Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoCsp-26-2020.pdf
PDF · 83.41 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoCsp/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, proti žalovanému: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o zaplatenie 1.173,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/152/2019 - 96 zo dňa 20.12.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania a vyslovil, že žalobcovi právo na náhradu trov konania.
2. Citoval ustanovenie § 39, § 52 ods. 1 až 4 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“).
3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že posudzovaný právny vzťah strán sporu je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, keďže právny predchodca žalobcu, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. bola od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Zistil, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, pretože žalovaný síce bol v omeškaní so zaplateným splátky viac ako 3 mesiace, avšak nebol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Žalobca v konaní napriek výzve súdu prvej inštancie, nepredložil žiaden doklad o upozornení podľa § 53 ods. 9 OZ, a preto v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Dôsledkom toho bola neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 39 OZ. K vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo a teda spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. nemohla postúpiť žalobcovi tzv. „živý úver“. Pokiaľ spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. postúpila svoju pohľadávku na žalobcu konala v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 ZoSÚ, a preto je zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie žalobu zamietol.
4. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). Žalovaný mal v konaní plný úspech, avšak nakoľko si náhradu trov konania
neuplatnil a zo spisu mu trovy konania nevyplývajú, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Dôvodil, že svoje právo zosplatniť pohľadávku využil a podaním zo dňa 21.03.2016 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru došlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (t. j. ku dňu 08.04.2016 v zmysle podacieho hárku preukazujúceho odoslanie výzvy dňa 23.03.2016). Zároveň žalobca považoval za nesporné, že toto svoje právo využil v súlade s § 53 ods. 9 OZ pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto práva predchádzala po dobu 3 mesiacov. V konaní tak bolo preukázané, že došlo k účinnému zosplatneniu úveru, a žalobcovi preto patri nárok tak, ako ho špecifikoval v žalobe. Zároveň považoval za nesporné, že predmetná možnosť zosplatniť celý čerpaný úver bola právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v predmetnej úverovej zmluve upravená. Na záver dodal, že žalovaný žiadnym kvalifikovaným spôsobom nepoprel skutočnosti tvrdené žalobcom, a preto ich mal súd prvej inštancie považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia podľa § 151 CSP. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) na základe odvolania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 06. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
9. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom od 01.01.2016 do 30.06.2016, t.j. v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Uvedené ustanovenie sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, tiež ale sleduje aj zamedzenie tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky
11. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 21.03.2016 (č. l. 28 spisu) je zrejmé, že využil svoje právo podľa ust. § 565 OZ a pre nesplnenie splátky žiadal o zaplatenie celej pohľadávky.
12. Podľa úpravy v ust. § 53 ods. 9 OZ dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť.
13. V prípade upozornenia podľa § 53 ods. 9 OZ má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu § 53 ods. 9 OZ a jednak výslovne upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ .
14. Výzvu právneho predchodcu žalobcu k splateniu celého úveru zo dňa 21.03.2016 nemožno považovať za splnenie povinnosti podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, pretože týmto listom právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu celého úveru čerpaného na základe Zmluvy o hotovostnom úvere a Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 16.02.2015 v lehote 15 dní od odoslania tejto výzvy. Zároveň poučil žalovaného, že v prípade neuhradenia dlhu v uvedenom termíne, pristúpi k vymáhaniu tejto pohľadávky prostredníctvom príslušného procesného konania.
15. Nie je správne tvrdenie žalobcu, že práve výzvou jeho právneho predchodcu k splateniu celého úveru upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje a vyzval ho, aby v lehote 15 dní uhradil pohľadávku a teda, že splnil podmienky ust. § 53 ods. 9 OZ. Uvedené tvrdenie popiera význam ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ, ktoré jednoznačne stanovujú podmienky pre zosplatnenie úveru. V tomto oznámení síce právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky, avšak svoje právo zosplatniť úver už využil. Uvedené oznámenie preto nemôže byť výzvou v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Podľa výkladu prezentovaného žalobcom by jeho právny predchodca najskôr vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a až potom vyzval na zaplatenie dlhu do 15 dní.
16. Keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal existenciu a doručenie takéhoto upozornenia, stotožňuje sa odvolací súd s právnym názorom súdu prvej inštancie, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je v danom prípade neplatné.
17. Žiadne iné listy, výzvy, upomienky či upozornenia právneho predchodcu žalobcu, ktoré by preukazovali splnenie povinnosti podľa ust. § 53 ods. 9 OZ obsahom súdneho spisu nie sú, preto žalobca ohľadne preukázanie splnenia tejto povinnosti neuniesol dôkazné bremeno.
18. V konaní nebolo preukázané to, že pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru bola žalovanému doručená výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby súdu predložil upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ. Uvedený postup súdu je v súlade s ust. § 295 CSP. (Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz) a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. Posúdenie splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ je nevyhnutné pre vyhodnotenie právneho úkonu postúpenia z hľadiska jeho platnosti resp. absolútnej neplatnosti, čo má priamy vplyv na posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, a teda výsledok samotného sporu. Za stavu, kedy súd v spotrebiteľskom súdnom spore trvá na dôkaze, pričom dodávateľ, resp. jeho právny nástupca nepreukáže existenciu ním tvrdenej skutočnosti, ktorá má byť dokazovaním preukázaná, ust. § 151 ods. 1 CSP o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení sa neuplatní.
19. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, uloženej mu kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa je neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle ust. § 39 OZ tento úkon odporuje zákonu. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, ak nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru, právny predchodca žalobcu postúpil živý úver a tým konal v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 ZoSÚ.
20. Pre platnosť zmluvy ako právneho úkonu je právne významný moment, kedy tento právny úkon bol urobený. Ak zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.06.2017 v čase jej uzatvárania nespĺňala náležitosti vyžadované ustanovením § 17 ods. 1 ZoSÚ, išlo o neplatný právny úkon odporujúci zákonu. Neplatnosť podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, čo znamená, že právny úkon takouto absolútnou neplatnosťou postihnutý nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu v dôsledku neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky je preto zrejmý.
21. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).