Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-125-2020.pdf
PDF · 98.98 KB
Case nature
Subarea
6Ek/125/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: mal. W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: N. XXX/X, XXX XX K. - D., zast. zákonnou zástupkyňou (matkou): C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXX/X, XXX XX K. - D., zast.: Mgr. Tomáš Herman, advokát, so sídlom: Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti povinnému: W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXX/XX, XXX XX C., o vymoženie výživného, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Žofia Žabková, so sídlom exekútorského úradu: Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn.: 420EX 182/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/125/2020 zo dňa 20. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného zamieta.
II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/125/2020 zo dňa 20. októbra 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 18.02.2020 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 120,00 eur a bežného výživného vo výške 120,00 eur mesačne na maloleté dieťa, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.04.2013, č. k.: 11P/48/2012-209, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2013 a vykonateľnosť vo výroku II. dňa 16.05.2013, vo výrokoch I., IV., V., VI., VII. dňa 01.06.2013 a vo výroku III. dňa 18.06.2013. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.03.2020 v tejto exekučnej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Žofii Žabkovej, so sídlom exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorá ju vedie pod č. 420EX 182/20 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Súdny exekútor predložil súdu dňa 12.06.2020 návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.05.2020 majúci odkladný účinok, ktorý povinný odôvodnil tým, že výživné oprávnenému platil a aj platí neustále, žiadne zameškané výživné neexistuje, o čom svedčia bločky o úhrade na účet matky oprávneného. Povinný uviedol, že od 25.11.2019 je nezamestnaný, vedený na úrade práce, že matke oprávneného ohlásil v decembri 2019, že výživné bude vedieť poslať vždy, keď mu prídu peniaze (podpora v nezamestnanosti). Stále posiela 120,00 eur napriek tomu, že on ledva vyžije, lebo dopraje radšej synovi, ako sebe. Predkladá aj doklady o rozviazaní pracovného pomeru (dohodu o skončení pracovného pomeru), oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a rozhodnutie sociálnej poisťovne o nároku na dávku v nezamestnanosti od 26.11.2019 do 26.05.2020. Oprávnenému posiela aj peniaze navyše. Doplnil, že podal na Okresný súd Košice I. návrh na zníženie výživného.
4. Zákonná zástupkyňa oprávneného vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedla, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný a ničím nepodložený. Povinný zasielal výživné sústavne s omeškaním (niekoľko dní až týždňov), teda svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas v súlade s exekučným titulom. Uviedla, že často musela povinného prostredníctvom SMS doslova prosiť, aby poslal výživné na syna. Účelom inštitútu výživného je pravidelnosť a včasnosť poukazovania určeného výživného v súlade so súdnym rozhodnutím, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť. Vzhľadom na správanie povinného existuje dôvodná obava, že v prípade zastavenia exekučného konania bude povinný opäť porušovať svoje súdom určené povinnosti. Záverom uviedla, že vzhľadom na uvedené nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a trvá na návrhu na vykonanie exekúcie a na pokračovaní predmetného exekučného konania.
5. Súd po posúdení návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Svoj záver odôvodnil tým, že exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe exekučného titulu
- rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.04.2013, č. k.: 11P/48/2012-209, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2013 a vykonateľnosť dňa 16.05.2013 (II. výrok), 01.06.2013 (I., IV., V., VI., VII. výrok), 18.06.2013 (III. výrok). Podľa II. výroku exekučného titulu (rozsudku) bol povinný (otec maloletého oprávneného) zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 120,00 eur mesačne od 31.05.2011 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Oprávnený (zast. matkou) si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil zameškané výživné (ku dňu podania návrhu, t. j. ku dňu 18.02.2020) vo výške 120,00 eur a bežné výživné vo výške 120,00 Eur mesačne. Pokiaľ je súdom uložená povinnosť prispievať na výživu vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, znamená to, že výživné na daný mesiac je potrebné uhradiť vopred vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, to znamená, že výživné za mesiac február je povinná osoba povinná zaplatiť vopred, t. j. najneskôr do 15. februára (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 15Co/604/2014 zo dňa 11.03.2015). Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na skutočnosť, že platil a platí výživné a že žiadne zameškané výživné neexistuje. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie priložil potvrdenie o vklade v hotovosti na účet zo dňa 20.03.2020 vo výške 120,00 eur a potvrdenie o vklade v hotovosti na účet zo dňa 22.04.2020 vo výške 120,00 eur. Exekučné konanie sa v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo dňa 18.02.2020, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 19.03.2020, kedy v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia. Ku dňu 20.03.2020 predstavovalo zameškané výživné už sumu vo výške 240,00 eur (zameškané výživné ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 120,00 eur + zameškané výživné za marec 2020, ktoré bolo splatné dňa 15.03.2020). Úhrady výživného vykonané povinným boli podľa zistení súdu vykonané až po začatí exekúcie. Povinný podľa záverov súdu potom nepreukázal, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradil zameškané výživné, ktoré ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie (t. j. ku dňu 18.02.2020) predstavovalo sumu vo výške 120,00 eur. Zároveň pripomenul, že povinný nesie dôkazné bremeno, aby preukázal skutočnosti ním tvrdené v návrhu na zastavenie exekúcie a takéto skutočnosti musí preukázať relevantnými dôkazmi (v zmysle konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného: viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002). Z uvedeného tak vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a exekúcia je vedená dôvodne. Súd ďalej doplnil odôvodnenie svojho rozhodnutia v tom smere, že pokiaľ povinný po začatí exekúcie uhradil dňa 20.03.2020 sumu vo výške 120,00 eur a dňa 22.04.2020 sumu vo výške 120,00 eur, splnenie dlhu je dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak ku plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd mal za preukázané, že k čiastočnému splneniu pohľadávky povinným došlo po začatí exekúcie, ide tak o čiastočné vymoženie pohľadávky a teda exekúcia bez ďalšieho v tejto časti končí a súd rozhodnutie nevydáva. Skutočnosť, či aktuálna výška vymáhaného nároku zohľadňuje čiastočné plnenia, je preukázateľná najmä z evidencie vedenej súdnym exekútorom, prípadne z potvrdenia súdneho exekútora o splnení dlhu (alebo jeho časti), ktoré je exekútor na požiadanie povinného povinný vystaviť (§ 29 ods. 11 Exekučného poriadku). Iba v prípade, že by zo strany exekútora, resp. oprávneného, nebola určitá platba uznaná na plnenie vymáhanej pohľadávky a hrozilo by jej duplicitné vymáhanie, môže sa povinný na exekučnom súde domáhať čiastočného zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súd preto dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, v dôsledku čoho si oprávnený (zast. matkou) dôvodne uplatnil aj trovy exekúcie v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 36,06 eur, ktoré je povinný oprávnenému povinný uhradiť. Povinný je zároveň povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora. Súd pre úplnosť poukázal aj na § 61h ods.
1 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne a na § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
6. Dňa 03. 11. 2020 bolo súdu doručené podanie povinného označené ako odpor voči uzneseniu 6Ek/125/2020. Povinný v ňom vyjadril nesúhlas s uznesením súdu sp. zn. 6Ek/125/2020, IČS: 6120242735. Zopakoval v ňom svoje tvrdenia, že keď bol do 25. 11. 2019 zamestnaný, výživné oprávnenému vždy hradil načas a keď sa dalo, poslal niečo aj navyše. Nie je preto pravdivé tvrdenie zák. zástupkyne oprávneného, že mu musela žiadať povinného o zaplatenie výživného formou sms. Od 26. 11. 2019 je nezamestnaný, vedený na úrade práce, poslednú výplatu dostal 10. 12. 2016 v sume 471,- eur. Potom, ako dostal podporu, prvé čo urobil, poslal synovi výživné. Poukázal na skutočnosť, že nemôže za to, že podpora chodí po 20. v mesiaci. Aktuálne nepoberá žiadnu podporu v nezamestnanosti, úrad práce požiadal o dávku v hmotnej núdzi, pretože nemá z čoho prežiť. Na výživné si musel požičať. Prácu si hľadá, ale nemôže za to, že je pandémia. Ocitol sa úplne na dne a bez centu. Ako náhle sa zamestná, situácia sa zlepší. Poukázal aj na skutočnosť, že syna nemal od r. 2013 ani raz cez víkend, aj keď podľa rozhodnutia súdu by mu ho mala matka oprávneného dávať. Pokiaľ má súd trochu ľudskosti, uznesenie zruší. Povinný k podanej sťažnosti pripojil potvrdenia o úhradách za obdobie od januára 2018 do mesiaca október v roku 2019, žiadosť o pomoc v núdzi zo dňa 28. 10. 2020 a potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním zo dňa 28. 10. 2020.
7. Súd podľa obsahu (§124 CSP) a časovú nadväznosť posúdil podanie povinného doručené súdu dňa 03. 11. 2020 ako sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/125/2020 zo dňa 20. októbra 2020, ktorú zaslal na vyjadrenie oprávnenému.
8. Oprávnený sa na výzvu súdu v stanovenej lehote k podanej sťažnosti povinného nevyjadril.
9. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
14. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2) d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti nebráni jej prejednaniu (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
16. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti.
17. K argumentácii povinného, ktorý apeloval na ľudský prístup súdu k posudzovanému prípadu zdôrazňujúc, že sa ocitol bez práce a tým aj bez finančných prostriedkov, pričom v dôsledku pandémie si nevie nájsť zamestnanie, sťažnostný súd uvádza, že vyživovacie vzťahy sú prejavom rodinnej solidarity. Jedná sa o zákonnú povinnosť rodičov k ich deťom v materiálnom slova zmysle, aby sa neocitli v stave núdze a ich životná úroveň zodpovedala ich aktuálnym potrebám. Súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Pri posudzovaní tohto prípadu súd sledoval predovšetkým právnu istotu a legitímne očakávania oprávneného, ktorý je závislý na inej osobe a ktorému je tak podľa názoru súdu nevyhnutné zaistiť úhradu jeho nákladov v lehote a výške stanovenej súdom v základnom konaní, keďže exekučný súd je predloženým exekučným titulom viazaný. Oneskorené platenie výživného je v rozpore s účelom právnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pretože dieťa nemá k dispozícii peňažné prostriedky v konkrétny deň určený exekučným titulom za účelom úhrady výdavkov, ktoré mu v danom mesiaci vzniknú. Súdy v základnom konaní určili povinnému pomerne veľkorysú lehotu na splnenie si svojej vyživovacej povinnosti k oprávnenému až v polovici mesiaca, za ktoré sa výživné platí, pričom dieťa má mať v ideálnom prípade k dispozícii finančné prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb v tom ktorom mesiaci už prvého dňa tohto mesiaca. Súd preto nespochybňuje zložitú životnú situáciu povinného, avšak súčasne musel prihliadať na legitímne záujmy oprávneného, aby sa ten bez svojho pričinenia rovnako neocitol v stave núdze, pričom ale on si vzhľadom na jeho vek na rozdiel od povinného uspokojovanie svojich potrieb sám zabezpečiť nedokáže. Rovnako súd nespochybňuje skutočnosť, že povinný si v období v rokov 2018 a 2019 riadne a včas plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Podnetom na iniciovanie núteného výkonu exekučného titulu však bolo podľa skutkových zistení súdu v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré povinný ani nespochybnil, neuhradenie výživného za mesiac február 2020. Povinný ani v sťažnostnom konaní súdu nepreukázal, že by dávku výživného za mesiac februára 2020 oprávnenému uhradil, a rovnako nespochybnil ani závery súdu v napadnutom uznesení, že dávky výživného za mesiac marec, ktorú bol povinný v zmysle predloženého exekučného titulu povinný uhradiť do 15. marca 2020, bola povinným uhradená po začatí exekúcie až dňa 20. 03. 2020. Niet preto pochýb o tom, že exekúcia začala dôvodne.
18. Správne súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že úhrada výživného počas vedenia exekúcie nie je dôvodom na zastavenie exekúcie zo strany súdu. Ak povinný plní v prospech oprávneného až po začatí exekúcie, pôjde vždy o vymoženie (resp. čiastočné vymoženie) pohľadávky oprávneného, a teda exekúcia bez ďalšieho v rozsahu splnenej povinnosti končí a žiadne rozhodnutie (o zastavení exekúcie) súd nevydáva. Pokiaľ dôjde v exekučnom konaní k uspokojeniu časti vymáhaného nároku a táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná a exekútor nepokračuje v tejto časti s výkonom exekúcie, niet dôvodu ani na to, aby súd v záujme ochrany majetkových práv povinného rozhodoval o zastavení exekúcie.
19. V zmysle § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti oboch rodičov (otca aj matky) k dieťaťu je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť povinného k oprávnenému vyplýva priamo zo zákona o rodine, nie je podmienená rozsahom jeho styku s oprávneným, a ani nezaniká v dôsledku toho, že povinný sa prechodne ocitol v ťažkej životnej situácii.
Takýto výklad nemá oporu v zákonnej úprave a je v priamom rozpore s účelom vyživovacej povinnosti rodičov k deťom akcentujúc, že zánik vyživovacej povinnosti zákon spája výlučne s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, pričom obaja rodičia (nie len jeden) sú povinní sa podieľať na plnení vyživovacej povinnosti podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Ani nedostatok finančných prostriedkov či prípadne nedodržiavanie úpravy styku s oprávneným určeným v súdnom rozhodnutí nezakladá zánik vyživovacej povinnosti, a teda ani dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
20. Sťažnostný súd preto dodáva, že skutočnosti tvrdené povinným v podanom návrhu nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k predmetnej exekúcii, keďže súd v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma existencie skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku). Z povahy exekučného konania vyplýva, že musí ísť o také skutočnosti (pokiaľ logicky porovnáme jednotlivé dôvody zastavenia exekúcie zo strany súdu), pre ktoré je ďalší výkon exekúcie spôsobilý založiť kolíziu s procesnými zásadami, ktoré môžu mať podklad v práve hmotnom, na ktorých je exekúcia ako procesný inštitút vybudovaná, alebo sú protichodné vo vzťahu k účelu, ktorý sa exekúciou sleduje, a to je zaistenie efektívneho splnenia povinnosti priznanej exekučným titulom. Povinný na žiadne takéto relevantné dôvody vo svojej sťažnosti nepoukázal, prechodné zhoršenie jeho finančnej situácie v dôsledku ukončenia pracovného pomeru a zhoršeniu príležitosti nájsť si iný zdroj príjmu v dôsledku pandémie nie trvalým dôvodom zakladajúcim neprípustnosť exekúcie, čo vlastne pripúšťa aj samotný povinný, ktorý konštatoval, že „ako náhle sa zamestná, situácia sa zlepší“.
21. Aj sťažnostný súd dáva povinnému od pozornosti ustanovenie § 61h písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne. Podľa § 61n písm. h) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov. V zmysle citovaných zákonných ustanovení na povolenie odkladu exekúcie vznikne povinnému nárok v prípade, ak podá žiadosť o odklad exekúcie, ak zaplatí dlžné výživné ku dňu podania žiadosti o odklad, zaplatí trovy oprávneného a alikvotnú časť trov exekútora a vyhlási, že bežné výživné bude plniť prostredníctvom súdneho exekútora dobrovoľne. Riadne plnenie bežného výživného počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov má za následok zastavenie exekúcie súdnym exekútorom.
22. Súd záverom dodáva, že účelu a zmyslu konania o výkon o rozhodnutia zodpovedá aj skutočnosť, že v tomto konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie, pričom povinný netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by vyžadovali doplnenie skutkových zistení a dôkazných návrhov zo strany účastníkov konania. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
23. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
24. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
25. Podľa § 199a ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Aj v exekučnom konaní sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si v sťažnostnom konaní žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania podľa obsahu spisu nevznikli (k sťažnosti povinného sa nevyjadril). Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania o sťažnosti neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Sťažnostný súd preto s použitím čl. 17 CSP oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).