Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoCsp-10-2020.pdf
PDF · 102.81 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, X. Y. Y., proti žalovanému D., T. so sídlom T. XX, XXX XX Y., S.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom Mgr. Michal Zeman, so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 279,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 11Csp/129/2018-81 zo dňa 22. októbra 2019, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 279,00 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne odo dňa 25.4.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 623 ods. 1, § 457, § 458 ods. 1 prvá veta, § 622, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa zakúpila u žalovaného dňa XX.XX.XXXX kočiar značky H. C. I. v sume 279,- Eur. Dňa 07.10.2016 žalobkyňa uplatnila prvú reklamáciu, kde reklamovala „na ľavom koliesku šúcha brzda o bok (vnútro) kolieska“. V tento deň prevzal žalovaný reklamáciu. Dňa 13.10.2016 žalobkyňa prevzala tovar, kde bolo v doriešení reklamácie uvedené: „oprava výmenou - obidve zadné ložiská boli vyčistené od nečistôt, čo pravdepodobne spôsobilo posun kolieska a šúchanie“. Podľa vyjadrenia zástupcu žalovaného a uvedenej listiny boli obidve zadné kolieska vymenené. Dňa 18.05.2017 žalobkyňa reklamovala kočík, kde v reklamačnom lístku ako dôvod reklamácie uviedla: „kočík sa nedá zložiť, pravé zadné koliesko slabšie brzdí, ľavý kryt, ktorý slúžil na skladanie vypadával (neskôr sa stratil).“ Vyjadrenie predávajúceho: „konštrukcia bez sedacej časti, kópia dokladu, zapožičaný náš kočík I.“. V konečnom doriešení reklamácie zo dňa 31.05.2017 bolo zo strany žalovaného uvedené: „kryt vložený nový, brzda vyčistená, plne funkčná“. Dňa 20.03.2018 žalobkyňa opätovne reklamovala kočík, kde v reklamačnom lístku ako dôvod reklamácie uviedla: „ľavé koliesko nebrzdí a koncovka na brzde šúcha o koliesko“. Vyjadrenie predávajúceho: „do servisu celý kočík, nakoľko je to reklamácia č. X s brzdami, žiada zákazník vrátenie peňazí.“ V konečnom doriešení reklamácie zo dňa 23.03.2018 sa uvádza: „viď odborné posúdenie reklamácie XX/XXXX“. V odbornom posúdení reklamácie č. XX/ XXXX zo dňa 23.03.2018 spoločnosť X D.. ako osoba oprávnená výrobcom na vykonávanie záručných opráv kočiarikov H. C. I. uvádza, že dodaný bol znečistený detský kočiar s popisovanou poruchou brzdy.
Opotrebovanie bolo primerané jeho dobe používania. Vo výsledku posúdenia sa uvádza: „Po vyčistení mechanizmu kočiara (vlasy, piesok - viď fotoprílohu) v rámci odborného posúdenia, kočiar nevykazoval žiadnu popisovanú vadu. Z tohto dôvodu sa reklamácia neuznáva. Doporučujeme sa riadiť návodom na výrobok od výrobcu a udržiavať výrobok v primeranej čistote.“
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z podania žalobkyne mal zistené, že žiadne odborné posúdenie spoločnosti X D. T..., ktorej pôvod ani význam v čase reklamačného procesu nepoznala, nikdy nevidela a predávajúci jej žiadne odborné posúdenie nedal, ani nedoručil. V čase, keď žalobkyňa riešila reklamáciu predávajúci odborným posúdením neargumentoval. Súd prvej inštancie poukázal na to, že reklamácie boli uplatnené po 12 mesiacoch od kúpy a pri reklamácii vybavenej zamietnutím po 12 mesiacoch od kúpy mala žalobkyňa nárok byť informovaná o tom, komu môže zaslať výrobok na odborné posúdenie. Neinformovaním o tejto podstatnej informácii jej bolo upreté právo rozhodnúť sa dať si svoj reklamovaný výrobok odborne posúdiť, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu mal za to, že reklamácia žalobkyne nebola vybavená v súlade so zákonom, pretože jej nebolo umožnené zaslať výrobok na odborné posúdenie. Vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré sa týkajú reklamácií uviedol, že žalovaný si sám protirečí v tvrdení, že žiadna reklamácia nebola dôvodná, pretože dňa 13.10.2016 došlo k výmene obidvoch zadných kolies, ďalšia reklamácia z 18.05.2017 bola vybavená vložením nového krytu a tretia reklamácia zo dňa 20.03.2018 bola reklamáciou uplatnenou z dôvodu, že koliesko nebrzdí a koncovka sa šúcha o koliesko, avšak sám žalovaný uviedol, že sa jedná o tretiu reklamáciu a keďže zákazník žiada vrátenie peňazí, tak žiadal, aby žalobkyňa priniesla do servisu celý kočík. Zo strany žalovaného tak došlo k porušeniu postupu, ktorý má nasledovať. Súd mal za to, že žalovaný takto konal úmyselne, pretože reklamáciu zamietol a rovno sám zaslal kočík výrobcovi na vyjadrenie, resp. vypracovanie odborného posudku, o čom žalobkyňa vôbec nevedela a takýto posudok jej ani nebol doručený. Podľa názoru súdu bolo neuznanie reklamácie z dôvodov, ktoré uviedol výrobca vo svojom posudku zavádzajúce, pretože sa jedná o „zašpinený kočiar“ a že po vyčistení kočiara neexistujú žiadne vady. Uviedol, že ak by žalovaný postupoval v zmysle zákona, tak by treťou reklamáciou bola vada preukázaná. Z dôvodu, že uvedená vada bola trikrát dôvodne uplatňovaná žalobkyňa odstúpila od zmluvy, nakoľko sa jedná o chyby, ktoré sa vždy opakujú, a to v súvislosti s kolesami, brzdami a v súvislosti s účelom, na ktorý bol kočiar určený. Dve opravy boli dôvodné, čo bolo aj potvrdené. Súd mal za to, že došlo k účinnému zrušeniu zmluvy a že bolo právo uplatnené včas a dôvodne. Poukázal na to, že otázka vady diela je otázkou právneho posúdenia. Súd prvej inštancie vychádzal z účelu, ktorému má vec slúžiť, keďže sa jednalo o kočiar, ktorý slúži maloletému dieťaťu a opätovne sa jednalo o tie isté vady mal súd za to, že aj tretia vada bola tá istá a obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že sa jednalo o zašpinený kočiar, nepovažoval za dôvodnú nakoľko žalovaný ani neumožnil žalobkyni zaslať výrobok na posúdenie, či sa jedná o vadu alebo nie a ani posudok - odborné vyjadrenie žalobkyni nedoručil. Žalobkyňa v uvedenej veci vystupuje ako slabšia stránka, a to v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Konanie žalovaného v časti, že upozornil pri tretej reklamácii, že sa jedná o tretiu reklamáciu, považoval za rozporné s dobrými mravmi, nakoľko sám žalovaný navádzal firmu, ktorá posudzovala uvedený kočiar, aby rozhodla tak, aby to bolo čo najlepšie pre žalovaného. Nakoľko zo strany žalobkyne došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a žalovaný má v držbe reklamovaný tovar, tak súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vrátane príslušenstva tak, ako to požadovala v žalobe, a to úrok z omeškania od 25.04.2018, kedy odstúpila od kúpnej zmluvy, pričom žalovanú nezaviazal na vrátenie tovaru, nakoľko na to nebol dôvod, keďže sa tovar nachádza u žalovaného.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pretože bola plne úspešná a o výške náhrady trov konania voči žalovanému rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Namietal, že v konaní nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by akýmkoľvek náznakom potvrdzoval, že žalobkyňou reklamovaný tovar mal akúkoľvek vadu. Naopak v konaní boli predložené dôkazy o tom, že vada neexistovala, preto závery súdu o existencii vady sú zjavne svojvoľné a účelové, nemajúce podklad vo vykonanom dokazovaní. Namietal, že nie je vôbec zrejmé ako súd dospel k záveru, že vada by bola preukázaná v reklamačnom konaní. Uviedol, že slovné spojenie „má za to“ v podstate znamená, že súd „predpokladá“, a predpoklad existencie vady však vadu nedokazuje a súd je povinný rozhodovať na základe vykonaného dokazovania. Taktiež namietal, že ide o zjavne svojvoľné rozhodnutie súdu (bod 19. odôvodnenia) podľa ktorého mal upozorniť výrobcu na to, že sa jedná o tretiu reklamáciu, aby výrobca vydal vhodné stanovisko a poukázal na to, že v zmysle § 18 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa je
povinný pri uplatnení reklamácie vydať spotrebiteľovi potvrdenie. Na reklamačnom lístku žalobkyni teda potvrdil, že si uplatňuje vrátenie peňazí z dôvodu tretej reklamácie, a navyše uvedenie konkrétneho práva, ktoré si spotrebiteľ uplatňuje je rozhodujúce pre zachovanie právnej istoty, aby neskôr nedošlo k sporu, čo si spotrebiteľ uplatnil. Z uvedeného dôvodu ide tak o zjavne arbitrárne tvrdenie súdu. V neposlednom rade zdôraznil, že odborné stanovisko vypracovala spoločnosť oprávnená na vykonávanie záručných opráv kočiarikov a je teda zrejmé, že nedal vypracovať odborné stanovisko výrobcovi, ale osobe určenej výrobcom na vykonávanie záručných opráv. Zdôraznil, že tvrdenie súdu o vykonaní odborného posúdenia na objednávku nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože táto spoločnosť nemá nijaký záujem na výsledku sporu. Ide tak o paradoxné tvrdenie súdu, pretože ak by bola reklamácia uplatnená v priebehu prvých 12 mesiacov, toto stanovisko by nebolo možné spochybniť. Ďalej namietal, že súd nesprávne vyhodnotil, že tovar mal vykazovať tú istú vadu tretí krát. Poukázal na to, že žalobkyňa bola informovaná, že tovar pôjde na odborné posúdenie, čo bolo vyznačené aj v reklamačnom lístku a tiež listom zo dňa 29.03.2018 doručeným žalobkyni jej reklamáciu zamietol na základe vyjadrenia autorizovaného servisu, pričom žalobkyni sa odborné posúdenie muselo dostať do rúk najneskôr v rámci konania o alternatívnom riešení sporu začatom na jej návrh a rovnako jej doručil odborné posúdenie aj listom zo dňa 10.05.2018. Uviedol, že jediným dôvodom prečo sa odborné posúdenie nedostalo žalobkyni bolo to, že si po zamietnutí reklamácie neprevzala tovar, kde mala k nemu priložené odborné posúdenie. Vedomosť či nevedomosť o výsledku odborného posúdenia však nie je podstatná. K údajnému porušeniu reklamačného konania uviedol, že súd účelovo a nedôvodne uvádza, že uprel žalobkyni práva nesprávnym postupom pri reklamácii. Navyše prípadné porušenie reklamačného konania nezakladá práva zo zodpovednosti za vady, tieto zakladá existujúca vada, ktorú nemožno prezumovať, čo vyplýva aj zo záver Najvyššieho súdu SR, sp zn. 3Cdo/220/2017 zo dňa 11.10.2018. Záverom namietal, že sa súd nevysporiadal s jeho argumentáciou a vychádzal výlučne z tvrdení žalobkyne, ktoré považoval za dokázané len tým, že ich tvrdila žalobkyňa, hoci dané tvrdenia rozporoval. Namietal, že súd úplne porušil rovnosť zbraní a preferoval žalobkyňu tak, že rozsudok a jeho odôvodnenie prispôsobil potrebám žalobkyne a nie skutkovému stavu a vykonanému dokazovaniu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná voči žalobkyni právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
7. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)), vzhľadom na podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
9. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný namieta porušenie práva na spravodlivý proces, iné vady konania, nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p.).
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. Odvolací súd mal za to, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky, pretože súd prvej inštancie jednak zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou vo vzťahu k tomu, prečo považoval predmetný vzťah medzi sporovými stranami za spotrebiteľský a tiež vo vzťahu k tomu, na základe ktorých konkrétnych skutočností dospel k záveru o platnom odstúpení od zmluvy žalobkyňou.
12. Žalovaný namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto odvolacia námietka však naplnená nebola.
13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka bola naplnená, a to z toho dôvodu, že súd prvej inštancie pri prejednaní a rozhodovaní veci nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k tomu, či sa v predmetnom prípade vyskytla tá istá vada aspoň dvakrát alebo či došlo k súčasnému výskytu troch rôznych vád.
14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že aj táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie síce použil na predmetný prípad správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval.
15. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že v predmetnom prípade bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovaným ako predávajúcim, ktorej predmetom bol detský kočík značky H. C. I.. V prípade domáhania sa práv zo zrušenej kúpnej zmluvy dochádza k vzájomnej viazanosti práv a povinností jej zmluvných strán. Procesné uplatnenie a uspokojenie práva na vrátenie ceny predmetu kúpnej zmluvy je viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany, a to na vrátenie predmetu kúpnej zmluvy s tým, že povinnosť plniť jednej zo strán je viazaná na rovnakú povinnosť druhej strany. Žiadna zo zmluvných strán si preto nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie vyplývajúce zo zrušenia kúpnej zmluvy, ktoré bolo poskytnuté podľa zrušenej zmluvy, pretože Občiansky zákonník v zmysle ust. § 457, ktoré správne aplikoval súd prvej inštancie na predmetný prípad, upravuje nielen spôsob vzájomného plnenia, ale aj rozsah tohto vzájomného plnenia. Z uvedeného dôvodu sa preto žalobkyňa podanou žalobou mohla domáhať vrátenia sumy, ktorú zaplatila za predmet kúpnej zmluvy, ale len za podmienky vrátenia predmetu kúpnej zmluvy za predpokladu, že tento by sa nachádzal u nej. Vzhľadom na to, že z vykonaného dokazovania súdu prvej
inštancie vyplynulo, že predmet kúpnej zmluvy sa nachádza u žalovaného, tak sa žalobkyňa správne domáhala len vrátenia svojho plnenia bez toho, aby v žalobe vyjadrila podmienenosť tohto plnenia nárokom žalovaného na jej povinnosť vrátiť predmet kúpnej zmluvy žalovanému. Z uvedeného dôvodu, preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak sa zaoberal posudzovaním predmetného sporu vo veci samej.
16. Z obsahu napadnutého odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie posúdil vzťah vzniknutý medzi žalobkyňou a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, avšak odôvodnenie tohto posúdenia absentovalo. Súd prvej inštancie na predmetný prípad aplikoval síce príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskej kúpnej zmluve a ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a o omeškaní dlžníka, ale neaplikoval príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách s následným odôvodnením, na základe akých skutočností mal za to, že predmetný vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti tak nespĺňa požiadavku upravenú § 220 ods. 2 C.s.p., čím súd prvej inštancie v tejto časti zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou.
17. Vo vzťahu k posúdeniu reklamačného konania a najmä odstúpenia od zmluvy súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako súd prvej inštancie posúdil a vyhodnotil splnenie podmienok upravených zákonom pre platné odstúpenie od zmluvy. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd prvej inštancie najprv zaoberal postupom žalovaného pri vybavení reklamácie č. 3, ktoré vyhodnotil ako porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože žalobkyňa de facto nebola oboznámená s výsledkom odborného posúdenia a nebola ani oboznámená, u ktorého subjektu si môže dať výrobok odborne posúdiť, pričom odvolaciemu súdu sa javí, že uvedené považoval za jeden z dôvodov pre platné odstúpenie zmluvy. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal výkladom pojmu vada, pričom na tomto mieste len zhrnul, že keďže išlo o kočiar, ktorý má slúžiť maloletému dieťaťu a opätovne sa jednalo o tie isté vady, mal za to, že aj tretia vada bola tá istá (bod 15. odôvodnenia). Rovnako v poslednej vete bodu 13. odôvodnenia konštatoval opakujúce sa chyby v súvislosti s kolesami, brzdami a s účelom, na ktorý bol kočiar určený, avšak ani z tohto presne nevyplýva, ktoré skutočnosti považoval za naplnenie podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy.
18. Odvolací súd poukazuje na § 623 Občianskeho zákonníka druhá veta, ktorý právo na výmenu veci alebo odstúpenie od zmluvy spája s odstrániteľnými vadami len vtedy, ak ide o opätovné vyskytnutie vady po oprave alebo o väčší počet vád, ktoré znemožňujú vec riadne užívať. Čo je však potrebné rozumieť pod pojmami „opätovné vyskytnutie vady“ a „väčší počet vád“ Občiansky zákonník už nekonkretizuje. V tomto smere je preto potrebné hľadať odpoveď na tieto otázky v judikatúre, z ktorej vyplýva, že opätovne vyskytnutá vada je rovnaká vada, aká bola v záručnej dobe už najmenej dvakrát opravovaná a vyskytne sa opäť (R 22/1983) a väčší počet vád je potrebné chápať ako súčasný výskyt najmenej troch vád (R 22/1983). Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre platné odstúpenie od zmluvy je potrebné kumulatívne splnenie podmienok, a to: (i) opätovné vyskytnutie odstrániteľných vád po oprave a (ii) nemožnosť vec riadne užívať, resp. (i) väčší počet odstrániteľných vád a (ii) nemožnosť vec riadne užívať. Až za kumulatívneho splnenia uvedených podmienok možno dospieť k záveru, že odstúpenie od zmluvy bolo platné, a teda že zmluvné strany sú povinné si vrátiť to, čo si navzájom plnili. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že pod pojmom nemožnosť vec riadne užívať je potrebné rozumieť prípady, keď je kupujúci na relevantný čas, teda nielen krátkodobo, vylúčený z bežného užívania veci, t.j. z užívania, ktoré je spojené s charakterom a účelom veci. Podstatné je v takýchto prípadoch skúmať, ako sa vada javí kupujúcemu, resp. ako sa táto navonok prejavuje, a to bez ohľadu na to, čo je jej technickou príčinou, pretože účelom kúpy je bežné užívanie kúpenej veci.
19. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa reklamovala minimálne dvakrát zlú funkčnosť ľavého zadného kolieska, raz zlú funkčnosť pravého zadného kolieska a nemožnosť zloženia kočíka a vypadávanie krytu na skladanie kočíka. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie tak nie je zrejmé, ktorú z uvedených vád považoval za opätovné vyskytnutie vady a taktiež nie je zrejmé, či pri 2. reklamácii boli reklamované dve alebo tri vady, pretože žalobkyňa okrem slabšieho brzdenia ľavého zadného kolieska reklamovala aj nemožnosť zloženia kočíka a vypadávanie ľavého krytu na skladanie, pričom nie je jasné, či žalobkyňou posledné dve vytýkané vady predstavovali samostatné vady alebo sa jednalo o jednu vadu, t.j. či vypadávanie ľavého krytu na skladanie spôsobovalo nemožnosť zloženia kočíka (jedna vada), alebo nemožnosť zloženia kočíka nezávisela od vypadávania ľavého krytu (dve vady). Od posúdenia uvedených skutočností sa tak odvíja aj posúdenie toho, či zo strany žalobkyne došlo k splneniu podmienok pre od zmluvy, a či táto má alebo nemá nárok na vrátenie sumy za zakúpený
kočík, a to spolu v žalobe špecifikovaným príslušenstvom. Z uvedeného dôvodu bude preto potrebné doplniť vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie a na základe uvedeného potom opätovne posúdiť splnenie alebo nesplnenie podmienok pre odstúpenie od zmluvy a či samotné odstúpenie od zmluvy žalobkyňou bolo platné.
20. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - posúdiť či existujú dôvody na odstúpenie od zmluvy a ak áno, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, zistiť či došlo k opätovnému vyskytnutiu odstrániteľných vád po oprave alebo väčšiemu počtu vád po oprave a v kontexte uvedených zistení opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok žalobkyne - následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. aj náležite odôvodniť.
22. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).