Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/5/2020

Zmenené rozhodnutím 13P/9/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti D.: Q., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zastúpenej E.. R. R., advokátom so sídlom Q., A. U. XXXX/XX a otca C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpeného E.. W. G., advokátkou so sídlom F., M. XX o návrhu matky na zníženie výživného na maloleté deti a o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté deti, takto rozhodol: Súd mení rozsudok Krajského súdu v Nitre 6CoP/5/2020-906 zo dňa 21.10.2020 v časti vyživovacej povinnosti matky tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky na maloletú Q. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a na maloletého Q. D., nar. 02.09.2009 zo sumy 100 mesačne na sumu 135 eur mesačne počnúc dňom 01.03.2022, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Súd návrh matky na zníženie výživného zamieta. Zročné výživné matky na maloletú Q. D., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.03.2022 do 30.06.2022 činí sumu 120 eur, ktorú sumu súd povoľuje matke splácať v 2 13P/9/2022 mesačných splátkach vo výške 20 eur, spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Zročné výživné matky na maloletého Q. D., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.03.2022 do 30.06.2022 činí sumu 140 eur, ktorú sumu súd povoľuje matke splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur, spolu s bežným výživným, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci manželov: I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zast. Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom so sídlom Topoľčany, Andreja Hlinku XXXX/ XX a C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zast. Mgr. Ivetou Števkovou, advokátkou so sídlom Levice, Jesenského 15, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom Q. D., nar. XX.XX.XXXX a Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u manžela, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní manžela, proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24.04.2019, č. k. -678, v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 22.01.2020, č. k. -775, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na dobu po rozvode m e n í takto: Odvolací súd na dobu po rozvode maloleté deti Q., nar. XX.XX.XXXX a maloletého Q., nar. XX.XX.XXXX D. zveruje do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletej Q. D., nar. XX.XX.XXXX v sume 120 eur mesačne a na výživu maloletého Q. D., nar. XX.XX.XXXX v sume 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v T. - F. E. (výrok I.). Na čas po rozvode zveril maloleté deti Q. a Q. D. do starostlivosti oboch rodičov a to tak, že manžel (ďalej len otec) maloletých detí bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v čase výkonu práce manželky (ďalej len matky) maloletých detí mimo územia Slovenskej republiky a matka maloletých detí bude zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti v čase jej pobytu na území Slovenskej republiky s tým, že otec maloletých detí odovzdá matke maloletých detí maloleté deti v deň, ktorý mu matka detí deň vopred oznámi formou sms správy, ako deň jej príchodu na Slovensko a matka deti od otca preberie o 18:00 hod. pred miestom bydliska otca a otcovi ich odovzdá v posledný deň jej pobytu na území Slovenskej republiky o 18:00 hod. pred miestom bydliska otca (výrok II.). Ďalej rozhodol, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok III.) a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. výživným v sume 40 eur mesačne a na výživu maloletého Q. výživným v sume 30 eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa

príslušného mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode (výrok IV.). Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u manželky ide o druhé manželstvo, u manžela o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a nemožno od manželov očakávať ani obnovenie ich manželského spolužitia, ktoré nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ako to má na mysli § 18 Zákona o rodine. Spoločenský účel inštitútu manželstva tak nie je v danom prípade naplnený, keď manželia stratili k sebe citový vzťah a ich vzájomné postoje sú opozičné, nemajú k sebe dôveru a aktuálne ich spájajú už len spoločné dve deti, o ktoré majú obaja záujem sa starať. Dospel preto k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod ich manželstva v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Následne upravil i výkon práv a povinností rodičov k ich deťom pochádzajúcim z manželstva na dobu po rozvode, na úprave ktorej sa rodičia v priebehu konania dohodnúť nevedeli. V tejto časti svoje rozhodnutie právne oprel o ust. , a , , , - 5, a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine). Poukázal na to, že z vyjadrení detí vyplývalo, že deti majú pozitívny a vrúcny vzťah s oboma rodičmi, deti sa kontaktu s matkou nebránia, i keď sa spočiatku viac identifikovali s otcom a starou matkou z jeho strany. Pokiaľ sa však vytvoril priestor tráviť z ich strany viac času s matkou, na základe nariadeného neodkladného opatrenia, začali si uvedomovať v ich živote aj rolu matky. Pri pohovore s maloletým Q. bolo zjavné, že dieťa z celej situácie je pod tlakom, situáciu vnímala inak, staršia Q., ktorej matka ako žena je jej prirodzene blízka a začala byť pre ňu dôležitou vzťahovou osobou. Dôvodil, že matka detí v snahe dosiahnuť svoju starostlivosť o deti mala snahu riešiť zamestnanie, ktoré má v S. ako opatrovateľka. V priebehu konania sa však jej nepodarilo nájsť prácu na J., ktorou by mohla nahradiť doterajšiu prácu, z ktorej má príjem a ktorý jej umožňuje zabezpečovať výživu maloletých detí a starať sa o deti, keď je na dva týždne doma na J., pričom prácu má rozvrhnutú do dvojtýždňových časových intervalov, ktorých presné rozloženie dopredu nevedela uviesť. Otec detí má stabilnú prácu a obdobnú situáciu ako matka riešiť nemusí. Argumentoval, že problémom matky sa javila len jej pracovná doba v zahraničí. Matka však vie, že v rámci mesiaca dva po sebe nasledujúce týždne v mesiaci sa môže o deti postarať, z ktorého dôvodu zveril maloleté deti na dobu po rozvode do striedavej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko každý z rodičov aj v prípade, že spolu nežijú má právo na výkon starostlivosti o maloleté deti a k tomu vytvorené podmienky. Striedavú starostlivosť upravil tak, že matka bude preberať od otca deti pred miestom jeho bydliska o 18:00 hod., keď príde po ukončení práce v S. na J. s tým, že je povinná otcovi detí oznámiť formou sms správy vopred deň, v ktorom príde po ukončení práce na J. a otcovi detí ich odovzdá v posledný deň jej pobytu na území J. o 18:00 hod. pred miestom bydliska otca. V takto vymedzenom časovom období sa matka bude na výchove a výžive detí podieľať, na čo má zabezpečené podmienky materiálne i finančné, pretože má príjem z výkonu práce, najmä obecný byt v obci S., v ktorom žije, jeho prostredie poznajú aj deti, ktoré tam majú školu, spolužiakov ako i svoje aktivity. Otcovi potom prináleží starostlivosť o deti v ďalších dvoch týždňoch, nasledujúcich po tom, ako matka mu deti odovzdá po ukončení pobytu u nej. Mal za to, že rodičia detí majú takýmto spôsobom vyváženú starostlivosť o deti a každý z nich má priestor garantovať obom deťom výchovu, zabezpečovať ich výživu a potreby, ako i odovzdať im vedomosti, skúsenosti a zručnosti na ďalší rozvoj osobnosti detí. Takýto stav považoval za optimálne riešenie na to, aby sa na starostlivosti o deti podieľali obaja rodičia a aby aj matka mohla realizovať svoje pracovné povinnosti v S.. Zdôraznil, že maloleté deti vo svojom živote potrebujú cítiť blízkosť oboch rodičov, ktorý sú obaja pre ne dôležití a obaja majú prianie, aby sa na starostlivosti o deti podieľali, čo aj reálne realizujú, avšak zatiaľ len na základe neodkladného opatrenia, v ktorom však má matka podstatne zúženú možnosť osobnej starostlivosti o deti. Naviac v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by jednému z rodičov znižovali úroveň ich rodičovských kompetencií, pričom deti jednoznačne potrebujú do budúcna vzor matky i otca. Akcentoval, že v stave nespolužitia rodičov je ich úlohou vytvoriť deťom bezpečné zázemie a istotu do budúcna, ktorú ich maloleté deti necítili, napätú situáciu medzi rodičmi vnímali, pričom bolo v nej cítiť dominantný vplyv otca, ako rodiča, s ktorým deti v tom čase trávili oveľa viac času ako s matkou detí. Ďalej uviedol, že i za stavu, že rodičia sa o maloleté deti majú rovnomerne postarať v dvojtýždňových intervaloch, určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí vo výške 40 eur mesačne na maloletú Q. a 30 eur mesačne na maloletého Q. s cieľom, aby sa obe deti mohli podieľať na životnej úrovni oboch rodičov. V tejto súvislosti vychádzal z toho, že príjmy na strane otca, ako vyplývajú z jeho majetkového priznania a charakteru podnikania, ktorému sa venuje viac rokov mu vytvárajú zázemie finančného príjmu, ktorý je dôvodné využívať aj pre blaho maloletých detí, toto je stabilnejšie a finančne

lepšie ako na strane matky. Považoval preto za potrebné, aby v čase, keď deti budú v starostlivosti matky prispieval otec na ich výživu určenými sumami výživného, aby tak obe deti dosahovali nastavenú životnú úroveň, ktorú im zabezpečuje otec. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Tento rozsudok odvolaním napadol otec len vo výrokoch, týkajúcich sa zverenia maloletých detí na dobu po rozvode do starostlivosti oboch rodičov a ktorým mu bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v súdom stanovenej výške, domáhajúc sa ním jeho zmeny a na dobu po rozvode zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti s tým, že matka detí bude oprávnená sa s maloletými stretávať každý týždeň jej pobytu na J. od piatka od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a určiť jej vyživovaciu povinnosť na maloletú Q. vo výške 120 eur mesačne a na maloletého Q. vo výške 100 eur mesačne, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Dôvodil, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za zmätočné, nezrozumiteľné a nevykonateľné, keď jeho výrok nespĺňa formálne náležitosti striedavej starostlivosti pre absenciu pojmu striedavá osobná starostlivosť a absentuje v ňom i presne určená doba (určením dní, týždňov), po ktorú má ten ktorý rodič dieťa v striedavej osobnej starostlivosti, hoci odôvodnenie rozhodnutia sa nesie v duchu striedavej starostlivosti. Naviac súd prvej inštancie v odôvodnení súdneho rozhodnutia právne vec posúdil podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, kedy prichádza do úvahy len zverenie detí do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov a preto možno hovoriť o tom, že súd prvej inštancie rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností spôsobom, ktorý právny poriadok nepozná. Poukázal na skutočnosť, že matka nevie vždy dva po sebe nasledujúce týždne vykonávať starostlivosť o deti, pretože veľakrát mala niekoľkodňové posuny v termínoch, bola v S. dlhšie, niekoľkokrát aj štyri týždne v kuse, čo bolo zrejmé aj súdu. Prezentoval názor, že rozhodnutie absolútne ignoruje, až popiera realitu, najmä však vôľu a záujem detí a je len vyhovením matke, ktorá síce záujem deklaruje, ale skutkami a správaním sa k deťom ho popiera. Nesúhlasil s tvrdeniami súdu ohľadom maloletých detí, ktoré sa síce kontaktu s matkou nebránia, ale nechcú s ňou byť tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, keď ani matka sa vôbec nedomáhala s deťmi tráviť viac času a takýmto násilným rozhodnutím sa vzťahy môžu zhoršiť. Argumentoval, že obe deti sú dostatočne veľké na to, aby sa vedeli k tejto otázke zrelo a zodpovedne vyjadriť, čo aj urobili pri výsluchu dňa 08.10.2018, kedy vyjadrili nezáujem a nevôľu o taký rozsah pobytu s matkou, ako je stanovený rozhodnutím súdu prvej inštancie a svoj záujem byť s matkou podľa doterajšej úpravy na základe nariadeného neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti uviedol, že deti boli s matkou na základe dohody dlhší čas, ako bolo určené neodkladným opatrením, nie však z iniciatívy matky, ktorá ich viackrát odmietla a v čase pobytu pri mori, na ktorý matka deti zobrala, im zakázala s ním komunikovať a odoberala im telefóny a tablety. Považoval za nepredstaviteľné, že počas pobytu detí u matky nemohol by mať s deťmi žiadny kontakt, ani upravený styk s ohľadom na ich intenzívnu citovú viazanosť a blízkosť svojho trvalého bydliska. Prezentoval názor, že striedavá starostlivosť nie je pre deti vôbec vhodná, z ktorého dôvodu požadoval posúdenie osobností rodičov, ako aj citových a všeobecných väzieb detí a vhodnosti nariadenia striedavej starostlivosti znaleckým dokazovaním, čo súd prvej inštancie ignoroval, jeho návrh na pribratie znalca do konania zamietol a ani v odôvodnení rozhodnutia sa s týmto jeho návrhom nevysporiadal. Vytkol tiež prvoinštančnému súdu, že úplne odignoroval vôľu detí ohľadom striedavej starostlivosti a neprihliadol vôbec na ich záujem, najmä na ich citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia tak, ako to predpokladá ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine. V tomto smere zvýraznil, že maloleté deti na pojednávaní dňa 08.10.2018 vyjadrili vôľu zostať s ním, čo potvrdil aj kolízny opatrovník, ktorý však na ďalšom pojednávaní dňa 24.04.2019 bez vysvetlenia prezentoval úplne opačné stanovisko, hoci žiadne zásadné a závažné skutočnosti medzičasom nenastali, z toho vyvodil, že došlo k ovplyvňovaniu kolízneho opatrovníka. Nesúhlasil ani s určením vyživovacej povinnosti k obom maloletým deťom poukazujúc na to, že rozsah vyživovacej povinnosti je podmieňovaný zárobkovými a majetkovými možnosťami a schopnosťami oboch rodičov, pričom z údajov uvádzaných prvoinštančným súdom v odôvodnení rozhodnutia je zrejmé, že príjmy majú obaja rodičia približne rovnaké, aj to len za predpokladu, že on vyrába aj syry, čo je nepravidelným príjmom a zo zdravotných dôvodov bude musieť zrejme obmedziť výkon upratovacích služieb. Žiadne finančné zázemie a istoty, ako to uviedol prvoinštančný súd tak nemá, keď súdu dokladoval aj svoje dlhy voči daňovému úradu, dodávateľom, zdravotnej poisťovni, príjmy, ktoré vydokladoval boli nezdanené a bez zohľadnenia nákladov a jeho spoločnosť v roku 2017 a 2018 vykazovala stratu. Mal za to, že hoci do svojich príjmových položiek zahrnul cestovné náhrady a financie, ktoré mu vďaka brigádovaniu požičiavala jeho matka, z podkladov

muselo byť jasné, že je jeho finančná situácia zlá a nedostatočná na úhradu všetkých záväzkov. Vytkol prvoinštančnému súdu, že vôbec neprihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka poberá v S. prídavky na ich maloleté deti vo výške 430 eur mesačne do decembra 2018 a od 01. 2019 viac ako 60% z uvedenej sumy, ktoré používa aj na svoje potreby. Poukázal tiež na to, že má finančne aj časovo náročnejšiu starostlivosť o maloleté deti ako matka, počas školského roka vozí deti denne z F. do školy v S., ako i na ich mimoškolské aktivity, z ktorého dôvodu najazdí denne 90-120 km, čo v priemere predstavuje mesačne náklad cca 200 eur. Považoval tiež za potrebné zohľadniť i skutočnosť, že podľa rozhodnutia by deti mali byť u matky 12 dní a u neho 16 dní a teda nejde o rovnomerné dvojtýždňové intervaly. Naviac sám hradí výdavky v súvislosti s krúžkom karate, kde mesačne platí na obe deti 21,66 eura a taktiež s týmto športom sú spojené aj rôzne súťaže a sústredenia 100 eur. Okrem toho s deťmi žije v rodinnom dome zaťaženom úvermi, ktoré hradí výlučne sám, hoci matka si robí nárok na polovicu tohto domu. V dome, taktiež majú spolu dlhy v hodnote prevyšujúcej 100.000 eur, väčšinu, čo matku nezaujíma. S ohľadom na tieto skutočnosti zdôraznil, že súdne rozhodnutie ukladá viac povinností a menej práv jemu, ako matke a to bez náležitého odôvodnenia a preukázania potreby pre takúto úpravu.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca sa stotožnila s napadnutým rozsudkom a nemala voči nemu žiadne námietky. S odvolaním otca vyslovila nesúhlasné stanovisko, pretože tam uvádzané skutočnosti sú zavádzajúce a jej osoba je zo strany otca účelovo vykreslená. Odvolanie otca označila ako nezaložené na pravde, keď turnusy v S. má 14 dňové a vie dokladovať všetky honoráre, ktoré dostáva. Pracovať v S. ako opatrovateľka začala z dôvodu nezáujmu otca postarať sa o finančné zabezpečenie rodiny. Manželstvo už dlhodobo malo trhliny pre domáce psychické a fyzické násilie voči nej zo strany otca, čoho boli aj deti svedkami a rovnako tak napadol fyzicky aj jej dcéru z prvého manželstva, ktorá s nimi žila do 16-tich rokov. Za absurdné považovala tvrdenia otca o ovplyvňovaní kolízneho opatrovníka a výdavky otca za nezodpovedajúce príjmu, ktorý vynakladá na deti a domácnosť. V tejto súvislosti uviedla, že do apríla 2019, t. j. do vyhlásenia rozsudku, otec tvrdil mesačné výdavky na obe deti 90 - 100 eur mesačne v priemere a po rozsudku tieto výdavky rapídne zvýšil. Svoje výdavky na deti v minulosti už dokladovala, pričom za tieto nepovažovala výdavky na stravu, ani na výlety, na benzín za rozvoz na krúžky a ani za telefón. Pokiaľ otec uvádza, že bojuje o príjem, vyjadrila počudovanie, akým spôsobom by bol schopný postarať sa o deti v jeho výhradnej starostlivosti. Poukázala tiež na to, že otec nedodržiava súdom nariadené neodkladné opatrenie, ak mu to vyhovuje, deti jej dá aj mimo súdom určeného času a pokiaľ si ich pýta, tak jej to vykričí. Dodala, že na letnú dovolenku 2019 cestovné doklady ohľadne detí jej otec dal až 24 hodín pred cestou a deti jej odovzdal jednu hodinu pred odchodom.

5. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti oboch rodičov označil za súladné s najlepším záujmom maloletých detí, keď súd prvej inštancie vykonal dostatok dôkazov, úplne zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým zisteniam.

6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že vo svojom odvolaní sprostredkoval reálny pravdivý obraz, pričom práve matka vo vyjadrení popísala množstvo klamstiev, nezmyslov a lživých obvinení. Nikdy nespochybňoval príjmy matky, zmienil sa o rodinných prídavkoch, ktoré z S. poberá matka na maloleté deti. Tieto nevydokladovala a od odchodu z domácnosti do jeho rúk nedala z nich žiadnu čiastku. Svoje výdavky na maloleté deti nikdy nevyčíslil len sumou 90 - 100 eur mesačne v priemere, ale oveľa viac a to aj do vynesenia rozsudku. Za lživé obvinenie označil, že fyzicky napadol jej dcéru T. s tým, že T. s nimi žila v spoločnej domácnosti minimálne do jej 19-tich rokov. Deti u matky nebývajú podľa toho, ako to vyhovuje jemu, ale ako to vyhovuje deťom. S letnou dovolenkou nerobil žiadne problémy, dlhšie pobyty u detí nikdy nezneužíval proti nej a taktiež zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Prekvapilo ho, že kolízny opatrovník necítil potrebu vyjadriť sa a zdôvodniť svoje úplne protichodné stanovisko dňa 24.04.2019 oproti predchádzajúcemu pojednávaniu, kedy navrhol zveriť deti do jeho osobnej starostlivosti. Vytkol mu taktiež, že sa nevyjadril k úplnému ignorovaniu vôle detí, ktoré po celý čas prezentujú, že chcú byť zverené do jeho osobnej starostlivosti a s matkou sa chcú stretávať tak ako doteraz. Tvrdenie kolízneho opatrovníka označil v zásadnom rozpore s tým, že aj kolízny opatrovník žiadal súdnoznalecké dokazovanie pre posúdenie vhodnosti striedavej starostlivosti u detí, ktoré sa neuskutočnilo.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo ( - , ďalej len ) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní ( Civilný sporový

poriadok, ďalej len ), na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom rodičov a maloletých detí, ako aj oboznámením listinných dôkazov dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

8. V súdenej veci sa manželka (matka) návrhom domáhala rozvodu jej manželstva s manželom (otec) a zverenia maloletých detí pochádzajúcich z tohto manželstva a to Q., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX D. na čas po rozvode do jej starostlivosti s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otec bude oprávnený starať sa o deti každé dva týždne v čase, keď pracuje matka v zahraničí, pričom výživné počas striedavej starostlivosti rodičov určiť nežiadala. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie bolo manželstvo manželov konania rozvedené, v ktorej časti rozsudok pre absenciu odvolania účastníkov konania nadobudol dňa 23.08.2019 právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len jeho časť týkajúca sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na dobu po rozvode (výroky II. - IV.) a na ňu nadväzujúci výrok o náhrade trov konania (výrok V.).

9. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov vo výške výživného.

10. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (§ 24 ods. 2 Zákona o rodine).

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia ak je v schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Úvodom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že novela zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti, ktorý zohľadňuje právo obidvoch rodičov na výchovu dieťaťa po ich rozchode. Predpoklady jeho použitia sú ustanovené v Zákona o rodine a tieto musia byť kumulatívne splnené. K týmto patrí záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodiča vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Vychádzajúc i z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu zákonodarca teda ukladá súdu povinnosť skúmať, či striedavá osobná starostlivosť o dieťa bude v jeho záujme, či by nedošlo k citovej ujme dieťaťa, či by jeho rozvoj bol úplný najmä zo stránky citovej, rozumovej a mravnej, pokiaľ by mu nebola umožnená striedavá starostlivosť a zamerať sa na to, či potreby dieťaťa budú striedavou osobnou starostlivosťou naplnené. Zároveň je potrebné mať na pamäti, že pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, je potrebné rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a musí sa prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak je potrebné dbať na to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pri svojom rozhodovaní teda súd musí brať do úvahy tieto kritériá, najmä však záujem maloletého dieťaťa, ktorý je definovaný v čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Záujem dieťaťa je treba chápať čo najextenzívnejšie, keďže v záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a

sociálnemu rozvoju, aby tak boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa ako aj v iných právnych predpisoch. Dohovor o právach dieťaťa vyhlásený pod č. medzi iným ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými, alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (čl. 3 ods. 1 Dohovoru). Striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Je preto nevyhnutné, aby súd pri zohľadnení všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa, ktorý musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, rozhodol o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a deťmi.

13. Z hľadiska skutkového stavu v danej veci výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloleté deti pochádzajú z manželstva ich rodičov, ktorí od júla 2017 po odchode matky nežijú v spoločnej domácnosti, pričom k úprave výkonu práva a povinností rodičov k maloletým deťom ich dohodou nedošlo. Maloleté deti zostali žiť s otcom, ktorý zabezpečuje ich riadnu starostlivosť. Matka pracuje ako opatrovateľka v S. v dvojtýždňových turnusoch, jej styk s deťmi sa v zásade realizuje v zmysle uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 01.12.2017, č. k. -23, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, a týmto súd upravil styk matky s maloletými deťmi tak, že matka je oprávnená stretávať sa s deťmi každý týždeň jej pobytu na území Slovenskej republiky od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že každý jej pobyt na Slovensku, kedy bude realizovať styk s deťmi aspoň 3 pracovné dni vopred telefonicky alebo inými komunikačnými prostriedkami oznámi otcovi maloletých detí. Podľa želania maloletých detí, otec im umožňuje stretávať sa s matkou neodkladným opatrením v takto určenom rozsahu styku. Rovnako tak niet sporu o tom, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové a materiálne podmienky pre výchovu detí, u žiadneho z nich neboli zistené nedostatky, ktoré by im bránili v starostlivosti o deti a deti majú k obom rodičom vytvorený blízky citový vzťah. Zostalo preto posúdiť, či matkou navrhovaná striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov je v záujme detí a či takto budú lepšie zaistené ich potreby, alebo tomu tak bude v prípade zverenia detí do osobnej starostlivosti otca, čoho sa v konaní otec dožadoval. Alternatívu, podľa ktorej by maloleté deti na dobu po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky, vylučovali objektívne skutočnosti spočívajúce vo výkone jej práce v zahraničí po dobu minimálne dvoch týždňov počas jedného mesiaca. Odvolací súd hodnotiac pre vec všetky zistené relevantné skutočnosti na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vo svetle zhora popísaných hľadísk je v záujme maloletých detí ich zverenie na dobu po rozvode práve do osobnej starostlivosti otca. Týmto spôsobom bude totiž zabezpečená stabilita výchovného prostredia detí, v ktorom dlhodobo vyrastajú a sú s ním stotožnené aj po odchode matky zo spoločnej domácnosti, čo je viac ako tri roky. V tomto smere je však najpodstatnejší názor samotných maloletých detí, ktoré v konaní prezentovali naposledy pred odvolacím súdom, pri zisťovaní ktorého odvolací súd postupoval v intenciách , a na ktorý následne i odvolací súd v zmysle prihliadol. Maloletá Q. vo veku 15 rokov a maloletý Q. vo veku 11 rokov sú totiž už vo veku a tomu zodpovedajúcej rozumovej vyspelosti, kedy sú schopní samostatne vyjadriť svoj názor ohľadne ďalšej rodičovskej starostlivosti po rozvode. Obe deti zhodne potvrdili, že naďalej chcú zachovať doterajší stav, t. j. byť v starostlivosti otca a s matkou sa stretávať, pokiaľ bude na J. a podľa vzájomnej dohody. Niet tak opodstatneného dôvodu, aby odvolací súd tento ich názor nerešpektoval, zvlášť pokiaľ v konaní nevyšlo najavo, že by sa takéto už dlhšie trvajúce usporiadanie pomerov negatívne prejavilo na celkovom vývine maloletých detí. Naviac je potrebné prisvedčiť odvolacej argumentácii otca, že prvoinštančným súdom zvolená úprava striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti na dobu po rozvode je nevykonateľná, bez jasného a presného určenia doby, kedy budú maloletí v starostlivosti toho ktorého rodiča. Na tento účel nie je postačujúci výrok, že maloleté deti sa zverujú do starostlivosti oboch rodičov a to tak, že otec bude zabezpečovať ich osobnú starostlivosť v čase výkonu práce matky mimo územia Slovenskej republiky a matka bude zabezpečovať starostlivosť o deti v čase jej pobytu na území Slovenskej republiky s tým, že otec deti odovzdá matke v deň, ktorý mu matka deň vopred oznámi formou sms správy ako deň jej príchodu na J. a matka deti od otca preberie o 18:00 hod. pred miestom bydliska otca detí a odovzdá mu ich v posledný deň jej pobytu na území Slovenskej republiky o 18:00 hod. pred miestom bydliska otca. V konečnom dôsledku by to znamenalo, že výlučne matka by určovala začiatok doby svojej osobnej starostlivosti o deti, ako i jej trvanie. Je nielen nežiaduce, ale neprípustné, aby súdne rozhodnutie zakotvilo stav, kedy práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti by sa odvíjali od vôle a aktivity len jedného z rodičov. Nemožno od otca a ani od samotných maloletých detí spravodlivo požadovať, aby svoj režim podriadili matkinmu výkonu práce a už v nasledujúci deň po zaslaní sms správy museli korigovať svoje prípadné plány,

aktivity a pod. Najmä za situácie, že síce matka má výkon práce vopred rozvrhnutý, ale nie je výnimkou, ako to bolo v konaní preukázané, že tento nie je stabilný a počet dní strávených prácou v zahraničí sa líši v závislosti od potrieb zamestnávateľa. Za týchto okolností je preto opodstatnený záver, že striedavá osobná starostlivosť rodičov nie je v záujme ich maloletých detí, preto ich na dobu po rozvode odvolací súd zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

14. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

17. Odvolací súd v nadväznosti na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca na dobu po rozvode, následne v súlade s § 24 ods. 1 Zákona o rodine určil matke povinnosť prispievať na výživu detí, spravujúc sa pri určení jej výšky zhora citovanou zákonnou úpravou a zásadami. Vychádzal pritom zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, ako i odôvodnených potrieb maloletých detí. V tomto smere bolo preukázané, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva. Maloletá Q. v školskom roku 2019/2020 bola žiačkou 9. triedy W. školy S., od 01.09.2020 je žiačkou J. P. v F., kde školné činí 67 eur mesačne, poplatok na triedne výdavky 33 eur ročne, je ubytovaná na internáte za poplatok 30 eur mesačne a za poskytovanú celodennú stravu platí cca 60 eur mesačne. Maloletý Q. je žiakom W. školy S., aktuálne 6. triedy, s čím sú spojené tomu zodpovedajúce výdavky. Rovnako tak v závislosti od veku majú deti tiež bežné životné náklady na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, kultúru a pod., ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné bližšie dokazovať, pričom tieto nie sú determinované ich zlým zdravotným

stavom vyžadujúcim si zvýšené náklady. Zvýšené náklady v minulom školskom roku predstavovala ich mimoškolská záujmová činnosť (maloletá Q. - klavír, karate, cimbal, kontrabas; maloletý Q. - klavír, karate, výtvarná), v školskom roku 2020/2021 maloletá Q. navštevuje už len hodiny hrania na cimbal a maloletý Q. krúžok karate. Otec je jediným spoločníkom a konateľom v B. H. s.r.o, ktorej podľa daňového priznania za rok 2019 výsledok hospodárenia pred zdanením bol 3.656,59 eura a taktiež dosahuje príjem z výroby syrov, mliečnych výrobkov a hydiny. Spolu s maloletými deťmi žije v rodinnom dome, s užívaním ktorého výdavky vyčíslil na takmer 230 eur mesačne. Pokiaľ ide o matku, táto pracuje ako opatrovateľka v S. a v daňovom priznaní za rok 2019 vyčíslila svoje príjmy v sume 10.894 eur a výdavky vo výške 9.005,84 eura. Zároveň predložila zúčtovanie ku dňu 31.12.2019 (č. l. 848 spisu), podľa ktorého jej zisk za rok 2019 predstavoval 5.893,96 eura. Výdavky matky za bývanie v prenajatom byte predstavovali takmer 80 eur mesačne. I keď rodičia dokladovali svoje zárobkové pomery uvedenými daňovými priznaniami, odvolací súd mal za to, že ich zárobkové možnosti a schopnosti, z ktorých je potrebné vychádzať, sú na úrovni, ako ju uviedli samotní rodičia pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 17.06.2020. Otec uviedol, že „môj príjem sa bežne pohybuje od 1.000 eur do 1.500 eur mesačne, v súčasnej situácii okolo 800 eur mesačne“ a matka „môj príjem v S. činí 840 eur mesačne“. Posudzujúc takto zistené pomery na strane všetkých dotknutých osôb v ich vzájomnej súvislosti, odvolací súd dospel k záveru, že týmto zodpovedá vyživovacia povinnosť matky voči maloletej Q. vo výške 120 eur mesačne a maloletému Q. vo výške 100 eur mesačne. Určené výživné totiž zohľadňuje všetky v tomto smere významné atribúty ako i to, že potreby maloletých detí sú čiastočne kryté prídavkami na deti a že otec svojou starostlivosťou o maloletého Q. čiastočne vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť voči nemu. Podľa názoru odvolacieho súdu, určená výška vyživovacej povinnosti matky s ohľadom na jej zárobkové pomery nie je spôsobilá ani ohroziť vlastnú výživu matky. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov súd neberie do úvahy výdavky povinného, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vo svetle tohto postulátu tak neobstojí tvrdenie matky, že jej príjmy a odôvodnené výdavky jej nedovoľujú prispievať na maloleté deti výživným vo výške vyššej ako 70 eur mesačne na každé dieťa, keď po zaplatení určeného výživného matke na úhradu jej vlastných potrieb naďalej zostane suma 620 eur mesačne. Určené výživné je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

18. Záverom odvolací súd dodáva, že styk matky s maloletými deťmi v tomto rozhodnutí neupravil s ohľadom na vyjadrenie rodičov, podľa ktorého títo styk upraviť nežiadali (§ 25 ods. 2 Zákona o rodine).

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach zmenil podľa spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v intenciách tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže zákon v tomto smere neustanovuje inak.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa a , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur ( ) a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia ( ).

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu ( ).

Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční ( ).

Exekúciu možno vykonať len podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov b/ prikázaním pohľadávky c/ predajom hnuteľných vecí d/ predajom cenných papierov e/ predajom nehnuteľnosti f/ predajom podniku g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu