Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csr/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcov v 1. rade: W. F., nar. XX.X.XXXX, v 2. rade: M. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Š. XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Milan Sadloň, AK Senica, Robotnícka 47/63 proti žalovanému: Poštová banka, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: XX XXX XXX, zastúpená AK: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: XX XXX XXX o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto zo dňa 27.11.2019 sp. zn.: sa zrušuje.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.3.2020 voči žalovanej domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná, so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto zo dňa 27.11.2019 sp. zn.: . V žalobe uviedli, že rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 27.11.2019 zaviazal žalobcov na zaplatenie sumy 13 550,08 € spolu s úrokom vo výške 13,90% ročne z tejto sumy od 02.09.2015 do zaplatenia istiny, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 13550,08 € od2.9.2015 do zaplatenia istiny, sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 2943,01 €, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V žalobe uviedli, že so žalovaným uzavreli zmluvu o úvere č. 9806629088. Údajne mali byť oboznámení so znením Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka (ďalej len OP) a všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP). Žiadne OP ani VOP v tom čase nevideli a ani pri podpise zmluvy im neboli odovzdané. V zmysle ods. 3.11 zmluvy sa majú akékoľvek spory riešiť v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v bode 10.2 VOP, na toto ich nikto neupozornil, nedal im vysvetlenie a nemohli so žiadnym bodom zmluvy nesúhlasiť. Okrem toho považujú odkaz na rozhodcovskú doložku za nejasný, keď v bode 10.2. nie je uvedený rozhodcovský súd, ktorý má spory riešiť. V bode 10.2.3. je uvedené, že klient má najneskôr v čase uzavretia bankového obchodu doručiť oznámenie o nesúhlase s rozhodcovskou doložkou, inak sa má za to, že s doložkou súhlasí. Takáto formulácia je vágna a zavádzajúca. Zo zmluvy o úvere je evidentné, že bankový obchod bol uzavretý na etapy, pričom zmluva nebola žalobcom doručená v deň uzavretia bankového obchodu, ale neskôr. Tým ako dlžníci stratili možnosť odmietnutia rozhodcovskej doložky bez toho, aby toto rozhodnutie malo vplyv na uzavretie bankového obchodu. Žalobcovia majú za to, že zmluva s odkazom na rozhodcovskú doložku je neplatná s poukazom na ustanovenie platného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Ďalej uvádzajú, že voľba rozhodcu nebola daná na výber dlžníkom, ale bola jednostranne naoktrojovaná v zmluve, pričom existuje podozrenie so zaujatosti rozhodcovského súdu v

prospech žalovaného, ktorý tým, že uvádzal tento súd ako jedinú možnosť vo všetkých svojich zmluvách, vytváral závislosť súdu na žalobách podaných žalovaným. Súd bol zvolený tak, aby bol blízko sídla veriteľa, čím bol priamo zvýhodnený žalovaný oproti žalobcom. Žalobcovia v tejto otázke poukázali na rozhodovaciu prax ESD, a to rozsudok Súdneho dvora C-240/98 až C-244/98 spojené prípady Océano Grupo Editorial SA. Rozhodcovský súd podľa žalobcov nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobcovia sa so žalovaným dohodli úroky za poskytnutý úver, a to13.9% ročne. Z podkladov žalovaného (predpis splátok, výpis z bankovej knihy „Aktuálny stav úveru“, výzva na splatenie úveru) vyplýva, že v máji 2011 bola úroková miera 770,88 % ročne, v júni 2011 515,72 % ročne, v júli 2011 bola 312,81 % ročne, v decembri 2011 bola úroková miera 105,62%. v januári 2012 bola úroková miera už 1693%, vo februári 2012 bola 549,34% a v decembri 2012 bola 66,04%. Z uvedeného vyplýva, že úroková miera mnohonásobne prevyšuje dohodnutú úrokovú mieru 13,9% ročne. Rozhodcovský súd tento podvod neskúmal, nezaoberal sa ním. Žalobcovia ďalej namietajú, že určený splatný úrok by sa mal splácať až po skončení kalendárneho roka a jeho prípadná včas nesplatená časť by sa mala úročiť úrokom z omeškania a nie zmluvným úrokom 13,9%. Takto sa umelo navyšovala istina zaťažená úrokom. Zmluvné dojednanie, že súčasťou splátky istiny sú aj úroky vo výške vyššej, ako umožňuje , resp. že úroky sa splácajú súčasne s istinou považujú žalobcovia aj v kontexte rozhodovacej praxe slovenských súdov za neprijateľnú obchodnú podmienku. Majú za to, že zmluva o úvere obsahuje celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, napr. v bode 32 obsahuje dojednanie poplatku za poskytnutie úveru, o čo sa znížila suma vyplatených peňazí, tiež zmluva obsahuje dojednanie o poplatku za správu a vedenie úverového účtu. Úverový účet neslúžil v prospech žalobcov, nejde o plnenie v prospech spotrebiteľa a preto je vyberanie poplatku v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Žalobcovia uviedli, že v bode 3.6 je uvedené, že zmluvné vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia OP, VOP, ustanoveniami , zákona o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že zmluvné dokumenty - OP a VOP neboli žalobcom predložené na podpis, neboli im odovzdané, bola im daná iba možnosť si ich preštudovať na mieste pri podpise zmluvy. Podľa žalobcov nie sú záväzné, pretože ich neodovzdanie ako súčasť zmluvnej dokumentácie spotrebiteľom zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán. Napokon sa v žalobe uvádza, že v bode 3.9 je úplne nedostatočne a v rozpore so zákonom dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy. Rozhodnutím, ktorým rozhodcovský súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe, ktorá sa opierala o nezákonný postup pri účtovaní splátok a o nezákonné účtovanie úžerníckych úrokov a vynucovanie si poplatkov bez akejkoľvek poskytnutej protihodnoty, boli žalobcovia zaviazaní na plnenie, ktoré je právom nepovolené a odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného žiadali rozhodcovský rozsudok zrušiť.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Poprel dôvodnosť žalobnej námietky, že žalobcovia neboli riadne upovedomení o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, poukázal na obsah napadnutého rozhodcovského rozsudku, kde sa na strane 4 konštatuje, že rozhodcovský súd listom prevzatým žalobcami dňa 18.1.2016 vyzval žalobcov na podanie žalobnej odpovede, títo žalobnú odpoveď nezaslali, k predmetnému sporu sa nevyjadrili a nepredložili ani nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov. Rozhodcovský súd pokračoval v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcov a rozhodol na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené. K tvrdeniu žalobcov, že mali byť „údajne“ oboznámení so znením OP a VOP žalovaný poukázal na znenie časti 3 bod 3.6 zmluvy o úvere, v zmysle ktorého žalobcovia podpisom na zmluve potvrdili, že boli oboznámení so znením OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení. Žalovaný v procese uzatvárania zmlúv poskytuje žiadateľom o úver, ak o to prejavia záujem, všetky požadované informácie, je im umožnené v prípade ich záujmu nahliadnuť do ponúkaných dokladov, tieto sú naviac dostupné na všetkých pobočkách žalovaného a tiež na jeho webovom sídle. Rovnaké podmienky mali aj žalobcovia. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 10.2 VOP, podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia úverovej zmluvy rozhodcovská zmluva uzatvorená do 31.12.2014 mohla byť súčasťou hlavnej zmluvy, bez potreby samostatnosti a oddeliteľnosti. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná, keďže rozhodcovská doložka bola súčasťou zmluvy o úvere podpísanej obe stranami. Podľa časti II bod 10.2.2 písm. b) VOP žalovaného platných v čase uzavretia zmluvy o úvere mohli žalobcovia v pozícii klienta uplatňovať ich nároky na rozhodcovskom súde alebo na všeobecnom súde, žalobcovia tak neboli nútení uplatňovať ich nároky iba na rozhodcovskom súde. Podľa ust. sa považovala za neplatnú rozhodcovská doložka, ktorá vyžadovala, aby spotrebiteľ riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Keďže žalobcovia sa mohli so svojou žalobou obrátiť aj na civilný súd, rozhodcovská zmluva nebola neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovská doložka presne špecifikovala, aký druh sporov je možné na jej základe riešiť formou rozhodcovského

konania. Žalovaný poukázal na princípy súdenia pred rozhodcovským súdom, má za to, že jediným rozdielom medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom je v zriaďovateľovi a obsadenosti tohto súdu. Rozhodcovský súd umožňuje rovnaký prístup k súdu bez ohľadu na to, či je žalobcom dodávateľ alebo spotrebiteľ, poskytuje rovnakú možnosť uplatnenia práv a rovnaké prostriedky procesnej obrany ako v konaní pred všeobecným súdom. Rozhodcovský súd aplikuje príslušné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, skúma ex offo oslabenie alebo znemožnenie vymáhania práv dodávateľa bez potreby dovolania sa tejto skutočnosti spotrebiteľom. Za nekalú podmienku sa považuje také dojednanie, ktoré neposkytuje spotrebiteľovi právo podať žalobu, alebo mu bráni v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Žalovaný uviedol, že nie je schopný sa vyjadriť k údajným úžerníckym úrokom tak ako ich uvádzajú žalobcovia v žalobe. Títo nijako nevysvetlili ako sa dopracovali k tam uvedeným hodnotám úrokov (napr. 770,88%, 515,72 %, 1693 % atď). Uviedol, že po dobu zmluvného vzťahu aj v oblasti úrokov dodržiaval ustanovenia zmluvy o úvere. K namietanej dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímnym prostriedkom na zabezpečenie splnenia záväzku. Napokon žalovaný uviedol, že rozhodcovský súd sa v potrebnej miere zaoberal skúmaním obsahu zmluvy o úvere a súvisiacich listín (OP, VOP), za použitia ktorých dospel k záveru o dôvodnosti návrhu prejednávaného v rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

3. V reakcii na vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcovia uviedli, že to aj s poukazom na znenie bodu 3.11 Zmluvy o úvere, že rozhodcovská doložka bola súčasťou VOP a nie zmluvy o úvere. VOP ako zmluva nebola signovaná účastníkmi zmluvy o úvere, teda postráda písomnú formu tak, ako to predpokladá . Ak teda žalovaný považuje VOP za súčasť zmluvy o úvere, potom musí druhá zmluvná strana obdržať pri podpise kompletnú zmluvu aj s prílohou, teda VOP. Žalobcovia uviedli, že rozhodcovský súd podľa nich nesprávne zistil skutkový stav tým, že nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy. Žalovaný používal dennú splatnosť úrokov. Ak nie je osobitne dojednaná denná splatnosť úrokov, potom platí zákonná úprava o ročnej splatnosti úrokov.

4. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere(s názvom lepšia splátka), obchodnými podmienkami pre úver lepšia splátka, všeobecnými obchodnými podmienkami, predpisom splátok k zmluve o úvere, listinou „Aktuálny stav úveru ku dňu 1.9.2015“, výzvou na úhradu dlžnej sumy, rozhodcovským rozsudkom PB-N/0915/0015 a výsluchom žalobcov spolu s vyjadrením právnych zástupcov strán a zistil tento skutkový stav veci:

5. Dňa 27.11.2019 rozhodol Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto v spore medzi žalovaným - v rozhodcovskom konaní na strane žalobcu a žalobcami - v rozhodcovskom konaní na strane žalovaných, pričom žalobcovia boli zaviazaní na zaplatenie istiny 13 550,08 €, úroku vo výške 13,9% ročne z dlžnej istiny od 2.9.2015 do zaplatenia istiny, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej istiny od 2.9.2015 do zaplatenia istiny a sumy dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 1.9.2015 vo výške 2943,01 €, do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

6. Medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi bola dňa 26.4.2011 uzavretá zmluva o úvere „lepšia splátka“, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovaným vo výške 14 050 € s dohodnutou dobou splácania 9 rokov, výška mesačnej splátky bola 241,24 € + poplatok za správu úverového účtu 1,66 € mesačne, výška splátky s poplatkom sa správu úverového účtu bola 242,90 € mesačne. Výška úrokovej sadzby bola 13,9% ročne, RPMN 15,7%, priemerná RPMN 11,64%, celková výška nákladov 11004,07 €, dátum prvej splátky 15.5.2011, dátum každej ďalšej splátky 15. deň v mesiaci, počet mesačných splátok 108, dátum konečnej splatnosti úveru 15.4.2020. V úverovej zmluve v bode 3.11 bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10, II. časti všeobecných obchodných podmienok a že zmluvné strany zároveň vyhlasujú, že sa oboznámili s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzavretia, zároveň že berú na vedomie, že rozhodcovský rozsudok je konečné a záväzné rozhodnutie a jeho zrušenia sa možno domáhať na súde len z dôvodov vymedzených v o rozhodcovskom konaní

7. V bode 10.2.2 písm. a) a b) VOP sa uvádza, že pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, teda žalovaný, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Pokiaľ bude v

príslušnom spore žalobcom klient, teda žalobcovia, sú oprávnení predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu.

8. Z prehľadu splátok a výpisu z účtu je zrejmé, že žalobcovia úver riadne nesplácali, na základe čoho žalovaný žalobcom oznámil, že ich úverová pohľadávka sa stáva k 6.2.2013 predčasne splatnou v celom rozsahu. Dlžnú istinu k tomuto dátumu vyčíslil na 13 550,08 €. Výzva na úhradu dlžnej sumy je zo 6.2.2013, doručená žalobcom dňa 11.2.2013.

9. Žalobcovia pri výsluchu na súde uviedli, že úver prestali splácať z dôvodu úrazu žalobcu v 1. rade. Prišlo k omeškaniu so splácaním. Následne bola vec rozhodovaná pred rozhodcovským súdom. V čase uzatvárania zmluvy neriešili rozhodcovskú doložku.

10. Právny zástupca žalovaného uviedol, že rozhodcovský súd postupoval v súlade s právnou úpravou, platnou v čase vyhlásenia namietaného rozsudku. Žalobcom bol poskytnutý dostatočný priestor na ich aktívne vystupovanie v rozhodcovskom konaní a bolo na úvahe samotných žalobcov, že v rozhodcovskom konaní zostali pasívnymi a svoje procesné práva nevyužili. Pokiaľ ide o proces uzavretia úverovej zmluvy, z ktorej vyplýva aj samotné rozhodcovské konanie, v procese uzavretia úverovej zmluvy sa žalobcovia nijako neinformovali o podmienkach, ktoré poskytuje žalovaný v súvislosti s úverom. Takíto postup je ľahkovážny. Žalobcovia úverovú zmluvu podpísali, od tejto v poskytuje lehote neodstúpili, úver prijali, tento aj splácali a až v tomto konaní účelovo namietajú údajné nedostatky ako zmluvy o úvere, tak aj rozhodcovského rozsudku.

11. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

12. Podľa , a o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

13. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tento zákon upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie.

14. Podľa , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

15. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania vo veci žalobcov a žalovaného účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

16. Podľa až 4 v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa , o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ ] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

19. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia ako dlžníci a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 26.4.2011 úverovú zmluvu, pričom vzhľadom na charakter a postavenie zmluvných strán sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Súčasťou úverovej zmluvy bol odkaz na rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach, v zmysle ktorej bol žalovaný v prípade podania žaloby povinný predložiť každý spor rozhodcovskému súdu. Ak by boli iniciátormi sporu žalobcovia, títo mali možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom. Jedná sa teda o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Avšak i keď uvedené ustanovenie umožňuje žalobcom predložiť prípadný spor na rozhodnutie všeobecnému súdu, v prípade, že by bol iniciátorom sporu žalovaný, tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade, vec bol v zmysle rozhodcovskej doložky oprávnený prejednávať výlučne rozhodcovský súd, a teda žalobcovia boli povinní podrobiť sa rozhodovaniu rozhodcovského súdu. A teda i keď je žalobcom ako spotrebiteľom daná možnosť výberu súdu v prípade, ak by žalobu podávali žalobcovia, v skutočnosti sa jedná len o akúsi iluzórnu možnosť voľby, nakoľko podľa prehľadu nárokov v zmluve je zrejmé, že spor takmer vždy vyvolá dodávateľ. Takže dodávateľ iniciuje rozhodcovské konanie a spotrebiteľ sa mu musí vo svojich dôsledkoch podrobiť (viď rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 26.10.2012). Aplikačná prax súdov pri posudzovaní obdobne koncipovaných rozhodcovských doložiek interpretovala dikciu zmluvnej podmienky spôsobom, že povinnosť riešiť všetky spory pred rozhodcovským súdom je daná aj vtedy, ak ide o nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Zákonodarca v zakazuje dojednania, ktorými by bol spotrebiteľ nedobrovoľne vystavený rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž jedno, či mu riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania vnúti dodávateľ alebo štandardná zmluvná klauzula.

20. Pokiaľ ide o formu rozhodcovskej doložky, ako je zrejmé zo zmluvy a z VOP, ponuka neodvolateľného návrhu rozhodcovskej zmluvy nebola žalobcom predložená v podobe, umožňujúcej jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok a ani jeho bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy. Zmluva samotná obsahuje len odkaz na rozhodcovskú doložku neprehľadne začlenenú do VOP. Žalobcovia nemali reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku, jedinou ich

možnosťou bolo odmietnutie úverovej zmluvy ako celku. Neumožnenie možnosti voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy je v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona (pozri aj rozhodnutie KS v Trnave sp.zn. zo dňa 31.5.2011). Aj v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2019, sp. zn. , „pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd.“ Ako už bolo uvedené, v danom prípade uvedené splnené nebolo.

21. Okrem toho, žalobcovia nedostali jasné a zrozumiteľné informácie ohľadom toho, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, čo žalovaný nepoprel.

22. Z uvedených dôvodov pridržiavajúc sa ustálenej judikatúry slovenských súdov vyhodnotil súd rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej doložky je jedným z dôvodov, na základe ktorého majú žalobcovia právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Preto súd žalobe vyhovel.

23. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalobcov týkajúce sa nesprávnych skutkových záverov vyvodených rozhodcovským súdom, resp. námietok proti úročeniu, pre neplatnosť rozhodcovskej doložky nebolo potrebné sa ďalej týmito otázkami zaoberať.

24. Nakoľko žalobcovia boli v celom rozsahu úspešní, súd im v zmysle , priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením na základe vyčíslenia sumy zo strany žalobcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.