Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-61-2020.pdf
PDF · 107.52 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: DS service, s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 36 842 303, zastúpeného: JUDr. Branislav Kahanec, advokát so sídlom v Prešove, Vajanského 33, IČO: 42024792, proti žalovanému: PHARMACY-RK, spol. s r. o., so sídlom Čapajevova 23, Prešov, IČO: 47 124 237, zastúpenému: JUDr. Lýdia Farbakyová, advokátka so sídlom v Prešove, Floriánova 12, IČO: 37783319, o zaplatenie 842,26 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 22Cb/207/2018-221 zo 16.3.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 842,26 eur, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že spoločnosť H. dodala v období od 30.4.2018 žalovanému do prevádzkarne pod názvom „Lekáreň SCHNEIDER“ tovar (lieky, zdravotnícke pomôcky a iný zdravotnícky materiál) v celkovej hodnote 27.390,62 eur.
3. Za dodaný tovar bola žalovanému vystavená faktúra č. 8041876 na sumu 4.714,55 eur splatnú dňa 10.6.2018, faktúra č. 8047728 na sumu 1.471,02 eur splatnú dňa 17.6.2018, faktúra č. 8049951 na sumu 8.348,11 eur splatnú dňa 24.6.2018, faktúra č. 8054109 na sumu 3.313,56 eur splatnú dňa 27.6.2018, faktúra č. 8058149 na sumu 4.223,49 eur splatnú dňa 8.7.2018, faktúra č. 8062011 na sumu 1.310,47 eur splatnú dňa 15.7.2018, faktúra č. 8066283 na sumu 1.584,32 eur splatnú dňa 22.7.2018, faktúra č. 8070895 na sumu 695,86 eur splatnú dňa 29.7.2018, ako aj faktúra č. 8075217 na sumu 1.729,24 eur splatnú dňa 29.7.2018.
4. Dňa 24.9.2018 bola medzi spoločnosťou H. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok v celkovej výške 2.314.628,64 eur, súčasťou ktorej boli aj pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Pohľadávky sú v prílohe k zmluve identifikované číslom dokladu, číslom faktúry, typom dokladu, názvom spoločnosti, názvom lekárne, mestom, celkovou hodnotou, sumou zostávajúcou k úhrade, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti faktúry a dátumom úhrady. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 1.10.2018, doručeným dňa 25.10.2018.
5. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi spoločnosťou H. a žalovaným bola platne uzatvorená kúpna zmluva, z ktorej vyplývajúci záväzok, a to dodať kupujúcemu tovar, predávajúci riadne splnil, avšak žalovaný kúpnu cenu za dodaný tovar nezaplatil riadne a včas, následkom čoho došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Zmluvu o postúpení pohľadávok posúdil súd prvej inštancie ako platnú, pričom vychádzal predovšetkým z toho, že zmluva jasne vymedzuje postúpenú pohľadávku, postupcu, postupníka, ako aj dlžníka. Hoci jednotlivé prílohy zmluvy neboli očíslované, ani každá strana samostatne podpísaná, konkrétne faktúry sú jednoznačne identifikovateľné, čo potvrdzuje aj oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky. Aktívna legitimácia žalobcu je teda preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, v ktorej sú uvedené faktúry, ktoré žalovaný postupcovi nezaplatil v stanovenej lehote splatnosti, v spojení s oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, a to listom s oznámením, ktorý mu bol doručený dňa 25.10.2018. Žalovaný dlžnú sumu zaplatil priamo postupcovi, hoci o postúpení pohľadávky mohol mať vedomosť, keďže oznámenie mu bolo odoslané už dňa 4.10.2018 a predžalobná výzva dňa 10.10.2018 (na pošte bola táto uložená od 11.10.2018). Postupca však v tom čase už nebol vlastníkom pohľadávky, preto uhradené sumy vrátil na účet žalovaného. Žalovaný v spore nepreukázal, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný už plnil postupcovi. Následne žalobca prostriedkami elektronického doručovania dňa 1.11.2018 podal žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 27.390,62 eur s príslušenstvom. Žalovaný po podaní žaloby uhradil istinu pohľadávky, teda čiastočne plnil svoj záväzok, ktoré plnenie má v súlade s ustanovením § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky uznania zvyšku dlhu.
6. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou faktúry č. 8041876 vystavenej na sumu 4.714,55 eur od 11.6.2018 do 2.11.2018 (výška úroku z omeškania 168,56 eur); faktúry č. 8047728 vystavenej na sumu 1.471,02 eur od 18.6.2018 do 2.11.2018 (výška úroku z omeškania 50,05 eur); faktúry č. 8049951 vystavenej na sumu 8.348,11 eur od 25.6.2018 do 2.11.2018 (výška úroku z omeškania 269,66 eur); faktúry č. 8054109 vystavenej na sumu 3.313,56 eur od 28.6.2018 do 2.11.2018 (výška úroku z omeškania 104,58 eur); faktúry č. 8058149 vystavenej na sumu 4.223,49 eur od 9.7.2018 do 5.11.2018 (výška úroku z omeškania 124,97 eur); faktúry č. 8062011 vystavenej na sumu 1.310,47 eur od 16.7.2018 do 5.11.2018 (výška úroku z omeškania 36,51 eur); faktúry č. 8066283 vystavenej na sumu 1.584,32 eur od 23.7.2018 do 5.11.2018 (výška úroku z omeškania 41,41 eur); faktúry č. 8070895 vystavenej na sumu 695,86 eur od 30.7.2018 do 5.11.2018 (výška úroku z omeškania 16,99 eur) a faktúry č. 8075217 vystavenej na sumu 1.729,24 eur od 30.7.2018 do 5.11.2018 (výška úroku z omeškania 42,21 eur). Kapitalizované úroky z omeškania teda predstavujú celkom sumu 854,94 eur, a preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal kapitalizované úroky z omeškania v uplatnenej výške a žalobe v celom jej rozsahu vyhovel.
7. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
8. Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
9. Žalobca si uplatnil zároveň nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a keďže bolo preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, súd mu tento nárok priznal vo výške určenej nariadením vlády SR.
10. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.
11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
12. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Poukázal na to, že pokiaľ nebolo postúpenie pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi oznámené, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, čo sa stalo aj v predmetnej veci, keď žalovaný plnil a uhradil pohľadávku ku dňu 19.10.2018 a 22.10.2018, a to pôvodnému veriteľovi - spoločnosti H. Oznámenie o postúpení pohľadávky realizované postupcom žalovaný prevzal až 26.10.2018 a vtedy mohol nadobudnúť skutočne vedomosť o tom, komu a v akej výške pôvodný veriteľ pohľadávku voči nemu ako dlžníkovi postúpil. Súd teda nesprávne vyhodnotil plnenie žalovaného pôvodnému veriteľovi v dňoch 19.10.2018 a 22.10.2018, pretože pokiaľ nebolo postúpenie pohľadávky žalovanému postupcom riadne oznámené, plnil žalovaný správne. Pôvodný veriteľ nebol oprávnený poukázané platby vrátiť na účet žalovaného, ako sa to stalo 26.10.2018 a 29.10.2018.
14. Súd sa nedostatočne vyporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu a posúdením platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.9.2018, ktorú žalobca predložil. Žalovaný namietal absolútnu neplatnosť tejto zmluvy o postúpení pohľadávky, pretože neobsahuje jednoznačnú identifikáciu postupcu, postupníka, postupovanú pohľadávku a postupcovho dlžníka tak, aby táto skutočnosť a postupovaná pohľadávka voči dlžníkovi bola v zmluve jasne a určito špecifikovaná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uvádzal len toľko, že z prílohy č. 1, ktorú žalobca k zmluve o postúpení pohľadávky pripojil a ktorá nie je jej neoddeliteľnou súčasťou vôbec nevyplýva, že by táto príloha č. 1 mala byť súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.9.2018. Žalobca by bol aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky len v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky existuje a je platná a na jej základe skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka, teda, že sa skutočne stal majiteľom postupovanej pohľadávky. Ani z textu prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky nevyplýva určitosť písomného prejavu vôle zmluvných strán - postupcu a postupníka, keďže sa z tejto prílohy nedá vyvodiť záver, či vôbec predmetné pohľadávky špecifikované faktúrami postupoval postupca postupníkovi ako novému veriteľovi.
15. Ak je v zmluve o postúpení pohľadávky z 24.9.2018 vymedzená pohľadávka vo výške 2.314.628,64 eur bez toho, aby zo zmluvy vyplývala výška konkrétnej pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávky postupovanej na postupníka, nemôže byť takáto zmluva o postúpení pohľadávky považovaná za zmluvu platnú, hoci sa zmluva v čl. II. odvoláva na prílohu č. 1, v ktorej mali byť jednotliví dlžníci identifikovaní uvedením jednotlivých neuhradených faktúr. Príloha č. 1, na ktorú odkazuje zmluva o postúpení pohľadávky z 24.9.2018, nie je účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. postupcom a postupníkom podpísaná, nie je datovaná a nie je jej neoddeliteľnou súčasťou. Žalovaný má za to, že z jednotlivých príloh nie je možné vyvodiť záver, že sú súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.9.2018, a preto nie je splnená podmienka určitosti právneho úkonu čo do identifikácie postupovanej pohľadávky. Právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, čo znamená, že predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky z 24.9.2018 nedošlo k zmene oprávnenej osoby - veriteľa z postupcu na postupníka, t.j. žalobcu v tomto súdnom konaní. Obsah tejto listiny - zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.9.2018 musí byť jasný a určitý a práve z tohto právneho úkonu podpísaného zmluvnými stranami musí byť zrejmá výška postupovanej pohľadávky voči dlžníkovi. Z prílohy č. 1 k tejto zmluve o postúpení pohľadávky vôbec nie je zrejmé, že by mala byť súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej práve 24.9.2018 a podpísanej žalobcom v tomto konaní ako postupníkom a pôvodným veriteľom - spoločnosťou H. 16. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie nedal odpovede na zásadné otázky, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné. Preto jeho rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené v súlade s požiadavkou na spravodlivé súdne konanie aj z pohľadu odôvodnenia rozhodnutia, na ktoré má sporová strana právo.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
18. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali sporové strany na svojich doterajších stanoviskách.
19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia v prejednávanej veci súdom prvej inštancie a nemožno konštatovať ani nesprávny procesný postup, ktorým by sa znemožňovalo strane (v danom prípade žalovanému ), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
21. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
22. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
23. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
24. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
25. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
26. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
27. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
28. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
29. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
31. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
32. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
33. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že pôvodný dodávateľ (i veriteľ pohľadávky) spoločnosť H. dodal žalovanému do jeho prevádzky pod názvom „Lekáreň SCHNEIDER“ tovar v podobe liekov, zdravotníckych pomôcok a iného zdravotníckeho materiálu v celkovej hodnote 27.390,62 eur. Dňa 24.9.2018 bola medzi spoločnosťou H. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok v celkovej sume 2.314.628,64 eur, súčasťou ktorej boli aj pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania.
34. Jednotlivé pohľadávky sú špecifikované v prílohe k tejto zmluve o postúpení pohľadávky, pričom sú špecifikované číslom dokladu, číslom faktúry, typom dokladu, názvom spoločnosti, názvom lekárne, mestom, celkovou hodnotou, ostávajúcou sumou k úhrade, dátumom vystavenia a dátumom splatnosti faktúry.
35. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému prostredníctvom pošty odoslané dňa 4.10.2018 spoločnosťou H. s tým, že zásielka bola uložená na pošte dňa 11.10.2018 a dňa 26.10.2018 ju žalovaný prevzal. Pri doručovaní uvedenej písomnosti (oznámenie o postúpení pohľadávky) ide o doručovanie tzv. hmotnoprávnych úkonov. Hmotnoprávne doručovanie listín upravuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu keď jej dôjde.“ Pri hmotnoprávnych úkonoch a ich doručovaní sa teda nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie doručovanej písomnosti. Občiansky zákonník v tomto smere vyžaduje (predpokladá), že prejav vôle dôjde adresátovi (neprítomnému), t. j., že sa dostane do sféry jeho dispozície (objektívna možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky). Práve týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Právna doktrína a ustálená súdna prax pod takouto možnosťou chápu okrem samotného prevzatia písomnosti aj prípady, kedy doručením listu obsahujúceho hmotnoprávny úkon do poštovej schránky (sídla adresáta), resp. hodením oznámenia zo strany poštového doručovateľa o uložení zásielky, nadobudol adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Odvolací súd tu dáva do pozornosti napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/268/2011 zo dňa 8.6.2011, či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28.1.2011, v ktorom súd konštatuje: „Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručené najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.... ...K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať.“ Opačný výklad by viedol k neudržateľnému stavu, a síce, že adresát bezdôvodne (svojvoľne) odopieral prijatie (prevzatie) písomnosti, v dôsledku čoho by odosielateľ nemal objektívnu možnosť doručiť takúto písomnosť adresátovi zásielky. Žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky už dňa 11.10.2018, kedy bola táto zásielka uložená na pošte, a preto účinnosť tohto hmotnoprávneho úkonu nastala už okamihom, kedy sa predmetná zásielka dostala do dispozičnej sféry adresáta - žalovaného.
36. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd nemá pochybnosti o platnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.9.2018, ktorá má všetky náležitosti určitého a zrozumiteľného právneho úkonu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) a neplatnosť takejto zmluvy z dôvodu nejasnosti, nekonkrétnosti, či neurčitosti nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že integrálnou súčasťou tejto zmluvy bola príloha č. 1 s náležitou špecifikáciou jednotlivých pohľadávok a adresnosťou jednotlivých dodávok. Túto neplatnosť zmluvy nemožno vyvodiť ani z okolnosti, že v zmluve bola uvedená globálna suma predstavujúca celkovú čiastku 2.314.628,64 eur, nakoľko bližšia špecifikácia čiastkových pohľadávok je uvedená v predmetnej prílohe. Okolnosť, že táto príloha nie je očíslovaná alebo datovaná a podpísaná zmluvnými stranami nemôže mať za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (vrátane predmetnej prílohy), pretože so zreteľom na všetky okolnosti, ktoré boli v tomto konaní zistené, je nepochybné, že ide o prílohu k zmluve z 24.9.2018 o postúpení pohľadávky a sú zrejmé aj konkrétnosti, ktoré sa týkajú žalovaného, teda dlhov vyplývajúcich z neuhradených faktúr za dodané lieky a zdravotnícky materiál.
37. Súd prvej inštancie všetky tieto okolnosti správne zistil tak v rovine dlžnej istiny, ktorá bola pôvodne predmetom tohto konania (nezaplatených zostávalo 27.390,62 eur istiny k 7.11.2018, teda ku dňu podania žaloby), ako aj v rovine úrokov z omeškania, ktoré boli súdom prvej inštancie ustálené na sumu 842,26 eur.
38. Samotný žalovaný výšku dlžných súm a predovšetkým tej časti, ktorá v súčasnosti zostala predmetom konania, teda úrokov z omeškania nespochybnil, pričom v zmysle vyššie uvedeného jeho argumentácia týkajúca sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v nadväznosti na údajné vady v prílohe č. 1 k tejto zmluve nie je dôvodná v rovine možného privodenia iného rozhodnutia v prejednávanej veci, než k akému dospel súd prvej inštancie. So zreteľom na to, že z týchto dokladov sú nepochybné všetky konkrétne informácie, ktoré veriteľ potrebuje na úhradu svojich pohľadávok (a to aj novému
subjektu - postupníkovi) a je si vedomý svojich neuhradených dlhov, spĺňa aj predmetná zmluva o postúpení pohľadávky všetky náležitosti zrozumiteľného a určitého právneho úkonu oprávňujúceho postupníka požadovať plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy.
39. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia treba konštatovať, že toto spĺňa všetky požiadavky na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie v zmysle § 220 ods. 3 CSP, a to tak z hľadiska jeho vnútornej štruktúry, ako aj obsahu, v ktorom sa súd zaoberal podstatou sporu, pričom uviedol, čo bolo jeho predmetom, aké dôkazy žalobca označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ako aj to, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich hodnotil. Možno konštatovať, že napadnutý rozsudok dáva odpovede na všetky podstatné otázky nastolené sporovými stranami v tomto konaní.
40. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 842,26 eur (správne priznaná výška úrokov z omeškania), vrátane paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v zmysle § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 2 tohto vládneho nariadenia. So zreteľom na to, že správny je aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).