Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/181/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Y. S., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt S. K. XXX, miesto podnikania Liptovská Osada 436, IČO: 35 053 861, Š. K. Y., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Baďom, Karola Salvu 1985/5, Ružomberok proti žalovanému: SCOUT paramotors s.r.o., Hadovská cesta 870, Komárno, IČO: 35 860 235, zastúpenému Moravčík a spol. s.r.o., Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 47 258 047 o zrušenie rozhodcovského rozsudku o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -120 zo dňa 9.11.2018 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -120 zo dňa 9.11.2018 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to s poukazom na ustanovenia , , , , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ZoRK v znení účinnom v čase podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd, , , , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 24.5.2011, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 26.5.2011 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.7.2011, domáhal, aby súd v celom rozsahu zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 207/2010/KA zo dňa 28.4.2011 vydaný Rozhodcovským súdom Komory arbitrov so sídlom v Bratislave, Zelená 2 a aby v ďalšom konaní zamietol žalobu žalobcu v rozhodcovskom konaní v celom rozsahu. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa a . Na podporu prvého dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobca uviedol, že zmluva o dielo č. 1507200902 uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 15.7.2009 nevznikla, čo žalobca namietal už vo svojej odpovedi na výzvu na zaplatenie zo dňa 25.3.2010 a tiež v žalobnej odpovedi zo dňa 23.12.2010 adresovanej rozhodcovskému súdu. Žalobca mal za to, že rozhodcovský súd chybne vyhodnotil skutočnosť, že predmetnú zmluvu o dielo na strane zhotoviteľa uzatvorila oprávnená osoba splnomocnená konateľom spoločnosti žalovaného, nakoľko túto zmluvu neuzatváral konateľom splnomocnený subjekt podľa splnomocnenia zo dňa 4.1.2008 Z.. Y. U., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, ale ju uzatváral subjekt, ktorý na tento právny úkon nebol žalovaným splnomocnený.

Za ďalší dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku považoval žalobca skutočnosť, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a v tejto súvislosti žalobca poukázal na niektoré ustanovenia predmetnej zmluvy o dielo, v ktorých žalobca videl nekalé praktiky zhotoviteľa. Súčasťou žaloby bola aj žiadosť žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku, pričom súd prvej inštancie uznesením č. k. -27 zo dňa 21.6.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2013, odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko toto tvrdenie nemá právny ani logický základ, keďže predmetnú zmluvu o dielo podpísala tá istá osoba, ktorá bola na tento podpis aj splnomocnená žalovaným s tým, že plnomocenstvo udelené žalovaným Z.. Y. U. spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle a nasl. . Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému porušeniu práv spotrebiteľa žalovaný uviedol, že obaja účastníci uzatvárali zmluvu o dielo v rámci svojej obchodnej (podnikateľskej) činnosti, v dôsledku čoho žalobca zmluvu o dielo neuzatváral ako spotrebiteľ.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -70 zo dňa 26.6.2015 žalobu zamietol a na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -106 zo dňa 13.4.2017 zrušil predmetný rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd v Bratislave poukázal na to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle bola zachovaná, pričom ťažiskovou otázkou v tomto konaní je, či návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný v zákonnej prekluzívnej lehote a uložil súdu prvej inštancie posúdiť včasnosť podania žaloby a vo veci opätovne rozhodnúť.

4. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že z plnomocenstva zo dňa 4.1.2008 zistil, že žalovaný prostredníctvom konateľa J. S. ako splnomocniteľ splnomocnil Z.. Y. U., obchodného zástupcu splnomocniteľa, bytom S. X. XX, XXX XX S. X., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX ako splnomocnenca, aby v mene splnomocniteľa uzatváral a podpisoval s tretími osobami zmluvy, predmetom ktorých bude záväzok splnomocniteľa poskytnúť tretej osobe poradenské služby alebo vyhotoviť žiadosť o poskytnutie finančných prostriedkov z fondov Európskych spoločenstiev, príp. iné dielo súvisiace najmä s čerpaním finančných prostriedkov z fondov Európskych spoločenstiev. Zo zmluvy o dielo č. 1507200902 zo dňa 15.7.2009 vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalovaným zastúpeným Z.. Y. U., obchodným zástupcom, so sídlom S. X. č. XX, XXX XX S. X., IČO: 43 419 798 na základe plnej moci zo dňa 4.1.2008 ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom, pričom z čl. 7 bod 7.10 zmluvy o dielo vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky majetkové spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o dielo, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, vrátane akýchkoľvek nárokov z nej vyplývajúcich alebo s ňou súvisiacich, vrátane nároku na náhradu spôsobenej ujmy alebo škody, budú predložené na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu Komory arbitrov, so sídlom Galandova 7, 811 03 Bratislava, IČO: 36 701 734, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka číslo 43219/B. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. 207/2010/KA zo dňa 28.4.2011 vydaného Rozhodcovským súdom Komory arbitrov ako stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Komora arbitrov, s.r.o. so sídlom Zelená 2, Bratislava v právnej veci žalobcu Premier Consulting, spol. s r.o., IČO: 35 860 235 proti žalovanému Y. S., IČO: 35 053 861 o zaplatenie 1.185,24 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský súd uložil žalovanému v rozhodcovskom konaní povinnosť zaplatiť žalobcovi v rozhodcovskom konaní sumu 1.185,24 eura s 9% úrokmi z omeškania ročne z tejto sumy od 26.7.2009 do jej zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 1.759,98 eura a zmluvnú pokutu vo výške 0,1% zo sumy 1.185,24 eura za každý deň omeškania od 29.4.2011 do zaplatenia tejto sumy, trovy rozhodcovského konania vo výške 178,50 eura, trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 602,46 eura a na účet rozhodcovského súdu sumu 140 eur titulom náhrady trov konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2011 a vykonateľnosť dňa 17.5.2011. Z fotokópií doručeniek súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 11.5.2011. Súd prvej inštancie tiež v napadnutom rozsudku uviedol svoje zistenie vyplývajúce zo živnostenského listu č. OŽP-Z/2006/04517-2/CR1 zo dňa 28.11.2006, a to osvedčenie vzniku živnostenského oprávnenia pre podnikateľa s obchodným menom Z.. Y. U., miesto podnikania S. X. XX, XXX XX S. X., IČO: 43 419 798, osobné údaje - meno a priezvisko Z.. Y. U., r.č. XXXXXX/XXXX, bydlisko S. X. XX, XXX XX S. X. na vykonávanie ohlasovanej živnosti: 1. Plánovanie, príprava, tvorba, realizácia, monitorovanie a hodnotenie projektov financovaných z fondu Európskej únie.

5. V intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. -106 zo dňa 13.4.2017 súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že keďže lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd začala plynúť a aj uplynula ešte pred účinnosťou , bude potrebné pri posudzovaní včasnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku postupovať v súlade s ustanovením účinného v čase podania žaloby na súd. Účelom lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd je právna istota a finalita rozhodcovských rozsudkov, ktorých spochybnenie by malo byť časovo limitované. Lehota na podanie žaloby začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti rozhodujúcej pre jej začiatok, ktorou je doručenie rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania. V predmetnom prípade bol rozhodcovský rozsudok doručený žalobcovi dňa 11.5.2011, teda lehota na podanie žaloby začala žalobcovi plynúť dňa 12.5.2011 a posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol 10.6.2011. Pokiaľ má žaloba vyvolať zamýšľané účinky, je potrebné, aby bola podaná v zákonnej lehote na príslušnom súde, pričom pod príslušným súdom zákon rozumie súd, ktorý je vecne a miestne príslušný na konanie. Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 26.5.2011 na Krajský súd v Žiline a v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na platného a účinného v čase podania predmetnej žaloby („OSP“), podľa ktorého na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy a miestne príslušným na konanie o predmetnej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podľa vtedy platného vždy súd, v obvode ktorého sa nachádzalo miesto rozhodcovského konania. Z predloženého rozhodcovského rozsudku vyplýva, že miestom rozhodcovského konania je Bratislava, Zelená 2 a aj Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.5.2011 skonštatoval, že vecne príslušným na konanie v tejto veci je okresný súd, miesto rozhodcovského konania bolo v obvode Okresného súdu Bratislava I a preto je Okresný súd Bratislava I vecne a miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na vecne a miestne nepríslušnom súde. Krajský súd v Žiline síce uznesením zo dňa 31.5.2011, teda počas 30-dňovej zákonnej prekluzívnej lehoty rozhodol, že vec postupuje Okresnému súdu Bratislava I, avšak uvedené nemá podľa názoru súdu prvej inštancie na včasnosť podania žaloby vplyv, nakoľko z dikcie ustanovenia účinného v čase podania žaloby vyplýva, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je oprávnený podať výlučne účastník rozhodcovského konania, a to v prekluzívnej 30-dňovej lehote, ktorá je zároveň lehotou procesnou a preto by podľa vtedy platného bola zachovaná, ak by sa posledný deň lehoty urobil úkon na súde alebo podanie odovzdalo orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť. Podľa súdu prvej inštancie by predmetná žaloba mala účinky včas podanej žaloby v prípade, ak by podanie bolo podané na nepríslušnom súde do zápisnice alebo ak by v 30-dňovej prekluzívnej lehote bolo nepríslušným súdom odovzdané príslušnému súdu alebo orgánu, ktorý ma povinnosť podanie doručiť. Zo spisového materiálu vyplýva, že Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne nepríslušný, odovzdal predmetnú žalobu na poštovú prepravu dňa 23.6.2011 a spor bol dňa 11.7.2011 prijatý Okresným súdom Bratislava I ako vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú dôvodné námietky žalobcu, ktorými odôvodňoval včasnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko pre posúdenie tejto otázky nie je rozhodujúci deň, kedy Krajský súd v Žiline rozhodol, že na konanie je príslušný Okresný súd Bratislava I, ale deň, kedy žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako súd nepríslušný odovzdal orgánu, ktorý bol povinný žalobu doručiť na príslušný súd, teda 23.6.2011, pričom posledným dňom na podanie žaloby bol 10.6.2011. Súd prvej inštancie mal za to, že neobstojí ani argument žalobcu, že nemohol ovplyvniť deň, kedy Krajský súd v Žiline vypravil rozhodnutie o postúpení veci, nakoľko v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní bol žalobca povinný podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde, o čom bol aj poučený v rozhodcovskom rozsudku. Súčasne súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca nemohol nijako ovplyvniť ani to, kedy Krajský súd v Žiline vydá rozhodnutie o tom, že na prejednanie veci je príslušný Okresný súd Bratislava I a preto je pri posudzovaní včasnosti podania žaloby v zmysle potrebné vychádzať z dikcie ustanovenia vtedy platného . Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil záver, že k postúpeniu predmetného sporu na vecne a miestne príslušný súd došlo až po uplynutí zákonom stanovenej 30- dňovej prekluzívnej lehoty a z toho dôvodu bola žaloba podaná oneskorene, čo pri viazanosti názorom Krajského súdu v Bratislave viedlo k zamietnutiu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu jej podania po uplynutí lehoty podľa s tým, že ostatnými meritórnymi námietkami sporových strán sa súd prvej inštancie z uvedeného dôvodu nezaoberal. Súd prvej inštancie priznal

žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a aby v zmysle v kumulácii s písm. b) rozhodol vo veci tak, že predmetný rozhodcovský rozsudok sa zrušuje. Žalobca v odvolaní uviedol, že zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáha dôvodom na podanie žaloby v zmysle , keď popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy s tým, že v predmetnej zmluve o dielo sú zmluvné strany legitimované, avšak tieto zmluvné strany neuzatvorili rozhodcovskú zmluvu/doložku, nakoľko zhotoviteľ (tu žalovaný) nekonal svojím menom prostredníctvom vlastného štatutárneho orgánu a z rozsahu splnomocnenia pre Z.. Y. U. v ničom nevyplýva, že splnomocnená osoba je oprávnená pre zmluvnú stranu, ktorú zastupovala, uzatvoriť aj rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku k zmluve, v dôsledku čoho splnomocnenec Z.. Y. U. konal mimo rámec udeleného splnomocnenia a rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka k zmluve medzi zmluvnými stranami z predmetnej zmluvy o dielo nikdy nevznikla, resp. na základe konania Z.. Y. U., ktorý na jej uzatvorenie nebol splnomocnený, je neplatná od počiatku. Absencia rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky k zmluve spôsobuje nesplnenie základných procesných podmienok pre konanie pred rozhodcovským súdom v danej veci, ktoré mal skúmať už rozhodcovský súd. Konanie Rozhodcovského súdu Komory arbitrov so sídlom v Bratislave, Zelená 2, ako aj jeho rozsudok sp. zn. 207/2010/KA zo dňa 28.4.2011 považuje žalobca za nezákonné, čo podľa žalobcu bolo východiskovým základom žalobcom podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že žalobcovi bol predmetný rozhodcovský rozsudok doručený dňa 11.5.2011 a žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca podal v zákonnej 30-dňovej lehote dňa 26.5.2011, ktorým dňom v zmysle začalo konanie vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku, čím žalobca uplatnil svoje právo. Žalobca poukázal na vtedy platného s tým, že úkonom žalobcu bolo podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 24.5.2011 na KS Žilina v zákonnej lehote, ktorý svojím uznesením zo dňa 31.5.2011 včas, teda stále počas plynutia zákonnej lehoty žalobcu na podanie žaloby postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I. Podľa názoru žalobcu mal a mohol KS Žilina po vydaní uznesenia dňa 31.5.2011 vec bezodkladne, a nie až 23.6.2011 (cca 3 týždne po vydaní uznesenia) postúpiť na poštovú prepravu, keď do uplynutia zákonnej lehoty žalobcu na podanie žaloby ostávalo od vydania uznesenia o postúpení veci zo dňa 31.5.2011 ešte 10 dní, pričom žalobca nemal žiadnu možnosť ovplyvniť nečinnosť KS Žilina. Ako bolo možné, že na OS Bratislava I bol spor prijatý až dňa 11.7.2011, považuje žalobca za dôvodné preskúmať v odvolacom konaní. Žalobca s poukazom na , má za to, že aj napriek podaniu žaloby žalobcom na KS Žilina, ostali právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania žalobcovi zachované, čomu nasvedčuje aj postupujúce konanie príslušného súdu prvej inštancie Bratislava I, keď OS Bratislava I ako vecne a miestne príslušný prvostupňový súd po postúpení veci z KS Žilina vo veci normálne konal a taktiež žalovaný nevzniesol pri prvom jemu patriacom procesnom úkone, ktorý vykonal vyjadrením k žalobe zo dňa 11.11.2013, námietku voči podaniu žaloby žalobcom po uplynutí lehoty. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzájomnom vzťahu právnych noriem pre posúdenie včasnosti podania žaloby žalobcom a nezaoberal sa tak závažnou otázkou, akou je podľa žalobcu rozhodcovské konanie a vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku, ktoré z hľadiska absencie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky považuje žalobca za nezákonné.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 25.1.2019, v ktorom uviedol, že k otázke platnosti rozhodcovskej doložky, resp. plnomocenstva konajúcej osoby za žalovaného pri podpisovaní zmluvy o dielo sa už obe sporové strany niekoľkokrát vyjadrovali a preto žalovaný v tejto otázke odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Za ťažiskovú žalovaný považuje otázku zachovania zákonnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom žalovaný zastáva názor, že žalobca svoju žalobu nepodal na príslušný súd včas. Žalovaný poukázal na ustanovenia a účinného v čase podania žaloby, z ktorých je aj vzhľadom na uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 13.4.2017 zrejmé, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať na príslušnom súde do 30 dní od jeho doručenia. Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 26.5.2011 počas plynutia 30-dňovej lehoty, avšak žalobu nepodal na príslušný súd. Žalobu podal na Krajský súd v Žiline, pritom príslušným súdom je Okresný súd Bratislava I. Dňa 31.5.2011 síce Krajský súd v Žiline vydal uznesenie o tom, že vec postupuje na príslušný súd, avšak spis spolu so žalobou ostal na tomto nepríslušnom súde až do 23.6.2011, kedy ju súd podal na poštovú prepravu na príslušný súd, teda ju podal až po uplynutí 30-dňovej lehoty, kde bola doručená

dňa 11.7.2011, teda tiež po uplynutí 30-dňovej lehoty. Žalovaný ďalej v predmetnom vyjadrení uviedol, že aj keď existujú rôzne názory na charakter predmetnej 30-dňovej lehoty (napr. E. sa domnieva, že ide o hmotnoprávnu lehotu z dôvodu, že takáto žaloba má skôr prvky určovacej žaloby), žalovaný sa skôr prikláňa k názoru, že predmetná lehota je lehotou procesnou, keďže je upravená procesným predpisom, t.j. lehota je zachovaná, ak je posledný deň lehoty podanie buď podané priamo na súde alebo je podanie odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, pričom tento názor vyslovil aj odvolací súd v uznesení. Podľa žalovaného je preto bezvýznamné posudzovať pri predmetnej otázke moment, kedy nepríslušný súd vydal uznesenie o postúpení veci na príslušný súd, ale je dôležité upriamiť pozornosť na čas, kedy nepríslušný súd dal spis na prepravu príslušnému súdu, v nadväznosti na čo žaloba nebola podaná včas. Rovnaký názor (teda že pre zachovanie lehoty, ak účastník doručil podanie nepríslušnému súdu, je podstatný moment odovzdania na prepravu príslušnému súdu) vyslovili súdy pri riešení obdobných prípadov, napr. v judikatúre Zo súdnej praxe č. 2/2004: „ak bolo odvolanie doručené nepríslušnému súdu a tento súd doručuje odvolanie príslušnému súdu prostredníctvom súdneho doručovateľa, odvolanie je podané včas, ak bolo odvolanie v odvolacej lehote odovzdané súdnemu doručovateľovi na jeho doručenie príslušnému súdu“ a tiež v judikatúre Civilná zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk, R 23/1986: „Ak účastník konania podal odvolanie na nepríslušnom okresnom súde, toto odvolanie nemá účinky riadne a včas podaného odvolania, pokiaľ v stanovenej lehote nebolo nepríslušným súdom odovzdané príslušnému súdu alebo orgánu, ktorý má podanie doručiť“. Úvahy žalobcu o zachovaní lehoty z dôvodu „včasného“ vydania rozhodnutia nepríslušného Krajského súdu v Žiline o postúpení veci sú preto bezvýznamné a rovnako neopodstatnené sú podľa žalovaného aj úvahy žalobcu o tom, že Krajský súd v Žiline mal a mohol po vydaní uznesenia o postúpení veci postúpiť vec bezodkladne, a nie až po cca 3 týždňoch, čo žalobca nemal možnosť ovplyvniť, nakoľko žalobca mal možnosť celú vec ovplyvniť tak, že by žalobu podal na príslušnom súde (a samozrejme včas), čím by predišiel údajnej nečinnosti akéhokoľvek nepríslušného súdu o jeho žalobe. Odvolacím dôvodom nemôže byť ani prieskum skutočnosti, pre ktorú bol spis prijatý na OS Bratislava I až dňa 11.7.2011. Podporným argumentom v prospech žalobcu nemôže byť ani skutočnosť týkajúca sa konania pred Okresným súdom Bratislava I po postúpení veci, nakoľko vo veci následne rozhodoval odvolací súd, ktorý poukázal na oneskorené podanie žaloby a prikázal súdu prvej inštancie sa touto otázkou zaoberať prednostne, pričom tento je názorom odvolacieho súdu viazaný. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 28.2.2019 zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v odvolaní a navyše uviedol, že napriek akejkoľvek argumentácii žalovaného spočívajúcej v poukazovaní na doručenie žaloby len na nepríslušný súd (hoc v preukázanej zákonnej lehote) žalobca vyslovuje názor, že výsledok protiprávneho a protizákonného konania rozhodcovského súdu nemôže naďalej požívať právnu ochranu súdov SR spočívajúcu v zamietnutí žaloby. Žalovaný sám vo svojom vyjadrení poukazuje na rôzne názory na charakter predmetnej 30-dňovej lehoty opierajúc sa o komentáre právnych autorít a judikatúru, ktorá však nie je primeraná danej veci, nakoľko poukazuje na odvolanie doručené nepríslušnému súdu, čo je podľa žalobcu zásadný rozdiel s podaním návrhu na začatie konania. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je tzv. „návrhové konanie“, ktoré jednoznačne na základe podaného návrhu - žaloby žalobcu začalo. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. -106 zo dňa 13.4.2017 možno podľa názoru žalobcu vyvodiť viacero záverov k samotnému podaniu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, najmä, že po podaní žaloby súd neodmietol túto žalobu v štádiu skúmania zachovania podmienok konania, súdy konali a konajú doposiaľ, vytyčujú pojednávania, strany sporu sú vyzývané na vyjadrenia a vykonávajú svoje úkony, súdy vydávajú svoje uznesenia a rozsudky, čo všetko nasvedčuje tomu, že po podaní žaloby žalobcom súdy konajú a nevyriešenou otázkou ostáva doručenie včas podanej žaloby žalobcom a tým uplatnenie jeho ústavného práva na spravodlivú súdnu ochranu, ktorá by mala vyústiť v zrušenie nezákonného rozhodcovského rozsudku, voči čomu stojí zákonom neporušená včasnosť podania žaloby žalobcom, len jej postúpenie po včasnom rozhodnutí KS Žilina stále v zákonnej lehote podania žaloby na OS Bratislava I z administratívneho prieťahu súdu. Žalobca sa domnieva, že daná sporová vec nesie prvky hodné osobitného zreteľa a preto vo vyjadrení poukázal aj na základné princípy obsiahnuté najmä v čl. 2 ods. 1, ods. 3 v ich podpornom a súvisiacom súhrne.

9. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 8.8.2019 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení opätovne poukazuje na svoje argumenty už prezentované v odvolaní či v konaní, pričom práve včasnosť podania žaloby označil odvolací súd za otáznu a pôvodne vydaný rozsudok zrušil a poukázal na to, že žaloba musela byť včas podaná na príslušný súd (a nie na žiadny iný), ako aj na to, že skúmanie dodržania

lehoty musí súd vykonať z úradnej moci, teda aj bez toho, aby ju namietal účastník konania. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej „protizákonnosti“ a „protiprávnosti“ konania rozhodcovského súdu z dôvodu údajnej absencie rozhodcovskej doložky žalovaný uviedol, že pokým nebola žaloba na preskúmanie rozhodcovského rozsudku podaná včas, zostávajú takémuto rozsudku účinky právoplatného rozsudku ( ), a teda takýto rozsudok je konečný, nemenný a pre strany sporu záväzný bez ohľadu na to, či si niektorá zo strán sporu o ňom myslí, že je „protizákonný“ či „protiprávny“. Práve záväznosť a nemennosť súdnych rozhodnutí je súčasťou právnej istoty.

10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle v spojení s po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase podania predmetnej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd (ďalej len „“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

13. Podľa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

14. Podľa na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi ().

15. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi ().

16. Podľa v znení účinnom v čase podania predmetnej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na súd (ďalej len „“) súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

17. Podľa súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

18. Podľa na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

19. Podľa na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

20. Podľa na konania vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania, na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa navrhovateľ zdržiava. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak ani odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania.

21. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

22. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 24.5.2011 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. 207/2010/KA zo dňa 28.4.2011 vydaného Rozhodcovským súdom Komory arbitrov so sídlom v Bratislave, Zelená 2 v celom rozsahu z dôvodov podľa , , pričom zo spisu je zrejmé, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 11.5.2011, v dôsledku čoho zákonná lehota 30 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala plynúť dňom 12.5.2011 a jej posledným dňom bol deň 10.6.2011. Predmetná žaloba bola spísaná v mene žalobcu advokátom na základe splnomocnenia zo dňa 20.5.2011 a bola adresovaná Krajskému súdu v Žiline, ktorému bola aj fakticky doručená dňa 26.5.2011. V samotnej žalobe niet ani zmienky o tom, ako žalobca dospel k určeniu príslušnosti Krajského súdu v Žiline, pričom zo samotného petitu žaloby je zrejmé, že žalobca v čase spisovania žaloby disponoval informáciou o mieste rozhodcovského konania, v dôsledku čoho je nutné konštatovať, že žalobcovi žiaden objektívny dôvod nebránil podať žalobu v zákonnej lehote na vecne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava I v súlade s ustanoveniami a posledná veta . Zo spisu ďalej bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že do dispozície vecne a miestne príslušného Okresného súdu Bratislava I sa predmetná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku dostala až dňa 11.7.2011, t.j. po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty. Súčasne je tiež nutné konštatovať, že samotným vydaním uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.5.2011 pod č.k. -11 o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I ako súdu vecne príslušnému, na ktorom bola Krajským súdom v Žiline dňa 6.7.2011 vyznačená doložka právoplatnosti dňom 30.6.2011 (uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.6.2011 a žalovanému dňa 28.6.2011, pričom na poštovú prepravu bolo dané dňa 23.6.2011, t.j. dňa 23.6.2011 nebol daný na poštovú prepravu spis za účelom jeho odoslania Okresnému súdu Bratislava I, ale len uznesenie o postúpení veci) nedošlo k zhojeniu základného pochybenia žalobcu v danom prípade, ktorým bolo podanie žaloby síce v zákonnej lehote, avšak nesporne na vecne a miestne nepríslušný súd. V tejto súvislosti odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním žalobcu dotknutého rozsudku súdu prvej inštancie považuje za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že je osobitným právnym predpisom upravujúcim rozhodcovské konanie, vrátane možnosti danej účastníkovi rozhodcovského konania domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podaním kvalifikovanej žaloby, pričom v rozhodnom znení ustanovoval zákonné podmienky pre podanie kvalifikovanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku odlišne od podmienok podania žaloby v zmysle v rozhodnom znení, a to s poukazom na ustanovenia a tým spôsobom, že pre podanie kvalifikovanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

predpisoval jej podanie v zákonnej lehote 30 dní na príslušnom súde z niektorého v zákone taxatívne uvedených dôvodov. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že pre vyhodnotenie podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako kvalifikovane podanej žaloby je nevyhnutné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok s tým, že nesplnenie niektorej z nich zakladá dôvod na zamietnutie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom.

23. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 3.12.2009, v zmysle ktorého na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vždy príslušný súd, v obvode ktorého sa nachádza miesto rozhodcovského konania a tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.3.2010, v ktorom ústavný súd v súvislosti s prípustnosťou preskúmania rozhodnutia rozhodcovského súdu v prvom rade poukázal na svoju judikatúru (sp.zn. ), podľa ktorej podstata rozhodcovského konania, ktoré je upravené v zákone o rozhodcovskom konaní, spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 ZRK možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti.

24. Odvolací súd poukazuje aj na dôvodovú správu k , z ktorej vyplýva, že toto ustanovenie taxatívne vymedzuje dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na vecne a miestne príslušný všeobecný súd.

25. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd ako skutkovo i právne irelevantnú vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcu vo vzťahu k dôvodu, pre ktorý súd prvej inštancie predmetnú žalobu zamietol, t.j. zamietnutie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu jej oneskoreného podania na vecne a miestne príslušný všeobecný súd. Vecnú správnosť záveru súdu prvej inštancie premietnutého do výrokovej časti napadnutého rozsudku nemá spôsobilosť spochybniť ani argumentácia žalobcu, ktorou poukazuje na skutočnosť, že súdy o jeho žalobe celý čas konali napriek jej oneskorenému podaniu na príslušný súd, nakoľko skutočnosť, že súd prvej inštancie najprv o žalobe meritórne konal a dospel k záveru o jej skutkovej a právnej neopodstatnenosti z iných dôvodov bez toho, aby dôsledne posudzoval otázku jej včasného podania v súlade s príslušnými ustanoveniami , bola riešená odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 13.4.2017 pod č.k. -106.

26. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu v odvolaní, ktorými namieta, že z rozsahu splnomocnenia pre Z.. Y. U. v ničom nevyplýva oprávnenie uzatvoriť aj rozhodcovskú zmluvu, resp. rozhodcovskú doložku k zmluve, v dôsledku čoho by mala byť rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka k zmluve o dielo neplatná od počiatku, odvolací súd konštatuje, že táto argumentácia žalobcu síce priamo nesúvisí s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, avšak napriek tomu považuje za potrebné uviesť, že Z.. Y. U. v danom prípade konal v mene žalovaného na základe písomného plnomocenstva zo dňa 4.1.2008, ktorým bol splnomocnený na uzatváranie a podpisovanie zmlúv s tretími osobami s predmetom zmluvy špecifikovaným v splnomocnení, pričom dohodu zmluvných strán o rozhodcovskej doložke je nutné považovať v prípade konsenzu zmluvných strán o tejto otázke za súčasť zmluvy bez toho, aby tým bol dotknutý samotný predmet zmluvy a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ako vo výroku vecne správny potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.

29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).