Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Ek-125-2020.pdf
PDF · 85.54 KB
No categories available
6Ek/125/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V.. W. V., N.. XX.XX.XXXX, C. W. N. X, XXX XX K. - D., zast. zákonnou zástupkyňou (matkou): Ľ. H., N.. XX.XX.XXXX, C. W. N. X, XXX XX K. - D.W., zast.: Mgr. Tomáš Herman, advokát, so sídlom Kmeťova 13, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: W. V., N.. XX.XX.XXXX, C. W. B. XXX/XX, XXX XX C., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Žofia Žabková, so sídlom exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn.: 420EX 182/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.02.2020 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 120,00 Eur a bežného výživného vo výške 120,00 Eur mesačne na maloleté dieťa, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.04.2013, č. k.: 11P/48/2012-209, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2013 a vykonateľnosť dňa 16.05.2013 (II. výrok), 01.06.2013 (I., IV., V., VI., VII. výrok), 18.06.2013 (III. výrok).
2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 12.06.2020 návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.05.2020 spolu s prílohami. Dňa 23.06.2020 doručil súdny exekútor súdu vyjadrenie zákonnej zástupkyni oprávnenej k návrhu povinného na zastavenie exekúcie podané prostredníctvom právneho zástupcu.
3. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že výživné platil a aj platí neustále jeho synovi, že žiadne zameškané výživné neexistuje, že posiela bločky o úhrade na účet matky oprávneného. Povinný uviedol, že od 25.11.2019 je nezamestnaný, vedený na úrade práce, že matke oprávneného ohlásil v decembri 2019, že výživné bude vedieť poslať vždy, keď mu prídu peniaze (podpora v nezamestnanosti). Uviedol, že stále posiela 120,00 Eur napriek tomu, že on ledva vyžije, lebo dopraje radšej synovi ako sebe. Zároveň uviedol, že súdnemu exekútorovi posiela všetky doklady o rozviazaní pracovného pomeru (dohodu o skončení pracovného pomeru), oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie sociálnej poisťovne o nároku na dávku v nezamestnanosti od 26.11.2019 do 26.05.2020. Uviedol, že svojmu synovi posiela aj peniaze navyše, že si to možno overiť cez účet matky oprávneného, že trvá na zastavení exekúcie. Uviedol, že zároveň píše na Okresný súd Košice I z akého dôvodu rozhodol, aj s dokladmi - všetkými bločkami za roky 2016, 2017, 2017, 2018, 2019 a 2020 so žiadosťou o zníženie výživného, pretože sa ocitol v situácii, ktorá ho núti toto urobiť.
4. Zákonná zástupkyňa oprávneného vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie podaného prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný a ničím nepodložený. Povinný zasielal výživné sústavne s omeškaním (niekoľko dní až
týždňov), teda svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas v súlade s exekučným titulom. Uviedla, že často musela povinného prostredníctvom SMS doslova prosiť, aby poslal výživné na syna. Účelom inštitútu výživného je pravidelnosť a včasnosť poukazovania určeného výživného, v súlade so súdnym rozhodnutím, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť. Vzhľadom na správanie povinného existuje dôvodná obava, že v prípade zastavenia exekučného konania bude povinný opäť porušovať svoje súdom určené povinnosti. Záverom uviedla, že vzhľadom na uvedené nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a trvá na návrhu na vykonanie exekúcie a na pokračovaní predmetného exekučného konania.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
8. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. V zmysle prvej vety § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.
11. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako aj celý spis. Exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.04.2013, č. k.: 11P/48/2012-209, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2013 a vykonateľnosť dňa 16.05.2013 (II. výrok), 01.06.2013 (I., IV., V., VI., VII. výrok), 18.06.2013 (III. výrok).
12. Podľa II. výroku exekučného titulu (rozsudku) bol povinný (otec maloletého oprávneného) zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 120,00 Eur mesačne od 31.05.2011 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
13. Oprávnený (zast. matkou) si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil zameškané výživné (ku dňu podania návrhu; t. j. ku dňu 18.02.2020): vo výške 120,00 Eur a bežné výživné vo výške 120,00 Eur mesačne.
14. Súd uvádza, že pokiaľ je súdom uložená povinnosť prispievať na výživu vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, znamená to, že výživné na daný mesiac je potrebné uhradiť vopred vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, to znamená, že výživné za mesiac február je povinná osoba povinná zaplatiť vopred, t. j. najneskôr do 15. februára. K uvedenému súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 15Co/604/2014 zo dňa 11.03.2015, podľa ktorého: „Podľa § 76 ods. 1 Zákona o
rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Z citovaného ustanovenia zákona o rodine vyplýva, že určenie výživného sa viaže na opakujúce sa mesačné plnenia. Výživné sa poskytuje vopred. Jeho zmyslom je zabezpečiť oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci, preto nie je žiadúce, aby oprávnený úveroval povinného, ktorý by mu až v nasledujúcom mesiaci jeho platbu kompenzoval. Deň splatnosti výživného preto v danom mesiaci by mal byť stanovený čo najskôr, aby oprávnený stihol svoje potreby v predstihu uspokojiť. Pokiaľ je súdom uložená povinnosť prispievať na výživu vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, znamená to, že výživné na daný mesiac je potrebné uhradiť vopred vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, to znamená, že napríklad výživné za mesiac september je odporca povinný zaplatiť vopred, t. j. najneskôr do 15. septembra, za mesiac október vopred najneskôr do 15. októbra. Bremeno zabezpečenia finančných prostriedkov zaťažuje odporcu, ako povinnú osobu, preto pri určení výživného sa neprihliada ani na výplatný termín zamestnávateľa.“
15. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.03.2020 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Žofia Žabková, so sídlom exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod č. 420EX 182/20.
16. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosť, že platil a platí výživné a že žiadne zameškané výživné neexistuje. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie priložil potvrdenie o vklade v hotovosti na účet zo dňa 20.03.2020 vo výške 120,00 Eur a potvrdenie o vklade v hotovosti na účet zo dňa 22.04.2020 vo výške 120,00 Eur.
17. Exekučné konanie sa v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo dňa 18.02.2020, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 19.03.2020, kedy v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia. Úhrady výživného vykonané povinným boli vykonané až po začatí exekúcie.
18. Súd uvádza, že povinný nepreukázal, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradil zameškané výživné, ktoré ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie (t. j. ku dňu 18.02.2020) predstavovalo sumu vo výške 120,00 Eur. Povinný nesie dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti ním tvrdené v návrhu na zastavenie exekúcie a takéto skutočnosti musí preukázať relevantnými dôkazmi (v zmysle konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného: viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002). Z uvedeného tak vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a exekúcia je vedená dôvodne.
19. Povinný teda po začatí exekúcie uhradil dňa 20.03.2020 sumu vo výške 120,00 Eur a dňa 22.04.2020 sumu vo výške 120,00 Eur. Ku dňu 20.03.2020 predstavovalo zameškané výživné už sumu vo výške 240,00 Eur (zameškané výživné ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 120,00 Eur + zameškané výživné za marec 2020, ktoré bolo splatné dňa 15.03.2020). Súd uvádza, že splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak ku plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd mal za preukázané, že k čiastočnému splneniu pohľadávky povinným došlo po začatí exekúcie, ide tak o čiastočné vymoženie pohľadávky a teda exekúcia bez ďalšieho v tejto časti končí a súd rozhodnutie nevydáva. Súd zároveň poznamenáva, že skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje čiastočné plnenia, je preukázateľná najmä z evidencie vedenej súdnym exekútorom, prípadne z potvrdenia súdneho exekútora o splnení dlhu (alebo jeho časti), ktoré je exekútor na požiadanie povinného povinný vystaviť (§ 29 ods. 11 Exekučného poriadku). Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať čiastočného zastavenia exekúcia podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, v dôsledku čoho si oprávnený (zast. matkou) dôvodne uplatnil aj trovy exekúcie v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 36,06 Eur /trovy právneho zastúpenia (vrátane DPH) vo výške 36,06 Eur/, ktoré je povinný oprávnenému povinný uhradiť. Povinný je zároveň povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora.
20. Súd už len pre úplnosť poukazuje na § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne a na § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
21. Podľa uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22.02.2019, sp. zn.: 68Ek/1534/2018 v obdobnej exekučnej veci, v ktorom (v bode 31., 33. a 35 odôvodnenia) sudca (okrem iného) uviedol, že: „V prejednávanej veci, súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že oprávnený žiadal vykonať exekúciu na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 29.10.2018, kedy sa voči povinnému začalo exekučné konanie. Exekúcia sa začala dňa 31.10.2018, doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Dňa 12.11.2018, t.j. po začatí exekúcie, povinný uhradil oprávnenému sumu vo výške 2.054,04,-EUR, ktorá predstavuje uhradenie istiny vo výške 2.044,04,- EUR a príslušenstva istiny vo výške 10,-EUR. Povinný tak uhradil oprávnenému vymáhaný nárok v celom rozsahu. ... Sudca považuje za potrebné uviesť, že dôvod na zastavenie exekúcie na základe splnenia vymáhaného nároku zo strany povinného (v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku) tak, ako ho dňa 13.11.2011 navrhoval povinný, je daný iba vtedy, ak k splneniu judikovanej pohľadávky oprávneného došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania. Ak však nastane splnenie nároku oprávneného povinným po začatí exekučného konania, v tomto prípade po začatí exekúcie (bola začatá dňa 31.10.2018 a nárok oprávneného bol splnený dňa 12.11.2018), nie je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle uvedeného ustanovenia. Ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t.j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Postup vyššieho súdneho úradníka a ani jeho rozhodnutie preto nemožno považovať za správne. Návrh povinného mal byť správne zamietnutý a súdny exekútor mal pokračovať v exekúcii vymáhaním trov exekúcie od povinného. ... Vyšší súdny úradník nesprávne postupoval, keď rozhodoval o trovách exekúcie, nakoľko ako už sudca uviedol, v danom prípade nemala byť exekúcia zastavená a súd teda nemal rozhodovať ani o trovách exekúcie. ... „
22. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
23. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.