Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-50-2020.pdf
PDF · 105.74 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava - Staré mesto, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 300,02 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 300,02 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 24.6.2020 a na Okresný súd Martin postúpenou po odpore žalovaného dňa 13.8.2020, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 300,02 € titulom dlžnej istiny a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené v poisťovni žalovaného. V dôsledku tejto skutočnosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si zapožičal u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú žalobca prikladá, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného oznámením o poistnom plnení, ktoré prikladá žalobca. Žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne so žalobcom uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody o ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Keďže žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.
3. K žalobe žalobca pripojil záznam o dopravnej nehode zo dňa 2.7.2018, zákazkový list servisu GAPAcar, s.r.o., uplatnenie nároku na náhradu škody vo vzťahu k žalovanej poisťovni poškodenou Monikou Slezákovou, osvedčenie o evidencii predmetného motorového vozidla, zmluvu o prenájme
vozidla č. 407/06 zo dňa 23.7.2018, uzavretú medzi poškodenou H. R.Á. a žalobcom, faktúru č. XXXXXX vystavenú dňa 10.8.2018 žalobcom pre poškodenú H. R. za prenajaté motorové vozidlo, oznámenie o postúpení pohľadávky - list poškodenej R. zo dňa 10.8.2018 adresovaný žalovanému, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.8.2018, uzavretú medzi žalobcom a poškodenou R., oznámenie o poistnom plnení - list poisťovne voči žalobcovi zo dňa 27.8.2018, faktúru žalobcu žalovanému č. XXXXXXXX a dôkaz o odoslaní tejto faktúry žalovanému.
4. Žalovaný sa k návrhu prvýkrát vyjadril v odpore voči vydanému platobnému rozkazu, kde tvrdenia žalobcu a jeho nároky namietal a žiadal žalobu zamietnuť. Predovšetkým žalovaný konštatoval, že podľa jeho názoru žalobca pravdivo neopísal rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie jeho nároku, neuviedol ani dôkazy, o ktoré svoj nárok opiera. Žalobca naviac v predmetnom konaní nie je vecne legitimovaný. Z predložených dôkazov totiž vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za prenájom. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Pri uzatvorení tejto zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej céziou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením v zmysle § 524 Obč. zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného žalobcom v predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Z tejto zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle a ich účastníkov najprv smeroval k cedovaniu pohľadávky, až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie. Žalobca preto nemôže predstavovať vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Z týchto dôvodov podľa názoru žalovanej strany bolo postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný naďalej namietal, že nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, ani z Obč. zákonníka. Žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Preto podľa presvedčenia žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku. Súčasne ale žalovaný poukázal na to, že žalobca sa oznámením o poistnom plnení zo dňa 24.8.2018 dozvedel, v akom rozsahu, na základe akých dôvodov žalovaný plnil.
5. K odporu žalovaný nepripojil žiadne listiny.
6. Žalobca potom reagoval replikou podanou ešte v upomínacom konaní dňa 11.8.2020, v ktorom podaní aj navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca v danej replike uviedol, že tvrdenia žalovaného o nedostatočnej špecifikácii skutočností, z ktorých vychádza uplatnený nárok, považuje za účelové tvrdenie. Prenájom náhradného motorového vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. Za účelom bližšej špecifikácie skutočnosti uvedenej v žalobe žalobca uviedol, že dňa 2.7.2018 došlo v Sučanoch ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Renault Thalia, EČ: H.- XXXCK, spôsobenej poškodenej H. R.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Iveco, EČ: H.-XXXDD, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Kia Ceed, EČ: L.-XXXKZ u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 407/06 zo dňa 23.7.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 10.8.2018 s dátumom splatnosti 24.8.2018 na sumu 729,60 €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 24.8.2018 žalovaný oznámil žalobcovi poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 429,58 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto žalovaný opätovne poukázal.
7. V súvislosti s uplatnením svojich nárokov žalujúca strana poukazovala na tam uvedené stanovisko Krajského súdu v Bratislave, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/189/2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 27Cb/39/2012, či rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Žalobca je vecne legitimovaný, pretože zmluva o postúpení pohľadávky je platne uzatvorená a v tejto súvislosti opäť poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov v iných obdobných prípadoch. Napokon zo samotného oznámenia o poistnom plnení, ktoré poskytol žalovaný, vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť už v súčasnosti žalovaný namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky je nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide o odplatné postúpenie nároku na náhradu škody. V danom smere tak došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení teda nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Námietka žalovaného týkajúcej sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok je neopodstatnená. V tomto prípade šlo o štandardné postúpenie pohľadávky a poškodená za týmto účelom uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky z poistnej udalosti. Pokiaľ ide o výšku poistného plnenia, žalobca považoval plnenie poskytnuté žalovaným za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodená nemohla svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenej. Žalobca ďalej tvrdil, že tvrdenia žalovaného ohľadne trvania prenájmu, resp. uvedenia presného dátumu ukončenia do zmluvy o nájme považuje za zavádzajúce a nepravdivé, nič nebráni žalobcovi a poškodenému v uzatvorení nájomnej zmluvy na akúkoľvek dobu. Relevantnou v tomto prípade je aj skutočnosť, či bol prenájom realizovaný počas opravy poškodeného vozidla, teda počas doby faktického obmedzenia poškodeného. Prenájom náhradného vozidla dokonca nemusí trvať po celú dobu opravy, nakoľko poškodený môže vrátiť náhradné vozidlo žalobcovi už skôr. Žalovaným uvádzané tvrdenie nijako nezakladá dôvodnú pochybnosť o existencii, resp. realizácii nájomného vzťahu. Žalobca považoval rovnako za neoprávnený odpočet tzv. prevádzkových nákladov a zmenu technickej hodnoty poškodeného vozidla počas doby prenájmu, keďže ide o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ, ani právny rámec oprávnenosti. Je to len účelové krátenie poisťovne, ktoré je preukázané iba tvrdením žalovaného. Tvrdenie žalovaného ohľadne zmeny technickej hodnoty poškodeného vozidla je aj v logickej úvahe neprijateľné a nesprávne. Ak by sme to rozobrali, je potom na mieste tvrdiť, že práve v dôsledku dopravnej nehody došlo k znehodnoteniu motorového vozidla poškodeného a to v logickej rovine vyslovenej ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, kedy je zrejmé, že aj keď bolo vozidlo opravené, je na trhu jeho hodnota nižšia v dôsledku poškodenia, ako by bola hodnota v prípade uvádzania vozidla na predaj ako nebúraného. Poškodený je oprávnený uvedené zníženie hodnoty požadovať ako náhradu škody a nie naopak, ako tvrdí žalovaný, že počas opravy, keď vozidlo neužíval, sa jeho hodnota neznižovala.
8. K vyjadreniu žalobcu sa už žalovaný nevyjadril a preto súd nariadil pojednávanie na deň 15.10.2020, ktoré vykonal len v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý na pojednávaní na žalobe zotrval a žiadal jej v celom rozsahu vyhovieť. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním mal zistený tento skutkový stav veci:
9. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 2.7.2018 o 14.00 hod. v Sučanoch spôsobil poistenec žalovaného pri škodovej udalosti škodu na motorovom vozidle poškodenej H. R. a to na vozidle zn. Renault Thalia, EČ: H.-XXXCK. Vozidlo škodcu bolo poistené u žalovaného. Vozidlo poškodenej podľa zákazkového listu servisu GAPAcar bolo prijaté na opravu 4.7.2018 a predpoklad jeho ukončenia bol 11.8.2018. Po dobu opravy na základe zmluvy o prenájme č. 407/06 zo dňa 23.7.2018 po dobu opravy mala poškodená, a to až do 10.8.2018, od žalobcu prenajaté motorové vozidlo zn. Kia Ceed, EČ: L.- XXXKZ, za ktorý prenájom jej potom žalobca faktúrou č. XXXXXX, vyhotovenou 10.8.2018 a zročnou 24.8.2018, vyúčtoval za 19 dní prenájmu nájomné spolu s DPH vo výške 729,60 € pri cene nájmu 32 € bez DPH za jeden deň nájmu. Ešte v ten istý deň, teda 10.8.2018, žalobca s poškodenou R. uzavrel
zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč. zákonníka. Z tejto zmluvy, ktorú poškodená R. uzavrela ako postupca a žalobca ako postupník, vyplynulo, že poškodená má voči žalovanej poisťovni peňažnú pohľadávku vo výške 729,60 € z titulu nároku poškodeného voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Z.z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 2.7.2018 na vozidle Renault Thalia, EČ: H.-XXXCK. Túto pohľadávku postupca touto zmluvou postúpil žalobcovi a žalobca sa za postúpenie pohľadávky zaviazal uhradiť odplatu vo výške 729,60 €, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXX, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Kia Ceed, EČ: L.-XXXKZ. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky, teda nárok na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet vo vzťahu k poisťovni. Žalobca do spisu tiež pripojil list, ktorým poškodená dňa 10.8.2018 oznámila žalovanej poisťovni postúpenie pohľadávky. Je zrejmé, že poisťovňa v rozpore so svojimi tvrdeniami v odpore, že žalobca sa nemohol stať vecne legitimovaným subjektom na uplatňovanie nároku na náhradu škody, ktorý spočíva vo vynaloženom nájomnom za náhradné motorové vozidlo, reagovala, keď podľa listu z 27.8.2018 priamo žalobcovi ako postupníkovi oznámila, akým spôsobom poskytne poistné plnenie. Z tohto listu vyplynulo, že poisťovňa poukazuje žalobcovi sumu 429,58 € a toto znížené poistné plnenie oproti uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 729,60 € odôvodnila tou skutočnosťou, že poisťovňa priznáva dobu na zapožičanie náhradného vozidla len 16 dní, teda kráti dobu, za ktorú poskytuje náhradu nájomného o tri dni s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu motorového vozidla, rozsah vykonaných prác - 10 normohodín karosárskych a 7,8 normohodín lakovníckych prác. Je možný doplatok pri vydokladovaní priebehu opravy tak, že bude zrejmé, že požadované dni prenájmu boli nevyhnutné na opravu motorového vozidla, na čo má poškodený z povinného zmluvného poistenia nárok. Priznaná sadzba za nájom motorového vozidla bola poisťovňou len vo výške 28 € s DPH na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne a kategórie poškodeného motorového vozidla Renault Thalia. Za počet najazdených kilometrov 788 alikvotné zníženie o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po pripočítaní najazdených kilometrov a paušálne zníženie o 0,01 € za 1 km. Jedná sa o náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla podľa najazdených kilometrov na prenajatom motorovom vozidle. Pri výpočte výšky poistného plnenia vyplynulo, že poisťovňa krátila uplatnený nárok vo výške 729,60 € o sumu 115,20 €, ktorá predstavovala nepriznanú dobu za zapožičanie náhradného vozidla tri dni, o sumu 166,40 €, čo bola nepriznaná sadzba za nájom motorového vozidla, sumu 9,06 €, ktorá predstavovala zníženie o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a sumou 9,36 €, ktorá predstavovala paušálne zníženie 0,01 € za 1 km. Celkovo takto žalobcovi zaplatila sumu 429,58 € a suma 300,02 €, ktorú žalobca v súdnom konaní uplatňoval, predstavuje práve potom rozdiel medzi touto sumou a sumou 729,60 €.
10. Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení Obč. zákonníka a najmä ustanovení Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
11. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
13. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
14. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
15. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
16. Podľa § 15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
17. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
19. Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu súd dospel k presvedčeniu, že poškodená R. v rámci nároku na náhradu škody podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z.z., teda škody vzniknutej poškodením jej motorového vozidla mala nárok na náhradu škody voči poisťovni v zmysle ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. v plnej výške, teda mala nárok na zaplatenie sumy 729,60 € titulom nákladov, ktoré jej vznikli prenájmom náhradného vozidla od žalobcu po dobu opravy. Zo zákazkového listu je zrejmé, že vozidlo bolo prijaté na opravu do autorizovaného servisu 4.7.2018 a faktúra za jeho opravu bola vystavená pri ukončení zákazky dňa 11.8.2018. Preto pokiaľ poškodená mala prenajaté náhradné motorové vozidlo, ktoré podľa presvedčenia súdu zodpovedalo poškodenému motorovému vozidlu, ktoré bolo v servise, v čase od 23.7.2018 do 10.8.2018, mala ho prenajaté po dobu 19 dní počas trvajúcej opravy, kedy svoje poškodené motorové vozidlo umiestnené v servise užívať nemohla. Poškodená však nemohla ovplyvniť dĺžku opravy, ktorá závisí aj od vyťaženosti servisu. Súd preto považoval sumu, ktorú mala poškodená R. zaplatiť za 19 dní nájmu motorového vozidla v sume 32 € bez DPH denne, za dôvodný výdavok, nakoľko práve prenájom motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla, má podľa presvedčenia súdu poškodenému sanovať diskomfort, ktorému je vystavený tým, že na uspokojovanie svojich osobných potrieb, plnenie pracovných úloh, nemôže využívať vlastné poškodené motorové vozidlo. Samotná poškodená v zmluve prenájme náhradného motorového vozidla uviedla, že motorové vozidlo si zapožičiava na cestu do práce v Martine v Univerzitnej nemocnici Martin z bydliska v Turčianske Štiavničke. Preto podľa presvedčenia súdu nie sú mieste námietky žalovanej strany o štandardnej potrebnej dĺžke opravy a ani krátenie, ktoré pri poskytnutí poistného plnenia žalovaná strana urobila. Naviac ide len o jej úvahy, ktoré inak ničím nepodložila. V rovine úvah vzhľadom na to, že žalovaná strana v konaní neposkytla žiadne dôkazy, sú aj tvrdenia v oznámení o poistnom plnení ohľadne primeranej sadzby denného nájomného, keďže žalovaná strana neprodukovala žiadne dôkazy v tomto smere. Na druhej strane však súd je toho presvedčenia, že od poškodenej nemožno spravodlivo žiadať, aby po poškodení motorového vozidla osobou povinne zmluvou poistenou u žalovaného, vykonávala šetrenia ohľadne cenových úrovní rôznych prenajímateľov motorových vozidiel a vyberala si toho najlacnejšieho bez ohľadu na skutočnosť, či sa nachádza, alebo nenachádza v prijateľnej blízkosti jej bydliska. Poškodená následne svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý titulom prenájmu náhradného motorového vozidla vyrovnala tým, že od žalobcu neinkasovala odmenu za postúpenie pohľadávky, nakoľko tento jej nárok bol započítaný proti pohľadávke žalobcu na úhradu ním vystavenej faktúry. Postúpením pohľadávky poškodenej voči poisťovni na žalobcu sa zmenil veriteľ tejto pohľadávky a stal sa ním podľa § 524 a nasl. Obč. zákonníka žalobca. Na rozdiel od konštatovania v odpore voči platobnému rozkazu vydaného v upomínacom konaní sa zdá, že žalovaná túto skutočnosť v podstate akceptovala, keďže časť poistného plnenia zaslala priamo žalobcovi a oznámenie o poistnom plnení vo forme listu zo dňa 27.8.2018 zaslala rovnako žalobcovi. Súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že poškodená poisťovňa nebola oprávnená krátiť poistné plnenie o sumy zníženia o opotrebovanie spočívajúce v
rozdiele technických hodnôt a paušálne zníženie podľa počtu odjazdených kilometrov, pretože takéto počínanie je podľa presvedčenia súdu v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere sa totiž súd stotožňuje s názorom žalobcu, že je všeobecne známou skutočnosťou, z ktorej vychádza aj judikatúra Najvyššieho súdu SR, na ktorú poukazoval žalobca, že pri dopravnej nehode sa rapídne znižuje všeobecná hodnota poškodených motorových vozidiel a táto ani po dôslednej oprave už nedosahuje hodnotu porovnateľných, ale nebúraných motorových vozidiel. Preto zníženia, ktoré žalovaná v tomto smere urobila, podľa presvedčenia súdu nemajú oporu v logike, v zákone, neboli ničím preukázané a preto boli nedôvodné. Keďže miesto poškodenej sa žalobca stal novým veriteľom pri uplatňovaní nároku na náhradu vecnej škody podľa ust. § 15 Zákona č. 381/2001 Z.z., pričom tento nárok bol oprávnený vo výške 729,60 €, pokiaľ ide o náhradu škody vzniknutú prenájmom náhradného motorového vozidla, súd žalobcovi priznal rozdiel medzi poskytnutým poistným plnením a skutočnými nákladmi poškodeného vo výške 300,02 €.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.