Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/189/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Sandry Veľkej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov 1. F. G., nar. X.XX.XXXX, bytom R. č. XX a 2. O.. O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Žehra č. XX, obaja právne zastúpení advokátom Mgr. Marcelom Kandrikom, so sídlom v Prešove na Grešovej ul. č. 7, proti žalovaným 1. B. o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 20. augusta 2020, č. k. - 17

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Nepriznáva žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť strpieť prístup žalobcov v 1. a 2. rade a nimi poverených tretích osôb na svoj pozemok CKN, parcelné číslo 103 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, LV č. XX k.ú. R. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX za účelom vykonania nevyhnutných stavebných prác na rodinnom dome žalobcov v 1. a 2. rade, súpisné číslo XX k.ú. R. nachádzajúcom sa na pozemku Y., parcelné číslo XX/X, k.ú. R... A. § 337 ods. X Y. sporového poriadku poučil strany, že žalovaní 1, X môžu podať žalobu vo veci samej v spore žalobcov B. G., nar. XX.X.XXXX a A. G., nar. X.XX.XXXX proti žalovaným F. G., nar. X.XX.XXXX a O.. O. G., nar. XX.X.XXXX, predmetom ktorej bude ochrana ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, k.ú. R. s tým, že ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej. Zároveň priznal žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným v 1. a 2. rade v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej tiež len „NO“), ktorý žalobcovia odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k.ú. R., vrátane novostavby rodinného domu postaveného na pozemku Y., parcelné číslo XX/X, k.ú. R.. R. sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností evidovaných na LV č. XX, k.ú. R., vrátane pozemku CKN, parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, ktorý bezprostredne susedí s ich rodinným domom. Na rodinnom dome žalobcov nie je doposiaľ realizovaná fasáda, vrátane potrebného zateplenia. P. oslovovali žalovaných s povolením prístupu na ich pozemok, aby mohli vykonať potrebné práce, vrátane položenia lešenia a urobiť tak fasádu s potrebným zateplením, vrátane dokončenia podhľadov na streche ich rodinného domu. Na ich predžalobnú výzvu zo dňa 29.06.2020, žalovaní reagovali len verbálne a neslušne. V predmetnej výzve sa zaviazali k vykonaniu potrebných prác len počas nevyhnutnej doby, v nevyhnutnom rozsahu a v potrebnej miere. Z predloženej kópie geometrického plánu taktiež vyplýva, že rodinný dom žalobcov sa nachádza na pozemku žalobcov a

časť pozemku žalobcov presahuje obvodové múry rodinného domu, avšak v miere, ktorá nepostačuje na vykonanie potrebných a nevyhnutných stavebných prác. Aktívnu vecná legitimácia t.j. ich hmotnoprávne oprávnenie opierali o ustanovenie a rovnako o ust. Stavebného zákona. Podmienku bezodkladnosti úpravy pomerov odôvodňovali tým, že novostavba žalobcov nemá potrebnú fasádu, ani potrebné zateplenie, kvalita bývania žalobcov je obmedzená. V nadchádzajúcom ročnom období jeseň, zima 2020 je zrejmé, že stavba bez kvalitne opatrenej fasády, zateplenia, úplnej izolácie strechy a zvodov, môže byť poškodená. Oneskorené vykonanie potrebných stavebných prác je reálne spôsobilé privodiť žalobcom majetkovú ujmu na ich nedokončenom rodinnom dome v podobe poškodenia ich rodinného domu, vrátane strechy, ako aj zvýšených nákladov na teplo v zimnom období a neposlednom rade aj zvýšených nákladov na realizovania potrebných stavebných prác, ak by k nim boli oprávnení až po meritórnom rozsudku súdu v klasickom sporovom konaní po predchádzajúcom pojednávaní a potencionálne až po rozsudku odvolacieho súdu. Zároveň zdôraznili, že kvalita výkonu vlastníckych práv žalovaných nebude nariadením neodkladného opatrenia nijak podstatne dotknutá, nakoľko žalobcovia budú realizovať stavebné práce nanajvýš v šírke stavebného lešenia a na úplnom okraji pozemku žalovaných, v dostatočnej vzdialenosti od rodinného domu žalovaných. Nemenej dôležitým faktorom ochrany práv žalovaných je aj absolútna objektívna zodpovednosť žalobcov pri výkone ich práv podľa ust. . Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Mali za to, že predloženými dôkazmi osvedčili najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu. Žalobcovia sú nositeľmi porušovaných práv zo strany žalovaných. Nariadením neodkladného opatrenia možno podľa žalobcov taktiež dosiahnuť trvalú zmenu pomerov medzi stranami, stav právnej istoty vo vzťahu k aplikácii inštitútu susedských práv podľa a nie je nevyhnutné, aby súd po nariadení neodkladného opatrenia uložil žalobcom povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, týkajúcej sa sprístupnenia pozemku žalovaných na požadovanú dobu 21 dní. Na mieste je preto podľa žalobcov postup podľa ust. . Zákonná úprava nevylučuje nariadenie neodkladného opatrenia aj voči susedom žalobcov v intenciách ust. . Záverom žalobcovia konštatovali, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Nariadením neodkladného opatrenia možno podľa ich názoru dosiahnuť trvalú zmenu pomerov medzi stranami, stav právnej istoty vo vzťahu k aplikácii inštitútu susedských práv a nie je nevyhnutné, aby súd po nariadení neodkladného opatrenia uložil žalobcom povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, týkajúcej sa sprístupnenia pozemku žalovanými v ich podielovom vlastníctve. S návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia predložili predžalobnú výzvu zo dňa 29.6.2020, vrátane dôkazu o jej podaní na poštovú prepravu a doručení, LV č. XXX, k.ú. R., vrátane kópie geometrického plánu a fotodokumentáciu situácie rodinných domov žalobcov i žalovaných.

3. Súd prvej inštancie návrh právne posúdil podľa ust. ,,, , , , , ,,, ,,, ,,, zákona a , (ďalej len „“) po posúdení skutkových a právnych dôvodov návrhu, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie NO v rozsahu uvedenom vo výroku uznesenia, pretože žalobcovia osvedčili pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež aj potrebu nevyhnutnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobcovia sa dožadujú uloženia povinnosti strpieť prístup žalobcov v 1. a 2. rade a nimi poverených tretích osôb na pozemok žalovaných, ktorý bezprostredne susedí s nehnuteľnosťou žalobcov za účelom vykonania nevyhnutných stavebných prác na ich rodinnom dome a to v období od 31.8.2020 do 21.9.2020. Súd bol po preskúmaní všetkých žalobcami uvádzaných skutočností toho názoru, že žalobcovia relevantne vo svojom návrhu osvedčili svoj nárok, preukázali a presvedčivo odôvodnili potrebu bezodkladnosti okamžitej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Právo vstupu žalobcov na pozemok vo vlastníctve žalovaných a to na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere, pokiaľ si to vyžaduje držba a obhospodarovanie susediacich nehnuteľností vyplýva a je priamo zakotvený i v ust. a rovnako v ust. Stavebného

zákona, čo v zásade vylučuje protiprávnosť konania žalobcov pri vstupe na pozemok žalovaných. Súd neuložil žalobcom podať žalobu vo veci samej, pretože nariadením neodkladného opatrenia sú pomery pokiaľ sa týka vstupu žalobcov na pozemok žalovaných na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere, pokiaľ si to vyžaduje držba a obhospodarovanie susediacich nehnuteľností trvale upravené. Poskytol však stranám poučenie o možnosti podať žalobu týkajúcu sa ochrany ich vlastníckeho práva žalovaných k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, k.ú. Žehra v zmysle . Výrok o trovách konania súd posúdil podľa , , . V danom prípade súd konal a rozhodoval o neodkladnom opatrení na základe návrhu podaného pred začatím súdneho konania, avšak rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu konečného rozhodnutia vo veci samej. Keďže žalobcovia mali v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovaným 1, 2.

4. Uznesenie v celom rozsahu napadli včas podaným odvolaním žalovaná v 1. ako aj žalovaný v 2. rade.

5. Žalovaná v 1. rade v odvolaní namietala, že žalobcovia neukončili práce do 21.9.2020 a umožnili im prístup aj po tomto termíne. Voči výstavbe rodinného domu nemali nikdy žiadne námietky. Neexistuje žiadna písomná žiadosť o prístup na pozemok, nebola im doručená písomná dohoda. Žalovaní znášali búracie práce, výstavbu, za poplatok umožnili žalobcom odber elektrickej elektriny, kým si žalobcovia nevyriešili odber sami, umožnili im odliatie základovej dosky cez pozemok žalovaných, o čom predložila fotografie a liatie betónu cez ich pozemok. Na predžalobnú výzvu nereagovali, ústne žalovaná v 1. rade žalobkyni v 2. rade povedala, že podľa stavebného povolenia už majú všetko urobené. Nebola jej doručená žaloba, nemohla sa ani k žalobe vyjadriť. Žalovaná v 1. rade namietala aj výrok o trovách konania s tým, že sa nikdy nevyjadrili, že neumožnia žalobcom prístup. Nerozumie, prečo sa obrátili na súd, ani samotní žalobcovia neuvádzajú, kedy im kto bránil vykonať stavebné práce, len, že sa mali chovať po 29.6.2020 žalovaní neslušne. Vyostrená komunikácia sa netýkala stavebných prác a prístupu k pozemku, ale hanlivého vyjadrenia žalobkyne v 2. rade na adresu nebohých rodičov žalovanej v 1. rade. Je nelogické, že strpí celú výstavbu rodinného domu a následne neumožní prístup k zatepleniu domu. Poukázala na neexistenciu akýchkoľvek iných sporov ohľadne predmetnej nehnuteľnosti. Uviedla, že je osobou v hmotnej núdzi, čo je preukázané priznaným nárokom bezplatnej právnej pomoci Centrom právnej pomoci. Jej príjem činí 123,50 EUR mesačne, čo nepostačuje ani na zabezpečenie nevyhnutných nákladov, bez pomoci žalovaného v 2. rade by nevedela uhrádzať ani lieky. Navrhla zmeniť výrok o trovách konania tak, že súd stranám sporu náhradu trov konania neprizná.

6. Žalovaný v 2. rade v odvolaní namietal, že žalovaní sa nikdy nevyjadrili, že neumožnia žalobcom v 1. a 2. rade prístup k ich strane domu, ktorá sa nachádza na pozemku žalovaných. Neexistuje žiadna písomná výzva ani odpoveď ohľadom vykonávania stavebných prác od 1.1.2018 do 29.6.2020. Na výzvu doručenú právnym zástupcom žalobcov dňa 29.6.2020 žalovaní v 1. a 2. rade nereagovali, neobsahovala žiadnu písomnú dohodu ani žalobu. Rodinný dom žalobcov v 1. a 2. rade mal byť dokončený do 31.12.2017, čo vyplýva zo stavebného povolenia, proti stavbe nemali námietky, umožnili výstavu, ako aj odber elektriny za poplatok, odliatie základovej dosky. Žalovaní v 1. a 2. rade bývajú v dome od decembra 2017. Namietal, že nemohol využiť prostriedky procesnej obrany a predložiť dôkazy. Súčasne namietal aj výrok o náhrade trov konania.

7. Žiadna zo strán sporu sa k odvolaniam nevyjadrila

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalovaných v 1. 2. rade, preskúmal napadnuté uznesenie spolu s predchádzajúcim konaním súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. , potvrdil.

9. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami alebo niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej samej.

16. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

17. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie NO v zmysle je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ). Pretože pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej). Súd rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom NO, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch ( ). Riadne dokazovanie v zmysle ust. a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie takej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.

18. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a predloženými listinnými dôkazmi preskúmal skutkové a právne dôvody návrhu na nariadenie NO a zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní dôsledne vychádzal z vyššie cit. zákonných ustanovení i uvedených zásad ustálených v právnej praxi a dospel k správnemu záveru o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného NO. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto sa v súlade s ust. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez akýchkoľvek výhrad za vecne správne ( ), a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v celom doterajšom priebehu konania oboma procesnými stranami (§

387 ods. 3 veta prvá ). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné tvrdenia a argumentáciu odvolateľov ( veta druhá ), odvolací súd dodáva: Podľa posúdenia odvolacieho súdu z tvrdených skutočností a predložených listinných dôkazov možno považovať nárok žalobcov za osvedčený. Strany sporu sú vlastníci susediacich parciel, žalobcovia sú vlastníkmi domu, ktorý je situovaný na hranici pozemkov, pričom prístup k stene domu žalobcov nachádzajúcej sa na hranici pozemkov vo vlastníctve žalobcov a žalovaných je možný výlučne z pozemku vo vlastníctve žalovaných. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že akékoľvek stavebné práce na tejto časti rodinného domu vo vlastníctve žalobcov nie je možné vykonať inak, ako vstupom na pozemok vo vlastníctve žalovaných. Povinnosť žalovaných strpieť výkon nevyhnutných stavebných prác vyplýva z ust. , ktorý upravuje tzv. legálne bremeno, z ktorého pre vlastníkov susediacich pozemkov vyplývajú ďalšie obmedzenia, ktoré spočívajú v povinnosti umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, za predpokladu, že to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov. Nevyhnutnou údržbou treba rozumieť nielen opravy, ale aj úpravy stavieb tak, aby zodpovedali stavebnotechnickým a iným, najmä bezpečnostným predpisom, napríklad predpisom o požiarnej ochrane a pod.

19. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaných v 1. a 2. rade, a to neexistenciu naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu, odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne preukázali nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu a to potrebou vykonania stavebných prác za účelom ukončenia stavebných prác na základe stavebného povolenia. Žalobcovia predžalobnou výzvou zo dňa 29.6.2020, ktorá bola žalovaným riadne doručená a doručenie tejto výzvy žalovaní v odvolaní potvrdili, oznámili žalovaným potrebu realizácie stavebných prác na fasáde rodinného domu vo vlastníctve žalobcov, ktorú je možné realizovať len vstupom na pozemok vo vlastníctve žalovaných a vyzvali žalovaných, aby v lehote 5 dní oznámili, či sú pripravení strpieť právo vstupu na ich pozemok s tým, že ak nebudú na výzvu reagovať alebo budú reagovať negatívne, sú pripravení uplatniť zákonné nároky na príslušnom súde, čo si vyžiada ďalšie náklady so súdnym konaním. Žalovaní v 1. a 2. rade na výzvu nereagovali spôsobom určeným žalobcami vo výzve . Predmetom odvolacej námietky je, že žalovaní v 1. a 2. rade do doručenia predmetnej výzvy aj bez písomného súhlasu na základe ústneho súhlasu umožnili žalobcom vykonávať stavebné práce zabezpečením prístupu z ich pozemku, umožnili im odber elektrickej energie za odplatu a že výzva neobsahovala žiadnu dohodu ani žalobu. Odvolací súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého fyzické a právnické osoby, štátne orgány a miestne orgány samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušeniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili, predovšetkým ich dohodou. Aj keď pre udelenie súhlasu na výkon stavebných prác v nevyhnutnom rozsahu vstupom na parcelu vo vlastníctve inej osoby ako vlastníka stavby nevyžaduje písomnú formu, ak žalobcovia v záujme predchádzania prípadných rozporov a v záujme zabezpečenia právnej istoty zvolili formu písomného súhlasu, potom ak žalovaní na danú výzvu nereagovali spôsobom uvedeným vo výzve a to písomne, telefonicky, elektronicky advokátovi žalobcov, žalobcovia si dôvodne vysvetlili postoj žalovaných ako neudelenie súhlasu so vstupom na pozemok žalovaných. Zo samotného vyjadrenia žalovanej v 1. rade na žalobcami tvrdenú reakciu žalovaných na výzvu zo dňa 29.6.2020, kedy mali reagovať iba verbálne a neslušne, a to, že vyostrená komunikácia medzi stranami sporu sa netýkala stavebných prác a prístupu k pozemku, ale hanlivého vyjadrovania žalobkyne v 2. rade na adresu nebohých rodičov žalovanej v 1. rade nepochybne vyplýva, že vzájomné susedské vzťahy žalobcov a žalovaných neboli bezproblémové, ako tvrdia žalovaní, ale boli čiastočne narušené a pre odstránenie akýchkoľvek budúcich rozporov pri výkone stavebných prác / aké práce, ktoré osoby, v akom časovom období /bolo z pohľadu všetkých strán potrebné, aby žalovaní udelili písomný súhlas so vstupom na ich pozemok.

20. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaných, že im nebola doručená žaloba vo veci samej a nemohli uplatniť prostriedky procesnej obrany, odvolací súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého predmetným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keďže predmetom neodkladného opatrenia bolo strpenie vstupu na pozemok žalovaných na obmedzenú dobu za účelom výkonu konkrétnych stavebných prác, t.j. jednorazovo, preto nebolo namieste, aby súd uložil žalobcom podať žalobu vo veci samej a súd prvej inštancie správne v súlade s ust. poskytol stranám poučenie o možnosti podať žalobu vo veci ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Procesnou obranou v takomto prípade je podanie žaloby ako aj podanie odvolania, pričom

obaja žalovaní boli o tomto práve riadne poučení, právo podať odvolanie aj využili, preto je námietka žalovaných, že boli porušené ich procesné práva vyjadriť sa k veci nedôvodná.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že vecne správny je aj výrok súdu o náhrade trov konania, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

22. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane.

23. Podstata odvolacej námietky žalovanej v 1. rade a v žalovaného v 2.rade voči výroku o trovách konania spočíva v argumentoch smerujúcich k nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Keďže odvolací súd mal za to, že uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je vecne správne a odvolací súd ho potvrdil, takéto námietky sú v zmysle zásady úspechu v súlade s nedôvodné.

24. Žalovaná v 1. rade ďalej namietala, že je osobou v hmotnej núdzi, čo je preukázané priznaným nárokom Centra právnej pomoci, jej príjem činí 123 EUR mesačne nepostačuje na zabezpečenie nevyhnutných nákladov a je odkázaná na pomoc brata.

25. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ). Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať ( ).Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Iba zo samotnej skutočnosti, že bol strane sporu Centrom právnej pomoci priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, nie je možné vyvodiť, že jej osobné a majetkové pomery odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Takýmto výkladom by bolo možné dospieť k záveru, že vždy, keď je účastníkovi konania priznaný nárok na bezplatnú právnu pomoc, je táto skutočnosť dôvodom na aplikáciu . Avšak z ústavnoprávneho hľadiska je takýto výklad neakceptovateľný. / Uznesenie Ústavného súdu SR z 8. marca 2017, sp. zn. I. ÚS 118/2017/.

27. Odvolací súd má s poukazom na citované uznesenie Ústavného súdu SR, ako aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov za to, že žalovanou v 1. rade tvrdené skutočnosti sami o sebe neodôvodňujú aplikáciu ust. 257 a že neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

28. Z uvedených dôvodov je napadnuté uznesenie vo výrokoch o nariadení neodkladného opatrenia ako aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. a ust. vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. , potvrdil.

29. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto im v súlade s vznikol nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným, ktorým nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspešnosti v konaní nevznikol. Keďže žalobcom v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. a nasl. . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v .