Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sas/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Katarínou Haviarovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.: XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. D. XXX/XX, XXX XX E., občianka Slovenskej republiky, právne zastúpená: Lichner Legal s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Legionárska 7451/4, 911 01 Trenčín, IČO: 47 246 804 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 766 230 7070 0 zo dňa 26. septembra 2023, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej Sociálnej poisťovne č. 766 230 7070 0 zo dňa 26. septembra 2023 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 766 230 7070 0 zo dňa 20. februára 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa Žiadosťou zo dňa 30. augusta 2021 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „“). Invalidný dôchodok žalobkyňa žiadala priznať od dátumu 29.12.1988. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín posúdil z predloženej zdravotnej dokumentácie zdravotný stav žalobkyne, o čom vyhotovil Posudok zo dňa 30.08.2021, podľa ktorého bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené stav po dezobliterácii uzatvorených pánvových ciev s implatntáciou stentov obojstrane, stav po trombóze panvových žíl obojstranne s uzáverom stentu vľavo (vo vonkajšej panvovej žile vľavo). Uvedené ochorenie bolo zatriedené pod položku Kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, Oddel B

- choroby ciev, položka 4 - stavy po vykonanej operácii cievnych uzáverov alebo bypasse a po perkutánnej endovaskulárnej liečbe, písmeno b pri stredne ťažkých funkčných poruchách s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%. Na podklade takto zisteného stavu Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. 766 230 7070 0 zo dňa 02.11.2021 rozhodla o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni vo výške 252,20 eur. Za základ rozhodnutia vzala skutočnosti zistené v odbornom lekárskom posudku. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín, týkajúci sa dátumu vzniku invalidity a určenej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č.766 230 7070 0 zo dňa 20.01.2022 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.

2. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. 766 230 7070 0 zo dňa 20.01.2022 správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne - generálneho riaditeľa č. 766 230 7070 0 zo dňa 20. januára 2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 766 230 7070 0 zo dňa 2. novembra 2021 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu trov konania. Krajský súd v Trenčíne dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj vadou nepreskúmateľnosti, pričom zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise a z tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného zrušil podľa , , a vo vzťahu k tomu, že žalobkyňa nebola vyšetrená aj porušenie .

3. Následne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie znovu posúdil z predloženej zdravotnej dokumentácie zdravotný stav žalobkyne, o čom vyhotovil Posudok zo dňa 31.01.2023 so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, Oddielu B - choroby ciev, položka 4 - stavy po vykonanej operácii cievnych uzáverov alebo bypasse a po perkutánnej endovaskulárnej liečbe, písmeno b – pri stredne ťažkých funkčných poruchách s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %. Ostatné ochorenia zvyšujú MPSVZČ o 0%, na základe čoho konštatoval, že žalobkyňa je invalidná podľa . Z predmetného posudku vyplýva, že posudkový lekár zohľadnil Prepúšťaciu správu z hospitalizácie NUSCH BA – od 08.11.2019 – 14.11.2019, Prepúšťaciu správu z hospitalizácie na internej klinike Myjava – od 02.01.1999 – 22.01.1999, Angiologické vyšetrenia NUSCH BA zo dňa 14.01.2020, 11.06.2020, 10.09.2020, 22.04.2021 a 14.10.2021, Angiologické vyšetrenia zo dňa 02.12.2020 a 26.04.2021, RTG vén DK zo dňa 22.11.2002, Angiologické vyšetrenia zo dňa 19.06.2008, 10.06.2009, 02.12.2011, 04.10.2013 a 24.01.2023 a Hematologické vyšetrenie zo dňa 12.01.2010. Dátum vzniku invalidity posudkový lekár určil opätovne na 14.01.2020. Predmetný posudok bol podkladom pre Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. 766 230 7070 0 zo dňa 20.02.2023, ktorým bol podľa , a žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od 14. januára 2020 v sume 295,00 Eur mesačne a podľa a Zákona o sociálnom poistení bol invalidný dôchodok žalobkyni zvýšený od 01. januára 2021 na sumu 302,70 Eur mesačne, od 01. januára 2022 na sumu 306,70 Eur mesačne a od 01. januára 2023 na sumu 342,90 Eur mesačne.

4. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne a pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko Trenčín a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe – odbornom posudku o invalidite zo dňa 31.01.2023, ktorý je súčasťou prvostupňového rozhodnutia. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Prvostupňový orgán vernej správy v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že potrebný počet obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 40 rokov a do 45 rokov je najmenej 10 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, pričom žalobkyňa pred vznikom invalidity (t.j. pred 14.01.2020) získala 9 000 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy prvostupňový orgán verejnej správy zhodnotil všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity získala 24 rokov a 240 dní obdobia dôchodkového poistenia, a teda splnila podmienku nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení dňa 14.01.2020. Suma invalidného dôchodku bola žalobkyni určená podľa § 73 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie bolo určené podľa §63 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení (kalendárne roky 1992 až 2019). Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste, pričom úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 11,8106. V rozhodujúcom období žalobkyňa úhrnom získala 6 078

dní dôchodkového poistenia, to znamená 16,6521 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,7093. S poukazom na § 63 ods. 4 písm. d) Zákona o sociálnom poistení hodnota priemerného osobného mzdového bodu bola určená na 0,7675. Žalobkyňa ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok (k 14. januáru 2020) získala 9 000 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému bolo pripočítané obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. V zmysle § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek žalobcu je 64 rokov. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyňa získala 7 656 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16 656 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 45,6329 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 14. januáru 2020 je 13,6361 Eur. Prvostupňový orgán verejnej správy určil žalobkyni sumu invalidného dôchodku vo výške 286,60 Eur mesačne (ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. 0,7675 x 45,6329 x 13,6361 x 60% = 286,60 Eur mesačne). Zároveň sa suma invalidného dôchodku podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 2,9 %, t. j. o 8,40 Eur mesačne na 295,00 Eur mesačne. Ďalej sa suma invalidného dôchodku podľa § 82 a § 293dx Zákona o sociálnom poistení zvyšovala od 01. januára každého roka, pričom od 01. januára 2023 na sumu 342,90 Eur mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj Odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko Trenčín, ktorý tvorí časť Lekárskej správy z 31.01.2023. Prvostupňový orgán tiež uviedol, že týmto rozhodnutím realizuje rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. z 18. augusta 2022.

5. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín dňa 12.04.2023, ktorý nezmenil posudkový záver, odvolaniu nevyhovel a kompletný posudkový spis predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Trenčíne, ktorý dňa 12.09.2023 opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne a vyhotovil Odborný lekársky posudok, pričom zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný v neprítomnosti žalobkyne na základe predloženej posudkovej a zdravotnej dokumentácie: Angiologické vyšetrenia - 2002, 19.06.2008 (B. F.), 10.06.2009 (B. G.), 02.12.2011, 04.10.2013, 24.02.2014, 11.07.2016, 20.08.2018, 15.03.2019, 10.09.2019 (B. B.), pri hospitalizácii v NÚSCH do 14.11.2019, 14.01.2020 (B. B.), 11.06.2020, 10.09.2020, 02.12.2020, 22.04.2021, 26.04.2021 (B. H.), 14.10.2021, 24.01.2023; Hematologické vyšetrenia – 12.01.2010 (B. I.), 04.10.2023, 11.07.2016; Hospitalizácia na internej klinike Myjava do 22.01.1989 a Genetické vyšetrenia – 2009, 21.03.2017 (B. J.). Z predmetného Odborného lekárskeho posudku vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú podľa Kapitoly IX - Choroby obehovej sústavy, Oddiel B - choroby ciev, položka 4 - stavy po vykonanej operácii cievnych uzáverov alebo bypasse a po perkutánnej endovaskulárnej liečbe, písmeno b) - pri stredne ťažkých funkčných poruchách s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60% (z rozpätia 50% - 60%). Za iné zdravotné postihnutie – ostatné ochorenia nebola zvýšená percentuálna miera. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne bola teda určená vo výške 60% od 14.01.2020 a dátum vzniku invalidity žalobkyne je podľa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Trenčíne, určený správne.

6. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. 766 230 7070 0 zo dňa 26.09.2023 (ďalej len“ napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia, na obsah podaného odvolania žalobkyne a po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie v celom rozsahu dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je správne, a preto ho potvrdil. Konštatoval, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej

dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Žalovaný poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín dňa 12.04.2023, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Trenčíne, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 12.09.2023 so záverom, že „Účastníčka konania bola v pobočke Sociálnej poisťovne, Trenčín posúdená na základe žiadosti o invalidný dôchodok dňa 30. augusta 2021 so záverom, že je invalidná podľa v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % + 0 % od 14. januára 2020. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly IX, oddielu B, položky 4, písmena b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala účastníčka konania odvolanie, ktoré bolo v rámci II. st. odvolacieho konania dňa 11. januára 2022 prerokované v Sociálnej poisťovni, ústredie, vysunuté pracovisko Trenčín posudkovým lekárom, ktorý potvrdil posudkový záver. Dňa 20. januára 2022 bolo vydané rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 2. novembra 2021. Proti tomuto rozhodnutiu podala účastníčka konania správnu žalobu. Krajský súd v Trenčíne svojím rozsudkom -51 zo dňa 18. augusta 2022 zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne – generálneho riaditeľa zo dňa 20. januára 2022 a aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 2. novembra 2021 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konania. Preto dňa 31. januára 2023 posúdil jej zdravotný stav v intenciách rozsudku krajského súdu posudkový lekár v Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, ktorý účastníčku konania uznal invalidnou podľa zákona o sociálnom poistení a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na hornej hranici rozpätia 60 % + 0 % v kapitole IX, oddiele B, položke 4, písmene b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov. Po tomto posúdení vydala Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 20. februára 2023 rozhodnutie, proti ktorému účastníčka konania podala odvolanie. Medicínsky sa zdravotný stav účastníčky konania nezmenil, žily na dolných končatinách sú prechodné, podľa sono nie je patológia na arteriálnom systéme dolných končatín. Zmenila sa klasifikácia chronickej venóznej insificiencie pri varixoch dolných končatín z C4 na C2-3. Pôvodné ochorenia žíl na dolných končatín je rekanalizované a prechodné, dolné končatiny a panva sú bez evidentných nových trombov. Stav posúdil prvostupňový posudkový lekár na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia v kapitole IX, oddiele B, položke 4, písmene b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov s mierou poklesu na 60 % od 14. januára 2020, t.j. dátumu potvrdenia prvého stentu. Pred uzáverom žily podmienka uznania invalidity nebola splnení, tak ako žiada v svojom odvolaní. Pre potvrdenie vzniku invalidity dokladáme aj skutočnosť, že v rokoch 2018 – 2019 nemala účastníčka konania uznanú dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodov ochorenia žíl. Údaj z odvolania v bode 14. a 3. súhlasí s posúdením pred operáciou pod kapitolu IX, oddiel B, položku 5, písmena b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov na 15 %, ale účastníčka konania namieta, že malo byť zohľadnené ako iné postihnutie so zvýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, čo nie je možné, nakoľko pre zvyšovanie miery poklesu sa používajú len posudkovo významné ochorenia, ktorých miera poklesu je okolo 40 %, o čo sa evidentne nejedná. Na iné ochorenia sa účastníčka konania nelieči, ostatné sú prekonané a posudkovo nevýznamné, preto podľa znenia v znení je zvýšenie miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia neopodstatnené.“ Podľa žalovaného posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Trenčíne, vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 12.09.2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť tohto rozhodnutia (viď bod 3 tohto rozsudku). Žalovaný následne konštatoval, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú MPSVZČ určil naďalej na 60% s dátumom vzniku invalidity od 14.01.2020. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vo svojich odborných lekárskych posudkoch posúdili zdravotný stav žalobkyne komplexne na základe zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, svoje závery dostatočne odôvodnili a vo svojich záveroch sa zhodujú. Vzhľadom na to, že výšku a výpočet invalidného dôchodku žalobkyňa v odvolaní nenamietala, žalovaný uviedol, že tento je podrobne uvedený v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20.02.2023. Ďalej žalovaný konštatoval, že v rámci odvolacieho konania žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný

dôchodok a nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie MPSVZČ ani zmenu dátumu invalidity. Vzhľadom na to podľa žalovaného nebolo možné zvýšiť MPSVZČ ani zmeniť dátum vzniku invalidity, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa a invalidný dôchodok jej patrí od 14.01.2020 v nezmenenej sume. Odvolanie žalobkyne preto považoval za nedôvodné.

Žaloba

7. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáhala súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Žiadala obidve rozhodnutia zrušiť. V žalobe namietala, že prvostupňový orgán ako aj žalovaná v rozpore so záväzným právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.08.2022 stanovili deň vzniku invalidity na 14.01.2020. Dôvodila, že ihneď po prekonanej operácii spĺňala podmienky pre zaradenie do kapitoly IX, oddielu B, položky 4, písmena b) prílohy č. 4 k , avšak žalovaná jej zdravotný stav pred dňom 14.01.2020 zaradila opätovne po kapitolu IX, oddielu B, položky 5 s MPSZČ 15%. Je podľa nej potrebné opätovne vyhodnotiť zdravotnú dokumentáciu a určiť presný deň vzniku invalidity. Uviedla, že pri opätovnom posúdení zdravotného stavu prvostupňový orgán a žalovaná vychádzali z tých istých lekárskych nálezov doložených v pôvodnom konaní s výnimkou toho, že zdravotný stav žalobkyne bol vyšetrený v jej prítomnosti. Podľa žalobkyne orgány verejnej správy v napadnutom rozhodnutí a prvostupňovom rozhodnutí nielenže nerešpektovali právny názor súdu, ale s ním nesúhlasili a rozporovali ho. Podľa žalobkyne je preto napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, a to s poukazom na , a .

8. Žalobkyňa tiež namietala, že zaradenie jej zdravotného stavu v zmysle napadnutých rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovanej. Žalobkyňa mala za to, že by sa malo jednať o stavy s ťažkými funkčnými poruchami, kde je rozsah 70 - 80 %. Žalovaná podľa nej v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom neodôvodnila, prečo by sa nemohlo jednať o stavy s ťažkými funkčnými poruchami. Aj preto je napadnuté rozhodnutie žalovanej nepreskúmateľné.

9. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s názorom žalovanej, že za posudkovo významné ochorenia považuje ochorenia, ktorých miera poklesu je okolo 40%, a preto nemôže zohľadniť iné zdravotné postihnutie žalobkyne a zvýšiť tak percentuálnu sadzbu o 10%. Tiež namietala, že podľa žalovanej je pre potvrdenie vzniku invalidity dôležitá skutočnosť, že žalobkyňa nebola dočasne uznaná práceneschopnou pre ochorenie ciev. Poukázala na to, že už od roku 1999 mala problémy s cievami a bola sledovaná lekármi.

10. Žalobkyňa tiež poukázala na zmenu právnej úpravy zákona č. Z. z. účinnou od 01.08.2023, pričom však žalovaná zotrvala na svojich doterajších záveroch. Poukázala na zmenný percentuálny rozsah MPSZČ 35 – 45 % v Kapitole IX. Choroby obehovej sústavy, oddiel B – choroby ciev, položka 5 – kŕčové žily, posttrombotický syndróm, recidivujúce tromboflebitídy, 5.3 štádium III C4-5 podľa CEAP, na základe čoho sa podľa žalobkyne nejedná o posudkovo nevýznamné ochorenie ako tvrdí žalovaná, a teda takéto zdravotné postihnutie spĺňa kritériá a požiadavky žalovanej „okolo 40%“, aby išlo o posudkovo významné ochorenie a je tak na mieste navýšenie o 10% pre iné zdravotné postihnutia.

11. Žalobkyňa na záver žiadala s poukazom na druhá veta , aby správny súd po opätovnom zrušení rozsudku z tých istých dôvodov uložil žalovanej pokutu v primeranej výške, nakoľko táto nepostupovala v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne vyslovenom v Rozsudku č. k. -51 zo dňa 18.08.2022.

Vyjadrenie žalovaného

12. K podanej žalobe žalovaná uviedla, že Záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 766 230 7070 0 zo dňa 26. septembra 2023, bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Trenčíne zo dňa 12. septembra 2023, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %

v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je 60 %, s dátumom vzniku invalidity od 14. januára 2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil chronickú tromboflebitídu panvových a stehenných žíl, riešenú operačne stentami s čiastočnou priechodnosťou vena iliaca exerna vpravo (ostatné žily priechodné), ochorenie, ktoré zaradil podľa prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov do kapitoly IX – choroby obehovej sústavy, oddielu B – choroby ciev, položky 4 – stavy po vykonanej operácii cievnych uzáverov alebo by-passe a po perkutánnej endovaskulárnej liečbe, písmena b) – pri stredne ťažkých funkčných poruchách. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 60 %, na hornej hranici percentuálneho rozpätia 50 % - 60 %. Posudkový lekár sa v odbornom lekárskom posudku vyjadril k námietke žalobkyne, týkajúcej sa dátumu vzniku invalidity, keď uviedol, že pred uzáverom žily podmienky uznania invalidity nebola splnená. Názor žalobkyne, že u nej ide o stavy s ťažkými funkčnými poruchami, kde je rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % - 80 %, posudkový lekár nezdieľa vzhľadom na to, že u žalobkyne nejde o chronické recidivujúce vredy zodpovedajúce zaradeniu v kapitole IX, oddiele B, položke 5.1, písmene b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov. Posudkový lekár mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne nezvýšil, nakoľko pre zvyšovanie miery poklesu sa používajú len posudkovo významné ochorenia, ktorých miera poklesu je okolo 40 %, čo nie je prípad žalobkyne. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Trenčíne v odbornom posudku o invalidite zo dňa 12. septembra 2023, ako aj generálny riaditeľa žalovanej v napadnutom rozhodnutí, dátum vzniku invalidity, zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne a určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa hornej hranici percentuálneho rozpätia, riadne vysvetlili a odôvodnili. Rovnako odôvodnili nezvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne podľa znenia v znení Pochybnosti žalobkyne o správnosti posúdenia jej zdravotného stavu sú nedôvodné, vyvolané jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. 766 230 7070 0 zo dňa 26. septembra 2023 a trvá na správnosti napadnuté=ho rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 766 230 7070 0 zo dňa 26. septembra 2023, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. 766 230 7070 0 zo dňa 20. februára 2023. Žalovaná je presvedčená, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, prihliadnuc na právny názor Krajského súdu v Trenčíne, vyjadrený v jeho rozsudku č. zo dňa 18. augusta 2022 a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Z toho dôvodu treba považovať napadnuté rozhodnutie správneho orgánu za vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení.

Replika

13. V podanej replike sa žalobkyňa pridržiavala podanej žaloby a nesúhlasila, že sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí prihliadala na právny názor vyplývajúci z predmetného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne. Tvrdila, že žalovaná sa v predmetnom vyjadrení nevyjadrila k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne v súvislosti s novelizovanou prílohou č. 4 od 01.08.2023 a posudkový lekár žalovanej ju vyhodnotil nesprávne. Duplika žalovanej nebola podaná.

Posúdenie veci správnym súdom

14. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa (ďalej len „“), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa v spojení s dňa 25.03.2024. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverené na úradnej tabuli správneho súdu od 15.03.2024.

15. Predmetnom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od 14. januára 2020 v sume 295,00 Eur mesačne a od 1. januára 2021 bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 302,70 Eur mesačne, od 01. januára 2022 na 306,70 Eur mesačne a od 01. januára 2023 na 342,90 Eur mesačne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami

účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä so žiadosťou žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku, s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -51 zo dňa 18.08.2022, so všetkými odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s pripojenými listinnými dôkazmi (lekárskymi správami a nálezmi) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pričom nebol viazaný žalobnými bodmi a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, a teda túto posudzoval neformálne podľa . Vychádzal pritom zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ( ).

16. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

18. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

20. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

21. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať 9 zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

23. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona.

24. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

25. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

27. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

28. Podľa § 195 ods. 4 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

29. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok.

30. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí mať predpísané náležitosti.

31. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

32. V predmetnej žalobe žalobkyňa v prvom rade namietala, že prvostupňový orgán ako aj žalovaná v rozpore so záväzným právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.08.2022 stanovili deň vzniku invalidity na 14.01.2020. Správny súd po preskúmaní veci má za to, že záver žalovaného, že u žalobkyne vznikla invalidita až dňa 14.01.2020 z dôvodu poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 % nemá oporu v administratívnom spise. Správny súd z predložených lekárskych správ (najmä správa z novembra 2019) zistil, že žalobkyňa trpela uzávermi žíl už pred určeným dátumom 14.01.2020. Z prepúšťacej správy Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. Bratislava zo dňa 14.11.2019 vyplýva, že žalobkyňa bola hospitalizovaná pre prítomný uzáver panvových žíl bilaterálne za účelom flebografického vyšetrenia a dezobliterácie panvových žíl. Taktiež z obsahu lekárskej správy Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, a.s. Bratislava zo dňa 10.09.2019 -12.09.2019 vyplýva, že žalobkyňa má odtok krvi z dolných končatín realizovaný najmä kolaterálami cez dolné epigastrické vény do interkostálnych vén. Uvedené správy podľa správneho súdu jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa trpela uzávermi žíl už pred dátumom 14.01.2020, ktorý určil prvostupňový orgán verejnej správy ako deň začiatku vzniku invalidity. Správny súd poukazuje na to, že aj keď v dôsledku operácie (ktorú absolvovala žalobkyňa práve z dôvodu uzáveru panvových žíl) prišlo ku krátkodobému zlepšeniu priechodnosti hlavných žíl, avšak v konečnom dôsledku operácia neodstránila problém na ľavej nohe, pričom došlo k uzáveru na ľavej končatine, ktorý bol podkladom uznania invalidity u žalobkyne. Z obsahu lekárskych správ je teda zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne sa po operácii zlepšil, ale len čo do priechodnosti žily pravej končatiny, pričom čo do priechodnosti žily ľavej končatiny bolo zlepšenie krátkodobé a následne bola hlavná žila opätovne nepriechodná, tak ako to vyplýva z obsahu lekárskej správy z hospitalizácie.

33. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že samotný žalovaný aj správny orgán prvého stupňa posúdili zdravotný stav žalobkyne ako dlhotrvajúci a nemenný, preto priznali invalidný dôchodok od

14.01.2020. Tomu nasvedčuje práve dlhodobo nepriaznivý stav žalobkyne, ktorý existoval už pred týmto dátumom. Správny súd má za to, že pokiaľ prvostupňový orgán ako aj žalovaná rozhodli tak, že zaradili zdravotný stav žalobkyne pred 14.01.2020 (po operácii vykonanej dňa 11.11.2019) pod položku 5 oddielu B kapitoly IX a zdravotný stav žalobkyne po 14.01.2020 pod položku 4 oddielu B kapitoly IX, pričom toto svoje rozhodnutie riadne neodôvodnili. Žalobkyňa absolvovala operáciu práve z dôvodu uzáveru panvových žíl dňa 11.11.2019, a teda žalobkyňa mala nefunkčné žily -cievy už pred operáciou. Ani posudkový lekár v Odbornom lekárskom posudku z 12.09.2023, ani žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne neodôvodnili, prečo stanovili za deň vzniku invalidity dátum 14.01.2020 a nie iný dátum, keď z predložených lekárskych záznamov vyplýva, že žalobkyňa mala nepriechodné žily už predtým, v dôsledku čoho aj absolvovala operáciu dňa 11.11.2019. Neodôvodnili ani záver, prečo dospeli k rozdielnym záverom ohľadom zaradenia zdravotného stavu žalobkyne pred a po dátume 14.01.2020. V predmetnom Odbornom lekárskom posudku posudkový lekár uviedol len, že ide o dátum potvrdenia prvého stentu po operácii a k predchádzajúcemu zdravotnému stavu žalobkyne uviedol len, že pred uzáverom žily podmienka uznania invalidity nebola splnená, tak ako žiada žalobkyňa vo svojom odvolaní. Posudkový lekár v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 12.09.2023 uviedol, síce že v správe z lekárskeho vyšetrenia žalobkyne zo dňa 10.09.2019 (B. B.) je uvedené „obliterácia panvových žíl obojstranne s početnými kolaterálami“ a v správe z hospitalizácie žalobkyne v NÚSCH v Bratislave od 08.11.2019 do 14.11.2019 sa uvádza, že bola „potvrdená obojstranná obliterácia panvových žíl“, avšak s týmito dôkazmi sa posudkový lekár v predmetnom posudku ani žalovaná v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadali. Žalovaná teda (vychádzajúc z predloženého Odborného lekárskeho posudku z 12.09.2023) zaťažila svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, keďže nie je zrejmé, prečo rozhodla o vzniku invalidity práve od 14.01.2020 a nie už skôr, vzhľadom na to, že lekárske správy žalobkyne nasvedčujú, že jej zdravotný stav (uzavretie panvových žíl) bol diagnostikovaný už pred týmto dátumom. V nadväznosti na to nie je zrejmý ani dôvod odlišného zaradenia zdravotného stavu žalobkyne žalovanou pred dátumom 14.01.2020, než ju zaradil od tohto dátumu. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (ani z Odborného lekárskeho posudku z 12.09.2023) nie je zrejmé, aký význam pre potvrdenie vzniku invalidity má skutočnosť, že „v rokoch 2018 – 2019 nemala žalobkyňa uznanú dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodov ochorenia žíl“. 34. Žalobkyňa tiež namietala zaradenie jej zdravotného stavu v zmysle napadnutých rozhodnutí prvostupňového orgánu a žalovanej. Žalobkyňa mala za to, že by sa malo jednať o stavy s ťažkými funkčnými poruchami, kde je rozsah 70 - 80 %. Žalovaná podľa nej v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom neodôvodnila, prečo by sa nemohlo jednať o stavy s ťažkými funkčnými poruchami. Správny súd k tejto námietke uvádza, že zistenia posudkových lekárov sú odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedenú činnosť vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti. Preto námietky odborného charakteru (akým je aj zatriedenie zdravotných problémov žalobkyne pod položku 3 a nie položku 4 kapitoly IX oddielu B prílohy 4 ) musia byť potvrdené odborným nálezom (lekárskou správou, znaleckým posudkom, atď). Pri takomto posúdení nemôže ísť len o subjektívny názor, resp. presvedčenie žalobkyne, ale ide o vysoko odborný záver, ktorý prislúcha len odborníkovi z danej oblasti, pričom záveru žalobkyne o vyššej miere zníženia pracovnej schopnosti nesvedčia závery lekárskych nálezov. Správny súd uvádza, že ak je žalobkyňa presvedčená o tom, že položka bola určená nesprávne, musí takúto okolnosť preukázať a nie je možné len na základe jej presvedčenia žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu uložiť povinnosť vykonať znalecké dokazovanie. Pritom nič nebráni žalobkyni, aby si zabezpečila znalecký posudok (odborné vyjadrenie) znalca (odborníka) z príslušnej oblasti, ktoré následne bude slúžiť ako podklad pre rozhodnutie správneho orgánu, resp. pre posudkového lekára, ktorý bude hodnotiť jej zdravotný stav. Správne orgány sú povinné sa vysporiadať so všetkými dôkazmi (a musia vychádzať z odborných nálezov), ktoré žalobkyňa predloží aj v budúcnosti, a preto aj žalobkyňa samotná musí byť iniciatívna za účelom preukázania svojho zdravotného stavu. Táto námietka žalobkyne tak nateraz podľa správneho súdu nie je dôvodná.

35. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s názorom žalovanej, že za posudkovo významné ochorenia považuje len ochorenia, ktorých miera poklesu je okolo 40%, a preto nemôže zohľadniť iné zdravotné postihnutie žalobkyne a zvýšiť tak percentuálnu sadzbu o 10%. V tejto súvislosti poukázala tiež na zmenu právnej úpravy účinnou od 01.08.2023, ktorou bol zmenený percentuálny rozsah MPSZČ 35 – 45 % v Kapitole IX. Choroby obehovej sústavy, oddiel B – choroby ciev, položka 5 – kŕčové žily, posttrombotický syndróm, recidivujúce tromboflebitídy, 5.3 štádium III C4-5 podľa CEAP, pričom však žalovaná zotrvala na svojich doterajších záveroch. Správny súd po preskúmaní veci zistil, že posudkový lekár v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 12.09.2023 uviedol, že „pre zvyšovanie

miery poklesu sa používajú len posudkovo významné ochorenia, ktorých miera poklesu je okolo 40%, o čo sa evidentne nejedná“. Posudkový lekár v predmetnom Posudku a ani žalovaná v napadnutom rozhodnutí nijako neodôvodnili/nevysvetlili, prečo by sa mali pre zvyšovanie MPSZČ používať len posudkovo významné ochorenia ktorých miera poklesu je okolo 40%. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by muselo ísť len o posudkovo významné ochorenia, ktorých miera poklesu je okolo 40%. Podľa ust. 71 ods. 8 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V citovanom ustanovení sa neuvádza, že by malo ísť len o posudkovo významné ochorenia, ktorých miera poklesu je okolo 40%, ale že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto je tvrdenie posudkového lekára v predmetnom posudku zo dňa 12.09.2023 nepochopiteľné a ničím nepodložené. Navyše, ako správne žalobkyňa poznamenala, od 01.08.2023 bol zmenený percentuálny rozsah MPSZČ v Kapitole IX. Choroby obehovej sústavy, oddiel B – choroby ciev, položka 5 – kŕčové žily, posttrombotický syndróm, recidivujúce tromboflebitídy, 5.3 štádium III C4-5 podľa CEAP na 35 – 45 %, t. j. pokiaľ bol tento rozsah MPSZČ pri zaradení zdravotného stavu žalobkyne pred operáciou určenej posudkovým lekárom, zákonom zvýšený od 01.08.2023 na 35 – 45 %, t. j. ide o rozsah MPSZČ „okolo 40%“, teda je vo výške, ktorú posudkový lekár považoval za potrebnú pre zohľadnenie zdravotného stavu žalobkyne pred operáciou ako iného postihnutia so zvýšením MPSZČ o 10%. Posudkový lekár však na túto zmenu od 01.08.2023 vôbec v predmetnom posudku zo dňa 12.09.2023 nereflektoval a rovnako tak ani žalovaná v napadnutom rozhodnutí. Uvedená námietka žalobkyne je preto dôvodná.

36. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpisované náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ), a preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ).

37. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutiu orgánu verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na odborné aspekty v medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúce z lekárskych práv a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia o skutkové i právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom prípade prehodnocovať zdravotný stav žalobkyne a sám tak určovať jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, resp. posudzovať jej zdravotný stav, od ktorého sa odvíja aj určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ani určovať dátum vzniku invalidity ako dátumu, od kedy pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav získala žalobkyňa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovanej vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam, podkladom

rozhodnutia a platnej právnej úprave a tiež, či sú náležite odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej tieto požiadavky stanovené zákonom nespĺňa.

38. Z ustanovenia § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z ustanovenia § 195 ods.1 a 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činností. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ustanovenia § 218 ods.1 citovaného zákona vyplýva pre odvolací orgán povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť.

39. Žalovaná (ani prvostupňový orgán verejnej správy) sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadili. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem ) vyplýva aj z článku 46 ods. 1 SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníkov konania na také odôvodenie súdneho rozhodnutia, alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21. 01. 1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, čo znamená vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, to znamená stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. , , ), v ktorých Ústavný súd SR okrem iného konštatoval, že „...jedným z princípov predstavujúci v súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlom logického jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, to znamená, že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť správnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktoré mu úplne chýba odôvodnenie, ale aj také ,ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou

orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej (ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy) je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

40. Odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k preskúmaniu zdravotného stavu, ako aj určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri určení dátumu vzniku invalidity, v ktorom sú uvedené len citácie príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu a odkaz na Odborný lekársky posudok posudkového lekára žalovanej zo dňa 12.09.2023 resp. prevzatie textu tohto posudku (jeho citácia) a jeho záverov, ako aj (len) všeobecný poukaz na lekárske nálezy, ktoré boli zohľadnené posudkovým lekárom pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity (pričom je nesporné, že Odborný lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia z 12.09.2023 je síce podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovanej, ale jedná sa len o jeden z dôkazov, ktorý musí orgán verejnej správy vyhodnotiť a to v kontexte s ostatnými žalobkyňou predloženými dôkazmi v administratívnom konaní), bez uvedenia skutočností, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy (najmä pri určení dátumu vzniku invalidity) riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov a bez uvedenia, ako sa žalovaná vysporiadala s podstatnou námietkou žalobkyne, ktorú uviedla v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy (odvolaniu), nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu súdov i Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych), musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade Odborného lekárskeho posudku z 12.09.2023), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia.

41. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd uvádza, že žalovaný sa nevysporiadal dostatočne s odvolacou námietkou žalobkyne uplatnenou v odvolaní (námietka smerujúca k určeniu dátumu vzniku invalidity). Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k uplatnenej odvolacej námietke poukázala iba na vyjadrenie posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne uvedené v Odbornom lekárskom posudku z 12.09.2023 (ktoré odcitoval na strane 3 - 4 napadnutého rozhodnutia). Samotný žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k uvedenej odvolacej námietke neuviedol žiadnu svoju argumentáciu, ani správnu úvahu, na základe ktorej dospel k záveru, že posudkovým lekárom stanovený, resp. určený dátum vzniku invalidity u žalobkyne ku dňu 14.01.2020 bol určený správne a prečo. Absentuje tak skutková i právna argumentácia žalovanej k predmetnej odvolacej námietke žalobkyne. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalovaná ani vo vyjadrení k správnej žalobe nereagovala (okrem poukazu na vyjadrenie posudkového lekára uvedeného v Odbornom lekárskom posudku z 12.09.2023) na žalobné námietky žalobkyne. Rovnako sa žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevysporiadala ani so skutočnosťou, že od 01.08.2023 bol zmenený percentuálny rozsah MPSZČ v Kapitole IX. Choroby obehovej sústavy, oddiel B – choroby ciev, položka 5 – kŕčové žily, posttrombotický syndróm, recidivujúce tromboflebitídy, 5.3 štádium III C4-5 podľa CEAP na 35 – 45 %. Odcitovala síce ust. g ods. 1 , podľa ktorého trvanie invalidity poistenca, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok pred 1. auguston 2023 a trvá aj po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa preskúma do 31. júla 2025 podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. augusta 2023 a rozhodne o sume invalidného dôchodku najneskôr do 90 dní od začatia konania, avšak vôbec v napadnutom rozhodnutí neuviedla ako posúdila invalidný dôchodok žalobkyne v intenciách tohto ustanovenia a či a aký vplyv to malo na výšku invalidného dôchodku žalobkyne. Posudkový lekár na túto zmenu od 01.08.2023 vôbec v predmetnom posudku zo dňa 12.09.2023 nereflektoval a rovnako tak ani žalovaná v napadnutom rozhodnutí.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) a konania, ktoré ich rozhodnutiam predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy s poukazom na § 191

ods. 1 písm. d) a zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Podľa právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

43. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu verejnej správy nanovo posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok na priznanie invalidného dôchodku vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku invalidity po komplexom posúdení jej zdravotného stavu na základe žalobkyňou predložených odborných nálezov, pričom správny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. z 22.06.2016), v zmysle ktorého invalidita vzniká poistencovi dátumom, kedy pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav získal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom predpokladom zistenia tohto dátumu je posúdenie nepriaznivého zdravotného stavu a jeho vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne. Rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť tak, aby spĺňalo požiadavky na riadne odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom orgán verejnej správy je povinný odôvodniť aj stanovenie dátumu vzniku invalidity (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) ako aj stanovenie výšky MPSZČ a toto rozhodnutie sa musí zakladať na faktoch a zistených skutočnostiach, ktoré majú podklad v administratívnom spise orgánu verejnej správy.

43. Podľa ; právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

44. Vzhľadom na to, že žalobkyňa žiadala s poukazom na druhá veta , aby správny súd po opätovnom zrušení rozsudku z tých istých dôvodov uložil žalovanej pokutu v primeranej výške, nakoľko táto nepostupovala v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne vyslovenom v Rozsudku č. k. -51 zo dňa 18.08.2022, správny súd k tomuto uvádza, že po preskúmaní vecí a oboznámení sa s dôvodmi zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -51 zo dňa 18.08.2022 a postupom orgánov verejnej správy po jeho vydaní a dospel k záveru, že uloženie pokuty orgánu verejnej správy nie je nateraz dôvodné.

45. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

46. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a preto jej správny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.