Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-1341-2018.pdf
PDF · 97.28 KB
Case nature
Subarea
23Ek/1341/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Martin Mikula - M -interiér, s miestom podnikania Pažítková 15820/3, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 351 322 v konaní zast.: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 254 432 proti povinnému: B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX. M. v konaní zast.: JUDr. Tomášom Klieštencom, advokátom so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 12.617,40 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti výrokom II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1341/2018 zo dňa 10. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému účelne vynaložené trovy sťažnostného konania vo výške 185,02 Eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu povinného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.10.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 23Ek/1341/2018, ktorým exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Barborou Vatrtovou pod sp. zn. 418 EX 579/18 zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súčasne oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke náhradu výdavkov vo výške 60,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a III. výrokom uložil oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy exekúcie spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 368,09 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 1, § 48 ods. 2, § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3, 4, § 196, § 197 ods. 1, § 198 ods. 2, § 199a ods. 2, § 199b, § 199c ods. 1, § 199d ods. 2, § 199e veta prvá zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 226, § 232 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len "advokátska vyhláška"), § 21 ods. 1, ods. 2 veta prvá, ods. 3, § 22 ods. 1, ods. 2 vyhlášky MS SR č.68/2017 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „vyhlášky“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom, pričom povinný musí v návrhu uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Súčasne uviedol,
že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Ďalej uviedol, že súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. Súčasne preskúmaním spisového materiálu a návrhu na zastavenie exekúcie spolu s prílohami, má súd konajúc prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka za preukázané, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti vzťahujúca sa na exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/229/2018 zo dňa 17.4.2018, bola zrušená upovedomením Okresného súdu Banská Bystrica dňa 28.12.2018, ktoré bolo doručené obom účastníkom konania. A vzhľadom na túto skutočnosť skonštatoval, že exekučný titul, na podklade ktorého je vedená exekúcia stratil právoplatnosť podľa § 226 CSP a vykonateľnosť podľa § 232 CSP, a teda nie je možné toto rozhodnutie považovať za exekučný titul podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. A na základe vyššie uvedených dôvodov nie je možné viesť exekúciu voči povinnému, a preto súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil. Ďalej v otázke trov exekúcie uviedol, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Tiež skonštatoval, že ukončenie exekúcie nenastalo splnením vymáhaného nároku zo strany povinného podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ale jej zastavením zo strany súdu. Pričom v prípadoch, keď dochádza k ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným je to oprávnený, ktorý v zmysle § 199c ods. 2 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku platí vzniknuté trovy exekúcie. Súčasne v tejto súvislosti uviedol, že zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti z dôvodu jej nesprávneho vyznačenia zo strany súdu nie je dôvodom, ktorý možno oprávnenému de facto pričítať, nakoľko súd nemal za preukázané, že jej zrušenie zapríčinil oprávnený, avšak pre potreby konania je to práve oprávnený, ktorý nesie objektívnu procesnú zodpovednosť za podaný návrh. Súčasťou tejto objektívnej procesnej zodpovednosti je aj povinnosť oprávneného niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná, resp. nastanú také okolnosti, ktoré spôsobia je zastavenie, a to bez zapríčinenia povinného, resp. oprávneného. Ďalej uviedol, že nakoľko súd zastavil exekúciu z dôvodu, že platobný rozkaz, na podklade ktorého oprávnený žiadal vydanie poverenia na vykonanie exekúcie stratil vykonateľnosť, a teda oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie so zreteľom na túto skutočnosť neoprávnene (hoci v čase podania bol dobromyseľný v tom, že exekučný titul je vykonateľný) musel súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka so zreteľom na jeho objektívnu procesnú zodpovednosť dôvod zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému a zaviazať ho povinnosťou nahradiť súdnej exekútorke náhradu paušálnych výdavkov.
3. Čo sa týka III. výrokom uloženú oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy exekúcie spočívajúce v trovách právneho zastúpenia súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. IV. ÚS 278/2014-10 zo dňa 13.05.2014 uviedol, že v tomto prípade považoval v konečnom dôsledku povinného za viac hodného ochrany ako oprávneného, keďže oprávnenému možno pričítať aspoň iniciovanie exekúcie. Podľa uvedeného teda oprávnenému možno pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu (hoci v čase podania bol dobromyseľný v tom, že exekučný titul je vykonateľný). Ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, čo bolo dôvodom zastavenia exekúcie, z procesného hľadiska zavinil zastavenie exekúcie práve oprávnený. A vzhľadom na uvedené súd konajúci prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia povinného boli dôvodné, nakoľko súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovel, a preto súd priznal náhradu týchto trov právnemu zástupcovi povinného spolu vo výške 368,09 Eur v rátane DPH.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu voči výrokom II. a III. sťažnosť a navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica sťažnosťou napadnuté výroky zrušil.
5. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že po podaní návrhu na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného a v neprospech povinného, prišlo zo strany Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý vydal Platobný rozkaz sp. zn. 33Up/229/2018, bez dôvodov spočívajúcich v osobe oprávneného, k zrušeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu. Ďalej uviedol, že v zmysle dôvodov uvedených v listine, ktorou prišlo k zrušeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, dôvodom na zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu bol nesprávny postup Okresného súdu Banská Bystrica, spočívajúci v nedoručení platobného rozkazu povinnému. A preto z vyššie uvedených
skutočností vyplýva, že oprávnený bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie dobromyseľný a konal v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatnosti a vykonateľnosti. A na základe vyššie popísaného skutkového stavu má oprávnený za to, že nie je spravodlivé zaviazať oprávneného na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené bez akéhokoľvek pričinenia oprávneného a tým sankcionovať oprávneného za zmätočný postup súdu, ktorý rozhodnutie tvoriace podklad pre vykonanie exekúcie vydal.
6. K sťažnosti oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 05.12.2019 vyjadrila aj súdna exekútorka, ktorá uviedla, že rovnako ako oprávnený bola taktiež dobromyseľná a konala v dôvere vo vydané poverenie, na základe ktorého bola povinná viesť exekúciu v súlade s Exekučným poriadkom, na základe ktorého jej vzniká nárok na náhradu paušálnych výdavkov okamihom doručenia poverenia. Ďalej uviedla, že oprávnený vo svojej sťažnosti neuviedol žiadny zákonný dôvod na základe ktorého by nemal byť zaviazaný na náhradu trov exekučného konania tak, ako to skonštatoval súd vo výroku II. sťažnosťou napadnutého uznesenia. Naopak, aj súdna exekútorka je toho právneho názoru, že oprávnený nesie objektívnu procesnú zodpovednosť za podaný návrh, súčasťou ktorého je aj riziko, že exekúcia bude neúspešná a to bez ohľadu na dôvod, ktorým môže byť zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, ako aj napr. oddĺženie povinného (v rámci vyhlásenia konkurzu povinného kedy sa taktiež exekučné konanie zastavuje a trovy znáša bez zavinenia oprávnený). A preto sa súdna exekútorka plne stotožňuje so závermi súdu, ktoré skonštatoval vo svojom uznesením zo dňa 10.10.2019, a zhodne uviedla, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia bez ohľadu na neskoršie dôvody zastavenia exekúcie. Pričom v prípadoch, keď dochádza k ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie/splnenie nároku povinným, je oprávnený v zmysel vyššie citovaného zákonného ustanovenia povinný platiť vzniknuté trovy exekúcie. A vzhľadom na uvedené považuje sťažnosť oprávneného za neopodstatnenú a navrhuje, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekučného konania tak, ako to bolo konštatované vo výroku II. sťažnosťou napadnutého uznesenia.
7. K sťažnosti oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 26.07.2020 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu aj povinný, ktorý uviedol, že oprávnený vo svojej sťažnosti, ktorou napadol výroky II. a III. vydaného uznesenia neuviedol žiadne nové a relevantné argumenty, na základe ktorých by súd mal rozhodnúť o náhrade trov exekučného konania inak, ako rozhodol v napadnutom uznesení. Preto sa povinný v plnej miere stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie ako aj s názormi v ňom uvedenými. Zároveň podľa názoru povinného súd správne dospel ku skutkovým zisteniam a taktiež správne celú vec posúdil po právnej stránke. Súčasne uviedol, že oprávnený je nositeľom objektívnej procesnej zodpovednosti za ním podaný návrh na vykonanie exekúcie, t.j. tým, že oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie, tak automaticky nesie (na seba berie) zodpovednosť za výsledok exekučného konania, t.j. či bude alebo nebude úspešný. Súčasťou tejto objektívnej procesnej zodpovednosti je aj povinnosť oprávneného uniesť riziko, že exekúcia (ktorú sám inicioval) vedená voči povinnému nebude úspešná, resp. bude zastavená bez zapríčinenia povinného, resp. oprávneného. V tejto súvislosti považoval povinný za potrebné uviesť a zdôrazniť, že predmetná exekúcia sa vykonávala na základe exekučného titulu (platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.04.2018, sp. zn. 33Up/229/2018), ktorý prestal byť exekučným titulom, pričom neprípustnosť vedenia exekúcie na základe takéhoto „exekučného titulu“ nezapríčinil povinný. Ďalej uviedol, že včas podal proti uvedenému Platobnému rozkazu vecne a právne odôvodnený odpor, v ktorom poukázal na zjavnú nedôvodnosť žaloby (návrhu), pričom oprávnený, ako žalobca, v uvedenom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 33Up/229/2018 nepodal včas návrh na pokračovanie v konaní, čím sa súdne konanie v ktorom bol vydaný uvedený „exekučný titul“ právoplatne zastavilo, a to z dôvodov (zavinením) na strane žalobcu, t.j. oprávneného. A na záver svojho vyjadrenia si povinný uplatnil voči oprávnenému trovy za podané vyjadrenie k podanej sťažnosti vo výške 185,02 Eur.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná do elektronickej schránky súdu dňa 28.10.2019 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo do dátovej schránky právneho zástupcu oprávneného doručené dňa 11.10.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
15. Sudkyňa prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospela k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietla.
16. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.09.2018, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 33Up/229/2018 zo dňa 17.04.2018, ktorý nadobudol podľa predloženej doložky právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.06.2018, dňa 17.12.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Barbore Vatrtovej (418EX 579/2018). Dňa 02.01.2019 bol v zákonnej lehote doručený poverenej súdnej exekútorke návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá spolu s doručenkami, avšak bez vyjadrenia oprávneného postúpila súdu. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.
17. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
18. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudkyňa sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudkyňa zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti oprávneného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť a zopakovať ešte nasledovné.
19. Oprávnený vo svojej argumentácii uvedenej v sťažnosti uvádza, že nakoľko bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie dobromyseľný a konal v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatnosti a vykonateľnosti, a preto je podľa jeho názoru nespravodlivé zaviazať ho na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené bez akéhokoľvek pričinenia oprávneného a tým sankcionovať oprávneného za zmätočný postup súdu, ktorý rozhodnutie tvoriace podklad pre vykonanie exekúcie vydal. Sudkyňa však na zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov uznesenia uvádza, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach procesného práva a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto zavinenie oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie možno posudzovať len z hľadiska procesného, podľa procesného výsledku. Nakoľko v danom prípade sa exekúcia začala na podklade rozhodnutia, ktoré nie je vykonateľným exekučným titulom (exekúciu nie je možné viesť na jeho podklade), exekúcia proti povinnému bola vedená nedôvodne, a teda aj návrh na jej vykonanie bol podaný nedôvodne. Keďže oprávnený svojím konaním zavinil zastavenie exekúcie (ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať), je preto povinný v zmysle ustanovenia § 199c ods.
1 Exekučného poriadku nahradiť trovy exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi a zároveň v zmysle ustanovenia § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinnému nahradiť účelne vynaložené trovy, ktoré tento v exekučnom konaní platil. Zároveň vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí správne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 278/2014-10 zo dňa 13.05.2014, podľa ktorého názoru okrem iného vyplýva, že oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (v tomto platobný rozkaz súdu opatrený doložkou právoplatnosti), ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázali, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Na základe uvedeného sudkyňa uzatvára, že v prípade ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe neprávoplatného a nevykonateľného exekučného titulu (aj keď na základe dokazovania zistené až v priebehu exekúcie), čiže nebol splnený základný materiálny predpoklad vedenia exekúcie, ktorým je vykonateľné rozhodnutie, čo viedlo k zastaveniu exekúcie, a teda z procesného hľadiska oprávnený zavinil zastavenie exekúcie.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhu na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Podľa § 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
24. Povinný vo svojom vyjadrení k sťažnosti oprávneného súčasne požiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov exekučného konania spočívajúca v spísaní vyjadrenia k sťažnosti oprávneného vo výške 185,02 Eur vrátane DPH za jeden úkon právnej služby (t.j. 143,57 Eur + 1x režijný paušál vo výške 10,62 Eur + 20% DPH vo výške 30,83 Eur).
25. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
26. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.655/2004 Z.z., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura je 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1 659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura.
27. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
28. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
29. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z priadnej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
30. Po preskúmaní uplatnených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za úkon - vyjadrenie k sťažnosti oprávneného, súd priznal povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti
oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v uplatnenej sume 185,02 Eur, nakoľko bol v tomto konaní v plnej miere úspešný. Pri výpočte sumy za priznaný úkon vychádzal súd z tarifnej hodnoty veci vo výške 12.617,40 Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby ako správne uviedol právny zástupca povinného je vo výške 143,57 Eur + 1x režijný paušál á 10,62 eur + 20%DPH predstavuje uplatnenú sumu 185,02 Eur.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia povinného spojené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti oprávneného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou oprávneného, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia, pričom ich uložil oprávnenému nahradiť k rukám právneho zástupcu povinného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
32. Sudkyňa nad rámec uvedeného uvádza, že ak postup súdu pri vyznačovaní právoplatnosti rozhodnutia, ktoré bolo označené ako exekučný titul, napĺňa podmienky nesprávneho úradného postupu (čo však exekučný súd nie je oprávnený v tomto konaní skúmať), nie je týmto vylúčený nárok poškodeného na náhradu škody týmto postupom spôsobenej, vrátane plnení, ktoré by inak neboli oprávnenému uložené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.