Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-68-2017.pdf
PDF · 83.52 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/68/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v spore žalobkyne: M. C., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XXX/XX, XXX XX A., zastúpená advokátskou kanceláriou Bardač s.r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: I.. Q. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. R. XXXX/XX, XXX XX P., o zaplatenie 3 000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť 3 000,-Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 000,-Eur od 01. júna 2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu na Okresný súd Banská Bystrica žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 3 000 euro s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 3 000 eur od 01.júna 2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
2. Žalobkyňa žalobu skutkovo vymedzila tak, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola 27.marca 2015 uzavretá zmluva o pôžičke peňazí, na základe ktorej požičala žalovanému v hotovosti sumu 3 000 eur, a žalovaný sa zaviazal uvedenú sumu vrátiť žalobkyni najneskôr do 31.mája 2015. Žalovaný uvedený záväzok nesplnil riadne a včas, pričom nesplnil uvedený záväzok ani čiastočne. Z toho dôvodu je od 01.júna 2015 v omeškaní s plnením uvedeného záväzku. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením peňažného dlhu, uplatnila si žalobkyňa zákonný úrok z omeškania 5,05% ročne.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 25.októbra 2017 platobný rozkaz sp. zn. 6Up/359/2017. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Podaním odporu sa platobný rozkaz zo dňa 25.októbra 2017 6Up/359/2017 zrušil. V odpore žalovaný uviedol, že predmetnú pôžičku vo výške 3 000 eur riadne, včas a v plnej výške vrátil žalobkyni, pričom o vrátení pôžičky bolo vystavené potvrdenie zo dňa 31.mája 2015. Predložené „ Finančné vyrovnanie“ sa týka vzájomných pohľadávok a záväzkov obchodných spoločností DISPEK, spol. s r.o. a LSC plus s.r.o. z roku 2016, a nemá s prejednávanou vecou nič spoločné.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, výsluchom svedka, Zmluvou o pôžičke peňazí, potvrdením o úhrade, finančným vyrovnaním k 16.máju 2016 a inými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav veci:
5. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že trvá na svojej žalobe v celom rozsahu. Došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke peňazí, na základe, ktorej poskytla žalovanému pôžičku 3 000 eur. Poprela pravosť
a pravdivosť potvrdenia z 31.mája 2015, ktoré predložil žalovaný, nakoľko sa nejedná o jej podpis, aj keď sa javí ako jej. Predmetné potvrdenie nepodpísala a ani nevyhotovila. Predmetné potvrdenie je sfalšované. Finančné vyrovnanie je podpísané žalovaným a nerozumie jeho obsahu pod časťami pohľadávky, pretože ich nepozná a rozporuje, že by žalovaný mal pohľadávky voči nej. Suma 3 000 eur nebola zo strany žalovaného prijatá ako záloha, ale ako pôžička, nakoľko žalovaný potreboval peniaze na kúpu osobného motorového vozidla pre svoju dcéru. Peniaze v sume 3 000 eur mu odovzdala a asi o 4 dni nato došlo k podpísaniu zmluvy o pôžičke. Nevedela, že voči žalovanému bolo v roku 1999 začaté konkurzné konanie, a že bolo skončené pre začatím predmetného konania. Pokiaľ sa žalovaný snažil naznačiť, že nešlo o pôžičku, potom ju klamal a mohlo prísť k podvodu. Peniaze poskytla ako pôžičku. Samotné konkurzné konanie by nemalo vplyv na platnosť zmluvy. K uzatvoreniu došlo 27.mája 2015, údaj 2013 je preklep. Žalovaný zmluvu o pôžičke podpísal v roku 2015. Popiera, že by žalovaný plnil túto pôžičku hoci aj len čiastočne.
6. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že nesúhlasí so žalobou. Poprel pravosť zmluvy o pôžičke peňazí. Žiadnu pôžičku od žalobkyne neprevzal, bola to záloha na vykonanie prác ohľadne účtovníctva. Tieto peniaze boli poskytnuté pred podpísaním papieru o pôžičke. Od roku 1999 do roku 2018 bol v konkurznom konaní, takže v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke, údajnej zmluvy o pôžičke nepotreboval žiadne peniaze a nemusel ju uzatvárať. V prípade, ak by peniaze prevzal, tak tie by boli súčasťou konkurzného konania. Čo sa týka finančného vyrovnania, tak toto bolo napísané a uzatváral ho ako konateľ spoločnosti R. P..D..G.. a žalobkyňa ako konateľka spoločnosti C. U. P..D..G.. Finančné vyrovnanie sa týka záväzkov, ktoré vznikli medzi podnikateľmi. Žalobkyňa mu poskytla zálohu na vyhotovenie dokladov vo výške 3 000 eur v zmysle zmluvy o vedení účtovníctva a asi o 4 dní nato, poslala svojho partnera za účelom podpisu zmluvy o pôžičke peňazí. Zmluvu si však neprečítal, len ju podpísal. Čo sa týka potvrdenia, toto priniesol partner žalobkyne, keď si prišiel zobrať doklady k 31.máju 2015. Poprel, že peniaze mali byť použité na kúpu motorového vozidla pre dcéru. Žiadal nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva, za účelom potvrdenia pravosti podpisu žalobkyne na potvrdení z 31.mája 2015.
7. Z výsluchu svedka L. P. vyplývalo, že žalobkyňa je jeho životná partnerka a žalovaného pozná z obchodných vzťahov. Žalobkyňa požičala žalovanému 3 000 eur pričom sa jednalo o bezúročnú pôžičku. Zastavil sa u žalovaného s tým, aby podpísal zmluvu o pôžičke, pričom žalovaný bol prekvapený, ale nemal s tým problém.
8. Súd z predloženej Zmluvy o pôžičke peňazí zistil, že bola dňa 27.marca 2015 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa na základe uvedenej zmluvy poskytla žalovanému sumu peňazí vo výške 3 000 eur, ktoré je žalovaný povinný vrátiť žalobkyni najneskôr do 31.mája 2015. Pôžička je do doby splatnosti bezúročná.
9. Súd z predloženého potvrdenia zo dňa 31.mája 2015 zistil, že žalobkyňa dňa 31.mája 2015 potvrdila, že jej žalovaný vrátil peniaze vo výške 3 000 eur, ktoré mu požičala na základe Zmluvy o pôžičke peňazí z 27.marca 2015.
10. Súd z predloženého finančného vyrovnania k 16.máju 2016 napísaného žalovaným zistil, že je v ňom uvedený aj záväzok žalovaného voči žalobkyni zo zmluvy o pôžičke z 27.marca 2015 vo výške 3 000 eur.
11. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. 12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. Podľa§ 658 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným prišlo v roku 2015 k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa odovzdala žalovanému peňažnú čiastku 3 000 eur s tým, že žalovaný jej ju vráti najneskôr do 31.mája 2015, ktorú povinnosť si však žalovaný nesplnil a požičanú sumu 3 000 eur žalobkyni do dňa podania žaloby nevrátil. Žalovaný nenamietal, že by mu žalobkyňa na základe Zmluvy o pôžičke z 27.marca 2015 nepožičala sumu 3 000 eur, nakoľko sám žalovaný v podanom odpore uviedol, že predmetnú pôžičku vo výške 3 000 eur žalobkyni riadne, včas a v plnej výške vrátil, čím vlastne potvrdil, že žalobkyňa mu uvedenú pôžičku vo výške 3 000 eur na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.marca 2015 poskytla. Čo sa však týka listinného dôkazu predloženého žalovaným, potvrdenie z 31.mája 2015, ktoré má preukázať a potvrdiť, že žalovaný si svoju povinnosť voči žalobkyni riadne splnil, tým že jej pôžičku vo výške 3 000 eur vrátil, tak súd uvádza, že žalobkyňa vo svojich výpovediach uviedla, že podpis na predmetnom potvrdení nie je jej, aj keď sa javí ako jej. Nakoľko žalovaný na pojednávaní 05.decembra 2019 žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom potvrdenia pravosti podpisu žalobkyne na potvrdení z 31.mája 2015, tak súd mu uložil povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Žalovaný preddavok v súdom stanovej lehote nezložil, a preto súd navrhnutý dôkaz nevykonal. Nakoľko pravosť podpisu žalobkyne na potvrdení z 31.mája 2015, predloženého žalovaným, z ktorého má vyplývať, že žalovaný žalobkyni vrátil riadne a včas celú pôžičku, nebola preukázaná, tak súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 000 eur, nakoľko žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, t.j. nepreukázal, že žalobkyni pôžičku riadne vrátil. Uvedený právny názor je potvrdený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2010, sp. zn. 4Cdo 13/2009: „ Pokiaľ žalobca poprel pravosť predloženej neoverenej fotokópie potvrdenia označiac ho za podvrh, nedošlo tým podľa názoru dovolacieho súdu k presunu, resp. k prerozdeleniu dôkazného bremena, v tom zmysle, že by žalobcovi vznikla povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že listina nie je pravá. U súkromných listín je treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je na nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t.j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Bolo preto povinnosťou žalovaného preukázať pravosť predloženej listiny, teda to, že potvrdenie o vrátení pôžičky v celom rozsahu bolo skutočne vystavené žalobcom. Žalobca tým, že poprel pravosť predloženej listiny v podstate tvrdil, že ju nikdy nevystavil, teda tvrdil jej neexistenciu. Preukázanie reálnej neexistencie listiny nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, lebo podľa uvedenej teórie sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje“.
16. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, žalobkyňa má právo požadovať od neho úroky z omeškania, a preto je žalovaný povinný v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatiť aj úroky z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, v tomto prípade vo výške 5,05 % ( základná úroková sadzba EBC je 0,05% ) odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dobrovoľné vrátenie pôžičky, teda od 01.júna 2015.
17. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav súd žalobkyni v danej veci plnom rozsahu vyhovel, nakoľko jej žaloba bola podaná dôvodne a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy a úrokov v požadovanej výške.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa 255 ods. 1 CSP, žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie , a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.