Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoEk-5-2024.pdf
PDF · 96.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoEk/5/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, D. C., o vymoženie pohľadávky vo výške 128,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23. októbra 2023 č. k.7Er/624/2014-55 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ako aj ustanoveniami §35, §45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) a ustanoveniami §39, §52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
1.1. Poznamenal, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 4001100015 zo dňa 27.04.2011. Dňa 27.04.2011 uzatvorili Rozhodcovskú zmluvu, v rámci ktorej citoval čl. 2. Uviedol, že v citovaná zmluva o úvere je štandardnou formulárovou zmluvou používanou veriteľom na poskytovanie finančných prostriedkov a na túto zmluvu je potrebné aplikovať režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože sa jednoznačne jedná o spotrebiteľný vzťah. Oprávnená si svoju pohľadávku zabezpečila zmluvou o úvere, zmenkou, ktorá bola vystavená na sumu 792 eur a zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 17.08.2011. Údaje boli vyplnené oprávnenou.
1.2. Poukázal na to, že v predmetnej exekúcií sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok a spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne nevyjednal. Preto podrobil kontrole rozhodcovskú doložku. Uviedol, že je oprávnený a zároveň povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou s týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať.
1.3. Povinná si neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a oprávnená s poukazom na rozhodcovskú doložku uplatnila svoje nároky v rozhodcovskom konaní podľa uzatvorenej rozhodcovskej doložky vedenej v rozhodcovskej zmluve. Uviedol, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom (povinnou) vyjednaná, vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, preto sú na mieste obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať. Rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou rozhodcovskej zmluvy, nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného
vzťahu. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodcovská zmluva zo dňa 27.04.2011 nebola skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber a po tomto výbere už povinná nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. Aj Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmavať rozhodcovskú doložku. Citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 146/2011.
1.4. Predmetná zmluva bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou), kde povinná vystupuje ako vystaviteľ a oprávnená ako remitent. Podľa Dohody o vyplnení zmenky (bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Rozhodcovský súd mal za to, že povinná vystavila dňa 27.04.2011 zmenku, v ktorej bol uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, údaj o vystaviteľovi zmenky, miesto splatnosti a ďalšie skutočnosti, ako aj údaj o zmenkovej sume a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Povinná si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný. Súd poukazuje na skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok (bod 14) je v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinná ju nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Ustanovenie bodu 14 všeobecných podmienok je teda v rozpore so zákonom. Účastníkmi dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25% ročne súd považuje s prihliadnutím na výšku pohľadávky oprávnenej a okolnosti prípadu za jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, a preto takého dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za absolútne neplatné.
1.5. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a to z dôvodu, že rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť na konanie na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neplatným právnym úkonom, a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnej vznikol nárok, ktorého by sa oprávnená mohla v rámci exekúcie domáhať. Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, pretože bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie.
2. Oprávnená podala odvolanie v zákonnej lehote. Nesúhlasila s tvrdeniami súdu, ako aj s dôvodmi zamietnutia udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré súd uvádza v uznesení. Tvrdila, že povinnej poskytla úver na účel zamestnania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Vychádzala preto z vyhlásenia, že povinná koná v rámci predmetu svojho podnikania a úver bude použitý na výkon zamestnania. Povinná svoje vyhlásenie potvrdila svojím osobitným podpisom v zmluve o úvere. Skutočnosť, na čo konkrétne bol následne poskytnutý úver aj využitý, neskúmala. Poukázala na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Mala za to, že rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi nimi je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Tvrdila, že len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinnej, aby spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Citovala rozhodcovskú zmluvu, a to konkrétne článok II. Poukázala na rozhodnutia okresných a krajských súdov, ktoré citovala. Povinná mala teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Uviedla, že rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým
dôkazom druhej strany. Poukázala na to, že ak ide o rozhodovanie na Stálom rozhodcovskom súde pri ustanovení rozhodcov sa vychádza z rokovacieho poriadku súdu, pokiaľ sa strany nedohodli na osobe rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom povinnou. Navyše, z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade povinná) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. Mala za to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Konštatovala, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov a rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ako aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Uviedla, že prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Tvrdila, že v prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Navrhla, aby súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi.
3. Povinná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 30. marca 2014, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR 04561/12 z 12. novembra 2013, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 2. decembra 2013 a vykonateľnosť dňa 5. decembra 2013. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 26. mája 2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Súčasťou súdneho spisu bol aj exekučný titul, zmluva o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmenka, plnomocenstvo. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením č. k. 7Er/624/2014 – 11 zo dňa 5. novembra 2019 tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 9CoE/36/2023 – 40 zo dňa 16. mája 2023 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože dôvodom zamietnutia bola neplatná rozhodcovská zmluva, ktorá v spise absentovala. Súd prvej inštancie viazaný názorom odvolacieho súdu vyzval oprávnenú na doloženie rozhodcovskej zmluvy a vec opätovne prejednal a rozhodol napadnutým uznesením.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2014 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
10. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
11. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.
12. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je, či rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou rozhodcovskej zmluvy zo dňa 27.04.2011 a na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je neprijateľnou podmienkou. Podľa dojednanej rozhodcovskej doložky, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že o neprijateľnú rozhodcovskú doložku ide aj vtedy, ak rozhodcovská zmluva umožňuje riešenie sporov aj v súdnom konaní, a spotrebiteľ si podľa nej má možnosť vybrať medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak by podľa tejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.
15. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.
16. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom (oprávnenou) naformulované zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ (povinná) nemohol takúto formulárovú (adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať.
17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o skutočnosť, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, a to vzhľadom k tomu, že nebola platne a individuálne dojednaná rozhodcovská zmluva, ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu podľa tvrdení oprávnenej založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, a to ani z formálnej, ani z materiálnej stránky.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).