Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/113/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času bývajúceho u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov – matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. XXX/X, E., t.č. F. G. G., H. XXX, v konaní zastúpenej Mgr. Katarínou Šimánkovou, advokátkou v Partizánskom, Jesenského 230/7, a otec: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, v konaní zastúpeného AK Zuzana Gáliková, s.r.o., so sídlom Farská 33, Nitra, IČO: 55 534 619, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky do výrokov II., III. rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -267 zo dňa 16. marca 2026 v spojení s opravným uznesením č.k. -268 zo dňa 27. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok v spojení s opravným uznesením okresného súdu vo výrokoch II., III. spolu so závislými výrokmi IV., VII. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) výrokom I. schválil dohodu rodičov: maloletý A. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, styk otca s maloletým sa neupravuje, vo výroku II. určil, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 270 Eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 02.04.2025, výrokom III. rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od 02.04.2025 do 16.03.2026 vo výške 2200 Eur je otec povinný zaplatiť maloletému k rukám jeho matky v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 50 Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného dlžného výživného, výrokom IV. zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.10.2020 č.k. -906 v časti o zverení maloletého A. do osobnej starostlivosti matky a v časti o vyživovacej povinnosti k nemu, výrokom V. s účinnosťou od vykonateľnosti výroku I. v časti o bežnom výživnom otca zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 03.12.2025 č.k. -175, výrokom VI. s účinnosťou od právoplatnosti výroku I. v časti o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 02.04.2025 č.k. -14 a výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku poukázal na návrh matky podaný dňa 31.03.2025, ktorým sa domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, na jeho odôvodnenie, vyjadrenie otca, výpoveď matky, otca, kolízneho opatrovníka na nariadenom pojednávaní, na rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie

Čl. 5, , , , , , , , , , , , , , , Zákona o rodine, , , , rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

3. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -678 zo dňa 24.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -906 zo dňa 21.10.2020, z ktorého vyplynulo, že o rodičovských právach a povinnostiach k maloletému A. bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Nitre a vo vzťahu k zastupovaniu a spravovaniu majetku maloletých rozsudkom Okresného súdu Nitra, a to tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca, obaja rodičia ho zastupujú a spravujú jeho majetok. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti vychádzal v roku 2020 krajský súd z toho, že otec bol schopný dosiahnuť príjem do 1500 Eur mesačne, matka do 840 Eur mesačne, pričom matke určil vyživovaciu povinnosť na maloletého A. sumou 100 Eur mesačne a na jeho staršiu sestru A. sumou 120 Eur mesačne. Z rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23.06.2022 č.k. -384 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.09.2022 č.k. -440 vyplynulo, že vyživovacia povinnosť matky bola s účinnosťou od 01.03.2022 zvýšená u maloletého A. na 135 Eur mesačne a u jeho staršej sestry na 150 Eur mesačne. Otec v tom čase uvádzal príjem 601,48 Eur mesačne a pomoc od svojej matky 600 Eur mesačne. U matky súd vychádzal z potenciálneho čistého príjmu 1 000 Eur mesačne.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie mal preukázané, že maloletý ušiel od otca, do starostlivosti ktorého bol zverený s tým, že je v súčasnosti v osobnej starostlivosti matky na základe vlastného rozhodnutia odísť k nej a na podklade nariadeného neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 02.04.2025 č.k. -14. Matka vykonáva starostlivosť riadne, maloletý netrpí žiadnym nedostatkom, riadne pokračuje v štúdiu, bývanie má zabezpečené na internáte a v domácnosti, v ktorej matka vykonáva opatrovateľskú činnosť s tým, že obidvaja rodičia majú plnú spôsobilosť na právne úkony, nebol zistený žiaden dôvod obmedziť ktoréhokoľvek z nich pri realizácii rodičovského práva zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Rovnako rodičia nežiadali upraviť styk otca s maloletým, tento odmieta v súčasnosti stretávanie s otcom, vzhľadom k jeho veku a postoju súd považoval prípadnú úpravu styku súdnym rozhodnutím za kontraproduktívnu, preto styk s otcom neupravil. Na základe uvedeného súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu v znení, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, styk otca s maloletým sa neupravil.

5. Osobitne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou vyživovacej povinnosti otca. Keďže na výživnom sa rodičia nedohodli, maloletý od 02.04.2025, kedy nadobudlo vykonateľnosť neodkladné opatrenie Okresného súdu Nitra, je v osobnej starostlivosti matky. Otec počas obdobia, kedy je maloletý v osobnej starostlivosti matky, až do vyhlásenia rozsudku, zaplatil trikrát výživné po 200 Eur a okrem toho zaplatil dve platby po 30 Eur, jednu platbu 20 Eur a jednu platbu 100 Eur, a to v prospech maloletého. Ak sa maloletý rozhodol nevyužiť stravu na internáte, nemôže to ísť na ťarchu otcovi. Otec mu takýmto spôsobom zabezpečil riadnu stravu, preto tieto sumy bolo potrebné odpočítať od otcovi určenej vyživovacej povinnosti. Súd považoval za otcom zaplatené výživné v sume 780 Eur. Okrem toho otec platil maloletému počas celého obdobia paušál za mobilný telefón po 20 Eur mesačne, čo nebolo rozporované matkou. Hoci maloletý tento paušál nevyužíval, urobiť tak mohol, preto aj tieto platby súd odpočítal od otcovej vyživovacej povinnosti, ide o 13 platieb po 20 Eur v súhrnnej výške 260 Eur. Okrem týchto súm si otec vyživovaciu povinnosť k maloletému počas pobytu maloletého u matky neplnil. Pri určení vyživovacej povinnosti otca na maloletého súd uviedol, že výdavky na maloletého sú najmenej 396 Eur mesačne a uvedené sporné nebolo. Matka uviedla ešte vyššie výdavky, súd však skonštatoval, že výdavky na maloletého, ktoré je každý mesiac nevyhnutné vynaložiť, nie sú nižšie ako 396 Eur mesačne. V ďalšom skúmal súd prvej inštancie aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Vychádzal aj zo zásady, že pri rozhodovaní o výživnom sa neprihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba prípadne povinný rodič berie, ani na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a zároveň má výživné prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Otec uviedol, že je schopný dosiahnuť príjem do 1500 Eur mesačne. Uvádzal síce interval 1300 – 1500 Eur, ale súd prvej inštancie vychádzal z toho, že je jeho povinnosťou vynakladať maximálne úsilie na to, aby jeho príjem bol v hornej hranici tohto intervalu, aby si tak riadne mohol plniť vyživovaciu povinnosť. Oficiálne príjmy otca podľa predložených listín boli nižšie, súd prvej inštancie však vychádzal z jeho vlastného vyjadrenia. Otec má v súčasnosti príjmy z podnikania, ktoré udržiava aj napriek tomu, že je, podľa vlastného vyjadrenia, v červených číslach. Ak by nepodnikal, mohol by vykonávať činnosť realitného makléra, z vykonaného

dokazovania však nevyplynulo, že by z tejto činnosti dosahoval v minulosti (a potencionálne by bol schopný dosahovať dnes) vyšší príjem ako 1500 Eur v čistom mesačne. Preto vychádzal u otca z príjmu 1500 Eur mesačne v čistom. Poukázal na metodiku Ministerstva spravodlivosti SR, kedy výživné je v prípade dieťaťa študujúceho na strednej škole vo výške 18 % z čistých príjmov povinného rodiča, ak rodič má dve deti. V tomto prípade je to podľa metodiky 270 Eur mesačne a aj túto sumu súd prvej inštancie považoval za primeranú vzhľadom k okolnostiam daného konania. Otec uvádzal, že má mesačné výdavky 1446 Eur, to zodpovedá príjmu, ktorý otec uvádzal vo výške 1500 Eur mesačne. Ak by súd prvej inštancie určil výživné vo vyššej výške, v matkou žiadanej výške 500 Eur mesačne, mohlo by to ohroziť dosahovanie príjmov otca z podnikania i zabezpečenie nevyhnutného bývania otca a jeho staršej dcéry. Otcovi by po zaplatení nákladov za elektrinu, plyn, vodu a hypoték, ktoré sú nevyhnutné náklady na udržiavanie si bývania, ostalo len približne 300 Eur na zabezpečenie všetkých ostatných potrieb dvoch dospelých osôb, čo, podľa názoru súdu, zodpovedá sotva strave na celý mesiac a otcovi by neostali žiadne prostriedky na zabezpečenie potrieb domácnosti, úhradu telekomunikačných služieb a podobne, ani ak súd prihliadne na vyživovaciu povinnosť matky k dcére, čo je ale príjem dcéry, nie otca.

6. Súd nezistil z vykonaného dokazovania, že by súčasné pomery otca umožňovali platiť mu výživné vo výške vyššej ako súdom určenej 270 Eur mesačne. Za obdobie od 02.04.2025 do vyhlásenia rozsudku dňa 16.03.2026 časť výživného nadobudla splatnosť. Ide o výživné splatné za 12 mesiacov, teda 12 x 270 Eur = 3240 Eur, od čoho súd odpočítal sumu zaplatenú na účet v súhrnnej výške 780 Eur a 13 platieb za mobilné služby po 20 Eur v súhrnnej výške 260 Eur, výsledkom čoho bol dlh na výživnom vo výške 2200 Eur. Zároveň vzhľadom k výške tejto sumy a príjmom otca súd považoval za spravodlivé umožniť mu zaplatiť túto sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 Eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s tým, že povinnosť začať splácať súd prvej inštancie viazal na doručenie rozsudku, nakoľko rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Zároveň v konaní boli Okresným súdom Nitra nariadené dve neodkladné opatrenia uznesením zo dňa 03.12.2025 č.k. -175 (o povinnosti platiť výživné) a druhé tiež uznesením zo dňa 02.04.2025 č.k. -14 o dočasnom zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. Obe neodkladné opatrenia stratili rozhodnutím v tomto rozsudku opodstatnenie. Vyživovacia povinnosť otca bola upravená výrokom II. rozsudku, ktorý je vykonateľný doručením otcovi. Právoplatnosťou rozhodnutia o schválení rodičovskej dohody dochádza aj k trvalej úprave zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, preto týmto momentom stratilo opodstatnenie dočasné rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Preto súd rozhodol o zrušení týchto neodkladných opatrení podľa . O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa a . Súd prvej inštancie opravným uznesením opravil výrok V. rozsudku s tým, že výrok správne znel, že súd s účinnosťou od vykonateľnosti výroku II. v časti o bežnom výživnom otca zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 03.12.2025, č.k. -175.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého v podaní doručenom súdu 30.04.2026 cestou zástupcu (č.l. 273 súdneho spisu), napadla výroky II., III. z dôvodov podľa , . Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav, najmä pokiaľ ide o reálne príjmy a majetkové pomery otca – podnikateľa, nesprávne posúdil výšku odôvodnených potrieb maloletého A., nesprávne právne posúdil vec, keď ustálil príjem otca na sumu 1500 Eur mesačne a bez úplného vyhodnotenia majetkových pomerov otca dostatočne nezohľadnil prioritu výživného pred inými výdavkami rodiča podľa Zákona o rodine a nedostatočne aplikoval zásadu, podľa ktorej má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov podľa ustanovení Zákona o rodine. Matka sa domáhala zverenia maloletého A. a určenia vyživovacej povinnosti vo výške 500 Eur mesačne. Matka vyčíslila výdavky na výchovu a výživu maloletého na sumu najmenej 600 eur mesačne, čo nebolo spochybnené. Súd prvej inštancie však konštatoval za nevyhnutné mesačné výdavky maloletého sumu nie nižšiu ako 396 Eur mesačne. Aj zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že výdavky na maloletého sú podstatne vyššie, t.j. viac ako 700 Eur. Súd tieto konkrétne a zdokladované výdavky uviedol v odôvodnení, no v závere ich zhrnul len všeobecnou vetou o minimálnych nevyhnutných výdavkoch 396 Eur mesačne, a teda nedostatočne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého v zmysle Zákona o rodine, neprihliadol na vek maloletého, teda je to študent strednej školy pripravujúci sa na budúce povolanie. Podľa matky reálne finančné možnosti otca sú vyššie a variabilnejšie, než naznačujú oficiálne dokumenty. Otec je schopný dosahovať vyšší príjem, súd prvej inštancie nevyhodnotil, či zotrvanie v stratovom alebo rizikovom podnikaní - reštaurácia v červených číslach nepredstavuje neprimerané majetkové riziko, ku ktorému podľa Zákona o rodine nemal prihliadať. Zároveň podľa ust. Zákona o rodine bol súd povinný prihliadať na potencionálne príjmy povinného a na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie, ak teda dobrovoľne zotrval v podnikaní, ktoré podľa jeho vlastného tvrdenia jeho finančnú situáciu zhoršuje, no zároveň má kvalifikáciu, skúsenosti a objektívne možnosti dosahovať vyššie príjmy. Súd len všeobecne deklaroval, že na neprimerané majetkové riziká a nevyhnutné výdavky sa neprihliada, avšak v konkrétnej aplikácii pri výške výživného 270 Eur mesačne fakticky uprednostnil úvery, podnikateľské náklady a osobnú spotrebu otca pred potrebami maloletého, čím došlo k porušeniu ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Čo sa týka metodiky o výške výživného, táto nemá charakter záväzného právneho predpisu, je len orientačnou pomôckou, ktorá musí byť korigovaná individuálnymi okolnosťami prípadu, odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi možnosťami rodiča. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že určí vyživovaciu povinnosť otca na syna v sume 500 Eur mesačne odo dňa podania návrhu vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zároveň zmení výrok o zročnom výživnom v súlade s takto určeným výživným.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky v podaní doručenom súdu 18.05.2026 (č.l. 284 súdneho spisu) uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny, tento dôsledne zistil skutkový stav, vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal pri svojom rozhodovaní, vec správne právne posúdil a odôvodnenie podľa názoru otca je dostatočné, zrozumiteľné a presvedčivé. Skutočnosť, že matka nie je spokojná s rozhodnutím súdu, neznamená jeho nesprávnosť. Výdavky na maloletého A. boli súdom zistené správne. Až do odchodu maloletého z domácnosti otca do domácnosti matky dňa 30.03.2026 sa otec o maloletého staral výlučne on. Má teda vedomosť o tom, aké sú výdavky na maloletého, nakoľko sa o neho roky staral a uhrádzal všetky jeho výdavky. Tieto zodpovedajú sume cca 400 Eur mesačne. Maloletý A. je zdravý, nemá žiadne zvýšené výdavky a matka ani žiadne vyššie odôvodnené potreby maloletého nepreukázala. Matka sa na výžive a výchove ich spoločných detí A. a A. nepodieľala vôbec s výnimkou úhrad výživného, ktoré na maloletého A. platila od 01.03.2022 vo výške 135 Eur. Veľkú časť zročného výživného otcovi dodnes neuhradila. Matka sa o maloletého A. dlhodobo vôbec nezaujímala a v období, ktoré predchádzalo jeho odchodu do domácnosti matky, s ním takmer 4 roky nebola vôbec v kontakte. Čo sa týka sumy výživného, aj táto je pre otca na absolútnej hranici jeho finančných možností s prihliadnutím na skutočnosť, že stále trvá jeho vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére A.. Ani nevyhnutné výdavky na maloletú A. nedokáže otec uhrádzať včas, v súčasnosti je stále s omeškaním s úhradami jej školného. Matka platí výživné na plnoletú A. vo výške 150 Eur mesačne. Životná úroveň otca nie je vysoká. V súčasnosti prevádzkuje reštauráciu, ktorej činnosť sa len rozbieha a nedokáže mu poskytnúť vyšší príjem, spláca úvery, uhrádza aj záväzok matky, ktorý má pôvod v čase ich spolužitia. Navrhol, aby súd rozhodol v zmysle jeho vyjadrenia.

9. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletých detí, postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a , keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust. , , a tento vo výrokoch II., III. spolu so závislými výrokmi IV., VII. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

11. Odvolací súd za aplikácie v spojení s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/ týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu, odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Vo svojej argumentácii obsiahnutej

v odôvodnení napadnutého rozsudku je súd prvej inštancie koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako aj aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v . Nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Za rešpektovania ust. , odvolací súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie podané matkou maloletého dieťaťa proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k maloletému A. a určené dlžné výživné za obdobie od 02.04.2025 do 16.03.2026 vo výške 2200 Eur. S predmetnými výrokmi súviseli aj výrok IV., v ktorom došlo aj k zmene rozsudku Krajského súdu v Nitre v časti o zverení maloletého A. do osobnej starostlivosti matky a v časti o vyživovacej povinnosti k nemu a výrok VII. o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine); vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada teda na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne. 15. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie súdu prvej inštancie viažuce sa k výrokom II. a III., ktorými bolo upravené výživné vo vzťahu k povinnosti otca prispievať na výživu maloletého A. sumou 270 Eur mesačne vrátane dlžného výživného, bolo presvedčivé, zrozumiteľné, s rešpektovaním náležitostí vyžadovaných ust. . Bolo riadne zdôvodnené, z akých vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k skutkovému záveru o výške vyživovacej povinnosti otca, ktoré následne aj právne posúdil spôsobom, pre ktoré neboli splnené dôvody na iné rozhodnutie odvolacím súdom než na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. o vyživovacej povinnosti a o dlžnom výživnom za obdobie od 02.04.2025 do 16.03.2026 vo výške 2200 Eur. Keďže naposledy bol maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti otca a matka bola povinná platiť výživné, súd prvej inštancie nanovo určoval vyživovaciu povinnosť otca vo vzťahu k maloletému A., pri ktorom sa rodičia dohodli, že sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. K tvrdeniam matky v odvolaní, že zo správy kolízneho opatrovníka vyplývajú výdavky maloletého vyššie, t. j. viac ako 700 Eur a na nich súd prvej inštancie neprihliadal, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil, aké sú odôvodnené potreby maloletého a ustálil, že jeho výdavky sú vo výške najmenej 396 Eur mesačne ( cca 400 Eur mesačne) s odkazom na vyjadrenie otca nachádzajúcom sa na č.l. 67 súdneho spisu, v ktorom boli tieto výdavky špecifikované: ročná električenka 10 Eur mesačne, ubytovanie na internáte 81 Eur mesačne, strava v škole obedy 75 Eur mesačne, strava internát večere cca 30 Eur mesačne, mobilné služby 10 - 15 Eur mesačne, vreckové na stravné, stravné mimo internát a školu 80 Eur mesačne, oblečenie a obuv 50 Eur mesačne, stravovanie cez víkendy doma 50 Eur mesačne. Podľa názoru odvolacieho súdu otec vedel adekvátne určiť, aké boli jeho výdavky, keďže nepretržite zhruba po dobu 5 rokov zabezpečoval starostlivosť o maloletého A. aj vzhľadom k tomu, že je stredoškolák a navštevuje strednú školu mimo bydliska matky. Rovnako súd prvej inštancie správne skúmal možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. V tomto smere odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v odsekoch 50. – 53. odôvodnenia, v ktorých správne ustálil čistý príjem otca 1500 Eur mesačne. Rovnako na základe uvedeného bolo určené výživné vo výške 270 Eur mesačne, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu

bolo primerané vzhľadom na výdavky maloletého A. a príjmy, majetkové možnosti otca, jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

16. Z vyššie uvedených záverov, keďže súd prvej inštancie vo veci na základe dostatočne vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav a zistené skutkové okolnosti správne vyhodnotil vo vzťahu k podmienkam ustanovení Zákona o rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. , v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože neboli zistené dôvody podľa a pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.