Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-139-2020.pdf
PDF · 81.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/139/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci odsúdeného Z. S., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre trestný čin zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 15. októbra 2020, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. augusta 2020 pod sp. zn. 6Pp/124/2020 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odseku 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. augusta 2015 pod sp. zn. 2T/107/2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/107/2015 zo dňa 13.03.2018 (o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tos/56/2018 zo dňa 29.05.2018 bol odsúdený Z. S. pre trestný čin zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1, odsek 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a pre trestný čin zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa 01. septembra 2018. Odsúdený Z. S. má predpokladaný koniec výkonu posledného trestu odňatia slobody dňa 02. júna 2021. Lehota pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený odsúdenému plynie odo dňa 02. júna 2020.
Dňa 21. mája 2020 bol Okresnému súdu Trenčín doručený písomný návrh odsúdeného Z. S. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Okresný súd Trenčín na nariadenom verejnom zasadnutí uznesením dňa 06. augusta 2020 pod sp. zn. 6Pp/124/2020 podľa § 415 odseku 1 Tr. poriadku a za použitia §§ 66 odseku 1, odseku 2 Tr. zákona odsúdeného Z. S. podmienečne prepustil z vyššie uvedeného výkonu trestu odňatia slobody a súčasne mu podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona okresný súd určil skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov s probačným dohľadom nad odsúdeným počas plynutia určenej skúšobnej doby na 12 (dvanásť) mesiacov. Svoje rozhodnutie okresný súd v podstate odôvodnil tým, že odsúdený kumulatívne spĺňa všetky tri zákonné podmienky pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 odsek 1 a § 67 odsek 1 Tr. zákona, t. j. podmienku formálneho charakteru
- potrebnú časť výkonu trestu odňatia slobody už odsúdený vykonal a plnením svojich povinností v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody súčasne preukazuje adekvátny stupeň polepšenia a súčasne spĺňa aj ostatnú tretiu zákonnú podmienku materiálneho charakteru, a to predpoklad vedenia riadneho života na slobode po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, čo okresný súd podrobnejšie odôvodňoval tým, že sa okresný súd nestotožnil so záverom hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť
a v tejto súvislosti v podrobnostiach okresný súd poukázal na kladný obsah hodnotenia odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, podľa ktorého odsúdený preukázal svoje polepšenie, bol 1-krát disciplinárne odmenený, pričom vo výkone trestu je aj pracovne zaradený. Vo výkone trestu odňatia slobody je po prvýkrát, na slobode má vytvorené dostatočné sociálne zázemie, jeho určitá závislosť na požívaní alkoholu v dostatočnej miere potlačená uloženým ambulantným protialkoholickým liečením, a počas doby výkonu trestu neboli u odsúdeného zaznamenané žiadne neadekvátne či skratové reakcie, čím je daný predpoklad vedenia riadneho života po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (aj s prihliadnutím na povahu ním spáchanej trestnej činnosti aj napriek tomu, že riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody, bez relevantného odôvodnenia neodporučil podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, s konštatovaným čiastočným kritickým postojom k spáchanej trestnej činnosti s vysokým rizikom sociálneho zlyhania (opakované páchanie trestnej činnosti, voči ktorej sa vyjadruje čiastočne kriticky, nezamestnanosť, dlhy, súdom nariadené ambulantné ochranné liečenie, emočná labilita, pohotovosť k odbrzdeným neadekvátnym prejavom a reakciám zvýrazňovaná najmä v stave opitosti a pod vplyvnom drog).
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu podal sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín, ktorú písomne následne odôvodnila prokurátorka okresnej prokuratúry s poukazom na absenciu materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného Z. S.. V tejto súvislosti poukázala na negatívny obsah hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody, podľa ktorého má odsúdený rezervy v edukačnej činnosti v rámci programu zaobchádzania, keďže spáchanie trestnej činnosti hoci si uvedomuje a priznáva, avšak to s prvkami racionalizácie a ospravedlňovania. S poukazom na indikované rizikové faktory ako čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, nezamestnanosť, dlhy, emočnú labilitu, neadekvátne prejavy a reakcie najmä v stave opitosti a pod vplyvom drog, podľa prokurátorky súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil, neprihliadol na hodnotenie ústavu ani na trestnú minulosť odsúdeného, Ďalej poukázala na to, že zo zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že toto nie je automaticky udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie sa vo výkone trestu bez ohľadu na účel trestu. Podmienečné prepustenie je dôvodné iba vtedy, ak je odôvodnená nádej, že odsúdený bude na slobode po podmienečnom prepustení viesť už iba riadny život a nebude existovať príliš vysoké riziko jeho recidívy. Podľa jej názoru v prejednávanom prípade u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre jeho podmienečné prepustenie a preto navrhla, aby nadriadený Krajský súd v Trenčíne napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušil a aby vo veci sám rozhodol o zamietnutí žiadosti odsúdeného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Odsúdený Z. S. sa do konania neverejného zasadnutia krajského súdu k písomnému odôvodneniu prokurátorky nevyjadril.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti odsúdeného, ktorá mu bola spolu so spisom predložená 12. októbra 2020, preskúmal podľa § 192 odseku 1 Tr. poriadku na neverejnom zasadnutí dňa 15. októbra 2020 správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že sťažnosti prokurátora, hoci bola podaná oprávnenou osobou a včas, nie je dôvodná.
Podľa § 66 odseku 1 písm. b) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život - ak ide o osobu odsúdenú za prečin, po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odseku 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 68 odseku 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na 1 rok až 7 rokov a skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.
Úvodom krajský súd uvádza, že v rámci prieskumnej povinnosti nezistil, že by okresný súd v posudzovanej trestnej veci procesne nepostupoval v súlade s Trestným poriadkom.
Krajský súd v súlade s právnym názorom okresného súdu dospel k záveru, že v posudzovanom prípade odsúdený Z. S. skutočne kumulatívne spĺňa zákonom vyžadované všetky tri zákonné podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného uvedené v ustanovení § 66 odseku 1 písm. a), odsek 2 Tr. zákona. Prvá formálna zákonná podmienka bola naplnená už dňom 02. júna 2020, kedy odsúdený už vykonal dve tretiny z právoplatne mu uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody za spáchané zločiny. Odsúdený tiež plnením všetkých svojich povinností a svojim správaním počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody preukázal adekvátny stupeň polepšenia tak, ako to v podrobnostiach vyplýva z obsahu podaného hodnotenia riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody. V závere hodnotenia však riaditeľ ústavu na výkon trestu v zásadnom rozpore s tým, čo uviedol v obsahu hodnotenia, ktoré podal súdu, bez relevantného odôvodnenia konštatoval, že odsúdený Z. S. iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie a jeho podmienečne prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody preto neodporúča. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné uviesť, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody. Výsledky, aké odsúdený Z. S., ktorý je fakticky po prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody doposiaľ dosiahol vo výkone trestu odňatia slobody nezodpovedajú iba záveru o relatívne dobrom jeho správaní sa tak, ako na to poukazovala prokurátorka v rámci sťažnostnej argumentácie. Odsúdený je počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to vyplýva z jednotlivých uvádzaných skutočností v obsahu podaného hodnotenia riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody hodnotený výraznejšie pozitívne, o čom svedčia nie len ním dodržiavané všetky svoje povinnosti a príkazy počas doterajšieho výkonu trestu, ale tiež i jeho dobré pracovné výsledky, edukácia v problematike užívania narkotík s uvedomovaním si následkov na kvalitu zdravia a života, udelená a získaná disciplinárna odmena, bez existencie udeleného disciplinárneho trestu, pričom ak je u neho v hodnotení uvedený iba čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, bez jeho bližšieho odôvodnenia či popísania, tomuto zásadne protirečí jeho pozitívny prístup k plneniu si svojich povinností počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, popísané v jeho hodnotení, ktoré relevantne vyvracajú opodstatnenosť záveru o nekritickosti odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti.
Pokiaľ ide splnenie ostatnej, tretej zákonnej podmienky materiálneho charakteru, t. j. predpoklad, že odsúdený Z. S. bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život a nebude sa dopúšťať opätovne protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti, krajský súd vo všeobecnosti najskôr musí uviesť, že už zo zákonného znenia vyplýva to, že či odsúdená osoba bude či nebude viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody možno iba odhadovať, resp. vysloviť v tomto smere konkrétnu prognózu, po vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa viažu k osobe odsúdeného. V podstatnej miere úzko súvisí hodnotenie tejto prognózy aj so záverom o druhej materiálnej zákonnej podmienke pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože už ten sám o sebe v podstatnej miere napovedá o stave nápravy odsúdeného aj smerom do budúcnosti, samozrejme po všestrannom vyhodnotení a vzatím do úvahy aj ostatné ďalšie podstatné faktory. Odsúdený Z. S., ktorý je fakticky iba prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody tak, ako to vyplýva z obsahu jeho hodnotenia z doteraz vykonanej väčšej časti mu uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody od samého počiatku ich výkonu stabilne, riadne plní svoje povinnosti a správa sa iba pozitívne a program zaobchádzania stále plní v takej miere, že je možné konštatovať, že jeho náprava je dostatočne pozitívna a uveriteľná a to aj vzhľadom k tomu, že trest odňatia slobody vykonáva po prvýkrát a teda nejde zrejme u neho o účelové správanie sa, ktoré by nekorešpondovalo s realitou ním proklamovaných postojov v snahe viesť už iba riadny život občana. Krajský súd preto konštatuje, že odsúdený Z. S. spĺňa dôvodný predpoklad, že na slobode bude viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, berúc do úvahy v dostatočnom rozsahu preukázaný adekvátny stupeň jeho polepšenia v podmienkach výkonu trestu odňatia, s existujúcim pozitívnym sociálnym zázemím, ktoré tvorí jeho rodina, čo potvrdil aj ústav na výkon trestu odňatia slobody. Skutočnosť, že u odsúdeného existujú sklony k páchaniu trestnej činnosti, čomu nasvedčuje jeho predchádzajúca trestná minulosť však sama o sebe nemôže odôvodňovať záver o nesplnení poslednej zákonnej materiálnej podmienky, a to s poukazom na ostatné existujúce pozitívne faktory u odsúdeného, medzi ktoré patrí aj jeho snaha vyvarovať sa svojim negatívnym návykom z minulosti, čomu je možné uveriť, a ktorej existenciu na slobode u odsúdeného bude eliminovaná uloženým ochranným ambulantným protialkoholickým liečením a je možná tiež
podpora ďalšími zákonnými prostriedkami (probačný dohľad, primerané povinnosti a obmedzenia) v rámci plynutia určenej obligatórnej primeranej skúšobnej lehoty.
Na základe uvedených skutočností preto aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený Z. S., ktorý je pritom vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, trest odňatia slobody vykonáva v najmiernejšom ústave na výkon trestu odňatia slobody, s minimálnym stupňom stráženia, s prihliadnutím aj na povahu ním spáchanej trestnej činnosti, kumulatívne spĺňa všetky tri zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako je vyššie uvedené.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že odsúdeného Z. S. je možné podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody s uložením aj podľa názoru krajského súdu obligatórnej a primeranej skúšobnej doby na 18 mesiacov, spolu s nariadením probačného dohľadu nad osobou odsúdeného počas plynutia určenej skúšobnej doby a spolu s uložením primeraných povinností a obmedzení tak, ako tieto vyplývajú z napadnutého uznesenia okresného súdu, čo krajský súd hodnotí pozitívne smerom k podpore dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
V prípade, že odsúdený nebude plniť podmienky probačného dohľadu či bude porušovať uložené obmedzenie či nesplní lebo nebude plniť uložený príkaz, čo bude predmetom opakovanej kontroly zo strany príslušného probačného a mediačného úradníka, a to prípadne aj v súčinnosti s Policajným zborom, čomu je odsúdený povinný sa podrobiť s tým, že ak nebude v celom rozsahu plniť podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, môže to mať samo o sebe za následok povinnosť podrobiť sa výkonu zvyšku nevykonaného trestu odňatia slobody, o čom krajský súd týmto odsúdeného aj poučuje.
Uvedené dôvody potom viedli krajský súd k tomu, že sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú, podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť p r í p u s t n á .