Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1S-143-2020.pdf
PDF · 135.83 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/143/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica IČO: 37 828 100, zastúpený advokátkou: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vydaného vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky č. 246/23562/2018/KGTSÚ zo dňa 03.07.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Úradu vlády Slovenskej republiky vydaného vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky č.k. 246/23562/2018/KGTSÚ zo dňa 03.07.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu vlády Slovenskej republiky č. 3846/14753/2018/KGTSÚ zo dňa 17.04.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd p r i z n á v a právo úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Úrad vlády Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre Operačný program Informatizácia spoločnosti rozhodnutím č. 3846/14753/2018/KGTSÚ zo dňa 17.04.2018 žalobcovi uložil povinnosť vrátiť finančné prostriedky podľa § 27a ods. 5 v spojitosti s § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o pomoci a podpore) v sume X XXX XXX,XX eur za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania projektu s názvom „Elektronizácia služieb VÚC - Banskobystrický samosprávny kraj“ ITMS č. 21110220004, zistené na základe podnetu podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore a uvedené v protokole Úradu pre verejné obstarávanie, podľa ktorého mohlo mať zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta (ďalej len prvostupňové rozhodnutie).
2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol na tom skutkovom základe, že:
Žalobca vykonal verejné obstarávanie na predmet zákazky s názvom: „Komplexné zabezpečenie elektronizácie služieb regionálnej samosprávny" zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č. 250/2009 z 31.12.2009 pod č. 07799 - MUS (ďalej len „zákazka").
3. Dňa 03.05.2010 bola medzi žalovaným ako riadiacim orgánom zastúpeným Ministerstvom financií slovenskej republiky ako sprostredkovateľským orgánom (ďalej aj SORO) na strane poskytovateľa a žalobcu na strane prijímateľa uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2111022000401 (ďalej aj ako „zmluva o poskytnutí NFP"), predmetom ktorej bola právna úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a prijímateľom pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo strany poskytovateľa prijímateľovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý bol predmetom schválenej žiadosti o NFP č. 21110220004 s názvom „Elektronické služby VÚC". Zmluva o poskytnutí NFP bola zmenená a doplnená Dodatkom č. 1 z 14.10.2011, Dodatkom č. 2 z 28.09.2012, Dodatkom č. 3 z 30.08.2013, Dodatkom č. 4 z 25.09.2014, Dodatkom č. 5 z 30.10.2014.
4. Na základe zmluvy o poskytnutí NFP v znení jej dodatkov a na základe žiadostí o platbu č. 21110220004403, 21110220004404, 21110220004407, 21110220004506, 21110220004409, 21110220004411, 21110220004414 a č. 21110220004416 boli v súvislosti s realizáciou aktivít projektu na predmet zákazky poskytnuté platby v celkovej výške X XXX XXX,XX eur.
5. Dňa 25.01.2015 bola žalovaným vykonaná opätovná administratívna kontrola verejného obstarávania a určená 25% finančná oprava v zmysle Metodického pokynu Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania (ďalej aj „Metodický pokyn CKO č. 11") a odporúčaní orgánu auditu Ministerstva financií SR v Správe z Hodnotenia kvality A655 zo dňa 21.08.2014. Následne SORO zaevidoval dňa 18.03.2015 pre tento projekt nezrovnalosť N21500454/S01, v rámci ktorej vyčíslil neopráv-nené výdavky z certifikovaných výdavkov z verejného obstarávania na predmet zákazky „Komplexné zabezpečenie elektronizácie služieb regionálnej samosprávy" v celkovej výške XXX XXX,XX eur. Súčasne k nej zaevidoval prislúchajúcu žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 21110220004/Z01 a v zmysle článku 10 bod 6 zmluvy o NFP vyzval prijímateľa na vrátenie neoprávnených výdavkov k dotknutému verejnému obstarávaniu v lehote do 50 dní odo dňa doručenia žiadosti.
6. Žalobca požadované finančné prostriedky nevrátil.
7. Žalovaný dňa 01.04.2015 postupom podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore podal Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „ÚVO") podnet na kontrolu verejného obstarávania pre zákazku.
8. Dňa 29.09.2015 vydal ÚVO Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „protokol"), ktorý bol následne zápisnične prerokovaný dňa 09.11.2015, čím bola predmetná kontrola ukončená. Výsledkom kontroly bolo zistenie, že žalobca postupoval v rozpore s § 9 ods. 2 a § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, keď stanovil neprimeranú a diskriminačnú podmienku účasti týkajúcu sa preukázania technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V závere protokolu bolo konštatované, že procesné a vecné nedostatky zistené výkonom kontroly poukázali na nesprávnu aplikáciu zákona o verejnom obstarávaní. Príčiny ich vzniku je možné vidieť v nedôslednom uplatňovaní jednotlivých ustanovení, ako aj v nesprávnej interpretácii a aplikácii niektorých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní.
9. Keďže žalobca v lehote na vrátenie finančných prostriedkov neoprávnené výdavky nevrátil, žalovaný pokračoval vo vymáhaní podľa § 27a ods. 5 v spojitosti s § 27a ods. 3 písm. b) zákona o pomoci a podpore a rozhodol o vrátení 1,5 násobku sumy uvedenej vo výzve o vrátenie finančných prostriedkov.
10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky č. 246/23562/2018/KGTSÚ zo dňa 03.07.2018 tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že prvostupňový orgán postupoval vecne a procesne správne, prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu a v súlade s právnymi predpismi.
II.
Žaloba
11. Žalobca včas podanou žalobou doručenou súdu dňa 31.8.2018, ktorá bola pôvodne vedená pod sp. zn. 1S 113/2018, sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 246/23562/2018/ KGTSÚ zo dňa 03.07.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu vlády Slovenskej republiky č. 3846/14753/2018/KGTSÚ zo dňa 17.04.2018 o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť finančné prostriedky v sume X XXX XXX,XX eur podľa § 27a ods. 5 v spojitosti s § 27a ods. 3 písm. b) zákona o pomoci a podpore za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania projektu „Elektronizácia služieb VÚC - Banskobystrický samosprávny kraj“ ITMS č. 21110220004, ktoré bolo uvedené v protokole Úradu pre verejné obstarávanie.
12. Podľa žalobcu žalobou napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. Namietal porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania z jeho strany, ktoré mohli resp. mali vplyv na výsledok verejného obstarávania s označením „Komplexné zabezpečenie elektronizácie služieb regionálnej samosprávy“. V tejto súvislosti uviedol, že dňa 21.04.2011 bola ním vedená dokumentácia k predmetnému verejnému obstarávaniu (ešte pred podpisom zmluvy medzi žalobcom a úspešným uchádzačom) predložená poskytova-teľovi nenávratného finančného príspevku, pričom dňa 25.10.2011 mu bolo zo strany sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom pre OPIS (SORO) doručené vyrozumenie z dotknutej administratívnej kontroly verejného obstarávania, z ktorého vyplynulo, že hoci žalobca porušil zákon o verejnom obstarávaní, toto porušenie nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania. SORO taktiež pripustil, že verejné obstarávanie môže byť financované so sankciou v rozmedzí 0-5% z celkovej výšky nenávratného finančného príspevku, pričom presná výška tejto sankcie mala byť špecifikovaná až po podpise zmluvy o dielo s úspešným uchádzačom z predmetného verejného obstarávania. V ďalšom vyrozumení SORO, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.11.2011 vyplynulo, že žalobca v rámci predmetného verejného obstarávania neporušil platné právne predpisy Slovenskej republiky a ani Európskej únie resp. Európskeho spoločenstva. Z dotknutého vyrozumenia taktiež vyplynulo, že náklady, ktoré vzniknú plnením predmetu zmluvy o dielo, z dotknutého verejného obstarávania budú v celom rozsahu oprávnené (100% z hodnoty zmluvy). SORO odsúhlasil aj podpísanie zmluvy o dielo medzi žalobcom a úspešným uchádzačom verejného obstarávania. Taktiež z vyrozumenia k výsledku administratívnej kontroly zo dňa 28.11.2011 vyplynulo, že zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu princípov a pravidiel verejného obstarávania, pričom táto administratívna kontrola bola vykonaná už po podpise zmluvy s úspešným uchádzačom.
14. Poukázal, že v prípade, ak by výsledky prvotnej administratívnej kontroly (pred podpisom zmluvy medzi žalobcom a úspešným uchádzačom) preukázali pochybenie žalobcu vo výške korelácií 25% z hodnoty zmluvy, nikdy by dotknutú zmluvu žalobca nepodpísal.
15. Žalobca ďalej namietal aj nezákonným spôsobom vykonané dokazovanie žalovaným, nakoľko tento pri rozhodovaní vychádzal výlučne z dôkazov zabezpečených a obstaraných žalovaným, pričom nebral do úvahy žalobcom uvádzané argumenty a produkované dôkazy, preukazujúce najmä to, že pred samotným podpisom ale aj po samotnom podpise zmluvy o dielo medzi nami a úspešným uchádzačom bolo vykonaných niekoľko administratívnych kontrol, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že žalobca sa nedopustil žiadneho porušenia zákona pri realizácií predmetného verejného obstarávania. V tomto smere je potrebné rešpektovať žalobcom dobromyseľne nadobudnuté práva počas priebehu verejného obstarávania, nakoľko pri realizácii verejného obstarávania žalobca postupoval výlučne v súlade s pokynmi poskytovateľa.
16. Má za to, že vykonaním kontroly verejného obstarávania nebolo dostatočne preukázané, že by žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní nepostupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Poukázal aj na možnú nezákonnosť použitia predmetného Protokolu zo strany žalovaného, nakoľko iba právoplatné rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie vo vzťahu k predmetnému verejnému obstarávaniu mohlo jednoznačne prejudikovať, že sa žalobca v rámci verejného obstarávania mohol dopustiť porušenia právnych predpisov. Zároveň spochybnil samotnú existenciu Protokolu ÚVO o
výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 4486-7000/2015-OK/7 zo dňa 29.09.2015“, nakoľko žalobca nemá záznam o preukázateľnom doručení protokolu zo strany ÚVO, pričom pokiaľ by k tomu došlo, žalobca mal právo vyjadriť sa k protokolu. Žalovaný preto nepostupoval zákonným spôsobom a rozhodnutia vydal predčasne.
17. Podľa žalobcu rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy sú zmätočné, nie je z nich zrejmé na základe akých skutočností a dôkazných prostriedkov oba orgány verejnej správy iniciovali správne konanie voči žalobcovi a následne vydali napadnuté rozhodnutia. Taktiež rozhodnutie žalovaného, ako aj prvoinštančné rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, absenciu zákonných podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí ako aj nedostatočnú odôvodnenosť, a to vo vzťahu k dôvodnosti ako aj naplnenia zákonných podmienok vrátenia finančného príspevku, vrátane presnej špecifikácie požadovanej sumy.
18. S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2018 a s dôvodmi žalobcu uvedenými v žalobe nesúhlasil. Žalobu navrhol zamietnuť, nakoľko zastáva názor, že v danom prípade postupoval v súlade so zmluvou o NFP, platnou legislatívou SR a EÚ, postupmi stanovenými pre riadenie a finančné riadenie SF/KF v SR a na základe zisteného skutkového stavu veci bolo iniciované a vydané predmetné rozhodnutie.
20. Pokiaľ ide o argumenty, že napadnuté rozhodnutia nie sú vydané v súlade so zásadami správneho konania, žalovaný uvádza, že tieto námietky žalobcu sú len vo všeobecnej rovine, žalobca nekonkretizuje, v čom mal žalovaný alebo prvostupňový správny orgán pochybiť. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností, podkladov, dokumentov a komunikácie so žalobcom dospel k záveru, že uvedené dôkazné prostriedky a získané podklady sú postačujúce na jednoznačné posúdenie a spoľahlivé objasnenie predmetnej veci, a preto v nadväznosti na § 21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania. Žalobca sa v priebehu správneho konania opakovane vyjadroval k predmetnej veci a predkladal argumenty, s ktorými sa prvostupňový aj odvolací orgán verejnej správy vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Žalobca v rozklade ako aj v podanej správnej žalobe nepredložil žiadne nové dôkazy ani dokumenty, s ktorými by sa žalovaný nevysporiadal. Predmetné rozhodnutia sú zákonné, pretože skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal, bol zistený presne a úplne a tvoril spoľahlivý podklad pri rozhodovaní vo veci samej. Žalovaný sa už vo svojom odôvodnení rozhodnutia vyjadril ku každej skutočnosti namietanej žalobcom a uvedenej aj v podanej správnej žalobe.
21. Žalovaný konštatuje, že poukazovanie na vyrozumenie k výsledku administra-tívnych kontrol vykonaných v roku 2011 žalobcom je bezpredmetné a účelové, nakoľko žalobou napadnutým rozhodnutiam predchádzala opätovne vykonaná administratívna kontrola verejného obstarávania zo strany RO OPIS dňa 26.01.2015. Porušenie zákona o VO vyplýva aj z Protokolu č. 4486-7000/2015- QK/7 o výsledku kontroly dodržiavania zákona o VO, ktorý vydal ÚVO dňa 01.04.2015 a žalovaný je týmito závermi ÚVO viazaný.
22. RO OPIS dňa 01.04.2015 podal podnet na kontrolu na Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „ÚVO"). Dňa 29.09.2015 vydal ÚVO Protokol č. 4486- 7000/2015-OK/7 o výsledku kontroly dodržiavania zákona o VO. Začiatok kontroly bol kontrolovanému oznámený a ÚVO si vyžiadal od kontrolovaného kompletnú dokumentáciu v originálnom vyhotovení z predmetného VO. Protokol bol vyhotovený 29.09.2015 a kontrolovaný mal možnosť sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť do 10 dní od doručenia Protokolu, čo aj urobil a to dňa 15.10.2015, keď zaslal vyjadrenie ku kontrolným zisteniam. Úrad pre verejné obstarávanie sa k daným namietaným skutočnostiam vedúceho kontrolovaného subjektu vyjadril v liste zo dňa 27.10.2016. Protokol bol následne zápisnične prerokovaný dňa 09.11.2015, čím bola predmetná kontrola ukončená. Protokol je súčasťou predloženého administratívneho spisu,
a preto je spochybňovanie samotnej existencie protokolu žalobcom neopodstatnené. K protokolu sa preukázateľne vyjadril kontrolovaný, ktorému bol protokol doručený. Preto tvrdenie žalobcu, že nemá záznam o preukázateľnom doručení predmetného protokolu je bezpredmetné. Bezpredmetné je aj tvrdenie žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí nemá oporu v príslušnom administratívnom spise, nakoľko z administratívneho spisu podľa žalobcu nevyplýva, že by sa dopustil porušenia zákona v predmetnom verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje práve na protokol, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Výsledkom kontroly ÚVO boli zistenia, že kontrolovaný postupoval v rozpore s § 9 ods. 2 a § 32 ods. 6 zákona o VO, keď stanovil neprimeranú a diskriminačnú podmienku účasti týkajúcu sa preukázania technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o VO, pričom uvedené porušenie zákona o VO mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
IV.
23. Žalobca v replike zo dňa 28.11.2018 v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a žalobe žiadal vyhovieť.
V.
Právne posúdenie
24. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky.
27. Podľa § 27a ods. 7 veta prvá, zák. č. 528/2008 Z.z., na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
28. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. zákona o správnom poriadku (Správny poriadok), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
29. Podľa § 47 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
30. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb., v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
31. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
32. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
33. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).
34. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
35. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovo malo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti, v rámci verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
36. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).
37. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 246/23562/2018/KGTSÚ zo dňa 03.07.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného číslo 3846/14753/2018/KGTSÚ zo dňa 17.04.2018.
38. Krajský súd v Bratislave sa primárne zaoberal otázkou, či rozhodnutie žalovaného môže byť predmetom súdneho prieskumu, keď podľa ustanovenia § 14 ods. 8 zákona o pomoci a podpore, rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona, nie sú preskúmateľné súdom. Žalovaný o uložení povinnosti žalobcovi rozhodol podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, ktoré ustanovenie spadá do druhej časti tohto zákona.
39. Krajský súd Bratislave pôvodne uznesením č.k. 1S/113/2018-81 zo dňa 07.02.2019 žalobu ako neprípustnú odmietol s odôvodnením, že žaloba v smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní, preskúmanie, ktorého je vylúčené v zmysle ustanovenia § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore. Žalovaný orgán verejnej správy uložil povinnosť žalobcovi vrátiť finančné prostriedky podľa § 27 a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, a podľa § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona (druhej časti) nie sú preskúmateľné správnym súdom. Do druhej časti zákona o pomoci a podpore spadajú ustanovenia § 6 až § 33, a teda § 27a je súčasťou druhej časti zákona o pomoci a podpore.
40. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Sžfk/43/2019 zo dňa 20.05.2020 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/113/2018-81 zo dňa 7.2.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatoval, že: „Zo systematického výkladu jednotlivých odsekov ustanovenia § 14 zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva, že ustanovenie § 14 ods. 18 sa systematicky vzťahuje ku konaniu o žiadosti o poskytnutie prostriedkov. Podľa názoru kasačného súdu toto ustanovenie nemožno vztiahnuť k sankčným rozhodnutiam podľa § 27a ods. 3 písm. a/, b/ v spojení s § 27a ods. 5 zákona č. 528/2018 Z. z., ktoré sa týkajú vracania už poskytnutých finančných prostriedkov. ... Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí je ich spôsobilosť zasiahnuť do práv a slobôd a záujmov subjektov, ktorým sú určené. Prieskumu podliehajú také rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo sa ich priamo dotýkajú. Podľa Čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. ... Kasačný súd súčasne uvádza, že reštriktívny výklad ustanovenia § 14 ods. 18 zákona č. 528/2018 Z. z. je nutný aj podľa eurokonformného výkladu, pretože vylúčenie súdneho prieskumu zákonnosti by viedlo k situácii, že by bolo vylúčené súdne konanie, v ktorom by bolo možné položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie v oblasti pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorú na vnútroštátnej úrovni vykonáva zákon č. 528/2008 Z. z.“
41. Krajský súd v Bratislave po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP.
42. Pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia súd zistil, že žalovaný orgán verejnej správy žalobou napadnutým rozhodnutím uložil žalobcovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky vo výške X XXX XXX,XX euro, a to za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania s názvom „Elektronizácia služieb VÚC - Banskobystrický samosprávny kraj“ ITMS č. 21110220004, zistené na základe podnetu podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore. Rozhodol tak podľa § 27a ods. 5 v spojitosti s § 27a ods. 3 písm. b) zákona o pomoci a podpore, pričom vo výroku tohto rozhodnutia vo vzťahu k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania odkázal na protokol Úradu pre verejné obstarávanie, v ktorom toto porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania bolo uvedené, a ktoré porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré porušenie sa pokuta neukladá.
43. Podľa názoru súdu a tak, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval v uznesení sp. zn. 3Sžfk/43/2019 zo dňa 20.05.2020, v preskúmavanej veci ide o nútené vrátenie už poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré sa stali vlastníctvom žalobcu a je možné konštatovať, že sa jedná o sankciu. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore vrátiť poskytnuté finančné prostriedky má teda povahu sankčného rozhodnutia a v zmysle ústavne konformného výkladu čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy SR podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti, keďže dochádza k zásahu do základného práva žalobcu na vlastníctvo.
44. Po tom, čo správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného možno považovať za spôsobilý predmet prieskumu v rámci správneho súdnictva, sa zaoberal pre rozhodnutie vo veci zásadnou otázkou, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná, a to otázkou, či správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí deficitom nepreskúma-teľnosti.
45. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné, alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal, a pod.
46. Súd dáva do pozornosti, že zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok na zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavou garantovaného postupu (podľa čl. 46 ods. 1 ústavy) a ochrany práv. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 341/2012 zo dňa 17.01.2013)
47. Tak, ako už bolo konštatované vyššie, žalovaný o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť časť poskytnutého príspevku rozhodol rozhodnutím podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Podľa ust. § 27a ods. 7 veta prvá zákona o pomoci a podpore sa na konanie podľa odseku 5 vzťahuje Správny poriadok a podľa ust. § 47 ods. 1 Správneho poriadku i rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť časť poskytnutého príspevku musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie.
48. Výrok (enunciát) rozhodnutia vo veci samej je konečným vyjadrením úsudku konajúceho orgánu verejnej správy o prejednávanej veci. Predstavuje výsledok komplexnej činnosti, pri ktorej konajúci orgán posudzuje návrh so zreteľom na skutkové okolnosti zistené v konaní a právne posúdenie veci. Z obsahového hľadiska je výrok rozhodnutia tou jeho časťou, ktorá ako jediná zaväzuje účastníkov konania, prípadne aj iné subjekty určené zákonom. Výrok rozhodnutia musí byť určitý, aby ho bolo možné nútene vykonať. Zároveň je daná potreba jednoznačného vymedzenia práv a povinností, o ktorých sa rozhodlo, vrátane ich rozsahu a prípadnej lehoty na splnenie, preto je nevyhnutné, aby výrok bol formulovaný jasne, výstižne a zrozumiteľne. Výrok musí byť súčasne formulovaný tak, aby účastníci konania a orgány, ktoré majú rozhodnutie preskúmať, prípadne vykonať, mohli jednoznačne a bez pochybností poznať výsledok konania. Je žiaduce, aby právna terminológia použitá vo výroku zodpovedala legálnemu textu, teda aby orgán verejnej správy štylizoval výrok slovami právneho predpisu aplikovaného na prejednávanú vec. Požiadavke stručnosti a zrozumiteľ-nosti zodpovedá taký výrok, ktorý neobsahuje nadbytočné údaje, ktoré všetky patria do odôvodnenia rozhodnutia.
49. Výrok je jadrom celého rozhodnutia, lebo obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania, preto musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. Preto je nevyhnutné, aby bol skutok dostatočne konkretizovaný. Je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky z dôvodu, že žalobca porušil pravidlá a postupy verejného obstarávania, musí byť presne špecifikované a vymedzené konanie, ktorým žalobca porušil konkrétnu právnu povinnosť, a ktoré porušenie sa mu kladie za vinu, a ktorú povinnosť mu ukladá konkrétne zákonné ustanovenie. Taktiež musí byť špecifikované aj zákonné ustanovenie, ktoré žalobca svojím konaním porušil.
50. V kontexte ustanovenia § 27a zákona o pomoci a podpore je uloženie povinnosti vrátiť časť poskytnutého finančného príspevku, keďže žalobcovi bolo vytýkané porušenie pravidiel verejného obstarávania, možné považovať za určitý druh sankcie, ktorá je žiadateľovi uložená za zistené porušenie pravidiel verejného obstarávania (k uvedenému pozri uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžfk/43/2019).
51. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť poskytnutý príspevok podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore musí spočívať v špecifikácii porušenia povinnosti tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý, čo možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé konanie podľa § 27a zákona o pomoci a podpore, a to pre určenie rozsahu dokazovania ako aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa subjekt dopustil a v čom spáchané porušenie povinnosti spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Uvedenie všetkých náležitostí, ktoré má obsahovať výrok rozhodnutia, len v odôvodnení rozhodnutia, resp. len vo vyjadrení k žalobe nie je postačujúce. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou.
52. Správny súd konštatuje, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvoinštančným rozhodnutím neobsahuje vo výroku opísaný skutok, ktorého sa žalobca dopustil, nie je možné zistiť miesto, kde k tomuto skutku malo zo strany žalobcu dôjsť, kedy a akým spôsobom, prípadne uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným.
53. Je nepochybné, že identita skutku v danom prípade nie je vôbec určená. Z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním žalobca porušil pravidlá a postupy verejného obstarávania pre danú zákazku, keď žalovaný konštatoval, že žalobca je povinný podľa § 27a ods. 5 v spojitosti s § 27a ods. 3 písm. b) zákona o pomoci a podpore, za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania daného projektu, ktoré bolo uvedené v protokole Úradu pre verejné
obstarávanie, podľa ktorého mohlo mať zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta, vrátiť finančné prostriedky v sume X XXX XXX,XX eur. Konkrétne porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vo výroku napadnutého rozhodnutia uvedené nie je. Vo výroku rozhodnutia je uvedený len odkaz na protokol, pričom tento protokol nebol žiadnym spôsobom konktretizovaný. Z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ani o aký protokol sa jedná, je bez uvedenia čísla, kto ho spísal a kedy.
54. Súd preto ustálil, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvej inštancie je nezrozumiteľné pre úplnú absenciu opisu skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o verejnom obstarávaní, čo malo za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, ktorý spôsobuje jeho nezákonnosť.
55. V tejto súvislosti správny súd súčasne poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie sp. zn. 6Sžo/156/2007 z 08.12.2008, sp. zn. 3Sžo/200/2010 z 08.10.2010, sp. zn. 5Sžo/122/2010 z 24.03.2011, sp. zn. 8Sžo/42/2012 z 26.09.2013 a iné), ktorá za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť považuje rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti.
56. Dôležitou náležitosťou rozhodnutia je aj odôvodnenie. V odôvodnení rozhodnutia je potrebné výstižne, stručne a zrozumiteľne opísať podstatu veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Uvedú sa závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia. Orgán verejnej správy je povinný uviesť aj náležité odôvodnenie sankcie, za ktorú sa považuje i vrátenie poskytnutého príspevku (k uvedenému pozri uznesenie NS SR sp. zn. 3Sžfk/43/2019), ktorú ukladá na základe svojej úvahy, t. j. v medziach stanovených právnym predpisom. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania. Orgán verejnej správy je povinný pri určení výšky vrátenia finančného príspevku prihliadnuť a v odôvodnení uviesť všetky okolnosti porušenia právnej povinnosti.
57. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, ktorý zdokumentoval až od uzavretia Zmluvy o NFP až po vydanie prvostupňového rozhodnutia žalovaného, vrátane uvedenia, že riadiaci orgán dňa 01.04.2015 podal podnet na kontrolu na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý dňa 29.09.2015 vydal Protokol č. 4486-7000/2015-OK/7 o výsledku kontroly dodržiavania zákona o VO, a že výsledkom kontroly boli zistenia, že kontrolovaný subjekt postupoval v rozpore s § 9 ods. 2 a § 32 ods. 6 zákona o VO, keď stanovil neprimeranú a diskriminačnú podmienku účasti týkajúcu sa preukázania technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 28 ods. I písm. a) zákona o VO, pričom uvedené porušenie zákona o VO mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odôvodnenie rozhodnutia musí korešpondovať výroku preskúmavaného rozhodnutia, čo v danom prípade splnené nebolo.
58. Vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. Musí preto v plnom rozsahu zodpovedať skutočným výsledkom konania. V odôvodnení rozhodnutia by orgán verejnej správy mal uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa i s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. S poukazom na právnu normu citovanú vo výroku rozhodnutia sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade.
59. K argumentom žalobcu v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že dôkazné prostriedky a získané podklady boli postačujúce na jednoznačné posúdenie a spoľahlivé objasnenie predmetnej veci a žalobca vo svojom rozklade nepredložil žiadne nové dôkazy a ani dokumenty, s ktorými by sa prvostupňový orgán verejnej správy nevysporiadal.
60. Z odôvodnenia rozhodnutia podľa názoru súdu nie je zrejmá správna úvaha žalovaného, ktorá ho viedla k vydaniu rozhodnutia a ani jeho stanovisko k dôkazom zisteným v správnom konaní a ani ako sa vysporiadal s dôkazom, Protokolom z vykonanej kontroly verejného obstarávania, ktorý je podkladom napadnutého rozhodnutia a z ktorého orgán verejnej správy pri konštatovaní porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania žalobcom aj vychádzal. Poukaz na Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní je pre riadne odôvodnenie rozhodnutia nepostačujúce. Z odôvodnenia rozhodnutia taktiež nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu a ako dospel žalovaný k sume uvedenej vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorú uložil žalobcovi vrátiť za porušenie pravidiel a postupov predmetného verejného obstarávania uvedené v protokole Úradu pre verejné obstarávanie, podľa ktorého mohlo mať zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta.
61. Podľa názoru súdu žalovaný nerešpektoval vyššie uvedené zásady určitosti a zrozumiteľnosti podstatnej náležitosti rozhodnutia - výroku a aj odôvodnenia. Súčasne je možné konštatovať, že aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie vykazuje nedostatky preskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodov totožných uvedených vyššie. Súdom uvedené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím majú tak za následok nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia, ktorý spôsobuje jeho nezákonnosť.
62. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok a preto sa správny súd s ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal.
63. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostup-ňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
64. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
65. Žalovaný v ďalšom konaní opätovne rozhodne v súlade s § 47 Správneho poriadku tak, že výrok rozhodnutia bude formulovaný jednoznačne a určito a rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodní. V odôvodnení by mal žalovaný uviesť aj právne predpisy, na základe ktorých rozhodol, dôkazy, ktoré zistil v správnom konaní a ktoré sú podkladom pre rozhodnutie, ako ich vyhodnotil a posúdil, a najmä na základe akej správnej úvahy dospel k záveru, ktorý formuloval vo výroku svojho rozhodnutia.
66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia.
67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.