Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/135/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne IRDistribution, a. s., so sídlom v Bratislave, Ivanská cesta 3421/65, IČO: 35 872 110, zastúpenej Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 10/B, IČO: 50 289 934, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vajnorská 55, o zaplatenie 1.449 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 24.08.2017 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 1.449 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedla, že u žalovanej si na základe uzatvoreného havarijného poistenia motorového vozidla S.: Z uplatnila nároky vyplývajúce z jeho poškodenia pri dopravnej nehode na diaľnici 26.05.2015. Poistná udalosť bola riešená žalovanou pod č. 9850232079. Žalobkyňa dodatočne zistila poškodenie svetlometu a riadiacej jednotky svetlometu, ktoré sa prejavilo neskôr, a keďže iná škodová udalosť od 26.05.2015 nenastala, považovala žalobkyňa toto poškodenie za také, ktoré vzniklo 26.05.2015. Požiadala preto žalovanú o doplatenie sumy 1.449 eur. Žalovaná žalobkyni listom z 03.03.2016 oznámila, že poškodenie svetlometu a riadiacej jednotky svetlometu s poistnou udalosťou nesúvisí. V nadväznosti na tento list žalobkyňa opätovne žiadala o náhradu škody, keďže poškodenie svetlometu bolo zdokumentované dodatočnou obhliadkou 26.01.2016 a 02.02.2016. Zároveň požadovala zaevidovanie poškodenia svetlometu ako novej škodovej udalosti, resp. znovuobnovenie poistnej udalosti č. 9850232079. Žalovaná zotrvala na svojom stanovisku, že zdokumentované poškodenie svetlometu nesúvisí s poistnou udalosťou z 26.05.2015. S tvrdeniami žalovanej žalobkyňa nesúhlasila, poškodenie svetlometu považovala za skryté, ktoré nebolo možné zahrnúť do pôvodne uplatneného nároku, čo ale neznamená, že žalobkyňa nemá nárok na poistné plnenie. Poukázala aj na list žalobkyne, ktorým požiadala o zabezpečenie vyjadrenia autorizovaného servisu. Vyjadrenie autorizovaného servisu žalobkyňa zabezpečila a predložila žalovanej, ktorá ho ale nezohľadnila a nárok žalobkyne odmietla. Uplatnila si preto voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 1.449 eur spolu s úrokom z omeškania. Svoje tvrdenia preukazovala žalovaná „oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenie motorového vozidla“, listom žalovanej z 03.03.2016 „vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti z poistnej zmluvy“, elektronickou komunikáciou medzi stranami sporu, vyjadrením autorizovaného servisu, faktúrou č. 21630127.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe (doručené súdu 07.03.2018) žalobkyni uviedla, že 28.05.2015 jej žalobkyňa oznámila, že došlo ku škodovej udalosti, keď pri jazde po diaľnici motorové vozidlo narazilo do umelohmotného signalizačného kužeľa. Obhliadka poškodeného motorového vozidla bola vykonaná 02.06.2015, pri obhliadke bol spísaný zápis o poškodení motorového vozidla. Stav tachometra bol 99.657 km. Po odstrojení vozidla servis požiadal o vykonanie doobhliadky, ktorá bola vykonaná 12.06.2015, pri ktorej bol stanovený rozsah opravy za účelom uvedenia vozidla do pôvodného stavu, pričom poškodenie svetlometu a ani riadiacej jednotky svetlometu zistené nebolo, a to aj napriek demontovaniu nárazníka. Túto chybu nehlásil ani palubný počítač. Po oprave motorového vozidla poskytla žalovaná žalobkyni po odpočítaní spoluúčasti poistné plnenie v sume 1.150 eur. Dňa 22.01.2016 požiadala žalobkyňa o doobhliadku, pretože na vozidle mala vzniknúť škoda súvisiaca so škodovou udalosťou z 26.05.2015. Doobhliadka bola vykonaná 26.01.2016 a bolo pri nej zistené poškodenie svetlometu, pričom túto chybu indikoval aj palubný počítač. Stav tachometra bol 115.222 km. Následne pri doobhliadke 02.02.2016 bola zistená chyba v riadiacej jednotke. Poistné plnenie žalovaná neposkytla z dôvodu, že podľa jej názoru poškodenie svetlometu a riadiacej jednotky svetlometu nesúvisí so škodovou udalosťou z 26.05.2015, keďže kilometrový nájazd ku dňu zistenia poškodenia svetlometu bol viac ako 15.000 km. O tomto závere vyrozumela žalobkyňu listom z 03.03.2016. Za sporné označila, či existuje príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a škodovou udalosťou z 26.05.2015. Podľa žalovanej nie je vylúčená ani dodatočná manipulácia so svetlometom. Z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti žalobkyňou (vyjadrenie autorizovaného servisu označila žalovaná za všeobecné konštatovanie) žiadala žalobu zamietnuť. K vyjadreniu priložila potvrdenie o hlásení poistnej udalosti, „Uplatnenie škody / nároku na náhradu škody“, zápis o obhliadke poškodeného vozidla z 02.06.2015 s fotodokumentáciou, zápis o obhliadke poškodeného vozidla z 12.06.2015 s fotodokumentáciou, faktúru č. 2150010706, oznámenie o poistnom plnení z 25.06.2015, žiadosť a doobhliadku vozidla spolu so zápisom o jej vykonaní z 02.02.2016 a fotodokumentáciou.

3. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu 20.12.2018. v ktorom uviedla, že poškodenie svetlometu a riadiacej jednotky svetlometu nebolo možné zistiť pri pôvodnej obhliadke vozidla, pretože išlo o poškodenie, ktoré sa prejavilo po dlhšom čase. Poškodenie spočívalo vo vzniku praskliny na svetlomete, ktoré nemuselo byť viditeľné, cez ktoré sa následne do svetlometu dostala voda a poškodila elektronické časti svetlometu, Palubný počítač preto nemohol túto poruchu zaznamenať. Na preukázanie tvrdení navrhla vykonať znalecké dokazovanie. Zároveň súdu predložila poistnú zmluvu uzavretú so žalovanou.

4. Napokon k vyjadreniu žalobkyne zaujala stanovisko žalovaná podaním doručeným súdu 28.07.2020. V celom rozsahu zotrvala na svojich tvrdeniach, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Spochybnila aj to, či žalobkyni vôbec škoda vnikla, keď nie je zrejmá úhrada predloženej faktúry. S návrhom žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania nesúhlasila.

5. Na pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalobkyňa súdu predložila doklad o úhrade faktúry č. 21630127.

6. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou z 26.05.2015 a poškodením svetlometu a riadiacej jednotky svetlometu. Predložením poistnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu došlo k odstráneniu spornosti o vecnej legitimácii žalobkyne a predložením dokladu o úhrade faktúry došlo k odstráneniu spornosti o tom, či faktúra č. 21630127 bola vôbec žalobkyňou uhradená. Tieto skutočnosti neboli následne po predložení poistnej zmluvy, resp. dokladu o úhrade ďalej rozporované, a preto ich súd považuje za nesporné. Rovnako zvyšné tvrdenia neboli stranami sporu spochybnené, a teda sa považujú podľa (ďalej len „“) za nesporné. V súlade s požiadavkou jasnosti a zrozumiteľnosti rozsudku súd preto nepovažuje za potrebné skutočnosti uvedené v bodoch 1. až 5. opätovne opakovať.

7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa (ďalej len „“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

8. Podľa a právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

9. Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

10. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 11. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Medzi stranami sporu bola dojednaná dňa 20.05.2014 zmluva „Havarijné poistenie motorových vozidiel EUROKASKO - SÚBOR“ (ďalej len „Zmluva“), ktorá tvorí neoddeliteľný celok so Všeobecnými poistnými podmienkami č. 900, Zmluvnými dojednaniami č. 901 a Všeobecnými poistnými podmienkami pre úrazové poistenie č. 802.

13. V uvedenej zmluve sa poisťovňa zaviazala poskytnúť poistné plnenie za škodu vzniknutú poistnou udalosťou (poškodenie motorového vozidla náhodnou poistnou udalosťou - Článok I bod. 4. Zmluvy) v rozsahu nákladov v danom mieste na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou (článok IX Zmluvy). Nie ale každé poškodenie poisteného motorového vozidla má nutne za následok plnenie z poistnej zmluvy, predovšetkým v prípade, ak nie je preukázané aký je rozsah poškodenia motorového vozidla a či medzi poistnou udalosťou a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť (či škoda zakladajúca nárok na poistné plnenie vznikla pri poistnej udalosti). Pre vymedzenie poistnej udalosti v poistení majetku je totiž dôležité, že sa skladá z príčiny (poistné riziko) a z následku (vznik majetkovej ujmy). O poistnej udalosti preto môžeme hovoriť iba vtedy, ak majetková škoda na predmete poistenia bola spôsobená poistným rizikom.

14. Súd sa preto v nadväznosti na tvrdenia strán sporu zaoberal tým, či sú splnené podmienky, za splnenia ktorých má žalovaná povinnosť postupovať v súlade so zmluvou. Predovšetkým spornou existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a poistnou udalosťou. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť aj bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu, ktorej tvrdenie má byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť však nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.

15. Žalobkyňa počas konania zotrvala na tvrdení, že jej nie je známa iná škodová udalosť na motorovom vozidle, ktorá by bola príčinou poškodenia svetlometu a riadiacej jednotky svetlometu. Logicky potom musí existovať príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou z 26.05.2015 a poškodením svetlometu a riadiacej jednotky svetlometu. Preukázanie príčinnej súvislosti žalobkyňa opierala o vyjadrenie autorizovaného servisu, ktorý uviedol, že pri vozidle modelovej rady Insignia môže v prípade nárazu do predného nárazníka v oblasti predných svetiel dôjsť k poškodeniu svetlometov, pretože nárazník je uchytený v hornej časti o predné svetlomety. Cez prasklinu následne vteká voda do vnútornej časti svetla a spôsobí poškodenie elektronických častí svetlometu ako i riadiacej jednotky. Súdu bolo predložené len vyjadrenie servisu, nie je možné zistiť na základe akej otázky žalobkyne bolo toto vyjadrenie poskytnuté. Navyše je vyjadrenie servisu formulované hypoteticky použitím slova „môže“. Toto vyjadrenie sa však stalo základom pre tvrdenie žalobkyne, že k poškodeniu svetlometu a riadiacej jednotky svetlometu došlo práve týmto spôsobom. Len hypotetické vyjadrenie servisu potom nemôže bezpečne preukázať existenciu príčinnej súvislosti. Súd preto zamietol návrh žalobkyne na znalecké dokazovanie, pretože to nie je namieste, ak jeho predmetom majú byť len hypotetické úvahy žalobkyne a nie reálne existujúce fakty. Žalobkyňou navrhované znenie otázok na znalca (obsiahnuté vo vyjadrení

z 20.12.2018) t. j., či vyjadrenie servisu je správne, a či poškodenie svetlometu mohlo vzniknúť aj inak sú nie len hypotetické otázky, ale na ich zodpovedanie nie sú potrebné ani vedecké poznatky (na hypotetickú otázku - hypotetická odpoveď). Ďalšia navrhovaná otázka bola, či poškodenie svetlometu a riadiacej jednotky svetlometu vzniklo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Táto otázka nie je prípustná pre znalca, pretože ide o skutkovú otázku, ktorú možno riešiť len v konkrétnych súvislostiach a znalec môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd vychádza (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX.XX.XXXX sp. zn. ). Napokon na pojednávaní konanom 15.10.2020 žalobkyňa formulovala otázku, či poškodenie svetlometu zodpovedá priebehu škodovej udalosti. K tomuto súd uvádza, že žalobkyňa mohla predložiť počas obdobia viac ako troch rokov (ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania) trvania súdneho sporu súkromný znalecký posudok, a to aj v nadväznosti na vyjadrenie žalovanej z 03.03.2016, ktorým zamietla žiadosť žalobkyne na poistné plnenie (nepreukázaná príčinná súvislosť). Nariadenie znaleckého dokazovania by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov súdu, a preto súd návrh na nariadenie znaleckého dokazovania zamietol. V tomto smere nemôže obstáť tvrdenie žalobkyne, že má zlé skúsenosti so znalcami pri zadávaní súkromných znaleckých posudkov (27 minúta a 39 sekunda zvukového záznamu).

16. V konaní boli zo strany žalovanej predložené zápisy o poškodení vozidla pri jeho obhliadke z 02.06.2015 a 12.06.2015 spolu s fotodokumentáciou. V rámci prvej obhliadky vykonanej 02.06.2015 poškodenie svetlometu zistené nebolo. Pri doobhliadke vozidla vykonanej 12.06.2015 rovnako poškodenie svetlometu zistené nebolo. Zároveň pri druhej obhliadke vykonanej 12.06.2015 bol demontovaný nárazník. V nadväznosti na vyjadrenie servisu predložené žalobkyňou je súd toho názoru, že pokiaľ malo dôjsť nárazom do kužeľa k vzniku praskliny potom by malo byť poškodenie svetlometu zistené minimálne už pri druhej obhliadke vykonanej 12.06.2015, pretože došlo k demontovaniu nárazníka, ktorý je uchytený v hornej časti o svetlomety. Žiadne poškodenie, či výskyt prasklín, ale zistené nebolo a chybu neindikoval ani palubný počítač. Pri obhliadkach podľa fotodokumentácie bolo svetlo navyše prezreté (č. l. 41 spisu), a to aj po odmontovaní nárazníka. Ak žalobkyňa aj napriek týmto dôkazom tvrdila príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody mala povinnosť toto tvrdenie riadne preukázať. Žalobkyňa však príčinnú súvislosť vyvodzovala nesprávne z časovej následnosti spôsobom „potom, teda preto“, čo je mylné, pričom sa svoj procesný útok založila na jedinom (aj to hypotetickom) vyjadrení servisu. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala príčinnú súvislosť ako jednu zo základných podmienok pre priznanie poistného plnenia, a preto súd jej žalobu v celom rozsahu zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.