Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Ek/889/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, v konaní zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: H. P., X.. XX.X.XXXX, V. L. J. XXX, XXX XX J., na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1437,27 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Juhás, Exekútorský úrad Trnava, so sídlom Matuškova 1, 917 01 Trnava, pod sp. zn. XXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05.06.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1437,27 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, vydaného rozhodcom: Mgr. Richard Mošať, LL.M, sp. zn. XXXXX/XX zo dňa 6.8.2019, vykonateľný dňom 3.12.2019 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 19.06.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Peter Juhás, Exekútorský úrad Trnava, so sídlom Matuškova 1, 917 01 Trnava, ktorý ju vykonáva pod sp. zn. XXEX XXX/XX.

3. Súdny exekútor vydal dňa 19.06.2020 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 24.06.2020 prostredníctvom Slovenskej pošty do vlastných rúk. Povinný dňa 07.07.2020 podal na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu ako aj súdnemu exekútorovi dňom 08.07.2020 v listinnej podobe. Súd obratom tento zaslal súdnemu exekútorovi za účelom vykonania úkonov v zmysle ustanovenia § 61 k ods. 5 Exekučného poriadku. Súdny exekútor dňa 31.07.2020 odstúpil predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a s prílohami (upovedomenie o začatí exekúcie, doručenku o prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie, obálku). Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 27.07.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Súd z predložených dôkazov a to doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej dňa 24.06.2020 zistil, že návrh na zastavenie exekúcie povinný podal v zákonnej 15-dňovej lehote.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie žiada súd, aby zastavil exekúciu, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a ďalej sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná, k návrhu prikladá povinný Uznesenia súdov o zastavení exekúcií oprávnenému, ktoré dáva súdu do pozornosti. Ďalej tvrdí, že právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. r.

() a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore zo zákonom. Súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to ustanovenia Exekučného poriadku t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore zo zákonom. Ďalej namieta, že exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Ďalej tvrdí, že exekučný titul vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy NS , premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Tým účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ďalej poukazuje na ochranu spotrebiteľa a aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd je oprávnený, a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukazujem aj na rozhodnutie Najvyššieho sudu SR z 18. septembra 2012, sp. zn.: , Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k. , Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 7 31. mája č. k. , Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2012 č. k. , Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2012 č. k. . Ďalej žiada súd, aby zastavil exekúciu pre rozpor s a únijnym právom. Povinnému bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a verejne na základe uvedeného je exekučný titul nespôsobilý a neúčinný. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie odvoláva aj na ústavné ustanovenia článkov 46 - 48 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a práva na spravodlivé súdne konanie. V prípade vymáhaných nárokov je daný aj rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, ktorý plynie už len zo skutočnosti, že súd priznal a umožnil exekučne vymáhať plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Povinný dáva tiež do pozornosti spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu SR č. 93/2015 (uverejnené v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015.

5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie doručil aj vyjadrenie oprávneného, ktorý uvádza, že podľa Zákona č o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní „Doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní „Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Povinný svojím vlastnoručným podpisom Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyjadril súhlas s jej uzatvorením, ktorá umožňuje, aby prípadné spory zo zmluvných vzťahov s dodávateľom rozhodoval Stály rozhodcovský súd, povinný sa slobodne rozhodol uzavrieť s veriteľom Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola

samostatným dokumentom. Oprávnený zastáva názor, že predmetná Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním povinný nemal možnosť oboznámiť. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) „Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve.“ Oprávnený citoval aj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 26.09.2011 „Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v (rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúce bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie“. Oprávnený dáva súdu do pozornosti, že rozhodcovská zmluva boli povinnému zaslané na adresu jeho bydliska. To znamená, že povinný mal dostatok času na preštudovanie týchto dokumentov. Podľa Uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, sp. zn.: , z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že povinní ju podpisovali v čase, kedy už existoval ich záväzok. Okrem toho z tlačiva vyplýva aj poučenie o rozhodcovskom konaní, a preto sa odvolací súd nemohol stotožniť s názorom súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej zmluve. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ mal možnosť neprijať rozhodcovskú zmluvu, ako aj táto rozhodcovská zmluva bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na platnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v súlade so zákonom a mohol byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého oprávnenému voči povinným vznikol nárok, ktorého vymoženia sa môže v rámci exekúcie domáhať. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemé právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Práve absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Vznikla by situácia kedy oprávnený ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti oprávneného priznané právo nútene vymôcť. Takýto stav by bol zjavne v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu SR, ktoré konštantné judikujú, že , resp. dohovor chránia „nie teoretické a iluzórne práva, ale práva konkrétne a účinné“ (, ÚS SR), resp. práva, ktoré sú „praktické a efektívne“, t. j. práva, ktorých sa dá reálne domáhať, nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky (mutatis mutandis, rozsudok ESĽP vo veci Hutten-Czapska proti Poľsku, ). Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. Vo veci námietok povinného proti trovám exekúcie poukazujeme na to, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní sú uplatnené z istiny vo výške 1 437,27 EUR a sú vyčíslené v súlade o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovením vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o obmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.

11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.

12. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, vydaného rozhodcom: Mgr. Richard Mošať, LL.M, sp. zn. XXXXX/XX zo dňa 6.8.2019, vykonateľný dňom 3.12.2019, ktorým súd zaviazal povinného na zaplatenie istiny vo výške 1437,27 Eur spolu s príslušenstvom pohľadávky. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok.

13. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

14. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, ak povinný nesúhlasí s vydaným exekučným titulom, toto nemôže byť predmetnom skúmania exekučného súdu, nakoľko tento už neskúma vecnú správnosť predloženého exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie všeobecného súdu, pretože je týmto rozhodnutím súdu viazaný. Povinný mal svoje námietky vznášať v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Materiálny prieskum

exekučného titulu kedy exekučný súd nie je viazaný vykonateľným rozhodnutím vydaným v základnom konaní v prípade ak sa v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul uplatňoval nárok v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou sa týka konaní, v ktorých nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky, z tohto prieskumu sú spravidla vylúčené rozhodnutia súdov.

15. Návrh na zastavenie obsahuje všeobecné, skutkovo a právne žiadnym spôsobom neodôvodnené tvrdenia povinného, nakoľko v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní, zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok (alebo mimoriadny opravný prostriedok) proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré boli riešené v základnom konaní. Súd poukazuje na to, že v súdnej praxi je ustálené a z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu.

16. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

18. Oprávnený ani povinný si neuplatnili trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd preto o trovách exekučného konania ani nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.