Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-117-2022.pdf
PDF · 93.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/117/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloleté detí: 1/ D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, 2/ Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, 3/ G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, detí rodičov, otec: O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, t.č. O. G. XXX, XXX XX T. S., Česká republika, matka: G. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/230/2019 zo dňa 20.10.2020 v III. výroku v časti výživného tak, že výživné zo strany otca O. O., nar. XX.XX.XXXX z v y š u j e pre mal. D. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 29,42 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne, pre mal. Z. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 29,42 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne a pre mal. G. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 29,42 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne, ktoré výživné je otec mal. detí povinný uhrádzať vždy do 15. tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením sp. zn. 2P/230/2019 zo dňa 06.09.2022 súd začal z úradnej povinnosti konanie o zvýšenie výživného pre mal. D., Z. a G. O. z dôvodu, že doposiaľ stanovené výživné rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/230/2019 zo dňa 20.10.2020 v rozsahu 29,42 eur mesačne nezodpovedá sume minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
2. Súd uznesením sp. zn. 2P/117/2022 zo dňa 24.05.2023 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, doručil im uznesenie o začatí konania a vyzval ich aby sa k nemu vyjadril.
4. Otec detí podaním doručeným súdu dňa 31.07.2023 opísal súdu svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery, uviedol, že býva v nájomnom byte s priateľkou za ktorý mesačne platia nájom 5 044 Kč, za elektrinu 2000 Kč a plyn 600 Kč. V období od 01.01. do 30.06.2023 bol práceneschopný, za celé obdobie dostal nemocenskú dávku v sume 83 995 Kč, od 23.05.2023 mu bol priznaný invalidný dôchodok jeho výšku ešte nepozná. K výške výživného sa nevyjadril.
5. Pojednávania vytýčeného na deň 10.08.2023 sa otec detí nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil zdravotnými dôvodmi, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v jeho neprítomností.
6. Matka detí na pojednávaní uviedla, že od poslednej úpravy výživného u nej k zmene pomerov nedošlo, naďalej je nezamestnaná, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávku v hmotnej núdzi nepoberá. Jej jediným zdrojom príjmu sú rodinné prídavky na 3 detí vo výške 180 eur a výživné od otca. Náklady na živobytie vyčíslila sumou 220 eur mesačne. Lieči sa u psychiatria, mesačne na lieky minie sumu 20 eur mesačne. Ďalej uviedla, že mal. D. bude navštevovať 9 . ročník ZŠ, mal. Z. 6. ročník ZŠ a G. bude opakovať 1. ročník, náklady na starostlivosť o každé z detí sú vo výške cca 135 eur, deti sú zdravé. Otec s deťmi komunikuje prostredníctvom sociálnych sietí.
7. Kolízny opatrovník na pojednávaniach zdôraznil, že sociálnym šetrením neboli v starostlivosti o mal. detí zistené žiadne nedostatky, navrhol výživné zo strany otca zvýšiť, keďže stanovené výživne nezodpovedá sume minimálneho výživného.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka mal. detí, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj s obsahom spisu 2P/230/2019 na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav :
9. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/230/2019 zo dňa 20.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2021 boli maloleté detí zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného od 01.07.2020 sumou 29,42 eur mesačne.
10. V čase poslednej úpravy výživného matka detí bola nezamestnaná poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 139,80 eur mesačne a rodinné prídavky v sume 99,80 eur ako aj manželské výživné od otca detí v sume 100 eur. Bývala v drevenom domčeku, náklady na bývanie predstavovali sumu 90 eur (elektrina, drevo) . Mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére G..
11. V súčasnosti je matka detí naďalej nezamestnaná, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie jej príjem pozostáva z rodinných prídavok v sume 180 eur a manželského výživného v sume 100 eur mesačne. Naďalej býva v drevenom domčeku, náklady na živobytie predstavujú sumu 240 eur mesačne (elektrina - 30 eur, strava 70 eur, hygienické potreby 40 eur, TV 5 eur, telefón 10 eur, TKO 5 eur a drevo na kúrenie 80 eur). Lieči sa u psychiatra, mesačne na lieky minie 20 eur. Vyživovacia povinnosť k dcére G. jej zanikla.
12. Otec detí v čase poslednej úpravy výživného bol nezamestnaný, poberal dávku na živobytie v sume 3 860 Kč a príspevok na bývanie v sume 4 216 Kč. Býval v podnájme platil mesačne nájom 7 200 Kč a vodu 800 Kč. Mal vyživovaciu povinnosť k dcére G..
13. V súčasnosti otec detí bol od 01.01. do 30.06.2023 práceneschopný, za celé obdobie mu bola vyplatená nemocenská dávka v sume 83 995 Kč, od 23.5.2023 mu bol priznaný invalidný dôchodok jeho výšku ešte nepozná. Býva s priateľkou v nájomnom byte za ktorý mesačne platia nájom 5 044 Kč, elektrinu 2000 Kč a plyn 600 Kč. Vyživovacia povinnosť k dcére G. mu ubudla.
14. V čase poslednej úpravy výživného mal. D. navštevovala 5. ročník špeciálnej základnej školy v Kolačkove, náklady na jej starostlivosť predstavovali sumu 75,90 eur mesačne. Mal. Z. navštevoval 4. ročník rovnakej základnej školy, náklady na jeho starostlivosť boli v sume 75,90 eur. Mal. G. bol v osobnej starostlivosti matky, nenavštevoval žiadne zariadenie, náklady na jeho starostlivosť boli v sume 60,90 eur. Detí boli zdravé.
15. O septembra mal. D. bude navštevovať 9 . ročník, mal. Z. 6. ročník a mal. G. bude opakovať 1. ročník základnej školy, náklady na starostlivosť o každé z detí sú cca 135 eur, deti sú zdravé. Otec s deťmi komunikuje prostredníctvom sociálnych sietí.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
16. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
20. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
24. Podľa § 78 ods. 2 ZoR ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
25. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
28. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.
29. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Právne posúdenie vecí:
30. Predmetom konania je zvýšenie výživného pre každé z mal. detí zo sumy 29,42 eur , keďže táto suma nezodpovedá sume minimálneho výživného.
31. Naposledy bolo o výživnom pre maloleté detí právoplatne rozhodnuté v apríli 2021, teda pred 2 rokmi.
32. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.
33. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.
34. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
35. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od apríla 2021 došlo k zmene pomerov na strane tak mal. detí ako aj jeho rodičov. Mal. detí vyrástli, úmerne tomu došlo k zvýšeniu nákladov na starostlivosť o ne v danom prípade v čase poslednej úpravy boli náklady na starostlivosť v sume 75,90 eur, resp. 60,90 eur v súčasností sú cca 135 eur na každé dieťa, teda skoro dvojnásobne vyššie.
36. K zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov, obom rodičom zanikla vyživovacia povinnosť k dcére G., otcovi detí bol priznaný invalidný dôchodok, matka už nepoberá dávku v hmotnej núdzi.
37. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.
38. V prejednávanej veci súd má za to, že k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného došlo na strane oprávnených maloletých detí. Od poslednej úpravy výživného uplynuli dva roky, detí vyrástli v dôsledku čoho u nich došlo k zvýšeniu nákladov spojených s uspokojovaním ich odôvodnených hmotných potrieb, ako je ošatenie, obuv, jedlo, ale aj kozmetika, mimoškolské aktivity a pod. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné pre každé z maloletých detí zvýšiť.
39. Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
40. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§75 ods. 1,2 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Uvedenou otázkou sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal tak Ústavný súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07) ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018) so závermi ktoré plne korešpondujú so závermi posudzovanej veci.
41. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal z čistého príjmu otca ktorý tvorili nemocenské dávky v celkovej sume 83 995 Kč, mesačne 16 799 Kč čo prepočtnom kurzu 24,22 Kč/ eur činí 693,60 eur a skutočnosť, že od mája 2023 má otec detí priznaný invalidný dôchodok súd má za to, že otec detí je schopný platiť vyššie výživné, ako je suma minimálneho výživného v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré v súčasnosti predstavuje sumu 36,80 eur mesačne a to sumu 40 eur mesačne pre každé z detí.
42. Súd má za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí aj keď náklady na ich starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú podstatne vyššie, pričom však suma 40 eur
mesačne zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, keďže v konaní bolo preukázané, že otec detí je invalidným dôchodcom, vzhľadom na zdravotný stav nie je schopný zamestnať sa.
43. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti súd určil dňom právoplatnosti rozsudku.
Trovy konania
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Matka mal. detí a kolízny opatrovník sa odvolania vzdali.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.