Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/131/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: v 1. rade V. Š., F. XX, XXX XX A., v 2. rade J.. M. Š., F. XX, XXX XX A., obaja zastúpení: Mgr. Martin Černák, advokát, so sídlom Zochova 5, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1. Mestská časť Bratislava - Rača, Kubačova 21, 831 06 Bratislava, IČO: 00 304 557, 2. V.. V. X., A. X, XXX XX A., 3. J... P.. V. H., X. XX, XXX XX A., 4. W. A., B. XX XXX XX A., 5. F.. T.. V. X., W.., A. X, XXX XX A., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-OVBP2-2017/56879/ZAV zo dňa 12.07.2017, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Krajský súd v Bratislave žalovanému a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Konanie a rozhodnutia správnych orgánov

1. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný svojím rozhodnutím sp.zn. č. OU- OVBP2-2017/56879/ZAV zo dňa 12.07.2017 (ďalej len „Napadnuté rozhodnutie"), potvrdil žalovaný Rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Rača, ako príslušného stavebného úradu (ďalej len „stavebný úrad") rozhodnutie č. 3155/897/2017/UPSP-LU zo dňa 08.03.2017 (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie"), ktorým stavebný úrad rozhodol o dodatočnom povolení stavby „Rodinný dom - rekonštrukcia a dostavba" na pozemku parc. č. XXXX/14 v kú. T., súp. č. XXXX, B. L.. Č.. XX A., stavebníkom F.Y.. T.. V. X. a V.. V. X., A. A. X, XXX XX A. (ďalej len „stavebníci"). Predmetom bola zmena výšky hrebeňa strechy z + 6,75 = 197,90 m n.n. na + 7,010 m = 198,36 m n. m., vo zvýšení stavby +- 0,000 zo 191,15 m n. m na 191,35 m n. m., zrušenie presahu strechy zo strany pozemku parc. č. XXXX/ XX, k.ú. T. a nerealizovanie balkóna.

2. Dňa 05.09.2016 podali odvolatelia žiadosť na stavebný úrad o vykonanie štátneho stavebného dohľadu na stavbe „Rodinný dom - rekonštrukcia a dostavby", B. XX, XXX XX A. a súčasne žiadali o urýchlené vydanie rozhodnutia na zastavenie prác na novostavbe rodinného domu. Stavebný úrad listom č. /UPSP-LU zo dňa 12.09.2016 vydal oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu (ŠSD), ktorý sa konal 20.09.2016, o čom svedčí Záznam zo štátneho stavebného dohľadu. Na základe vykonaného ŠSD stavebníci dňa 07.10.2016 predložili geodetické zameranie výšky hrebeňa strechy vykonané autorizovaným geodetom a kartografom J.. A. Š. zo dňa 02.10.2016, Stavebníci F.. T.. V. X., W.. a V.. V. X., obaja bytom A. X, XXX XX A., podali dňa 14.11.2016 žiadosť o dodatočnú zmenu stavby pred dokončením na stavbu „Rodinný dom - rekonštrukcia a dostavba"

na pozemku parc.č. XXXX/XX v k.ú. T., B. XX A. podľa projektovej dokumentácie vypracovanej autorizovaným architektom J.. P.. V. H., reg. č. XXXX AA, plusminusarchitects, X.Ö. XX, XXX XX A., XX/XXXX. Stavebný úrad dňa 28.11.2016 vydal Oznámenie o začatí konania o dodatočnej zmene stavby pred dokončením a upustil od ústneho konania a určil lehotu na podanie námietok, pričom upozornil účastníkov konania, že na neskôr podané námietky sa neprihliadne. Listom zo dňa 09.12.2016 oznámil opravu zrejmej chyby v oznámení zo dňa 28.11.2016, ktorá spočívala v oprave paragrafového znenia, podľa ktorého stavebný úrad oznamoval začatie konania. Dňa 13.12.2016 účastníci konania J.. M. Š. a V. Š. podali písomné námietky k predmetnému konaniu. Následne stavebný úrad dňa 08.03.2017 vydal rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil zmenu stavby pred dokončením „Rodinný dom - rekonštrukcia a dostavba" na pozemku parc. č. XXXX/XX v k.ú. T., B. XX, A..

3. Voči vydanému prvostupňovému rozhodnutiu sa odvolali účastníci konania V. Š. a J.. M. B. (žalobcovia).

4. O obsahu podaného odvolania v zmysle o správnom konaní upovedomil stavebný úrad listom zo dňa 20.04.2017 všetkých účastníkov konania a vyzval ich, aby sa v lehote 7 pracovných dní od doručenia tohto oznámenie k nemu vyjadrili.

5. K obsahu odvolania sa v stanovenej lehote vyjadrili stavebníci F.. T.. V. X., W.. a V.. V. X., A.Á. X, XXX XX A., podaním doručeným stavebnému úradu dňa 04.05.2017 ktorí vo svojom uvádzajú nasledovné: 1. Merania a posudky vo veci navýšenia stavby na parc. č. XXXX/XX, k.ú T., B. XX realizovali autorizované osoby. Čísla ich odborných osvedčení sú uvedené na predložených dokumentoch v priebehu konania o dodatočnom povolení zmeny stavby. Ing. Zsolt Straňák, ktorý vypracoval svetlotechnické posudky, je o.i. autorizovaný aj pre oblasť stavebnej fyziky. 2. Popis a zdôvodnenie zmien stavby, ktoré viedli k jej navýšeniu boli zdôvodnené v rozhodnutí č. /UPSP-priest. zo dňa 20.01.2017. 3. Odvolatelia neuviedli žiadnu konkrétnu zákonnú normu, ktorú by stavba svojím navýšením porušovala. Stavebníci predložili dokumenty v priebehu konania preukázali dodržanie zákonných noriem napriek navýšeniu stavby. Ku skutočnostiam uvedeným v odvolaniach, ktoré nesúvisia s konaním o zmene stavby sa nevyjadroval, keďže nie sú relevantné pre rozhodnutie (komín, strešné okná, odstup stavieb atď.)

6. Mestská časť Bratislava - Rača ako prvostupňový správny orgán, postúpila na základe podaného odvolania v zmysle § 57 ods. 2 správneho poriadku spisový materiál napadnutého rozhodnutia Okresnému úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky na jeho preskúmanie a rozhodnutie o odvolaní.

7. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, ako aj postup stavebného úradu v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Uviedol, že porovnal výrokovú časť, odôvodnenie aj poučenie napadnutého rozhodnutia s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi, predovšetkým so stavebným zákonom, ako aj vyhláškami Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, vydal napadnuté rozhodnutie, pričom dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

8. V rozhodnutí uviedol, že nakoľko predmetom podania je zmena stavby pred dokončením, ktorá spočíva v: zmene výšky hrebeňa strechy z + 6,75m = 197,90 m n.m. na + 7,010 m = 198,36 m n.m., vo zvýšení ± 0,000 zo 191,15 m n.m. na 191,35m n.m, ďalej vzrušení presahu strechy zo strany pozemku parc. č. XXXX/XX, k.ú T. a v nerealizovaní balkóna tunajší úrad konštatuje, že námietky týkajúce sa umiestnenia samotnej stavby, komína a strešných okien - svetlíkov boli vyriešené v predchádzajúcom konaní a nijako nesúvisia z povoľovanou zmenou stavby pred dokončením. Z uvedeného dôvodu sa k týmto námietkam opakovane nevyjadril. V napadnutom rozhodnutí ďalej

uviedol, že predmetná zmena stavby sa netýka umiestnenia strešných okien ani komínu, ktoré boli povolené rozhodnutím č. /UPSP-LU zo dňa 23.10.2014 a právoplatné dňa 06.03.2015 a dodržanie daných podmienok uvedených v rozhodnutí a súlad stavby s overenou projektovou dokumentáciou bude stavebný úrad skúmať v kolaudačnom konaní. K námietke odvolateľov týkajúcej sa odbornej spôsobilosti / nespôsobilosti Ing. Zsolta Straňáka zaujať odborné stanovisko k nedostatočnému presvetleniu nehnuteľnosti odvolateľov, nakoľko odvolatelia uvádzajú, že „podľa zoznamu znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR nie je znalcom v príslušnom odvetví - stavebná fyzika, a preto ani nie je odborne spôsobilou osobou na zaujatie odborného stanoviska k predmetnej otázke' tunajší úrad uviedol, že odvolatelia nijakým relevantným spôsobom nepreukázali pravdivosť svojho tvrdenia týkajúceho sa zníženie preslnenie rodinného domu nad mieru prípustnú pomerom. Naopak, stavebníci predložili svetlotechnický posudok vypracovaný oprávnenou osobou, autorizovaným stavebným inžinierom Ing. Zsoltom Straňákom (reg.č. 4716*Z*I1), ktorý je evidovaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov a má platné oprávnenie evidenčné číslo 4716 Autorizovaný stavebný inžinier s rozsahom oprávnenie kategória II - Inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb, podkategóna - 410 budovy a 430 stavebná fyzika. Z uvedených dôvodov je možné považovať predložený svetlotechnický posudok vypracovaný Ing. Zsoltom Straňákom, 02.11.2016 za relevantný podklad pre vydanie rozhodnutia v predmetnej veci. Zo záveru posudku jasne vyplýva, že predmetná zmena stavby týkajúca sa zmeny výšky stavby nebude mať negatívny vplyv na vyhovujúce preslnenie rodinného domu na parcele č. XXXX/XX a neovplyvní ani jeho vyhovujúce denné osvetlenie.

9. Príslušný stavebný úrad preskúmal vecnú stránku žiadosti a projektu stavby a došiel k záveru, že nič nebránilo vydaniu stavebného povolenia na predmetnú stavbu, s čím sa aj odvolací orgán stotožnil. II. Žaloba

10. Žalobcovia považovali napadnuté rozhodnutia v oboch stupňoch za nezákonné, žiadali ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

11. Uviedli, že stavebníci dňa 14.11.2016 doručili stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby pred jej dokončením. Predmetom žiadosti bola okrem iného zmena stavby pred dokončením spočívajúca v zmene výšky hrebeňa strechy z + 6,75 = 197,90 m n.n. na + 7,010 m = 198,36 m n. m., vo zvýšení stavby +- 0,000 zo 191,15 m n. m na 191,35 m n. m., pričom táto zmena bola už v čase podania žiadosti stavebnému úradu stavebníkmi realizovaná, čo znamená, že stavebníci pri zhotovení stavby postupovali v rozpore s právoplatným stavebným povolením. Predpokladom zhojenia závažného pochybenia stavebníka a to nedodržania zákonného postupu pri uskutočňovaní drobnej stavby, je preukázanie skutočností, že uvedená stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a ostatnými právnymi predpismi, pričom dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Stavebník si tak musí sám a na vlastné náklady zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce, ktorými preukáže, že realizácia stavby neodporuje verejnému záujmu, ktorým sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod.

12. V zmysle § 68 stavebného zákona za účelom správneho rozhodnutia bol stavebný úrad povinný si opätovne vyžiadať záväzné stanoviská dotknutých orgánov v rozsahu požadovaných zmien, nakoľko do kompetencie stavebného úradu nepatrí odborné posudzovanie skutočností, na ktoré sa vyžadujú záväzné stanoviská dotknutých orgánov.

13. Stavebný úrad svojim rozhodnutím povolil zmenu stavby pred dokončením, avšak bez toho, aby si pred vydaním svojho rozhodnutia opätovne vyžiadal stanoviská dotknutých orgánov, a to posúdenie z hľadiska protipožiarneho zabezpečenia stavby, Okresného úradu - odboru starostlivosti o životné prostredie, regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, čím došlo k porušeniu ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk a to podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Kedže pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby si stavebný úrad nevyžiadal od stavebníkov všetky záväzné stanoviská, nemohol kvalifikovane posúdiť skutkový stav veci a vydať rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby, čím postupoval v rozpore

s ustanoveniami § 88a ods. 1 stavebného zákona a ustanoveniami § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaný v odvolacom konaní tento nedostatok neodstránil, čím rovnako postupoval v rozpore s uvedenými ustanoveniami zákona.

14. Žalobca ďalej namietal, že v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku je povinnosťou správneho orgánu umožniť účastníkom konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, príp. navrhnúť jeho doplnenie. Daný procesný postup prichádza do úvahy v úplne poslednom štádiu konania, keď sú vykonané všetky procesné úkony predpísané všeobecne záväzným právnym predpisom. Stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia uvedené ustanovenia zákona nerešpektoval. Tým, že stavebný úrad vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil žalobcom vyjadriť sa ku všetkým podkladom a dôkazom rozhodnutia, dopustil sa procesného pochybenia majúceho vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ani túto procesnú vadu žalovaný v odvolacom konaní neodstránil.

15. Nakoľko v konaniach predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia stavebného úradu ako aj vydaniu rozhodnutia žalovaného nebol dostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci a navyše došlo k podstatnému porušeniu procesných ustanovení majúcich za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, žalobcovia navrhli, aby v obe napadnuté rozhodnutia súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 02.03.2018. Nestotožňoval sa s tvrdeniami žalobcu, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že podľa § 33 ods.2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Oprávnenia uvedené v právnej norme má účastník správneho konania vo všetkých fázach konania. Na túto skutočnosť síce poukazuje právny zástupca účastníkov konania, avšak žalovaný má za to, že výnimkou z tohto pravidla je uplatnenie zásady koncentrácie v konaniach podľa stavebného zákona, podľa ktorej sa musia pripomienky, respektíve námietky k predmetu konania a jeho podkladom, uplatniť najneskôr pri miestnom zisťovaní a ústnom konaní, respektíve v lehote určenej stavebným úradom. Na neskôr uplatnené námietky a pripomienky sa neprihliada. Uplatnenie tejto zásady predpokladá ustanovenie § 21 ods. 2 správneho poriadku, v spojení s osobitným predpisom, konkrétne ustanovením § 61 stavebného zákona. Žalovaný je názoru, že prvostupňový správny orgán si svoju povinnosť výslovne upozorniť na skutočnosť uvedenú v ustanovení § 61 ods. 2 stavebného zákona splnil, čo vyplýva aj zo spisovej dokumentácie, ktorú odstúpil prvostupňový správny orgán na posúdenie nadriadenému správnemu orgánu - žalovanému. V záujme zabezpečenia efektívneho priebehu správneho konania obsahuje stavebný zákon, ako osobitný predpis vo vzťahu k správnemu poriadku, tzv. zásadu koncentrácie. Jej podstata spočíva v tom, že pripomienky alebo námietky k prejednávanej veci sa môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, respektíve v lehote určenej stavebným úradom. Na neskoršie uplatnenie pripomienky alebo námietky sa neprihliada. V týchto prípadoch nemožno odpustiť ani zmeškanie lehoty. Žalovaný má za to, že postupoval v zmysle zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania, keďže si je vedomý, že účastník konania je aktívnym činiteľom tohto procesu, nie iba pasívnym objektom činnosti správneho orgánu. Právo nahliadnuť do spisu správny orgán účastníkom konania neodoprel. Využiť právo nazrieť do spisového materiálu možno kedykoľvek v priebehu konania, bez toho, aby bolo potrebné o uplatnenie tohto procesného práva písomne žiadať. Žalovaný poukazuje na to, že žalobcovia nepreukázali, že im bolo odopreté uplatnenie tohto procesného práva. Žalovaný má za to, že tvrdenie žalobcov o absencii postupu správnych orgánov v zmysle zásady aktívnej súčinnosti neobstojí, keďže prvostupňový správny orgán si bol vedomý skutočnosti, že uplatňovanie zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania je dôležité najmä vo fáze zisťovania podkladov pre rozhodnutie, a preto mali účastníci konania možnosť využiť svoje práva uplatniť námietky a boli riadne poučení o skutočnosti, že na neskoršie podané námietky správny orgán neprihliadne.

17. Nie je možné súhlasiť s právnym názorom právneho zástupcu žalobcu, že právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, je potrebné odlišovať od práva účastníka uplatniť námietky podľa ustanovenia § 61 ods. 2 stavebného zákona. Uplatnenie zásady koncentrácie bolo zákonnou povinnosťou stavebného úradu, keďže spôsob jeho konania presne vymedzujú kogentné právne normy, a to najmä stavebný zákon, ako právny predpis osobitný, vo vzťahu k právnemu predpisu všeobecnému, ktorým je správny poriadok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že splnením svojej povinnosti uplatniť zásadu koncentrácie v osobitnom druhu správneho konania, nemohol žalovaný ani správny orgán prvého stupňa porušiť práva účastníka konania. Z uvedeného vyplýva, že „procesná chyba", na ktorú poukazuje právny zástupca žalobcu je zákonnou povinnosťou správneho orgánu konať a rozhodnúť podľa osobitného predpisu. Použitie osobitného predpisu, ktorý vymedzuje povinnosti správneho orgánu, nie je porušením zákona. Osobitný predpis má vo vzťahu k všeobecnému v tomto osobitnom správnom konaní prednosť.

18. Podľa ustanovenia § 59 správneho poriadku rozsah preskúmavania odvolania koncipuje správny poriadok široko. Rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. To však neznamená nové prejednanie veci, ale iba preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia. Odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní, ale ani skutkovými zisteniami a ani právnym názorom, ku ktorému dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Žalovaný nepreskúmal teda iba zákonnosť, ale aj správnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný poukazuje taktiež na skutočnosť, že aj keď sa v odvolacom konaní uplatňuje tzv. apelačný princíp, oprávnenie navrhovať nové dôkazy a skutočnosti sa však nevzťahuje na také skutočnosti, ktoré v súlade so zásadou koncentrácie konania bolo možné uplatniť iba v lehote určenej stavebným úradom.

19. Uvádza ďalej, že predmetom konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie napadnuté žalobou bola zmena stavby pred dokončením, ktorá spočíva v: zmene výšky hrebeňa strechy z + 6,75m = 197,90 m n.m. na + 7,010 m = 198,36 m n.m., vo zvýšení ± 0,000 zo 191,15 m n.m. na 191,35m n.m, ďalej v zrušení presahu strechy zo strany pozemku parc. č. XXXX/XX, k.ú T. a v nerealizovaní balkóna. V konaní boli opätovne vznesené námietky týkajúce sa umiestnenia samotnej stavby, komína a strešných okien - svetlíkov, ktoré boli vyriešené v predchádzajúcom konaní a nijako nesúvisia z povoľovanou zmenou stavby pred dokončením. Z uvedeného dôvodu sa k týmto námietkam tunajší úrad opakovane vyjadroval.

20. Z predloženého spisového materiálu, ktorého súčasťou je okrem iného aj kópia katastrálnej mapy a projektová dokumentácia dokazuje, že umiestnenie predmetnej stavby zostáva nezmenené, t.j. zo strany pozemku parc. č. XXXX/XX zostáva zachovaná pôdorysná hranica pôvodného objektu. Pôvodná dĺžka zastavania pozemku stavbami (rodinný dom a v zadnej časti dielňa/sklad) na hranici s pozemkom parc. č. XXXX/XX k.ú. T. bola 22,079 m a podľa predloženej projektovej dokumentácii vypracovanej autorizovaným architektom IN.. P.. V. H. reg. č. XXXX AA, je plánovaná dĺžka zastavanie vrátane prístavby (novostavby) 21,8 m. Navrhovaná rekonštrukcia a dostavba rodinného domu kopíruje hranicu pozemku, tak ako pôvodná stavba a na základe veľkosti pozemku a umiestnenia exitujúcich stavieb bolo možné konštatovať, že v danej lokalite ide o stiesnené pomery. Z uvedeného dôvodu nebolo možné v zmysle ustanovenia vyhlášky MŽP SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie dodržať odstupovú vzdialenosť 2 m od spoločnej hranice pozemku parc.č. XXXX/XX. V danom prípade je možné pri posudzovaní odstupových vzdialeností vychádzať z ustanovenia vyhlášky MŽP SR č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Odstupová vzdialenosť medzi stavbou na pozemku parc.č. XXXX/XX a stavbou na pozemku parc.č. XXXX/XX je cca 6m. Na základe týchto skutočností bol vypracovaný svetlotechnický posudok.

21. Podľa ustanovenia § 68 ods. 2 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné

podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

22. Stavebný úrad predmetnú zmenu stavby prerokoval v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi. V predmetnom konaní odvolatelia namietali zvýšenie stavby, a z tohto dôvodu zhoršenia svetlotechnických pomerov preslnenia ich rodinného domu nad mieru prípustnú pomerom, čo však v predmetnom konaní odvolatelia nijakým relevantným spôsobom nepreukázali, a navyše spochybnili spôsobilosti /nespôsobilosti Ing. Zsolta Straňáka zaujať odborné stanovisko k nedostatočnému presvetleniu nehnuteľnosti odvolateľov, nakoľko odvolatelia uviedli, že ,podľa zoznamu znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR nie je znalcom v príslušnom odvetví - stavebná fyzika, a preto ani nie je odborne spôsobilou osobou na zaujatie odborného stanoviska k predmetnej otázke". Žalovaný uviedol, že stavebný úrad pri rozhodovaní okrem iného vychádzal z predloženého svetlotechnického posudku vypracovaného 02.11.2016 oprávnenou osobou, autorizovaným stavebným inžinierom Ing. Zsoltom Straňákom (reg.č. 4716*Z*I1), ktorý je evidovaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov a má platné oprávnenie evidenčné číslo 4716 Autorizovaný stavebný inžinier s rozsahom oprávnenie kategória II - Inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb, podkategória - 410 budovy a 430 stavebná fyzika, a zo záveru ktorého jasne vyplýva, že predmetná zmena stavby týkajúca sa zmeny výšky stavby nebude mať negatívny vplyv na vyhovujúce preslnenie rodinného domu na parcele č. XXXX/XX a neovplyvni am jeho vyhovujúce denné osvetlenie, s čim sa tunajší úrad pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia stotožnil.

23. Žalovaný posúdil predmetnú stavbu z hľadiska súladu s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi a dospel k záveru, že uskutočnením a ani budúcim užívaním stavby nebudú ohrozené a ani neprimerane obmedzené záujmy účastníkov konania.

24. Žalovaný k dôvodom žaloby, ktoré žalobcovia namietajú vo svojom návrhu uvádza, že jednoznačne a dostatočným spôsobom sa k nim vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia č. OU- BA- OVBP2-2017/56879/ZAV zo dňa 12.07.2017, na ktoré sa žalovaný v plnom rozsahu odvoláva, a s ktorými sa žalovaný kvalifikovaným a dostatočným spôsobom vysporiadal, a kde bolo konštatované, že stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia dostatočným spôsobom zabezpečil procesné práva účastníkov konania, teda aj procesné práva odvolateľov. Má za to, že postupoval v konaní v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia, a preto tvrdenia žalobcov, resp. dôvody žaloby, nezodpovedajú skutočnosti a vychádzajú z nesprávneho výkladu stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok. Na základe uvedeného navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol ako neodôvodnenú, podľa ustanovenia .

IV.

Vyjadrenie ďalších účastníkov

25. Stavebníci F.. T.. V. X., W. a maželkou sa k žalobe vyjadrili a svoje vyjadrenie doručili súdu dňa 21.03.2018. Uviedli, že v priebehu vydania rozhodnutia o povolení zmeny stavby bolo o.i. uskutočnené aj priestupkové konanie spojené s vecným šetrením. Stavebný úrad si na základe posúdenia charakteru uskutočnených zmien stavby vyžiadal od stavebníkov doloženie odborných stanovísk. Keďže zmeny sa týkali navýšenia stavby a ostatné parametre zostali nezmenené, jednalo sa o doloženie geodetického zamerania stavby s dôrazom na zameranie výšok stavby a o doloženie nanovo vypracovaného svetlotechnického posudku. Tieto stavebníci doložili. Ostatné odborné stanoviská a vyjadrenia doložené v priebehu prvotného stavebného konania neboli zmenou stavby dotknuté a ostávali naďalej v platnosti. Všetky uvedené stanoviská a vyjadrenia sú súčasťou spisovej dokumentácie a boli k dispozícii žalovanému. K otázke verejného záujmu, ktorý žalobcovia namietajú, uvádzajú stavebníci, že nehnuteľnosť susediacu s predmetnou stavbou žalobcovi neužívajú žiadnym spôsobom a táto chátra, je neudržiavaná a predstavuje riziko pre bezpečnosť okolia. Ďalšia účastníčka W. A. svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužila.

V

Posúdenie veci

26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

27. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

31. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

32 Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

33. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

34. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

35. Podľa § 140b stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

36. Podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

37. Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania.

38. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

39. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

40. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

41. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

42. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

43. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

44. Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná.

45. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

46. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.

47.Podľa ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

48. Podľa ustanovenia § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

49. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom konania a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny sa neprihliada.

50. Podľa ustanovenia § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

51. Podľa ustanovenia § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úradu pustí od ústneho pojednávania určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich že sa na neskôr podané námietky neprihliadne.

52. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

53. Podľa ustanovenia § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

54. V danom prípade bolo úlohou súdu posúdiť konanie stavebného úradu, ako i žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu Prvostupňového rozhodnutia, ktorým stavebný úrad rozhodol o dodatočnom povolení stavby „Rodinný dom - rekonštrukcia a dostavba" na pozemku parc. č. XXXX/XX v kú. T., súp. č. XXXX, B. L.. Č.. XX A., stavebníkom F.. T.. V. X. a V.. V. X.Y., bytom A. X, XXX XX A. (ďalej len „stavebníci"). Predmetom bola zmena výšky hrebeňa strechy z + 6,75 = 197,90 m n.n. na + 7,010 m = 198,36 m n. m., vo zvýšení stavby +- 0,000 zo 191,15 m n. m na 191,35 m n. m., zrušenie presahu strechy zo strany pozemku parc. č. XXXX/XX, k.ú. T. a nerealizovanie balkóna, ako aj a Napadnutého rozhodnutia, hlavne zistiť, či sa žalovaný riadne vysporiadal s námietkami žalobcov, či neboli v konaní porušené procesné práva žalobcov a či vec správne právne posúdil.

55. Žalobca v žalobe namietal, že v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku je povinnosťou správneho orgánu umožniť účastníkom konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, príp. navrhnúť jeho doplnenie. Daný procesný postup prichádza do úvahy v úplne poslednom štádiu konania, keď sú vykonané všetky procesné úkony predpísané všeobecne záväzným právnym predpisom. Stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia uvedené ustanovenia zákona nerešpektoval. Tým, že stavebný úrad vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil žalobcom vyjadriť sa ku všetkým podkladom a dôkazom rozhodnutia, dopustil sa procesného pochybenia majúceho vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Žalovaný naopak zdôrazňoval koncentračnú zásadu v stavebnom konaní. Súd prisvedčil žalovanému a uvádza, že v stavebnom konaní, obdobne ako v územnom konaní, platí koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok. V danom prípade súd z administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad dňa 28.11.2016 vydal Oznámenie o začatí konania o dodatočnej zmene stavby pred dokončením a upustil od ústneho konania a určil lehotu na podanie námietok, pričom upozornil účastníkov konania, že na neskôr podané námietky sa neprihliadne. Listom zo dňa 09.12.2016 oznámil opravu zrejmej chyby v oznámení zo dňa 28.11.2016, ktorá spočívala v oprave paragrafového znenia, podľa ktorého stavebný úrad oznamoval začatie konania. Dňa 13.12.2016 účastníci konania J.. M. Š.E. a V. Š. podali písomné námietky k predmetnému konaniu. Vzhľadom na uvedené súd nezistil v postupe stavebného úradu v tomto smere pochybenie. Žalobcovia neuviedli v čom presne vidia porušenie svojho práva byť na konaní účastní a vyjadrovať sa k nemu.

56. Ďalej žalobca namietal v žalobe, že stavebný úrad svojim rozhodnutím povolil zmenu stavby pred dokončením, avšak bez toho, aby si pred vydaním svojho rozhodnutia opätovne vyžiadal stanoviská dotknutých orgánov, a to posúdenie z hľadiska protipožiarneho zabezpečenia stavby, Okresného úradu - odboru starostlivosti o životné prostredie, regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, čím došlo k porušeniu ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, v zmysle

ktorého, ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk a to podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Súd k danej námietke uvádza, že podľa ustanovenia § 68 ods.2 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. Súd zistil, že predmetná zmena stavby pred dokončením sa týkala zvýšenia stavby. Keďže zmeny sa týkali iba navýšenia stavby a ostatné parametre zostali nezmenené, jednalo sa o doloženie geodetického zamerania stavby s dôrazom na zameranie výšok stavby a o doloženie nanovo vypracovaného svetlotechnického posudku. Žalobcovia namietali z tohto dôvodu zhoršenie svetlotechnických pomerov preslnenia ich rodinného domu nad mieru prípustnú pomerom. Stavebný úrad vykonal v tomto smere dokazovanie, v administratívnom spise sa nachádza svetlotechnický posudok, z ktorého záveru jasne vyplýva, že predmetná zmena stavby týkajúca sa zmeny výšky stavby nebude mať negatívny vplyv na vyhovujúce preslnenie rodinného domu na parcele č. XXXX/XX a neovplyvni ani jeho vyhovujúce denné osvetlenie, s čim sa stavebný úrad aj žalovaný pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia stotožnili.

57. Správny súd prisvedčil žalovanému, že stavebný úrad predmetnú zmenu stavby prerokoval v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi. V predmetnom konaní žalobcovia ako odvolatelia namietali zvýšenie stavby, a z tohto dôvodu zhoršenia svetlotechnických pomerov preslnenia ich rodinného domu nad mieru prípustnú pomerom, čo však v predmetnom konaní nijakým relevantným spôsobom nepreukázali (uvedený svetlotechnický posudok relevantným spôsobom nevyvrátili). Na tomto mieste súd uvádza, že správne orgány, resp. súdy, ako odborne neznalé osoby, nie sú oprávnení posudzovať správnosť (závery) odborného vyjadrenia, môžu hodnotiť iba to, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. Je samozrejmé, že navýšením stavby, hoc aj minimálnym, dôjde k zmene zatienenia. Napriek uvedenému, svetlotechnický posudok konštatuje, že zvýšené zatienenie bude vyhovovať technickým normám STN 73 4301 a STN 73 0580 a preto z objektívneho hľadiska možno konštatovať, že predmetná prestavba rodinného domu nemá na kvalitu bývania susedov - sťažovateľov, žiaden relevantný vplyv. Závery svetlotechnického posudku neboli v konaní žiadnym relevantným spôsobom spochybnené.

58. K námietke žalobcov, že stavebný úrad si mal vyžiadať navyše aj stanoviská dotknutých orgánov, a to posúdenie z hľadiska protipožiarneho zabezpečenia stavby, Okresného úradu - odboru starostlivosti o životné prostredie, regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy súd prisvedčil žalovanému, že zmena stavby pred dokončením, ktorá bola predmetom tohto konania (navýšenia stavby a dopadu na svetlotechnické pomery susedného pozemku) s prihliadnutím na ustanovenie § 68 ods. 2 stavebného zákona si nevyžiadala potrebu opätovného stanoviska uvedených orgánov, ktoré už boli riadne zabezpečené v predchádzajúcom konaní o povolení stavby.

59. Na tomto mieste súd upriamuje pozornosť na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -171 z 28. júna 2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR Sp. zn.:8Sžk/39/2018, s totožnými účastníkmi konania ako v prejednávanom prípade, predmetom skúmania ktorých bolo posúdenie rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Rača, pod č. /UPSP-LU zo dňa 23.10.2014, ako príslušného stavebného úradu 1. stupňa ktorým bola v územnom konaní o umiestnení stavby spojenom so stavebným konaním, povolená stavba „Rodinný dom - rekonštrukcia a dostavba" na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, súpisné č. XXXX, B. L.. XX, A., k.ú. T., v spojení s rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky pod č. OU-OVBP2-2015/16823/ZAV zo dňa 23.02.2015. Ide teda o pôvodné stavebné a územné konanie, ktoré predchádzalo konaniu o povolení zmeny stavby. V týchto súdnych konaniach bola žaloba žalobcov zamietnutá a rozhodnutia správnych orgánom boli potvrdené ako správne a tieto sú právoplatné. Aj v uvedených konaniach žalobcovia neúspešne namietali svetlotechnický posudok a samotnú osobu znalca.

60. Predmetný svetlotechnický posudok (pre zmenenú stavbu) bol vypracovaný 02.11.2016 oprávnenou osobou, autorizovaným stavebným inžinierom Ing. Zsoltom Straňákom (reg.č. 4716*Z*I1), ktorý je evidovaný v zozname Slovenskej komory stavebných inžinierov a má platné oprávnenie evidenčné

číslo 4716 Autorizovaný stavebný inžinier s rozsahom oprávnenie kategória II - Inžinier pre konštrukcie pozemných stavieb, podkategória - 410 budovy a 430 stavebná fyzika. Na základe uvedeného súd neprisvedčil ani námietke žalobcov, že svetlotechnický posudok nebol vypracovaný oprávnenou osobou a že, „podľa zoznamu znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR nie je znalcom v príslušnom odvetví - stavebná fyzika, a preto ani nie je odborne spôsobilou osobou na zaujatie odborného stanoviska k predmetnej otázke".

61. K námietke verejného záujmu súd uvádza, že podľa vyjadrení účastníkov konania ako aj s priloženej fotografickej dokumentácie založenej v administratívnom spise je zjavné, že nehnuteľnosť žalobcov je toho času neobývaná, v havarijnom, priam okolie ohrozujúcom stave. Aj vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že úvahy sťažovateľov o dopadoch na kvalitu bývania sú len v teoretickej rovine, bez reálneho obmedzenia. Aj NSSR v rozsudku Sp. zn.:8Sžk/39/2018 uvádza, že „...už z letmého pohľadu na stav nehnuteľnosti (fotodokumentácia je súčasťou spisu) je zrejmé, že prerekvizitou užívania danej nehnuteľnosti je jej generálna rekonštrukcia, tzn. sťažovatelia budú môcť (v rámci zákonných obmedzení) realizovať svoje subjektívne požiadavky na kvalitu bývania v rámci tejto rekonštrukcie."

62. NSSR ďalej v citovanom rozsudku uviedol, že „...aj nepatrné zvýšenie zatienenia pozemku spôsobuje zásah do vlastníckeho práva sťažovateľov k predmetnému pozemku, avšak nemožno konštatovať, že v stavebnom konaní došlo k povýšeniu záujmu jedného vlastníka nad záujmy vlastníka druhého, nakoľko zásah je minimálny a zásadným spôsobom neovplyvňuje vlastnícke právo sťažovateľov. Akákoľvek činnosť vlastníkov susedných pozemkov zasahuje do vlastníckeho práva sťažovateľov, rovnako, ako akákoľvek činnosť sťažovateľov zasahuje do vlastníckeho práva vlastníkov susedných pozemkov. Uvedené zásahy zodpovedajú výkonu vlastníckeho práva a týmto nemožno zabrániť. V rámci stavebného konania bol preto správny orgán oprávnený posudzovať výlučne proporcionalitu týchto zásahov tak, aby bol dodržaný účel zákona a zároveň rovnosť účastníkov (vlastníkov). Stavebné povolenie bolo vydané za zohľadnenia proporcionality týchto zásahov a v súlade s príslušnými zákonmi." Rovnako je tomu aj tomto konaní o zmene stavby.

63. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane, je vecne správne, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy) a pribratí účastníci si žiadne neuplatnili, súd náhradu trov konania nepriznal.

65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).