poskytnutých od úpadcu a je prirodzené, že tu existuje obsahová zhoda podaní správcu zverejnených v Obchodnom vestníku a podaní úpadcu, resp. listín predložených v tomto konaní zo strany žalobcu. 31. Žalobca uviedol, že hoci okresný súd pripustil možnosť dodatočného vyhotovenia zmluvy o výpožičke a uvedených potvrdení, súd prvej inštancie zdôraznil, že nemal dostatok dôkazov na to, aby k takémuto záveru jednoznačne dospel, keďže žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na verifikovanie jeho tvrdení.
32. Žalobca uviedol, že uniesol dôkazné bremeno ohľadne preukazovania vlastníckeho práva žalobcu k hnuteľným veciam, čo potvrdili aj ním navrhnutí svedkovia, ktorých sa žalovaný snažil spochybniť existenciou príbuzenských vzťahov medzi žalobcom a vypočutými svedkami. Zdôraznil, že podľa tvrdenia žalovaného už len z princípu možnej existencie príbuzenských vzťahov účastníkov konania, by sa ich výpovede museli vopred považovať za „nedôveryhodné“, pričom nesúhlasil s tvrdením súdu „o možnosti dohody vypočutých osôb na jednotnej výpovedi“. Žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by výpoveď vypočutých svedkov vyvrátili a svedčili by v neprospech žalobcu.
33. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ žalovaný namietal vyhodnotenie svedeckých výpovedí, mal navrhnúť a uviesť také dokazovanie, ktoré by tvrdenia žalobcu a svedkov vyvrátili, pričom žalovaný žiadne takéto dôkazy nenavrhol.
34. Žalobca nesúhlasil ani s výhradami žalovaného voči odôvodneniu rozhodnutia, keď súd nepovažoval namietané rozpory svedeckých výpovedí za natoľko závažné, aby dospel k iným záverom, pričom odkázal na závery súdu v bodoch 30. a 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
35. Žalobca zopakoval, že žalovaný sa opakovane snažil o nedôvodnú difimáciu žalobcu, úpadcu, ako aj svedkov, poukázal na to, že úpadca, ako aj svedok H. poskytli žalovanému potrebnú súčinnosť, keď informácie technického charakteru by žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu bez súčinnosti úpadcu nezískal. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie vecne správne a navrhol ho preto potvrdiť.
36. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 26.03.2020. Poukázal v ňom na skutočnosť, že žalobca sa snaží objasniť ako je možné, že v predložených potvrdeniach zo dňa 31.12.2015 a zo dňa 30.06.2017 sa nachádza text, ktorý vznikol až zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 11.09.2017 a to tým, že poukazuje na tvrdenia zo strany svedkov, z ktorých vyplýva, že K.. A. H. bol osobne prítomný pri súpise, pričom tento sa spisoval práve na základe vyššie uvedených dokumentov a tiež návodov k jednotlivým veciam, ktoré žalovanému pri spisovaní majetku poskytol. Žalovaný považoval tieto tvrdenia žalobcu za nepravdivé, pretože žiadne takéto tvrdenia zo strany svedkov neodzneli. Vo svedeckej výpovedi K.. A. H. neodznelo „súpis sa spisoval práve na základe vyššie uvedených dokumentov“, ale naopak približne od 50 min. a 15 sekundy zvukového záznamu je zrejmé, že sudkyňa sa svedka pýtala, či súpis spisoval na základe súpisu alebo zoznamu, pričom uvedené potvrdenia svedok ani nespomenul. Žalovaný opätovne poukázal, že cieľom vyššie uvedeného trestného konania je vyšetrenie, či došlo k spáchaniu trestného činu marenia spravodlivosti. Opätovne odkázal na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2K/86/2016 zo dňa 28.09.2018. Záverom zhrnul, že napriek tomu, že súd mal o správaní popísanom v uvedenom rozhodnutí okresného súdu vedomosť, t.j. o správaní svedkov E. H. (úpadkyne) a K.. A. H. (úpadcu), napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí pripustil manipuláciu dôkazov a účelovosť výpovedí, žalobe vyhovel. K tomuto vyjadreniu pripojil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2K/86/2016 zo dňa 28.09.2018, zo dňa 09.05.2018 a zo dňa 30.07.2018.
37. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 03.07.2020. V ňom uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o totožnosti potvrdení ako príloh k zmluve o výpožičke zo dňa 31.12.2015 a zo dňa 30.06.2017 so znením vykonaného súpisu hnuteľných vecí zverejneného v Obchodnom vestníku č. 173/2017 zo dňa 11.09.2017 opätovne odkázal na bod 23. odôvodnenia pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré bolo zrušené odvolacím súdom. Znova zopakoval, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na verifikovanie jeho tvrdení. Poukázal opätovne na súčinnosť poskytnutú úpadcom a K.. H. žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu.
38. Pred rozhodnutím vo veci samej doručil žalovaný kópiu predvolania svedka v trestnej veci proti obžalovanému K.. A.vi H.ovi na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 27.08.2020.
39. Odvolací súd na pojednávaní dňa 15.10.2020 v zmysle § 384 CSP zopakoval dokazovanie v nevyhnutnom rozsahu, a to prečítaním podstatného obsahu zmluvy o výpožičke zo dňa 01.09.2020 a opätovným vypočutím svedkyne E. H..
40. Všetky ďalšie listiny nachádzajúce sa v súdnom spise boli stranám sporu doručené, títo boli s nimi oboznámení, ich obsah sporný nebol, preto odvolací súd v zmysle § 204 CSP dokazovanie prečítaním týchto ďalších listín nevykonal.
41. Na pojednávaní dňa 15.10.2020 mienil odvolací súd zopakovať dokazovanie aj výsluchom žalobcu a svedka K.. A. H.. Právnemu zástupcovi žalobcu uložil v predvolaní na termín pojednávania povinnosť zabezpečiť prítomnosť žalobcu a upovedomil ho aj o zopakovaní dokazovania výsluchom žalobcu a svedkov E. H. a K.. A. H.. Žalobca predvolanie na termín pojednávania v úložnej lehote neprevzal (doručenka na č.l. 249) a právny zástupca jeho prítomnosť na pojednávaní nezabezpečil. Svedok K.. A. H. mal predvolanie svedka doručené (doručenka na č.l. 246) a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil.
42. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 15.10.2020 uviedol, že dôvod neúčasti žalobcu a svedka K.. A. H. na tomto pojednávaní je, že sa v čase jeho konania mali nachádzať vo vyšetrovacej väzbe, pričom dôvod tejto väzby ako ani jej začiatok neboli právnemu zástupcovi žalobcu známe a o tejto skutočnosti mal vedomosť približne jeden mesiac pred pojednávaním. Právny zástupca žalobcu však odvolaciemu súdu túto skutočnosť pred pojednávaním včas neoznámil a ani nenavrhol vykonanie týchto dôkazov a za tým účelom ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Výsluch žalobcu ako aj svedka K.. A. H. navrhol žalobca (podanie zo dňa 09.05.2018 na č.l. 34) a mali preukazovať jeho tvrdenia, t.j. jedná sa o dôkazy navrhnuté žalobcom a v jeho prospech. Odvolací súd mienil zopakovať dokazovanie ich výsluchom. Z dôvodu ich neprítomnosti a nepodania procesného návrhu zo strany žalobcu na zopakovanie tohto dokazovania, ako aj vzhľadom k tomu, že žalobca z tohto dôvodu nepožiadal ani o odročenie pojednávania, na základe procesnej zodpovednosti za unesenie dôkazného bremena ako aj z dôvodu zásady hospodárnosti konania odvolací súd tieto dôkazy nezopakoval. Vychádzal preto zo
zopakovania dokazovania výsluchom svedkyne E. H., zo zopakovania dokazovania prečítaním zmluvy o výpožičke zo dňa 01.09.2020 (pričom v zmysle § 204 CSP dokazovanie prečítaním ďalších listín odvolací súd nevykonal) a z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ktoré v zostávajúcej časti považoval za postačujúce na rozhodnutie o nároku žalobcu.
43. Na pojednávaní dňa 15.10.2020 svedkyňa E. H. uviedla, že trvá na svojej výpovedi pred okresným súdom. Uviedla, že so svedkom K.. A. H. nebývajú v spoločnej domácnosti na adrese v F.e približne od obdobia krátko pred rozvodom v októbri 2015. Svedkyňa potvrdila vyhlásenie konkurzu na majetok bývalého manžela, avšak dátum jeho vyhlásenia uviesť nevedela. Spísanie potvrdení o predmete výpožičky po rozvode úpadcu so svedkom H. svedkyňa odôvodnila tým, aby boli zrejmé majetkové vzťahy medzi nimi po rozvode. Ohľadom spôsobu a dátumov nákupu, výberu tovaru a platieb za tento tovar uviedla, že sa jedná o dlhšie časové obdobie a na podrobnosti si už nepamätá. Žiaden finančný limit ohľadom nákupu hnuteľných vecí žalobkyňou pre svedkyňu a jej bývalého manžela, brata žalobkyne, daný nebol. Ohľadne doby výpožičky svedkyňa uviedla, že napriek zneniu čl. 2 bod 2 zmluvy o výpožičke podľa ktorého „obdobie poskytnutia hnuteľných vecí do výpožičky najneskôr do konca príslušného kalendárneho roka“, ústne sa dohodli tak, že sa následne tento termín predĺžil. Ohľadne výpovedi žalobcu, že kosačku zn. Husqvarna mal najprv v držbe u seba žalobca a následne bola prenechaná úpadcovi a jeho manželovi, svedkyňa H. (úpadca), uviedla, že nová kosačka bola dovezená k nim. Svedkyňa si nespomínala, ktorá vec bola zakúpená posledná.
44. Svedkyňa ohľadom identifikácie kosačky, ktorá je predmetom tohto konania, v pôvodnej výpovedi pred okresným súdom uviedla, že sa jednalo zo strany zástupcu žalovaného o zavádzajúcu otázku, pretože jej nebola predložená pri položení tejto otázky fotografia uvedenej kosačky a vzhľadom na to, že mali k dispozícii aj iné kosačky, tak reagovala tak, ako to uviedla pred súdom prvého stupňa. Uviedla, že kosačka, ktorá je predmetom potvrdenia je fakticky malotraktor, preto pred okresným súdom odpovedala tým spôsobom, že uviedla inú kosačku ako tú, ktorá je predmetom potvrdenia k zmluve o výpožičke a inú ako je predmetom súpisu zverejneného v zozname žalovaného. Uviedla, že v jej bydlisku sa nachádzali ešte dve kosačky, pričom u jednej sa jedná o krovinorez a u ďalšej sa jedná o malú príručnú, týkajúcu sa úpravy obrubníkov. Ďalšia kosačka nachádzajúca sa v jej bydlisku je kosačka Al-KO, ručná na kolieskach. Jednalo teda o štyri zariadenia a z nich len Husqvarna- malotraktor, teda kosačka spísaná žalovaným patrí žalobcovi. Kosačka pojazdná Al-KO patrí firme ex-manžela ako aj ďalšie dve zariadenia. Svedkyňa uviedla, že pokiaľ svedok H. vo svojej výpovedi pred okresným súdom uviedol, že okrem kosačky zn. Husqvarna, ktorú svedkyňa považuje za malotraktor, ďalšie dve kosačky tiež mali patriť žalobcovi, k tomu sa vyjadriť nevedela a predpokladala, že exmanžel si asi nepamätal, že boli zakúpené do majetku firmy. Svedkyňa nevedela ani približne povedať, kedy bola nadobudnutá kosačka Husqvarna. K spôsobu vykonania súpisu vecí žalovanou v bydlisku svedkyne ako úpadcu svedkyňa uviedla, že bola pri ňom osobne prítomná a vykonávala ho za prítomnosti správcu - pani Živickej. Ex-manžel pri tomto konkrétnom spisovaní vecí nebol, bol prítomný s pánom Piršelom na prízemí. Identifikácia súpisu hnuteľných vecí zo strany žalovanej prebiehala tak, že ako ich videla, tak ich popísala. Svedkyňa žalovanému pri súpise žiadne podklady nedávala, iba ho sprevádzala. Potom, ako sprevádzala žalovaného pri súpise a dostavila sa na prízemie, tak v týchto priestoroch sa nachádzal ex-manžel svedkyne s pánom T. a s pani V. a na stole sa nachádzalo viacero listinných dokladov, zrejme návody a ďalšie doklady týkajúce sa tých hnuteľných vecí, ktoré boli spisované žalovaným.
45. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte s nariadením pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože bolo potrebné zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 2 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený po skončení pojednávania.
46. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 07.12.2016 uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/86/2016, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 238/2016 dňa 13. 12. 2016, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu - E. H.. Žalovaný bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/86/2016 zo dňa 12. 04. 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 76/2017 dňa 20. 04. 2017. V Obchodnom vestníku č. 173/2017 zo dňa 11. 09. 2017 bolo zverejnené doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku pod číslami súpisovej zložky 2 až 29 s poznámkou svedčiacou v prospech žalobcu, t.j. o jednotlivé hnuteľné veci, ktorých vylúčenia zo súpisu konkurznej podstaty sa žalobca svojou žalobou domáha.
47. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2K/86/2016 zo dňa 29. 01. 2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 24/2018 dňa 02. 02. 2018, uložil žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu voči správcovi na vylúčenie majetku zapísaného do všeobecnej podstaty úpadcu pod číslom súpisovej zložky 2 až 29 - hnuteľných vecí jednotlivo popísaných v žalobnom návrhu. Žaloba bola podaná včas dňa 28. 02. 2018.
48. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že spolu so žalobou predložil žalobca zmluvu o výpožičke, ktorá neobsahuje podpis žalobcu, ani dátum jej uzavretia. Originál zmluvy s dátumom 01.09.2000, ako aj potvrdenia zo dňa 30.06.2017 a zo dňa 31.12.2015 predložil na výzvu súdu svedok K.. A. H. tak, ako to vyplýva v spise na č. l. 45.
49. Podľa čl. II. bod 1 zmluvy o výpožičke predmet výpožičky požičiavateľ odovzdá vypožičiavateľovi osobne, vypožičiavateľ na výzvu požičiavateľa bezodkladne písomne potvrdí požičiavateľovi predmet pôžičky.
50. Podľa čl. II. bod 2 zmluvy bolo dohodnuté, že vypožičiavateľ je dočasne oprávnený a zároveň povinný užívať predmet výpožičky a brať z neho úžitky za účelom bývania vypožičiavateľa, obhospodarovania a údržby nehnuteľností, pričom je povinný vrátiť predmet výpožičky hneď, ak konkrétny predmet zo zoznamu nepotrebuje najneskôr do konca príslušného kalendárneho roka alebo okamžite do 24 hodín vrátiť predmet výpožičky na základe výzvy požičiavateľa.
51. Podľa čl. IV. bod 1 zmluvy o výpožičke zmluva zaniká uplynutím doby výpožičky, resp. splnením účelu výpožičky, ak táto skutočnosť nastane skôr.
52. Podľa § 76 ods.1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR) súpis majetku podstát (ďalej len "súpis") je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.
53. Podľa § 78 ods.1 ZoKR do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.
54. Podľa § 78 ods. 2 ZoKR, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči správcovi.
55. Podľa § 78 ods. 4 ZoKR, súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.
56. Podľa § 78 ods. 5 ZoKR, ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.
57. Podľa § 132 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
58. Podľa § 659 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.
59. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní.
60. Ako už bolo uvedené v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, predmetom tohto konania je, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, nárok žalobcu na vylúčenie veci zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu tvrdenia zo strany žalobcu o existencii jeho vlastníckeho práva k hnuteľným veciam uvedeným v bode 1. tohto rozhodnutia a ktoré podľa neho patria do jeho výlučného vlastníctva a sú v len v užívaní úpadcu.
61. Súd prvej inštancie konštatoval spornosť medzi stranami konania v tom, či je žalobca vlastníkom uvedených hnuteľných vecí, vzhľadom na spochybňovanie zo strany žalovaného zmluvy o výpožičke uzavretej medzi žalobcom a úpadcom, a to pre jej neurčitosť ako aj spochybňovania potvrdení o prijatí predmetu výpožičky zo dňa 31.12.2015 a 30. 06. 2017.
62. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade podania žaloby o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty je bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno preukázania existencie práva, ktoré vylučuje zápis vecí do konkurznej podstaty úpadcu, na tretej osobe, t.j. na žalobcovi podľa § 78 ods. 2 ZoKR. Žalobca ako osoba, ktorá tvrdí, že je vlastníkom vecí, ktoré nemali byť zapísané do súpisu konkurznej podstaty je povinný preukázať vlastnícke právo k týmto veciam. Žalovaný nie je povinný preukazovať, že žalobca nie je vlastníkom hnuteľných vecí, ale je to žalobca, ktorý musí uniesť dôkazné bremeno, že týmto vlastníkom je on.
63. Po zrušujúcom rozhodnutí pôvodného rozhodnutia okresného súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené okresný súd opätovne rozhodol v prospech žalobcu tak, že žalobe vyhovel a rozhodol o vylúčení konkrétnych hnuteľných vecí z konkurznej podstaty úpadcu. Okresný súd opätovne vyhodnotil rozporné svedecké výpovede ohľadne identifikácie hnuteľných vecí v dvoch položkách medzi výpoveďou svedkyne H. a samotného žalobcu, ktorí neboli spôsobilí identifikovať jednu z týchto položiek, a to kosačku a samotný žalobca pôvodne neidentifikoval a ani neopísal správne výzor chladiarenskej vitríny, pričom tieto rozpory súd prvej inštancie nepovažoval za tak závažné, aby boli spôsobilé spochybniť všeobecné konštatovanie svedkov a žalobcu o tom, že bol to žalobca, ktorý nadobudol vlastnícke právo k týmto veciam, keďže ich kupoval z vlastných finančných prostriedkov a tieto veci sa u úpadcu nachádzajú z dôvodu uzavretej zmluvy o výpožičke.
64. V konaní nebolo sporné, že žalobca a svedok K.. H. sú osobami blízkymi (jedná sa o súrodencov) a teda osobami spriaznenými podľa § 9 ods. 2 ZoKR. Nebolo sporné ani to, že úpadca E. H. bola do rozvodu v októbri 2015 manželkou svedka K.. A. H., t.j. bývalou švagrinou žalobcu. V konaní ďalej nebolo sporné, že konkurz bol vyhlásený aj na svedka K.. A. H.. V konaní nebolo sporné ani to, čo konštatoval aj súd prvej inštancie, že žiadne listinné doklady preukazujúce vlastnícke právo žalobcu k 28 hnuteľným veciam predložené neboli. V konaní nebolo sporné ani to, že tieto veci sa nachádzali v čase ich súpisu u úpadcu.
65. V konaní bolo sporné vlastnícke právo žalobcu k predmetným veciam, dátum uzavretia zmluvy o výpožičke a potvrdení k nej ako aj dôvod zhody opisu hnuteľných vecí v týchto potvrdeniach so zverejneným súpisom v Obchodnom vestníku zo dňa 11.09.2017.
66. Súd prvej inštancie dospel k záveru o preukázaní vlastníckeho práva žalobcu k predmetným veciam na základe svedeckých výpovedí samotného úpadcu - E. H., bývalej švagrinej žalobcu a svedka K.. A. H., brata žalobcu. K tomuto záveru dospel napriek tomu, že pripustil možnosť manipulácie so zmluvou o výpožičke hnuteľných vecí a potvrdeniami k nej, avšak na podporu jednoznačného záveru o ich manipulácii žiadne dôkazy predložené neboli. Konštatoval aj to, že mohlo dôjsť k dohode o takej výpovedi žalobcu a uvedených svedkov, ktoré by potvrdzovali tvrdenie žalobcu o existencii jeho vlastníckeho práva. Keďže opätovne žiadne dôkazy preukazujúce tieto pochybnosti žalovaného navrhnuté a predložené neboli, vychádzal z týchto výpovedí, ktoré považoval za možne zmanipulované, pričom rozpor vo výpovediach žalobcu a svedkyne H. - úpadcu (ktorá mala mať v užívaní predmetné veci) pri identifikácii dvoch hnuteľných vecí nepovažoval za tak závažný, aby spochybnil závery svedkov a žalobcu o jeho vlastníckom práve k predmetným hnuteľným veciam. S takýmto posúdením a vyhodnotením dôkazov odvolací súd nesúhlasí.
67. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami a výhradami žalovaného, ktoré uvádzal v priebehu celého konania, a to k podstatnej skutočnosti, že potvrdenia ako prílohy k zmluve o výpožičke nielen obsahovo, ale aj graficky sú zhodné a totožné so súpisom zoznamu hnuteľných vecí zverejneným správcom dňa 11.09.2017 v Obchodnom vestníku. Žalovaný tvrdil, že sa jednalo o text vytvorený výhradne za účelom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku a preto nemohol byť žalobcovi, ani úpadcovi a ani svedkovi H.ovi známy ku dňu 31.12.2015 a 30.06.2017, keď mali byť spísané potvrdenia o predmete výpožičky ako prílohy k zmluve o výpožičke. Súd prvej inštancie sa týmito výhradami vôbec nezaoberal.
68. Odvolací súd zdôrazňuje, že už v odvolaní proti pôvodnému rozhodnutiu, ktorým okresný súd žalobe vyhovel, poukazoval žalovaný na skutočnosť, že pri súpise vykonanom správcom dňa 31.07.2017 boli konkrétne položky inak gramaticky aj graficky naformulované, pričom následne za účelom zverejnenia v Obchodnom vestníku bol ich popis, ako aj ich formulácia zmenená. Súd prvej inštancie sa týmito tvrdeniami nezaoberal. Popis a formulácia identifikácie hnuteľných vecí vykonaná priamo pri súpise dňa 31.07.2017 je odlišná od formulácie popisu hnuteľných vecí zverejnenej v Obchodnom vestníku. Pre účely zverejnenia opisu hnuteľných vecí žalovaný zmenil formuláciu ich popisu oproti opisu vykonanom pri súpise dňa 31.07.2017. Záver súdu prvej inštancie, že nemal dostatok dôkazov predložených a označených žalovaným, ktoré by boli spôsobilé potvrdiť jeho pochybnosti o dodatočne vyhotovenej zmluve o výpožičke, vrátane jej dvoch príloh, nezodpovedá obsahu spisu, keď sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalovaného o odlišnom znení súpisu vykonanom dňa 31.07.2017 oproti zneniu zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 11.09.2017, ktoré tvrdenie zo strany žalobcu popreté nebolo. Ak nebolo popreté skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že popísanie a formulácia označenia jednotlivých hnuteľných vecí vykonané pri súpise priamo dňa 31.07.2017 bolo odlišné od formulácie súpisu, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku, potom tvrdenia žalobcu o tom, že totožnosť medzi potvrdeniami ako prílohou k zmluve o výpožičke a zoznamom súpisu zverejneného správcom v Obchodnom vestníku 11.09.2017 vyplýva z dôvodu, že to bol úpadca a svedok H., ktorí poskytli podklady pre správcu na súpis hnuteľných vecí je irelevantný a v rozpore s logikou veci a chronológiou uvedených dokladov. Ak na základe tvrdenia žalovaného, ktoré žalobca nepoprel, bol odlišne formulovaný popis jednotlivých vecí pri ich reálnom súpise dňa 31.07.2017, a to na základe podkladov od úpadcu, resp. svedka H., potom potvrdenia ako prílohy k zmluve o výpožičke mali obsahovať tú formuláciu a identifikáciu hnuteľných vecí, ktorá bola vykonaná v deň súpisu 31.07.2017, ako bola uvedená žalovaným v odvolaní voči pôvodnému rozhodnutiu. Z obsahu spisu však nepochybne vyplýva totožnosť uvedených potvrdení k zmluve o výpožičke s publikovaným súpisom hnuteľných vecí zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 11.09.2017 a nie s popisom vykonaným správcom dňa 31.07.2017. Nie je preto logicky možné aby potvrdenia ako prílohy k zmluve o výpožičke mohli byť vytvorené v danom znení už dňa 31.12.2015 a dňa 30.06.2017, keďže toto znenie bolo vytvorené žalovaným až po dátume súpisu zo dňa 31.07.2017 za účelom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku dňa 11.09.2017. Tvrdenie žalobcu, že podľa výpovede svedka H. tento uvedené potvrdenia predložil správcovi a preto správca z nich vychádzal pri zverejnení v Obchodnom vestníku, z pôvodnej výpovede svedka H. nevyplýva a žalovaný toto tvrdenie poprel. Svedok H. opakovane uviedol len to, že majetok sa spisoval na základe dokladov a návodov k jednotlivým veciam, ktoré správcovi pri spisovaní majetku poskytli. Žalovaný uviedol existenciu iného opisu a jeho formulácie pri súpise vykonanom dňa 31.07.2017, ktorý nebol zverejnený v Obchodnom vestníku a žalobca toto tvrdenie nepoprel. Neskôr vytvorená formulácia žalovaným pri opise hnuteľných vecí zverejnenom až dňa 11.09.2017 v Obchodnom vestníku
sa nachádza v totožnom znení v potvrdeniach k zmluve o výpožičke, ktoré mali byť vyhotovené už dňa 31.12.2015 a dňa 30.06.2017.
69. Záver súdu prvej inštancie o nepredložení žiadnych dôkazov preukazujúcich tvrdenie žalovaného o dodatočnom vyhotovení minimálne potvrdení ako príloh k zmluve o výpožičke nezodpovedá obsahu spisu, pretože je v rozpore s nepopretým tvrdením žalovaného o inak formulovanom súpise pri jeho reálnom vykonaní dňa 31.07.2017 oproti formulácii a identifikácii hnuteľných vecí zverejnených v Obchodnom vestníku. Ako to uvádzal v priebehu celého konania žalovaný, textácia súpisu hnuteľných vecí zverejnená v Obchodnom vestníku bola vytvorená výhradne žalovaným za účelom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku.
70. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu na vylúčenie hnuteľných vecí zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že vykonanie súpisu majetku do podstaty je listinou oprávňujúcou správcu speňažiť spísaný majetok (§ 76 ods. 1 ZoKR). Po dobu trvania zápisu uvedených vecí do konkurznej podstaty úpadcu patrí správcovi právo, ktorý takýto súpis vykonal, aby po dobu, keď trvajú účinky tohto zápisu, dané veci držal, užíval, požíval z nich plody aj úžitky, t.j. je oprávnený s vecou nakladať, a to bez ohľadu na to, či úpadca je vlastníkom veci. Znamená to, že zápis vecí do konkurznej podstaty úpadcu vychádza z predpokladu jeho správnosti a s následnou možnosťou speňaženia tohto majetku, a to aj v prípadoch, pokiaľ úpadca takýmto vlastníkom nie je. Uvedená zákonná konštrukcia vyplýva z ust. § 78 ods. 4 ZoKR, pretože osoba ktorá tvrdí, že jej patrí právo vylučujúce veci z majetku konkurznej podstaty je povinná podať v súdom určenej lehote žalobu proti správcovi na vylúčenie vecí z podstaty. Ak žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa zahrnutie vecí do súpisu za nesporné. Znamená to, že aj keby tretej osobe svedčilo vlastnícke alebo iné právo odôvodňujúce vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, márnym uplynutím lehoty bez podania žaloby na vylúčenie týchto vecí sa považuje zahrnutie vecí do podstaty za nesporné. Vlastnícke právo tretej osoby v takom prípade nevylučuje, aby správca speňažil takto zapísanú vec napriek tomu, že úpadca jej vlastníkom nie je. Ten istý záver platí aj v prípade, pokiaľ žaloba síce podaná včas je, ale v rámci konania o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty bude žaloba právoplatne zamietnutá, napríklad z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Znamená to, že aj keď tretia osoba tvrdí, že je vlastníkom hnuteľných vecí a aj keď včas podala žalobu, avšak ak neunesie dôkazné bremeno a dôjde k právoplatnému zamietnutiu žaloby, môže napriek tomu správca zapísaný majetok predať v zmysle § 78 ods. 6 ZoKR.
71. Vylučovateľ, ktorý sa domáha vylúčenia vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty musí preukázať, že vec nemala byť do súpisu zapísaná a že právo, ktoré vylučuje zapísanie vecí do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu svedčí jemu. Zapísaním veci do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu správcom sa nemení jej skutočný vlastník, či už je ním úpadca alebo tretia osoba. V konaní o vylučovacej žalobe je súd oprávnený prejudiciálne posudzovať otázku vlastníckeho práva k vylučovanej veci za tým účelom, aby mohol dospieť k záveru o správnosti alebo nesprávnosti postupu správcu konkurznej podstaty pri zapísaní sporných vecí do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. Výsledkom takéhoto konania nie je určenie vlastníckeho práva, ale výrok, ktorým súd buď zamietne vylučovaciu žalobu alebo rozhodne o vylúčení vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1Obo/9/2019 zo dňa 06.11.2019).
72. Žalobca sa vylučovacou žalobou domáhal, aby súd vylúčil predmetné hnuteľné veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu tvrdiac, že je ich vlastníkom, keďže uvedené veci nakúpil zo svojich finančných prostriedkov a úpadcovi a manželovi úpadcu (svojmu bratovi) ich poskytol na účel dočasného užívania na základe zmluvy o výpožičke a jej dvoch príloh. Svoje vlastnícke právo odôvodňoval svedeckými výpoveďami samotného úpadcu E. H. a jej bývalého manžela, svedka K.. A. H., t.j. brata žalobcu. Žiadne listinné doklady preukazujúce tvrdenie žalobcu o jeho vlastníckom práve predložené neboli. Okresný súd posúdil takto uplatnený nárok za dôvodný vychádzajúc zo svedeckých výpovedí E. H., t.j. úpadcu a svedka K.. A. H., t.j. brata žalobcu a bývalého manžela úpadkyne. S takýmto záverom odvolací súd nesúhlasí.
73. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním okresného súdu o tom, že predmetom tejto vylučovacej žaloby je 28 hnuteľných vecí a záver súdu prvej inštancie, že na nadobudnutie takýchto hnuteľných vecí nie je predpísaná písomná kúpna zmluva, je správny. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že v prípade absencie iných dôkazov je možné preukázať existenciu vlastníckeho práva aj na základe svedeckých výpovedí. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania je vylúčenie
vecí z konkurznej podstaty úpadcu, pričom účelom súpisu a zahrnutia hnuteľných vecí do konkurznej podstaty je uspokojenie pohľadávok veriteľov v rámci konkurzu. Pokiaľ tretia osoba tvrdí, že hnuteľné veci boli nesprávne zapísané do podstaty, pretože tretej osobe - v danom prípade žalobcovi patrí právo, ktoré takéto zapísanie vylučuje, v danom prípade vlastnícke právo, je povinnosťou žalobcu v konaní o vylúčenie veci z podstaty preukázať neoprávnenosť tohto zápisu, ako aj existenciu takého práva žalobcu, ktoré zapísanie do súpisu vylučuje.
74. V konaní nebolo sporné, že všetky uvedené hnuteľné veci sa nachádzali u úpadcu - svedkyne E. H.. Správca preto oprávnene vychádzal z predpokladu vlastníctva týchto vecí úpadkyne, ktorá s nimi disponovala. Pokiaľ žalobca tvrdí, že je vlastníkom týchto vecí a tieto sa nachádzali u úpadcu z dôvodu oprávnenej držby na základe zmluvy o výpožičke, bol povinný preukázať existenciu svojho vlastníckeho práva.
75. Odvolací súd zdôrazňuje, že predkladaná zmluva o výpožičke, vrátane jej príloh, nepreukazuje vlastnícke právo žalobcu k predmetným veciam, môže preukazovať len právny titul tvrdenej oprávnenej držby úpadcom týchto hnuteľných vecí.
76. Prioritnou úlohou žalobcu bolo predložiť a označiť také dôkazy, ktoré preukazujú jeho vlastnícke právo k predmetným veciam, pričom v kontexte preukázania vlastníckeho práva je potom zmluva o výpožičke, vrátane jej príloh len podporným dôkazom preukazujúcim nepriamo tvrdenia žalobcu o jeho vlastníckom práve. Znamená to, že aj keby bola zmluva o výpožičke nepochybná, nepreukazuje sama o sebe vlastnícke právo žalobcu, pretože tento mohol vypožičať aj veci jemu nepatriace, s ktorými oprávnene disponoval na základe iného ako vlastníckeho práva.
77. Vlastnícke právo malo byť zo strany žalobcu preukázané tvrdeniami žalobcu a svedeckými výpoveďami úpadcu E. H. a svedka K.. A. H.. Ako bolo uvedené vyššie, svedok K.. H. je bratom žalobcu, t.j. jeho blízkou osobou, pričom svedok H. bol bývalým manželom úpadcu E. H. (s dátum rozvodu v októbri 2015), pričom svedok H. a svedkyňa H. boli jednou stranou zmluvy ako manželia, a to vypožičiavateľmi podľa písomne predloženej zmluvy o výpožičke a na strane požičiavateľa bol žalobca. Jednalo sa teda v čase tvrdeného uzavretia zmluvy dňa 11.09.2020 o vzťah medzi blízkymi osobami.
78. Pokiaľ má byť preukázanie vlastníckeho práva, ako vyriešenie prejudiciálnej otázky pri žalobe o vylúčení hnuteľných vecí zo súpisu konkurznej podstaty, založené na svedeckých výpovediach, podľa odvolacieho súdu musia byť tieto svedecké výpovede jednoznačné, určité, bez rozporov a bez pochybností o ich možnej účelovosti a ovplyvňovaní.
79. Ako uviedol aj samotný súd prvej inštancie, žalobca nevedel identifikovať niektoré z predmetov výpožičky, ktoré mali byť v jeho vlastníctve, a to kosačku Husqvarna a ani mraziaci box. Námietka žalobcu, že sa jedná len o dve z viacerých položiek je v danom prípade irelevantná, pretože identifikácia a hodnotenie hodnovernosti na základe otázok žalovaného sa sústredili na individuálne určené veci s najvyššou hodnotou (pri kosačke) zo všetkých 28 hnuteľných vecí, pri ktorých je najvyššia pravdepodobnosť ich identifikácie a uvedenia konkrétnych okolností ich nadobudnutia. Takisto svedkyňa H. ako úpadca nebola spôsobilá identifikovať jeden z viacerých predmetov, a to kosačku, ktorú identifikovala úplne odlišnou značkou aj inou farbou. Súd prvej inštancie argumentoval vo vzťahu k nesprávnej identifikácii kosačky žalobcom a svedkyňou H.ovou tým, že podľa svedka H. boli vo výpožičke celkovo tri kosačky. Odvolací súd konštatuje, že v opakovanej svedeckej výpovedi E. H. pred odvolacím súdom bol tento argument spochybnený, pretože podľa svedkyne H. predmetom výpožičky od žalobcu bola len jedna kosačka zn. Husqvarna a ostatné nachádzajúce sa u úpadcu mali byť majetkom firmy svedka K.. A. H.. Odôvodnenie neschopnosti identifikácie kosačky zn. Husqvarna žalobcom bolo preto spochybnené výpoveďou svedkyne E. H. pred odvolacím súdom. Dôvodom na základe ktorého ani svedkyňa E. H. nevedela v pôvodnej výpovedi identifikovať kosačku zn. Husqvarna mala byť podľa jej výpovede pred odvolacím súdom zavádzajúca otázka zo strany právneho zástupcu žalovaného, ktorý neuviedol na ktorú kosačku sa pýta, keďže v užívaní úpadcu - svedkyne sa nachádzali aj ďalšie zariadenia a kosačku zn. Husqvarna svedkyňa považovala za malotraktor. Ani toto vysvetlenie odvolací súd nemohol akceptovať.
80. Zo zvukového záznamu z pojednávania pred okresným súdom zo dňa 14.03.2019 jasne vyplýva otázka právneho zástupcu žalovaného voči svedkyni, či jej žalobca vypožičal aj kosačku (cca. 34 min
a 30 sek. záznamu). Svedkyni bola jednoznačne položená otázka týkajúca sa kosačky ako predmetu výpožičky a napriek tomu, že svedkyňa na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že predmetom výpožičky od žalobcu bola len kosačka zn. Husqvarna (ktorú považovala za malotraktor), vo výpovedi pred okresným súdom identifikovala iné zariadenie, ktoré predmetom výpožičky byť nemalo.
81. Odvolací súd konštatuje, že v súvislosti so zmluvou o výpožičke, ako aj s potvrdeniami o výpožičke, v žiadnom potvrdení sa nenachádzali ďalšie dve kosačky, o ktorých svedok K.. A. H. tvrdil, že boli predmetom výpožičky. V rozpore s týmto tvrdením svedka K.. A. H. svedkyňa E. H. na pojednávaní pred odvolacím súdom vo svojej svedeckej výpovedi uvádzala existenciu len jednej kosačky zn. Husqvarna ako predmetu výpožičky od žalobcu. Pokiaľ predmetom výpožičky mali byť ďalšie dve kosačky, čo však svedkyňa E. H. nepotvrdila, potom je na mieste otázka úplnosti a relevantnosti uvedených potvrdení k zmluve o výpožičke, ktorými mal žalobca nepriamo preukazovať jeho vlastnícke právo a oprávnenú držbu úpadcom. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že práve tvrdenie svedka o ďalších predmetoch vypožičania, ktoré nie sú zahrnuté v potvrdeniach navodzuje pochybnosti o rozsahu výpožičky, o samotnej existencii výpožičky, ako aj o skutočnom vlastníckom práve konkrétneho subjektu k daným veciam. Táto pochybnosť bola posilnená svedeckou výpoveďou svedkyne E. H. pred odvolacím súdom, ktorá vyvrátila tvrdenia svedka K.. A. H. a vyvolala ďalšie pochybnosti o obsahu týchto svedeckých výpovedí.
82. Odvolací súd pôvodné nesprávne stotožnenie a identifikáciu mraziaceho boxu zn. Liebherr samotným žalobcom ako tvrdeným vlastníkom nepovažoval za nepodstatné a nesúhlasí s takým zhodnotením tejto identifikácie súdom prvej inštancie, ktorý toto považoval za bezpredmetné, keď pristúpil na tvrdenie žalobcu, že sa pri identifikácii pomýlil, pretože si pomýlil chladničku s mrazničkou, pretože v domácnosti mali aj chladničku. Odvolací súd zdôrazňuje, že výsluch smeroval na identifikáciu tých hnuteľných vecí, ktoré mali byť vo výpožičke u úpadcu a ktorej vlastníkom mal byť žalobca a ktoré boli predmetom konania o ich vylúčení z podstaty. Žiadna chladnička s mrazničkou, s ktorou si mal žalobca pomýliť identifikáciu s mraziacim boxom nebola uvedená ako súčasť výpožičky podľa zmluvy o výpožičke a jej príloh. Vzniká potom dôvodná otázka a pochybnosť, ktoré veci považoval žalobca za veci v jeho vlastníctve, keď ako vlastník nevedel identifikovať ani tie individuálne určené veci, ktoré mali z vykonaného súpisu najvyššiu hodnotu.
83. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcom predložený podporný dôkaz, ktorý mal preukazovať oprávnenú držbu u úpadcu E. H. na základe zmluvy o výpožičke a jej príloh, vypracovali žalobca na jednej strane a jemu osoba blízka svedok H., t.j. jeho brat s bývalou manželkou, t.j. úpadcom na strane druhej. Pri zmluve, ako aj pri ich potvrdeniach sa jedná o doklady, ktoré mohli uvedené osoby kedykoľvek vypracovať, a to bez toho, aby dátum a obsah tohto dokladu bol podporený iným dôkazom nezávislým od vôle a konania týchto zúčastnených blízkych osôb.
84. Jedná sa o doklady, ktoré mali vzniknúť voči úpadcovi (t.j. nepriamo odôvodňujúce vylúčenie vecí z konkurznej podstaty) a ktoré mohli vzniknúť kedykoľvek pri vzájomnom spolupôsobení uvedených spriaznených osôb. V konkurznom konaní sledujúcom jeden z hlavných účelov, a to ochranu všetkých veriteľov, nemožno na takéto listiny a tvrdenia prihliadať ako na dôveryhodné bez ich ďalšieho skúmania a váženia aj cez prizmu dobrých mravov a princípu rovnosti postavenia veriteľov (viď napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Obo/5/2014).
85. Pri uplatnení akýchkoľvek nárokov tretích osôb dotýkajúcich sa konkurznej podstaty úpadcu, v danom prípade žalobcu, ktorý bol až do roku 2015 prostredníctvom svojho brata v príbuzenskom vzťahu k úpadcovi (bývalej švagrinej) je na mieste pristupovať obzvlášť obozretne a opatrne k takým dôkazom a tvrdeniam, ktoré majú povahu výhradne v konaní takto príbuzensky spriaznených osôb. Predložená zmluva o výpožičke, vrátane príloh, výpoveď žalobcu a svedkov H. a H., ktoré vykazujú rozpornosť a neschopnosť identifikácie vecí žalobcom, ako tvrdeným vlastníkom a úpadcom, ako užívateľom predmetných vecí, vyvoláva vážne pochybnosti o dôveryhodnosti jednak záverov svedeckých výpovedí, ako aj listinných dokladov. Okrem rozporu vo svedeckých výpovediach, keď samotný žalobca ako tvrdený vlastník a úpadca ako užívateľ týchto vecí neboli spôsobilí identifikovať individuálne určené veci s najvyššou hodnotou, vzbudzuje pochybnosť aj samotná zmluva o výpožičke vrátane jej príloh, a to nielen vzhľadom na 15 až 17-ročný odstup od vypracovania potvrdení vo vzťahu k uzavretiu samotnej zmluvy, ale aj vo vzťahu k identifikácii predmetov výpožičky, ktoré sú totožné so súpisom uvedeným v Obchodnom vestníku, pričom ako bolo uvedené vyššie, pred zverejnením súpisu v Obchodnom vestníku
dňa 11.09.2017 nebolo možné dosiahnuť nielen obsahovú, ale aj popisnú a gramatickú zhodu súpisu hnuteľných vecí s potvrdeniami ako prílohami k zmluve o výpožičke, keďže súpis hnuteľných vecí bol formulovaný výhradne pre účely Obchodného vestníka až v septembri 2017, pričom potvrdenia sú z roku 2015 a z júna 2017.
86. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, ako aj so žalobcom, že svedecké výpovede blízkych osôb sami o sebe nie je možné považovať za nedôveryhodné, účelové a vopred pripravené. Z pohľadu celého vykonaného dokazovania a viacerých žalovaným namietaných skutočností, a to neschopnosti identifikácie najhodnotnejších vecí zo strany žalobcu ako vlastníka a úpadcu ako užívateľa, z dôvodu existencie príbuzenského prepojenia tých osôb, na tvrdení ktorých má byť založené vlastnícke právo žalobcu, t.j. ktorých záujem na výsledku sporu je totožný a v rozpore so záujmami veriteľov úpadcu, na základe odôvodnených pochybností týkajúcich sa datovania, ako aj obsahu potvrdení o zmluve o výpožičke, je odvolací súd toho názoru, že žalobca nepreukázal bez zásadných pochybností existenciu vlastníckeho práva na základe sporných a rozporných svedeckých výpovedí, ako aj na základe spochybneného dokladu zmluvy o výpožičke preukazujúcej titul oprávnenej držby týchto vecí na strane úpadcu.
87. Nie je účelom tohto súdneho konania, ako to uviedol súd prvej inštancie, skúmať pravdivosť svedeckých výpovedí a obsahu uvedenej zmluvy o výpožičke a potvrdení k nej prináležiacich, úlohou súdu je vysporiadať sa a vyhodnotiť takto vykonané dôkazy, a to rozporuplné a nepresvedčivé svedecké výpovede, ako aj spochybnené datovanie a obsah samotnej zmluvy o výpožičke. Existencia vlastníckeho práva, a to aj v prípade vyriešenia tejto otázky ako prejudiciálnej musí byť založená na takých skutkových zisteniach, ktoré neumožňujú odlišný záver ako ten, že konkrétna osoba je vlastníkom týchto vecí. Ak žalobca tvrdil, že ich vlastníkom je, mal bez zásadných pochybností preukázať toto svoje tvrdenie, resp. ak by aj pochybnosti vznikli, mali byť tak nepodstatné, že by nebránili vylúčeniu vecí zo súpisu konkurznej podstaty na úkor všetkých veriteľov úpadcu. Takúto nepochybnosť a jednoznačnosť dôkazov žalobca v konaní nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o existencii vlastníckeho práva k predmetným veciam.
88. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je vylučovacia žaloba. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu v prípade, ak mienil dosiahnuť úspech v konaní bolo preukázať existenciu vlastníckeho práva. Odvolací súd zdôrazňuje, že žiaden objektívny dôkaz v listinnej alebo inej podobe existujúci nezávisle od príbuzensky spriaznených osôb žalobcu, úpadcu a svedka H. predložený v konaní nebol. Pokiaľ za takejto procesnej situácie žiaden objektívny dôkaz neexistuje, pričom je sporná a protichodná svedecká výpoveď samotného úpadcu, ako aj žalobcu pri identifikácii najhodnotnejších vecí, je sporný aj právny titul tvrdenej oprávnenej držby u úpadcu (logicky nemožná zhodnosť súpisu zverejneného úpadcom v obchodnom vestníku s potvrdeniami, ktoré ho dátumovo predchádzali), potom nie je možné vyhodnotiť dôkaznú situáciu v súdnom konaní tak, že žalobca preukázal existenciu svojho vlastníckeho práva. Svedecké výpovede boli rozporné s nemožnosťou identifikácie žalobcom ako vlastníkom a úpadcom ako držiteľom najhodnotnejších vecí, predložený listinný doklad takisto vyvoláva a vzbudzuje pochybnosti o dátume jeho vyhotovenia a jeho obsahu, pričom obsah výpožičky je sporný na základe samotnej výpovede K.. H., keď ďalšie dve kosačky neboli zahrnuté do potvrdení k zmluve o výpožičke, pričom svedkyňa H. dokonca uviedla, že žiadne ďalšie kosačky predmetom výpožičky od žalobcu neboli.
89. Odvolací súd však zdôrazňuje, že žiadne dôkazy týkajúce sa uzatvárania konkrétnych 28 kúpnych samostatných zmlúv na hnuteľné veci, ktoré sú predmetom tohto konania predložené neboli a neboli ani označené. Všeobecné konštatovanie žalobcu, svedkov H. a H. o tom, že uvedené veci kupoval žalobca na základe požiadavky svedkov, sú nedostatočné na preukázanie existencie vlastníckeho práva, aj keď ako tvrdil žalobca a svedkovia sa jednalo o veci nadobúdané počas 15 až 17 rokov, ktoré mali byť vo vlastníctve žalobcu, ale v užívaní úpadcu. Bolo na žalobcovi aby v rámci jeho dôkaznej povinnosti preukázal toto tvrdenie aj inými dokladmi nezávislými od svedeckých výpovedí spriaznených osôb a nimi vytvoreného listinného dokladu (zmluva o výpožičke a potvrdenia k nej).
90. V konaní neboli preukázané, a ani len tvrdené, žiadne konkrétne okolnosti uzatvárania konkrétnych 28 kúpnych zmlúv (časové obdobia nákupov konkrétnych vecí, spôsob financovania - bezhotovostne, hotovostne, z účtu alebo poskytnutím finančných prostriedkov žalobcom pre úpadcu, spôsob nadobúdania týchto vecí, t.j. či sa jednalo o originálne nadobudnuté veci žalobcom alebo od tretích
osôb ako veci užívané, spôsob na základe ktorého mali byť vyberané veci pri kúpe žalobcu v prospech úpadcu) a na druhej strane existencia zásadných rozporov (neschopnosť identifikácie dvoch individuálne určených vecí s najvyššou hodnotou, pochybnosti o dôvodoch neschopnosti tejto identifikácie, rozpor medzi dobou výpožičky podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy a reálnym stavom, rozpor v tvrdeniach žalobcu a svedkov pri kosačke Husqvarna, keď žalobca tvrdil, že najprv bola kosačka ním zakúpená a nachádzala sa u neho, pričom svedok H. tvrdil, že on kosačku vybral a bola priamo dovezená do priestorov úpadcu, rozpor vo svedeckých výpovediach svedkov H. a H. o počte kosačiek, ktoré mali byť predmetom výpožičky, dôvodné pochybnosti o dátume uzavretia zmluvy o výpožičke a potvrdeniach k nim, pochybnosti o obsahu týchto dokladov vzhľadom na totožnosť potvrdení ako príloh k zmluve o výpožičke so súpisom vecí zverejnených žalovaným v obchodnom vestníku) vyvolávajú také pochybnosti, keď nemožno dospieť k záveru o unesení dôkazného bremena pri tvrdení žalobcu, že je vlastníkom vyššie uvedených 28 hnuteľných vecí.
91. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiadne objektívne dôkazy, a to ani k jednej z 28 hnuteľných vecí, o ktorých tvrdil, že je ich vlastníkom, okrem všeobecného konštatovania svedeckých výpovedí, ktoré sú rozporné, neúplné a vyvolávajúce pochybnosti a okrem listinného dokladu vytvoreného príbuzensky spojenými osobami, ktorého časové vyhotovenie aj obsahové náležitosti boli žalovaným dôvodne spochybňované.
92. Pretože neboli dôvody na zrušenie ani na potvrdenie napadnutého rozhodnutia, odvolací súd v zmysle § 388 CSP prvú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia zmenil tak, že žalobu o vylúčenie hnuteľných vecí zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu zamietol ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu o existencii vlastníckeho práva k 28 hnuteľným veciam.
93. Pretože žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu a procesný výsledok na odvolacom súde je opačný od rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd zmenil aj druhú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia a v zmysle § 255 ods.1 CSP priznal žalovanému ako strane úspešnej v konaní voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu.
94. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2, § 262 ods.1 a § 255 ods.1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanému v celom rozsahu voči žalobcovi, pretože žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu.
95. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).