Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-230-2019.pdf
PDF · 119.43 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/230/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté detí: 1/ B. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, 2/ M. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, 3/ P. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, 4/ B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, detí rodičov, otec: L. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, t.č. Q. XXX, XXX XX A. P., Česká republika, matka: B. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, za účastí L. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XXX, o návrhu matky na úpravu práv a povinnosti rodičov k mal. deťom a určenie výživného, takto
rozhodol:
I. eťom a určenie výživného, I. Súd konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného k L. L., nar. X.XX.XXXX z a s t a v u j e.
II. Maloletá B. L., nar. XX.X.XXXX, mal. M. L. nar. XX.X.XXXX, mal. P. L. nar. X.XX.XXXX a mal. B. L., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky B. L. nar. XX.X.XXXX, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec L. L., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. B. L. v období od 31.12. 2019 do 30.6.2020 sumou 40 eur mesačne a od 1.7.2020 sumou 29,42 eur mesačne. Na výživu mal. M. L. v období od 31.12. 2019 do 30.6.2020 sumou 40 eur mesačne a od 1.7.2020 sumou 29,42 eur mesačne. Na výživu mal. P. L. v období od 31.12. 2019 do 30.6.2020 sumou 40 eur mesačne a od 1.7.2020 sumou 29,42 eur mesačne. Na výživu mal. B. L. v období od 31.12. 2019 do 30.6.2020 sumou 40 eur mesačne a od 1.7.2020 sumou 29,42 eur mesačne, ktoré výživne je povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred ku rukám matky B. L..
IV. Dlžné výživne za obdobie od 31.12.2019 do 30.9.2020 v celkovej sume 1318, 20 eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok, pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
V. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí (ďalej len navrhovateľka) podals na tunajší súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. L., B., M., P. a B., ktorým žiadala, aby súd všetky detí zveril do
jej starostlivosti, otca zaviazal platením výživného pre každé z detí v sume 100 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom detí uzavrela manželstvo X.XX.XXXX z tohto manželstva sa narodilo šesť detí. Otec detí odišiel v roku 2015 za prácou do Českej republiky. Od 6.1.2018 nebol doma, neposlal jej žiadne finančne prostriedky. Jej jediným príjmom sú rodinné prídavky v sume 97,36 eur mesačne a manželské výživné v sume 100 eur, iný príjem nemá.
2. Súd uznesením č.k. 2P/230/2019 -20 zo dňa 9.1.2020 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
4. Otec mal. detí sa k návrhu písomne nevyjadril.
5. Na pojednávaní dňa 20.10.2020 navrhovateľka zobrala návrh späť vo vzťahu k synovi L., ktorý už nadobudol plnoletosť, na výkon budúceho povolania sa nepripravuje a nadobudol schopnosť sám sa živiť. Vo vzťahu k ostatným deťom na podanom návrhu trvala, na pojednávaní dňa 2.7.2020 opísala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery ako aj pomery detí. Uviedla, že s otcom detí nevedie spoločnú domácnosť už viac ako tri roky, otec na výživu detí ničím neprispieva.
6. Otec detí na pojednávaní dňa 2.7.2020 potvrdil, že viac ako tri roky nevedú spoločnú domácnosť, že o detí sa stará výlučne navrhovateľka, on naposledy s deťmi bol pred dvomi rokmi. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, aby detí boli zverené matke, najradšej by si ich zobral do Českej republiky, neskôr spresnil, že zobral by si len staršie detí, pričom s deťmi o tom nerozprával, nevedel či by detí chceli ísť s ním. Ďalej opísal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, uviedol, že do 29.6.2020 kedy sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, bol dobrovoľne nezamestnaný, nebol nikde evidovaný. Naposledy pracoval v Ostrave asi pre 4 rokmi, odvtedy bol dobrovoľne nezamestnaný, neplatil si odvody, pracoval akurát na fuškách.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaní zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o detí. Matka sama deťom zabezpečuje osobnú starostlivosť už dlhšiu dobu, preto navrhol deti zveriť matke a otca zaviazať platením výživného v minimálnej výške 50 eur na každé z maloletých detí, poukazujúc na matkou vyčíslené náklady.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov detí, rodinné pomery rodičov mal. detí a maloletých detí ako aj s obsahom pripojeného spisu týkajúceho sa mal. detí tunajšieho súdu sp. zn. 2P/13/2019 , na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
9. Mal. detí B., M., P. s B., ale aj plnoletý L. pochádzajú z manželského zväzku matky B. L. a otca L. L., rodičia nevedú spoločnú domácnosť od januára 2018. Od januára 2018 sú všetky detí v osobnej starostlivosti ich matky. Otec sa o detí nezaujíma, nenavštevuje ich, naposledy ich videl pred viac ako dvomi rokmi, na ich výživu ničím neprispieva. Mal. L. v priebehu súdneho konania nadobudol plnoletosť.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 29.6.2020 (čl. 45) mal súd preukázané, že matka spolu s deťmi býva v drevenom domčeku, kde majú k dispozícií jednu veľkú miestnosť a jednu malú predsieň. Jedna miestnosť je zariadená ako spálňa a zároveň ako kuchyňa. Domácnosť je zariadená jednoduchým funkčným nábytkom. Hygiena v čase šetrenia bola v porovnaní s komunitou na dobrej úrovni. Elektrina je v domácnosti zavedená, vodu si rodina nosí z vyvierajúceho horského potôčika. Maloleté deti majú vytvorené primerané podmienky pre svoj vývin. Matka detí nie je zamestnaná, poberá pomoc v hmotnej núdzi v sume 177,40 eur mesačne a prídavok na 4 detí v sume 99,80 eur a výživné na manželku 100 eur mesačne. Náklady na domácnosť predstavuje poplatok za elektrinu 40 eur a drevo 50 eur mesačne. Mal. L. nepracoval, bol doma, náklady na jeho starostlivosť matka vyčíslila sumou 80,90 eur mesačne. Mal. B. bola žiačkou 9. ročníka špeciálnej školy v Kolačkove, od septembra 2020 má isť do Podolínca za manikérku. Náklady na jej starostlivosť matka vyčíslila sumou 85,90 eur. Mal. M. bola žiačkou 5 ročníka špeciálnej základnej školy v Kolačkove, náklady na jej starostlivosť matka vyčíslila sumou 75,90 eur mesačne. Mal. P. bol žiakom druhého ročníka rovnakej školy, náklady na jeho starostlivosť boli v sume 75,90 eur mesačne. Mal. B. bol v celodennej starostlivosti matky, náklady na jeho starostlivosť boli v sume 60,90 eur mesačne.
Maloleté detí uviedli, že o otcovi nič nevedia, chcú ostať bývať s mamkou, niektoré (P.) sa s otcom nechcú stretávať.
11. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu rodičov mal. detí mal súd preukázané, že navrhovateľka, matka detí, je nezamestnaná poberá dávku v hmotnej núdzi za rok 2019 v sume 134,10 eur, za rok 2020 v sume cca 139,80 eur, okrem toho poberá rodinné prídavky za rok 2019 v sume 97,36 eur, za rok 2020 v sume 99,80 eur. Ďalším jej príjmom je manželské výživné v sume 100 eur mesačne, iný príjem nemá. Býva v drevenom domčeku, náklady na bývanie vyčíslila sumou cca 90 eur (elektrina, drevo).
12. Otec detí bol v evidencií uchádzačov o zamestnanie v období od 7.1.2013 do 10.7.2014. Podľa jeho tvrdenia naposledy pracoval v Ostrave, pred štyrmi rokmi. Potom už nepracoval, bol dobrovoľne nezamestnaný, neplatil si odvody. Ako uchádzač o zamestnanie sa zaevidoval dňa až dňa 29.6.2020. Od júla 2020 mu bola priznaná dávka na živobytie v sume 3 860 Kč mesačne (čl. 61 spisu) a od júna 2020 príspevok na bývanie v sume 4 216,- Kč (čl. 62 spisu). Býva v podnájme mesačne platí nájom 7200 Kč a zálohu na vodu 800 Kč (čl. 65 spisu).
13. L. v priebehu konania nadobudol plnoletosť, už v čase podania návrhu sa nepripravoval na výkon budúceho povolania, nikde neštudoval, nepracoval. Vo vzťahu k nemu matka zobrala návrh v celom rozsahu späť. Mal. B. ukončila 9. ročník špeciálnej školy, momentálne na strednú školu nenastúpila, nie je evidovaná úradom práce, náklady na jej starostlivosť matka vyčíslila sumou 85, 90 eur. Mal. M. navštevuje 5. ročník špeciálnej základnej školy v Kolačkove, náklady na jej starostlivosť matka vyčíslila sumou 75,90 eur mesačne. Mal. P. navštevujú 4. ročník rovnakej špeciálnej základnej školy, náklady na jeho starostlivosť predstavujú sumu 75,90 eur. Mal. B. je v osobnej starostlivosti matky, nenavštevuje žiadne zariadenie, náklady na jeho starostlivosť predstavujú sumu 60,90 eur. Detí sú zdravé.
14. Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:
15. Podľa § 29 ods. 1 zákona C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
16. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
17. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
18. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
22. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
23. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
24. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
25. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
26. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
27. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú V konaniach, v ktorý sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
28. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
30. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
31. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
35. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
36. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
37. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
38. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
39. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku , ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
41. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
42. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Právne posúdenie vecí:
43. Predmetom konania je úprava práv a povinnosti rodičov k plnoletému L. a maloletým B., M., P. a B., teda zverenie detí niektorému z rodičov a určenie výživného zo strany druhého rodiča.
44. V priebehu konania L. nadobudol plnoletosť, naviac už v čase podania návrhu na určenie výživného nadobudol schopnosť sám sa živiť, preto navrhovateľka vo vzťahu k nemu zobrala návrh späť, preto súd v súlade s § 29 C.m.p. konanie v tejto časti prvým výrokom zastavil.
45. Pokiaľ ide o maloleté detí súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov k mal. deťom. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.
46. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol záujem maloletých detí.
47. Matka sa o mal. detí stará od jeho narodenia, minimálne od januára 2018 túto starostlivosť zabezpečuje sama. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme dieťaťa aby žilo s rodičom a v prostredí, kde ho budú mať radí, dokážu a chcú mu poskytnúť lásku, pocit bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť. Súd má za to, že takáto starostlivosť mal. deťom bude poskytnutá zo strany ich matky. Doposiaľ nebolo zistené, aby matka starostlivosť o detí zanedbávala a ani nebolo preukázané, aby o detí nebolo náležitým spôsobom postarané. Dokonca samotné detí vyslovili želanie zostať s matkou. Otec k starostlivosti matky o mal. detí nemal výhrady. Síce na pojednávaní dňa 2.7.2020 prejavil záujem o osobnú starostlivosť o všetky detí, neskôr spresnil, že len o staršie, pričom ich nevedel ani vymenovať. Súd má za to, že toto tvrdenie otca bolo len jeho snahou vyhnúť sa plateniu výživného, že otec detí nemal skutočný záujem zabezpečovať svojím deťom osobnú starostlivosť. Svedčí o tom jeho správanie, keď detí nenavštevuje, videl ich naposledy pred viac ako dvomi rokmi, deťom neprispieva na ich výživu,
nepozná ich potreby a podobne. Otec detí pritom sám pred súdom uviedol, že názor detí, či by chceli byť s ním, nepozná ani sa s nimi o tom nerozprával.
48. Detí pred kolíznym opatrovníkom vyslovili želanie zostať s matkou, dokonca niektoré sa vyjadrili, že s otcom sa nechcú ani stretávať. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením detí matke.
49. Z uvedených dôvodov súd mal. detí B., M., P. a B. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
50. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojich detí, ak by tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý.
51. Dieťa má právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s ktorým je v osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi, pokiaľ rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí toho, že majú prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti.
52. Súd dodáva, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o záležitostiach svojho dieťaťa.
53. Súd zdôrazňuje, že oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté detí a spravovať ich majetok trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti k deťom v zmysle § 36 Zákona o rodine a rozhodne, že jednému z rodičov detí zveruje do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, touto úpravou ide len o úpravu výkonu tých rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o mal. dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rodičia mali dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodne v tomto smere súd.
54. Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné pre každé z detí v sume 100 eur mesačne, na tomto návrhu v priebehu konania zotrvala, kolízny opatrovník navrhol vzhľadom na vyčíslené náklady, ktoré má matka v súvislosti so starostlivosťou o detí určiť výživne v minimálnej sume 50 eur mesačne na každé dieťa.
55. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
56. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.
57. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom. Pri určení výšky výživného, súd v zmysle citovaného § 62 ods. 4 Zákona o rodine vychádzal jednak z potrieb oprávneného, teda mal. detí, osobnej starostlivosti matky, prihliadol aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov a skutočnosť, že detí majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov v zmysle § 62 ods. 3 druhá veta Zákona o rodine. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí do času kým sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, bol dobrovoľne nezamestnaný sumou 40 eur mesačne na každé z detí a od 1.7.2020, kedy sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie a boli mu priznané za mesiac júl sociálne dávky (príspevok na živobytie a príspevok na bývanie) vo výške minimálneho výživného, t.j. v sume 29,72 eur mesačne na každé dieťa.
58. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Otec detí pred súdom na pojednávaní dňa 2.7.2020 uviedol, že naposledy pracoval pred 4 rokmi v Ostrave, do 29.6.2020 bol dobrovoľne nezamestnaný, nebol nikde evidovaný, neplatil si odvody, žil z fušiek.
59. Súd má za to, že otec mal. detí do 1.7.2020 bol objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči každému z mal. detí deťom v rozsahu 40,- eur mesačne, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady (splátky dlhov, náklady na bývanie a pod.) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Otec detí bol do 1.7.2020 dobrovoľne nezamestnaný, súdu nepreukázal aby mu v tomto období bránili riadne sa zamestnať objektívne skutočností, napr. zdravotný stav a pod. To, že otec detí dobrovoľne nepracoval, dobrovoľne sa nezaevidoval ako uchádzať o zamestnanie, nemôže byť na ťarchu detí, ktoré sú na výživu zo strany svojich rodičov odkázané, a táto okolnosť nemôže byť dôvodom toho, aby otec detí prispieval na výživu svojich detí minimálnou sumou. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.
60. Od 1.7.2020, od kedy boli otcovi detí priznané sociálne dávky - príspevok na živobytie a príspevok na bývanie súd určil výživné v zmysle § 62 ods. 3 ZoR v ktorom je stanovený minimálny rozsah výživného (minimálna výška) na mal. dieťa, ktorou je povinný prispievať každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Toto minimálne výživné predstavuje 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. V zmysle Opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 174/2020 Z.z. o úprave súm životného minima s účinnosťou od 01.07.2020 je toto minimálne výživné v sume 29,428 eur.
61. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o dieťa, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, teda otca, aby hľadal všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojim deťom poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti v období do 30.6.2020 v sume 40 eur na každé dieťa a od 1.7.2020 v minimálnej sume, t.j. 29,42 eur na každé dieťa, ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí, keď minimálne náklady na ich starostlivosť vyčíslila matka od 85,90 eur do 60,90 eur mesačne, ktoré sumy vzhľadom na vek detí ich zdravotný stav súd považuje za primerané.
62. Súd musí poukázať na „nezodpovedný prístup “ otca detí, ktorý napriek tomu, že má aktuálne štyri maloleté detí, dve detí medzi tým nadobudli plnoletosť, viac ako štyri roky, ako sám tvrdil, nikde nepracoval, žil z fušiek, nesnažil sa riadne zamestnať, mať pravidelný legálny príjem, neposkytoval svojím deťom žiadne výživné, resp. na ich výživu ničím iným neprispel. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že matka poskytuje deťom 24 hodinovú starostlivosť, ako aj skutočnosť, že detí majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v danom prípade otca.
63. Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd má za to, že je v schopnostiach otca detí prispievať na výživu maloletých detí do 1.7.2020 sumou 40 eur pre každé dieťa a od 1.7.2020 sumou 29,42 eur na každé dieťa a táto suma podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. detí, preto súd zaviazal otca detí platením výživného v takýchto sumách.
64. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 31.12.2019, v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd.
65. Súd zároveň zaviazal otca mal. detí zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 21.12.2019 do 30.9.2020 v celkovej výške 1 318,200 eur, ktoré povolil otcovi detí v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p. splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
66. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného do 1.7.2020 v sume 40 eur na jedno dieťa, čo spolu predstavuje 160 eur mesačne na všetky detí, a od 1.7.2020 v sume 29,72 eur na jedno dieťa spolu na všetky detí to činí 117,68 eur, čo za uvedené obdobie činí sumu 1318,20 eur ( 12/19 1 deň - 5,16 eur (160.31), 1-6/020, t.j. 6x160 čo je 960 eur, spolu 965,16, 7-9/20 - 3x 117,68 eur, čo je 353,04 eur, spolu 1 318,20). Podľa zhodných tvrdení rodičov za uvedené obdobie otec na výživu detí ničím neprispel. Na základe uvedeného dlžné výživné činí 1 318,20 eur.
67. Štvrtým výrokom súd v prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol.
68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti štvrtému výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p. ) Proti ostatným výrokom rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p. ). Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p. ).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p. ).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p. ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p. ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p. ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Navrhovateľka, právny zástupca navrhovateľky a kolízny opatrovník sa práva odvolania voči všetkým výrokom tohto rozsudku vzdali, čo potvrdili svojim podpisom do zápisnice z pojednávania.
Navrhovateľka sa vzdal odvolania voči všetkým výrokom tohto uznesenia.